Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-30S-215-2022.pdf
PDF · 206.5 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/215/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: Capital Investment Cars s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 787 309, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Návrh na peňažnú moderáciu z a m i e t a.
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) preveril u žalobcu dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v príslušnom znení – platnom a účinnom do 31.12.2017 alebo do 31.12.2021 (ďalej aj len „zákon o účtovníctve“). Bolo vykonané miestne zisťovanie podľa § 37 až 39 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“), o ktorom bola spísaná zápisnica č. 102264240/2021 zo dňa 15.11.2021. Žalobca sa k záverom miestneho zisťovania vyjadril v podaní zo dňa 02.11.2021.
2. Na základe výsledkov miestneho zisťovania, po zohľadnení vyjadrenia žalobcu, orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 100437727/2022 zo dňa 08.03.2022 rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 2 písm. c) a § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve, v nadväznosti na § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ukladá žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 8 000 eur za správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 (správneho deliktu sa mala dopustiť účtovná jednotka nedodržaním ustanovenia § 17 zákona o účtovníctve) a podľa § 38 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie roku 2017 (účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa § 8 zákona o účtovníctve a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke).
3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že žalobca účtovnú závierku za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 zostavil dňa 07.06.2018 a schválil dňa 26.06.2018 s tým, že
takto bola uložená ako schválená aj v registri účtovných závierok. V roku 2021 žalobca ako účtovná jednotka otvoril uzavreté účtovné knihy za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a zostavil účtovnú závierku dňa 15.10.2021, ktorú aj schválil dňa 15.10.2021. Účtovná závierka za uvedené obdobie, ktorá bola zostavená dňa 15.10.2021, vykazuje iné sumy zostatkov na jednotlivých riadkoch v porovnaní s pôvodne zostavenou účtovnou závierkou za dané obdobie, ktorá bola schválená dňa 26.06.2018.
4. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na rozdielne údaje v schválených účtovných závierkach, a to na vykázanú stratu najprv v sume - 299 781 eur a potom - 19 127,72 eur. Uviedol, že účtovná závierka zostavená dňa 07.06.2018 a schválená dňa 26.06.2018 bola takto uložená ako schválená v registri účtovných závierok a používatelia tohto systému považovali túto účtovnú závierku za definitívnu a nemohli predpokladať, že informácie v nej uvedené nezodpovedajú reálnemu stavu. V roku 2021 žalobca opätovne, ako účtovná jednotka, otvoril uzavreté účtovné knihy za rok 2017 po schválení účtovnej závierky a nanovo zostavil za rok 2017 účtovnú závierku dňa 15.10.2021, ktorú týmto dňom aj schválil. Tento postup bol v rozpore s § 16 ods. 11 zákona o účtovníctve, čím účtovnú závierku nemožno považovať za zrozumiteľnú v zmysle § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve a opakovaným uložením schválenej účtovnej závierky, ktorá bola odlišná od predchádzajúcej schválenej účtovnej závierky, mohlo dôjsť k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov registra účtovných závierok. Týmto konaním podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve.
5. Zákaz otvárania už uzavretých účtovných kníh po zostavení účtovnej závierky vychádza z dodržiavania zásady bilančnej kontinuity v súlade s § 16 ods. 12 zákona účtovníctve a v princípe platí, že uzavreté účtovné knihy účtovné jednotky nemôžu otvárať s výnimkou uvedenou v § 16 ods. 9 a 10 zákona o účtovníctve. Podľa týchto ustanovení možno uzavreté účtovné knihy otvoriť opäť len do schválenia účtovnej závierky a len v záujme toho, aby sa zabezpečil verný a pravdivý obraz účtovníctva. Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v tom účtovnom období, kedy tieto skutočnosti zistila a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
6. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej ešte poukázal na to, že žalobca po otvorení účtovných kníh za rok 2017 preúčtoval z účtu 022 - Samostatné hnuteľné veci na účet 132 - Tovar na sklade a v predajniach nasledovné vozidlá: Formula (Radical 5R8RX); McLaren A. A.; Lamborgini A.. V pôvodnej účtovnej závierke, resp. pôvodných účtovných knihách bolo účtované na účte 022 o vozidlách Range Rover Sport A. a B. C. A., pričom v prepracovaných účtovných knihách za rok 2017 nie je o týchto vozidlách účtované ani na účtoch účtovej triedy 0 - Dlhodobý majetok, ani na účtoch účtovej triedy 1 - Zásoby. V technickom preukaze vozidla Range Rover Sport A. je uvedený ako vlastník vozidla žalobca od 17.09.2014, pričom uvedené vozidlo bolo predané dňa 23.09.2020. V technickom preukaze vozidla B. C. A. je uvedený ako vlastník vozidla žalobca od 29.07.2015 a došlo k odpredaju tohto vozidla dňa 12.11.2019. Žalobca teda mal k 31.12.2017 vlastnícke právo k uvedeným dvom vozidlám, ale nebolo o nich účtované na žiadnom majetkovom účte spoločnosti. Neboli vykázané ani v účtovnej závierke, ktorá bola schválená dňa 15.10.2021. Žalobca v účtovných knihách, ako účtovná jednotka, vykazoval stav, ktorý sa nezhodoval so skutočným stavom k 31.12.2017 a neúčtoval o vlastníctve uvedených vozidiel, čo malo za následok, že účtovníctvo žalobcu bolo nesprávne, neúplné a nepreukázateľné v zmysle § 8 zákona o účtovníctve, čím sa podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve.
