Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-20-2022.pdf
PDF · 101.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. D., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa matky: E.J. D., R.. XX.XX.XXXX, D. W., C. P. XXXX/XX a otca: K. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S., S. XXX/XX o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8P/93/2014-88 zo dňa 13.01.2015 v časti o výživnom na maloleté dieťa nasledovne:
Otec dieťaťa K. I., R.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletú R. D., R.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 180,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2022, vždy do 15.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa.
Zročné výživné za obdobie od 01.07.2022 do 31.08.2022 vo výške 360,- Eur je otec dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 90,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.06.2022 sa matka dieťaťa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletú Nelu na 200,- Eur mesačne od 01.07.2022. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 8P/93/2014-88 zo dňa 13.01.2015 bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 50,- € mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca, ktorý bol v tom čase nezamestnaný. Od r. 2015 nepodávala návrh na zvýšenie výživného. Otec maloletej už niekoľko rokov žije v Nemecku. Dcéru nenavštevuje vôbec už niekoľko rokov, ani neprejavuje žiadny záujem. Posledné výživné zaplatil v mesiaci júl 2021. Celá starostlivosť o maloletú je na nej. Ona je zamestnaná na 6 hod. denne, maloletá dcéra za chvíľu dovŕši 12 rokov a náklady z dôvodu jej fyzického rastu na ošatenie a hygienické potreby sa podstatne zvýšili. Navštevuje Základnú umeleckú školu, hudobný a výtvarný odbor, kde platí 130,-€ za školský rok. V škole platí stravné 25,-€ mesačne. A keďže otec maloletej robí v zahraničí, jeho príjem musí byť značne vyšší.
2. Matka na výzvu súdu špecifikovala výdavky maloletého dieťaťa nasledovne: Pravidelné mesačné výdavky: strava škola 25,- €, strava 70,- €, hygienické potreby 20,- €, oblečenie 30,- Eur, telefón 15,- Eur, spolu 160,- Eur. Iné: tábor 295,- €, tábor škola 40,- €, tábor ZUŠ 30,- €, flauta 530,- €.
3. Otcovi dieťaťa bol riadne doručený návrh na začatie konania spolu s výzvou na vyjadrenie sa, ako i výzva, aby popísal a preukázal svoje pomery, najmä pravidelné mesačné príjmy a výdavky. Otec dieťaťa zaslal súdu e-mail, prílohou ktorého bolo naskenované vyjadrenie otca k veci samej s jeho vlastnoručným podpisom, ako aj kópie rôznych listín v nemeckom jazyku. Vzhľadom na skutočnosť, že na naskenovanom vyjadrení bol i podpis otca dieťaťa, súd naň prihliadol. Vo vyjadrení otec dieťaťa uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného na 200,- Eur mesačne od 01.07.2022 súhlasí, keďže ho obdržal len 19.07.2022, prvú platbu zaplatí neskoršie. Prišiel o prácu a bol sa prihlásiť na úrade práce v Nemecku. Nevie, akú peňažnú dávku mu budú vyplácať. Pokiaľ ide o ďalšie listiny zaslané e-mailom, vzhľadom na nedoloženie ich prekladu do slovenského jazyka nemohli byť čítané ako listinné dôkazy. Obsah bol súdom zistený len ohľadne listu zo dňa 11.07.2022, na ktorom je uvedený a podpísaný adresát. Z dôvodu nedoloženia prekladu nebola táto listina čítaná, len oboznámený jej zistený obsah, že ide o oznámenie o ukončení pracovného pomeru otca dieťaťa v spoločnosti Fenster-Türen Albrech & Birlenbach GmbH k 15.08.2022 z dôvodov správania zamestnanca. Pri ostatných listinách nebol súdom zistený obsah, o aké listiny ide, kto je ich vyhotovovateľom a čo je ich obsahom. Na jednom z nich bol rukou dopísaný príjem otca dieťaťa za obdobie 11.2021 - 8.2022 vo výške 2.280,- Eur v hrubom. Takúto listinu nemožno považovať o potvrdenie o príjme. Keďže listinu doložil otec dieťaťa, súd vychádzal z toho, že takýto svoj príjem pred stratou zamestnania tvrdí otec dieťaťa v predmetnom súdnom konaní.
4. Kolízny opatrovník dieťaťa s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil. Vzhľadom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynul už dlhý čas, je v záujme dieťaťa zvýšenie výživného zo strany otca. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto ponechávajú na zváženie súdu.
