Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/291/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, E., zastúpený A. K., pracovníčkou Okresného súdu Piešťany ako opatrovníčkou, o zaplatenie 730,01 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k.5C/357/2012-93 zo dňa 13. januára 2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 730,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 595,92 eura od 24.09.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu neplnenia si povinností zo zmluvy o revolvingovom úvere a trov konania. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že dňa 13.11.2000 bola uzavretá zmluva o úvere č. 4803952132 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou GE Capital Multiservis, k.s. prostredníctvom obchodného zástupcu - spoločnosti TESCO STORES SR, a.s.) a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 10.998,- Sk (365,07 eura, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach po 1.100,-Sk (36,51 eura). Podľa č.l. 8.1. obchodných podmienok podpisom tejto zmluvy zákazník súčasne žiada veriteľa o poskytnutie úverového rámca a o vydanie úverovej karty, ktorá mu umožní čerpať peňažné prostriedky až do výšky poskytnutého úverového rámca. V prípade schválenia bude zákazníkovi doručený návrh zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý bude obsahovať výšku úverového rámca, mesačné splátky a úrokové sadzby a variabilný symbol pre platby splátok úveru. Dňa 02.08.2007 bol žalovanému daný súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXX, pričom výška úverového rámca bola uvedená v sume 20.000,-Sk (663,88 eura), minimálna splátka z čerpaných prostriedkov 5 %, orientačný dátum platby k 24. Dňa 22.02.2010 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou dlžník uznal čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa 02.08.2007 s pôvodným veriteľom: GE Money, a.s., Bottova 7, 811 09 Bratislava. V listine (uznaní) je uvedené, že celková dlžná suma 1.183,20 eura pozostáva z istiny 595,92 eura, úroku z omeškania 36,5 % ročne zo sumy 595,92 eura od 24.09.2009 do dňa splatnosti poslednej pohľadávky a nákladov inkasného konania vo výške 175,89 eura. V dohode je v bode 3.4. uvedené, že žalovaný (dlžník) má vedomosť o premlčaní dlhu

a jeho následkoch. Dohoda obsahovala aj splátkový kalendár pre žalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 13.11.2000 ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom bol právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom bol žalovaný, ktorému pri uzatváraní zmluvy bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V rámci uvedenej zmluvy (obchodných podmienok) právny predchodca žalobcu vnútil žalovanému aj iný právny úkon, než ten, o ktorý mal žalovaný v danom čase záujem, teda poskytnutie finančných prostriedkov. Súčasťou obchodných podmienok (čl. 8.1) bolo dojednanie, ktoré sa týka iného právneho úkonu, ktorý má vzniknúť v budúcnosti, a to uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré bolo uvedené v množstve inak neprehľadných a veľmi drobným písmom písaných ustanovení obchodných podmienok. Právny úkon o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere je podsunutý v rámci obchodných podmienok, nasleduje za radom iných ustanovení, poučení, bez možnosti spotrebiteľa všimnúť si, že vlastne uzatvára viaceré úverové zmluvy. Takýto postup žalobcu vyhodnotil súd prvého stupňa ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nie je možné priznať súdnu ochranu. Žalovaný však začal revolvingový úver čerpať, pričom z úverového rámca vyčerpal celkom sumu 746,83 eura a uhradil sumu 255,43 eura. Ak žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami (presný dátum splatnosti, nemožno uviesť orientačný dátum splatnosti, presná výška splátky), nebola dodržaná zákonom predpísaná forma právneho úkonu, a preto je takáto zmluva neplatná. Bez písomnej dohody strán neexistuje dohoda o výške úrokov z úveru, výške úrokov z omeškania, ustanovenia o zmluvnej pokute, či poplatkoch, ktoré si žalobca žalobou uplatnil. Nároky žalobcu z uvedeného právneho úkonu je potrebné posúdiť ako nároky z bezdôvodného obohatenia (majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu). Žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, bol preto povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania sám dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Keďže uvedené ustanovenie je procesného charakteru, platí odo dňa účinnosti citovaného zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa sa najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Z vykonaného dokazovania, a to z predloženej dohody o uznaní záväzku zo dňa 22.02.2010 z bodu 3.4. súd prvého stupňa jednoznačne uzavrel, že pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní, je pohľadávkou premlčanou, nebolo možné mu preto uplatnený nárok priznať. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú žalobcom, treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody (v ktorej v danom prípade ani nebola uvedená výška splátok) obsahovo označené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej obchodnej praktiky. Z vyššie uvedeného dôvodu, súd prvého stupňa uznanie dlhu žalovaným považoval za neplatné, pretože sa prieči zákonu. Súd prvého stupňa nárok žalobcovi ako premlčaný nepriznal a žalobu zamietol v celom rozsahu. Právne

svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 1 písm. a), § 2, písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b, § 7 ods. 1, 2 a 4, § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, § 100, § 107, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“), keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil.

Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na skutočnosť, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi účastníkmi má charakter absolútneho obchodu, teda vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý sa jednoznačne vyjadril, že na zmluvu o úvere sa aplikuje 4- ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Vyhodnotenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdom prvého stupňa ako neplatne uzavretej považuje žalobca za nesprávne. Súd prvého stupňa neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný sa dohodol s veriteľom na splátkach a zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Žalobca považuje takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, porušeniu viacerých článkov Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Aplikáciou citovaného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nesprávne aplikoval právny predpis v otázke posúdenia plynutia premlčacej doby. Aplikoval Občiansky zákonník,

premlčanie práva z dotknutého právneho vzťahu mal však vzhľadom na charakter a povahu úverovej zmluvy posudzovať výlučne podľa predpisov Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej namietal vyhodnotenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdom prvého stupňa a aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.Z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Citované ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. mája 2014. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné. Na námietku o aplikácii ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka pri skúmaní premlčania dáva odpoveď zákonodarca treťou vetou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. ). V dôvodovej správe k zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým bola pripojená k § 52 ods. 2 tretia veta („Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“) sa uvádza nasledovné: „Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka.“ Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď premlčanie posúdil podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa postupoval správne aj tým, že aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým bolo uvedené ustanovenie zavedené do zákona na ochranu spotrebiteľa „s ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.“ V zmysle citovaného ustanovenia prihliada orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, čím sa rozumie aj jeho premlčanie. Napriek skutočnosti, že súd nie je orgánom verejnej správy (ktorému zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľa), jednoznačne je orgánom, ktorý rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj z citovanej dôvodovej správy podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal na mysli aj súd, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má postupovať podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Odvolací súd zastáva názor aplikovaný v súdnej praxi, podľa ktorého sa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. sa vzťahuje aj na rozhodovanie súdov, pričom pôsobnosť uvedeného zákona je vymedzená aj tým, že zákon č. 250/2007 Z.z. upravuje práva spotrebiteľov. Takýmto právom bude nepochybne aj právo na to, aby orgány (teda aj súdy) posudzujúce nároky zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadali bez návrhu na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi. K námietke žalobcu poukazujúcej na nesprávne vyhodnotenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (v ďalšom texte („dohoda“) súdom prvého stupňa ako neplatne uzavretej, odvolací súd odkazuje na dôvody súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje a dodáva nasledovné: Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04.03.2010 uzavretá dohoda, podľa ktorej žalovaný v čl. 2 nazvanom - Uznanie záväzku - uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo zákazníka: 4803952132 zo dňa 02.08.2007 s pôvodným veriteľom. Celková suma vo výške 1.183,20 EUR pozostáva z istiny vo výške 595,92 EUR, z úroku z omeškania 36,5 % ročne zo sumy 595,92 EUR za dobu o 24.09.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 175,89 EUR. Čl. 3 dohody nazvaný

- Forma splatenia úveru - obsahuje výšku mesačnej splátky, oznámenie o splátkovom kalendári, záväzok o poukazovaní platieb na účet žalobcu a vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Čl. 4 obsahuje rozhodcovskú doložku a čl. 5 záverečné ustanovenia zmluvy. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda neobsahovala podstatnú náležitosť uznania dlhu

- jednoznačné a určité vymedzenie právneho dôvodu, vzťahujúceho sa k uznaniu dlhu, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (pôvodným veriteľom, spoločnosťou GE Money) písomne uzavrel len zmluvu o úvere dňa 13.11.2000. Uznávaný záväzok sa mal vzťahovať k zmluve zo dňa 02.08.2007. Aj z tohto dôvodu - pre absenciu podstatnej náležitosti - je uznanie záväzku žalovaným absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 157 O.s.p. odôvodnil. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, v dôsledku čoho by mu v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli, odvolací súd mu ju preto nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.