7. Za spáchanie uvedených dvoch deliktov orgán verejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 155a Daňového poriadku úhrnnú pokutu vo výške 8 000 eur, čo predstavuje 28 % hornej hranice možnej sankcie. Poukázal na ustanovenie § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve a uviedol, že žalobca ako účtovná jednotka uviedol v súvahe za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 majetok netto sume 1 403 436 eur, teda horná hranica pokuty v zmysle uvedených ustanovení tvorí 28 068,72 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na kritériá ukladania pokuty podľa § 38 ods. 5 Daňového poriadku s tým, že prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správnych deliktov. Stav, keď účtovný stav nezodpovedal reálnemu stavu, považoval orgán verejnej správy prvého stupňa za závažné porušenie zákona o účtovníctve, nakoľko účtovníctvom sa má poskytovať verný a pravdivý obraz o spoločnosti, k čomu v tomto prípade nedošlo. Pokuta bola uložená pod hranicou zákonom maximálne stanovenej výšky pokuty a vychádzalo sa z
finančnej situácie daňového subjektu, pričom pokuta preň nie je likvidačná. Miera zavinenia je plne na účtovnej jednotke a čas trvania stavu bol od roku 2017 do 15.10.2021 (4 roky) s tým, že ani po opakovanom schválení účtovnej závierky nie sú zverejnené údaje, ktoré by korešpondovali so stavom k 31.12.2017. Pôvodným účtovaním o vozidlách na účtoch majetku 022 si žalobca uplatňoval daňové odpisy aj účtoval o účtovných odpisoch a uplatňovaním daňových odpisov ovplyvňoval základ dane. Po otvorení účtovných kníh za rok 2017 došlo k preúčtovaniu motorových vozidiel, oprava bola vykonaná v roku 2021 a následne bolo podané dodatočné daňové priznanie za rok 2017 s tým, že pôvodne bol vyčíslený účtovný odpis zaúčtovaný na ťarchu účtu 551 v sume 292 478 eur a po oprave účtovníctva bol účtovný odpis spolu 51 989 eur. Účtovníctvo nebolo vedené predpísaným spôsobom, je nepreukazné, nesprávne, nekorešponduje s reálnym stavom. Tento stav pretrvával dlhodobo, a preto bolo opodstatnené považovať toto porušenie zákona za závažné. Nie je zrejmé, akým spôsobom dochádzalo k inventarizácii majetku, inventúrne súpisy musela podpisovať zodpovedná osoba, nie je zrejmé, prečo k zisteniu pochybenia došlo za rok 2017 až v roku 2021, kedy niektoré vozidlá boli predané. Pri ukladaní pokuty sa vychádzalo z úvahy, že kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve a následné ukladanie sankcií má mať nielen represívny, ale aj výchovný charakter.
8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.
9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neuznáva odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a stotožnil sa so závermi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj s výškou uloženej pokuty. Uviedol, že žalobca zverejnil dve odlišné schválené účtovné závierky za 2017, a to dňa 26.06.2018 a dňa 15.10.2021. Poukázal na to, že register účtovných závierok bol zriadený za účelom zabezpečenia dostupnosti informácií o účtovných jednotkách pre široký okruh záujemcov a že na to, že záujemca nájde v registri listiny, ktoré sú v súlade so zákonom o účtovníctve, by mal dohliadať správca dane, a pri zistení pochybenia ten subjekt, ktorý si neplní povinnosti, prípadne ukladá do registra účtovné závierky, ktoré neposkytujú spoľahlivé informácie, aj náležite sankcionovať. Uvedenie dôvodu opravy účtovnej závierky neospravedlňuje žalobcu z toho, že oprava bola vykonaná v rozpore so zákonom o účtovníctve. V konečnom dôsledku oprava nebola ani vykonaná a vozidlá na sklad preúčtované neboli. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní nerozporoval zistený skutkový stav, ale len vysvetľoval ako k nemu došlo.