5. Otcovi dieťaťa bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok). Otec dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej len CMP alebo Civilný mimosporový poriadok) pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca dieťaťa.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, prečítaním listinných dôkazov - rodného listu dieťaťa, rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8P/93/2014-88 zo dňa 13.01.2015, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.08.2022, odpovedí na lustrácie účastníkov konania v registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovne, v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v evidencii držiteľov motorového vozidla a v katastri nehnuteľností, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 12.07.2022, potvrdenia Základnej umeleckej školy Revúca o príjme matky dieťaťa, nájomnej zmluvy, dokladov SIPO, potvrdenia Základnej umeleckej školy Revúca zo dňa 15.07.2022, oboznámením obsahu listiny zo dňa 11.07.2022, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/93/2014. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:
7. Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 8P/93/2014-88 zo dňa 13.01.2015 bola maloletá Nela zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 50,- Eur mesačne. V tom čase mala maloletá R. 4 a 1 roka. Otec dieťaťa v tom čase žil na Slovensku, bol nezamestnaný a evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zo Sociálnej poisťovne nepoberal žiadne dávky, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 107,90 Eur a prídavok na dieťa 23,52 Eur. Pracoval na dohodu 10 hodín týždenne s príjmom 2,184 € / h. Nevlastnil auto ani nehnuteľnosti. Mal vyživovaciu povinnosť k K. I., R.. XX.XX.XXXX, ktorý bol v jeho osobnej starostlivosti. Matka dieťaťa bola v čase rozhodnutia súdu zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 415,- Eur. Zo Sociálnej poisťovne nepoberala žiadne dávky, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Nevlastnila auto ani nehnuteľnosti, nemala inú vyživovaciu povinnosť.
8. Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné aktuálne pomery rodičov dieťaťa: Matka dieťaťa je zamestnankyňou Základnej umeleckej školy Revúca s priemerným čistým mesačným príjmom 507,51 Eur, nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca poberá prídavok na dieťa vo výške 25,88 Eur. Nevlastní auto ani nehnuteľnosti.
Otec dieťaťa žije v Nemecku, kde bol do 15.08.2022 zamestnaný v spoločnosti Fenster-Türen Albrech & Birlenbach GmbH. Skončenie pracovného pomeru bolo z dôvodov správania otca dieťaťa. Podľa tvrdenia otca dieťaťa bol u uvedeného zamestnávateľa jeho hrubý mesačný príjem 2.280,- Eur. Otec dieťaťa nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne ani z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Nevlastní auto ani nehnuteľnosti. Otec dieťaťa netvrdil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na vek jeho syna K. (19 rokov) bez relevantných tvrdení otca o pokračovaní vyživovacej povinnosti mal súd za to, že jeho vyživovacia povinnosť k synovi zanikla, že tento syn je schopný sám sa živiť.
9. Matka dieťaťa býva v prenajatom byte, podľa nájomnej zmluvy má povinnosť platiť nájomné vo výške 160,- Eur mesačne. Náklady spojené s užívaním bytu sú podľa dokladov SIPO 149,45 Eur plus 25,70 € za elektrinu a 5,- € za plyn.
10. Podľa potvrdenia Základnej umeleckej školy Revúca je maloletá Nela žiačkou hudobného odboru školy, kde je ročný poplatok 80,- Eur a výtvarného odboru školy, kde je ročný poplatok 50,- Eur. Ročný poplatok ZRPŠ je 15,- Eur.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 14.07.2022 bolo vykonané sociálne zisťovanie na adrese matky, tá nebola zastihnutá, bol s ňou dňa 18.07.2022 vykonaný rozhovor. Od posledného rozhodnutia súdu sa zvýšili potreby maloletej Nely. Otec dieťaťa už viac ako rok neplatí výživné, matka dieťaťa bola 15.05.2022 podať trestné oznámenie na polícii. Otec dieťaťa predtým platil výživné sporadicky. Otec dieťaťa žije v Nemecku, na Slovensko nechodí. Naposledy bol na Slovensku pred 5 až 6 rokmi. S R. nie je v kontakte, nič jej nezakupuje, nezaujíma sa o ňu. Ošetrujúca lekárka maloletej R. je MUDr. Sviatková. Maloletá R. je podľa vyjadrenia matky zdravá, nie je potrebné s ňou navštevovať odborné vyšetrenia. Maloletá Nela je žiačkou 6.ročníka na ZŠ Komenského. Podľa slov matky sú študijné výsledky maloletej veľmi dobré, učí sa na jednotky a dvojky. K bytovým pomerom matka uviedla, že spolu s maloletou R. žije v trojizbovom byte, ktorý je kompletne zariadený bežným nábytkom a elektrospotrebičmi. Matka maloletej je zamestnaná v Základnej umeleckej škole, jej príjem je vo výške 470 €. Ohľadom svojich výdavkov uviedla, že má výdavky na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu, maloletá navštevuje aj ZUŠ.
