Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2138-2015.pdf
PDF · 79.76 KB
Case nature
Subarea
20Er/2138/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I exekučnej veci oprávnenej: Y. N., nar. X.XX.XXXX, K. XX, XXX XX M. P. P.: W. N., O.. XX.XX.XXXX, U. X, XXX XX M., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Michal Mazúr, Štúrova 17, 040 01 Košice, pod č. Ex 23/2015 o vymoženie zaostalého a bežného výživného s prísl., takto
rozhodol:
I. Námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje v časti dlžného výživného vo výške 201,- €.
II. Vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.04.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 14.10.2015, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. Ex 23/2015-13 zo dňa 28.10.2015, povinnému doručenom dňa 24.11.2015.
Dňa 7.12.2015 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 24.11.2015, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.
Povinný odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že dôvodom jeho odvolania je že exekúcia pre vymoženie zaostalého výživného je neopodstatnená. Zaostalé výživné je zaplatené v plnej výške, dňa 29.9.2014 uhradil 67 €, dňa 8.10.2014 uhradil 67 €, dňa 29.11.2014 uhradil 67 €, dňa 29.12.2014 uhradil 67 €, a dňa 18.5.2015 uhradil 240 €. Bežné výživné uhrádza podľa dohody na bankový účet a to dňa 11.2.2015 úhrada 1000 €, dňa 18.6.2015 úhrada 606 € a dňa 24.11.2015 úhrada 800 €, o čom predložil listinné dôkazy. Zároveň uviedol, že oprávnený a poručiteľ disponuje s platobnou kartou, ktorú využívajú.
Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 62 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 46 ods. 8 EP, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
Podľa § 46 ods. 3 EP, plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému.
Podľa § 47 ods. 3 EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Po preskúmaní súdneho spisu súd zistil že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia je rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.21P/24/2008 zo dňa 25.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.5.2009, ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého tak, že povinný bol zaviazaný od 1.9.2007 do budúcnosti zo sumy 1000,- Sk (33,19 Eur) platiť výživné 2000,- Sk (66,39 Eur) mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky vopred v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/295/2008-89 zo dňa 30.4.2009, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C 933/1999-24 zo dňa 19.12.2000, tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletého na 66 Eur mesačne od 6.2.2008 do budúcnosti, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Z písomných dôkazov predložených povinným mal súd za preukázané, že dlh na výživnom pre oprávneného zanikol vo výške 201,- € jeho splnením ešte pred začatím exekučného konania (13. 4. 2015 s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), nakoľko povinný tento dlh splatil formou poštových peňažných poukazov: č. 60259, zo dňa 8. 10. 2014 (67,- €), č. 30095, zo dňa 29. 11. 2014 (67,- €) a č. 77290 zo dňa 29. 12. 2014 (67,- €), priamo oprávnenému, čo preukázal predloženými fotokópiami týchto poukazov. V tejto časti bol návrh na vykonanie exekúcie podaný nedôvodne, preto súd v tejto časti uhradeného dlžného výživného vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a vo zvyšnej časti námietky
povinného zamietol nakoľko povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdenia povinného sú dôvodné.
V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany povinného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie povinného, súd má za to, že povinný v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nespochybnil skutočnosti tak ako to požaduje ust. § 45 ods. 2 O.s.p.
Po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s obsahom vznesených námietok, dospel súd k záveru, že tieto sú opodstatnené, pokiaľ ide o sumu 201,- €. Vo zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne, riadne a včasné plnenie povinný nepreukázal. V danom prípade ide o nepravidelné plnenie, a preto súd takéto plnenie nemôže považovať za plnenie v súlade s exekučným titulom. Z toho dôvodu je preukázané, že exekúcia je vedená opodstatnene a plní svoj účel zabezpečenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenému. Nakoľko povinný si neplnil voči oprávnenému vyživovaciu povinnosť v súlade s exekučným titulom, oprávnený mal právo v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku podať návrh na výkon exekúcie na dlžné výživné, ako aj bežné výživné.
Skutočnosť, že povinný uhradil výživné po začatí exekučného konania, nie je dôvodom na vyhovenie námietok proti exekúcii. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Keďže k uhradeniu výživného došlo aj po začatí exekučného konania, z uvedeného vyplýva, že exekúcia začala oprávnene. Preto súd považoval námietky povinného za nedôvodné.
Vzhľadom na to, že k čiastočnému plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, prípadne na upustenie od exekúcie zo strany súdneho exekútora. V prípade takéhoto ukončenia exekúcie sa súd jednoznačne spravuje zásadou, že oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného plnenia povinným až v priebehu exekúcie. Nakoľko došlo zo strany povinného k jednorázovej úhrade dňa 18.5.2015 vo výške 240 Eur, po začatí exekučného konania, je táto úhrada považovaná za nedobrovoľné a nepravidelné plnenie vykonané v rámci prebiehajúceho konania. Z tohto dôvodu je dôležité, aby oprávnený bezodkladne oznamoval exekútorovi, že povinný svoju pohľadávku uhradil.
Judikované právo priznané exekučným titulom môže zaniknúť prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, t.j. vrátane splnenia dlhu.
Exekučný súd môže pri preskúmavaní veci v rámci rozhodovania o námietkach prihliadať iba na skutočnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku a teda skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a na základe ktorých by mohla byť exekúcia zastavená. Na základe uvedeného je preto preukázané, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza vo svojich námietkach nie sú skutočnosťami, ktoré súd preskúmava v štádiu rozhodovania o námietkach, nakoľko tieto nevyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku.
Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových, ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri
výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného. Súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený.
Nakoľko predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a povinný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že si do podania návrhu na začatie exekúcie splnil povinnosť v celom rozsahu, ale iba čiastočne, na ktorú ním bol zaviazaný, súd má za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný oprávnene a v súlade s právnymi predpismi, a preto je predmetná exekúcia vedená voči povinnému dôvodná, súd teda námietky povinného proti exekúcii vo zvyšnej časti zamietol, nakoľko nie sú dôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.