10. Žalovaný poukázal na to, že účastník konania je objektívne zodpovedný za porušenie príslušných účtovných predpisov a správca dane zistil skutkový stav vecne a objektívne. Správca dane neskúma subjektívnu mieru zavinenia, ale konštatuje len objektívne zistený skutkový stav veci. Daňové zákony a aj zákon o účtovníctve spočívajú na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená zodpovednosť subjektu za protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Preto ak správca dane zistí porušenie právnej povinnosti, túto sankcionuje, pričom porušenie zákona o účtovníctve bolo v tomto prípade jednoznačne preukázané. Okolnosti, ako napríklad nevedomosť, nedopatrenie, neopatrnosť, nedbanlivosť, nepochopenie pri komunikácii, jazyková bariéra, nie sú dôvody akceptovateľné a zbavujúce zodpovednosti za správny delikt. Účtovný stav nezodpovedal skutočnosti a keďže účtovníctvo má poskytovať verný a pravdivý obraz o spoločnosti, došlo k závažnému porušeniu zákona o účtovníctve.
11. Výška pokuty sa odvíjala od závažnosti zistených správnych deliktov a správca dane pri určovaní výšky pokuty postupoval podľa § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve. Išlo o dlhodobo nesprávne vykazovaný stav v účtovníctve od roku 2014, pričom za roky 2014 a 2015 nebola žalobcovi uložená pokuta. Žalovaný uviedol, že žalobca nemá zachytené v účtovníctve roka 2017 predmetné vozidlá napriek tomu, že v technických preukazoch bol uvedený ako vlastník ku dňu 31.12.2017 a vozidla boli predané až v roku 2019 a v roku 2020. Pôvodne o tomto majetku účtoval na účtoch 022, majetok mal byť zaradený na kartách dlhodobého majetku a uplatňoval si odpisy, a po otvorení účtovných kníh už tento majetok nebol zaúčtovaný v majetku spoločnosti. V poslednej schválenej účtovnej závierke žalobca neuvádza majetok v hodnote 128 168,69 eur, účtovníctvo teda neodráža reálny stav a ide o závažné porušenie zákona. Žalobca z dôvodu neoprávneného uplatňovania daňových odpisov z motorových vozidiel podal v roku 2021 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017. Žalobca bagatelizuje svoje pochybenie s tým, že došlo ku komunikačnému nedorozumeniu z dôvodu jazykovej bariéry medzi konateľom spoločnosti a účtovníčkou, pričom ani po opätovnom otvorení účtovných kníh ale zaúčtovaný
stav nezodpovedal skutočnému stavu. Otváranie uzavretých účtovných kníh po schválení účtovnej závierky, nedôvodné zvýšenie nákladov spoločnosti, nesprávne vykázanie hospodárskeho výsledku, nevykázanie majetku v hodnote 127 168 eur (obstarávacia cena dvoch vozidiel) v účtovných knihách a v účtovnej závierke, je zásadným porušením zákona o účtovníctve.
12. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na priemernú výšku sankcií z miestnych zisťovaní v iných veciach, tak podľa žalovaného toto porovnávanie je bezpredmetné, pretože správca dane uložil pokutu za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Pokuty, na ktoré poukazoval žalobca, sa týkali v prevažnej miere pokút za porušenie ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ žalobca poukazoval na pokuty, ktoré ukladá napríklad príslušný registrový súd (obchodný register), tak podľa žalovaného je to bezpredmetné, pretože správca dane uložil pokutu podľa zákona o účtovníctve za porušenie jeho jednotlivých ustanovení. Pokiaľ žalobca namietal, že existuje prepojenie medzi výškou pokuty a odmenami zamestnancov správcu dane, aj táto námietka bola vyhodnotená ako bezpredmetná s tým, že zamestnanci správcu dane sú za svoju prácu odmeňovaní v súlade s § 161 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a že súvislosť medzi výškou uloženej pokuty a odmenou zamestnancov správcu dane nie je žiadna.