12. Matka dieťaťa vypovedala, že výdavky dieťaťa sa zvýšili. Otec na maloletú už rok neplatil a dala kvôli tomu aj trestné oznámenie. Dlžné výživné podľa rozhodnutia polície za obdobie od 01.07.2021 predstavuje 600,- Eur. Otec dieťaťa jej volal, že to zaplatí. Zaplatil zatiaľ len polovicu. Brat jej povedal informáciu, že otec dieťaťa je teraz doma na Slovensku. Nevie či je tu len nakrátko alebo nadlho. Povedal jej, že je na úrade práce, nevie či na Slovensku alebo v Nemecku. Tento telefonát bol niekedy minulý týždeň. Ona je zamestnaná ako upratovačka v ZUŠ-ke, jej príjem je okolo 480,- Eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Poberá prídavok na dieťa. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak tie má na bývanie, nájomné, elektrina, plyn, je to okolo 180,- Eur. Za telefón platí 50,- Eur, to je telefón pre ňu aj pre maloletú, ďalej internet a televízia 30,- Eur mesačne. Výdavky maloletého dieťaťa sú bežné, maloletá nemá mimoriadne výdavky na zdravotné problémy, nenavštevuje žiadnych špecialistov, lekárov. Navštevuje ZUŠ-ku. Maloletá chodí na tábory. Tento rok bola v 3 táboroch, keďže tam rada chodí. Bol to 1 zo školy, 1 zo ZUŠ-ky a 1 tábor na Táloch. Finančne jej s tým pomohla jej mama.
13. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od jeho vyhlásenia, pričom zmena pomerov sa môže týkať niektorého z rodičov dieťaťa alebo samotného dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k zmene pomerov tak u rodičov dieťaťa, ako aj na strane maloletej R.. Matka dieťaťa je zamestnaná u iného zamestnávateľa. Otec dieťaťa bol predtým nezamestnaný, poberateľ dávky v hmotnej núdzi, aktuálne žije v Nemecku, kde bol zamestnaný, k 15.08.2022 jeho pracovný pomer skončil. U maloletej R. sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jej potrieb vzhľadom na vyšší vek, v čase poslednej úpravy výživného mala 4 a 1 roka, teraz má 12 rokov, tiež jej vznikli nové výdavky, keďže v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy. Na základe týchto zistení možno konštatovať, že došlo k relevantnej zmene pomerov, teda sú dané zákonné podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného na maloleté dieťa.
17. Súd v zmysle § 75 zákona o rodine prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča dieťaťa aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, prípadne na seba berie neprimerané majetkové riziká. Toto ustanovenie umožňuje súdu vychádzať nie z faktického (skutočného) príjmu rodiča, ale zakotvuje potencionalitu príjmu ako východisko pre úpravu vyživovacej povinnosti. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy maloletého dieťaťa, ktorý umožňuje hodnotiť nielen reálne pomery rodiča, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, v prípade ktorej prichádza do úvahy uplatnenie tohto princípu, je napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej rodič dosahuje nižší príjem, prípad, keď rodič bez závažného dôvodu ukončí pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie, ako aj skončenie pracovného pomeru z dôvodu na strane rodiča. Ak sa teda rodič maloletého dieťaťa vzdá svojho skoršieho zamestnania alebo o toto zamestnanie z vlastnej viny príde, v dôsledku čoho sa dostane do situácie, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, súd skúma, či k tejto okolnosti došlo z vážneho dôvodu. Ak nie, súd túto okolnosť neberie do úvahy a vychádza z príjmu rodiča dieťaťa, ktorý mal pred stratou zamestnania. Táto zásada potencionality je zakotvená pri úprave výživného, nakoľko ide o citlivú otázku. Maloleté dieťa si samo nemôže uspokojiť svoje potreby, a teda je výlučne na jeho rodičoch, aby mu tieto potreby zabezpečili prostredníctvom výživného. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je zákonnou povinnosťou rodiča do času, kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. Je predovšetkým na rodičovi, aby si vytvoril také podmienky, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a tak zabezpečiť jeho riadny vývoj.
18. Pri určovaní výšky výživného súd zvážil potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa odrážajú v jeho výdavkoch, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov dieťaťa a na skutočnosť, že matka si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá má výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, na lieky v prípade choroby a pod.. Tieto výdavky mala maloletá i v čase poslednej úpravy výživného, bol ale preukázaný ich nárast vzhľadom na vyšší vek. Zároveň bol preukázaný vznik nových výdavkov v súvislosti so školskou dochádzkou - poplatky v škole, strava v škole, výdavky na školské potreby a aktivity, výlety a tábory. Maloletej tiež vznikli ďalšie výdavky v súvislosti s navštevovaním základnej umeleckej školy. Otec dieťaťa výdavky popísané matkou dieťaťa nijako nespochybnil. Súd výšku bežných výdavkov dieťaťa ako ich špecifikovala matka považuje za reálnu vzhľadom na vek dieťaťa. Ostatné výdavky boli matkou preukázané. Výdavky dieťaťa popísané matkou a zistené na základe vykonaného dokazovania podľa súdu neodôvodňujú výživné až v takej výške, ako požadovala matka dieťaťa. Súd má za to, že na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa oboma rodičmi je potrebné zo strany otca dieťaťa výživné vo výške 180,- Eur mesačne, takéto výživné je v záujme maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa uviedol, že prišiel o prácu a bol sa prihlásiť na úrade práce v Nemecku. Z uvedeného by bolo možné vyvodiť, že po strate zamestnania sa príjem otca dieťaťa
znížil. Súd ale túto skutočnosť v danej veci nevzal do úvahy a pri určovaní výživného vychádzal z príjmu, ktorý otec dieťaťa dosahoval pred status zamestnania a to v súlade s vyššie popísanou zásadou potencionality. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že otec dieťaťa si stratu zamestnania zavinil, keďže v oznámení o ukončení zamestnania je uvedené, že skončenie pracovného pomeru je z dôvodu jeho správania. Ako je uvedené vyššie, v takomto prípade súd nevychádza pri posudzovaní výšky výživného na maloleté dieťa zo skutočnej výšky príjmu rodiča, ale z príjmu, ktorý by rodič dosahoval, keby vlastnou vinou nespôsobil ukončenie pracovného pomeru. Súd má za to, že je potrebné zabezpečiť ochranu práv maloletého dieťaťa, ktoré by bolo znevýhodnené v dôsledku zavineného konania otca dieťaťa - ním zavinenej straty zamestnania a zníženia jeho príjmu. Súd preto v súlade s § 75, ods. 1, druhej vety zákona o rodine vychádzal z príjmu otca dieťaťa, ktorý dosahoval pred ukončením. Otec dieťaťa deklaroval svoj príjem u posledného zamestnávateľa 2.280,- Eur v hrubom. Pri takejto výške príjmu je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 180,- Eur mesačne.
19. Vzhľadom na uvedené súd zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8P/93/2014-88 zo dňa 13.01.2015 tak, že otec je povinný platiť na maloletú R. výživné vo výške 180,- Eur mesačne. Výživné bolo zvýšené od 01.07.2022 ako bolo navrhované, čo je dátum po podaním návrhu na začatie konania. Z vyjadrenia matky vyplýva, že otec mal dlh na výživnom od 01.07.2021 600,- Eur, takéto dlžné výživné je uvedené i v rozhodnutí polície na základe jej trestného oznámenia, na toto dlžné výživné otec zaplatil polovicu. Z uvedeného vyplýva, že táto matkou tvrdená úhrada otca bola na výživné za obdobie od 01.07.2021 do 30.06.2022 (12 x 50,- Eur = 600,- Eur). Na zročné výživné, ktoré je predmetom tohto konania (od 01.07.2022), teda nebola podľa vykonaného dokazovania urobená žiadna úhrada. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2022 do 31.08.2022 predstavuje 360,- Eur. Toto zročné výživné je otec povinný zaplatiť v štyroch súdom určených mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
20. Matka v návrhu žiadala, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Keďže bol daná návrh na rozhodnutie o trovách, súd o nich v danej veci rozhodol a to podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.