13. Preverenie účtovníctva vykonal správca dane v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú kontrolu, pretože v zákone o účtovníctve je odkaz na celý Daňový poriadok a je potrebné pod pojmom kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve chápať všetky inštitúty Daňového poriadku, na základe ktorých je možné zabezpečiť odkontrolovanie dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona o účtovníctve t. j. aj inštitút miestneho zisťovania. Správca dane uložil pokutu v sume 8 000 eur, čo je v rozsahu zákona o účtovníctve a pri určovaní výšky pokuty prihliadal hlavne na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a na okolnosti spáchania správneho deliktu.
Správna žaloba – žalobné body
14. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia v zmysle §191 ods. 1 písm. c), e) a g) Správneho súdneho poriadku v znení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Alternatívne žalobca navrhol, aby správny súd zmenil rozhodnutie žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 100437727/2022 zo dňa 08.03.2022, a to tak, že podľa § 38 ods. 2 písm. c) a § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve v nadväznosti na § 155a ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku uloží žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 759,08 eur.
15. V bode IV. správnej žaloby OPÄTOVNÉ OTVÁRANIE ÚČTOVNÝCH KNÍH žalobca poukázal na ust. § 16 ods. 9 a 10 a § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve. Taktiež poukázal na informácie zverejnené na stránke Finančnej správy SR, v ktorých sú uvedené prípady zostavenia účtovnej závierky z vlastného podnetu : Otázka č. 3 – Účtovná závierka zostavená z vlastného podnetu a Otázka č. 4 – Prevádzkovateľ registra a „opravná“ účtovná závierka. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný odôvodňujú výšku uloženej pokuty porušením zákona o účtovníctve, a to nedodržaním ustanovenia § 17. S ohľadom na uvedené je však podľa žalobcu zrejmé, že otváranie účtovných kníh v prípade zabudnutia zaúčtovania alebo nesprávneho vykonania účtovnej operácie významnej povahy je situáciou, ktorej daňové subjekty počas svojej existencie čelia a v odôvodnených prípadoch (významných účtovných operácií) takúto opravu vykonajú, a to aj napriek tomu, že sa jedná o už schválenú účtovnú závierku, a teda o porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Uvedenú skutočnosť (porušenie zákona o účtovníctve) predpokladá samotná Finančná správa SR. Žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou na území SR v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na ust. § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka s tým, že medzi orgány spoločnosti patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a do jeho pôsobnosti patrí aj schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát. Kompetencie valného zhromaždenia možno rozšíriť, a to len spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou. V zmysle bodu 5.2 (xiii) Zakladateľskej listiny žalobcu do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj : „rozhodovanie o zrušení rozhodnutí Valného
zhromaždenia, pričom v takomto prípade je na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia potrebný súhlas všetkých spoločníkov Spoločnosti.“ Z dôvodu, že v účtovníctve neboli zaúčtované významné účtovné skutočnosti, sa žalobca rozhodol pristúpiť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o schválení účtovnej závierky za rok 2017 a k schváleniu novo zostavenej účtovnej závierky za rok 2017 z dôvodu dosiahnutia verného a pravdivého obrazu o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Žalobca mal a má za to, že konal v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä Obchodným zákonníkom, a v dobrej viere tak, aby účtovníctvo zodpovedalo skutočnému stavu. Takýmto konaním nemohlo dôjsť a ani nedošlo k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom účtovných závierok spoločností so sídlom v Slovenskej republike. Žalobca nemá žiadne úvery z bánk a ani od iných spoločností, nezapája sa do verejných súťaží, nemá dlhy voči svojim obchodným partnerom a ani nedoplatky voči príslušnému správcovi dane, a preto svojím konaním nikdy nemohol ovplyvniť rozhodovanie iných používateľov stánky. Dôvod vykonania opravy účtovnej závierky bol uvedený v úvode Zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 19.10.2021, kde účtovníčka zdôvodnila opravu účtovnej závierky za rok 2016, ako aj nasledujúcich účtovných závierok, teda aj za rok 2017, ktorá bola zostavená dňa 15.10.2021, a to tým, že nakoľko konateľ žalobcu je poľským občanom, došlo pri komunikácii medzi ním a účtovníčkou k nedorozumeniu z dôvodu jazykovej bariéry. Konateľ požadoval faktúry za nákup vozidiel zaúčtovať ako majetok, avšak myslel, že sa jedná o majetok na sklade, t. j. tovar, avšak účtovníčka uvedené nákupy automobilov zaúčtovala ako dlhodobý majetok (účet 042 a po zaradení 022), a teda sa jednalo a opravu významnej účtovnej operácie. Uvedená argumentácia sa týkala aj roku 2017, avšak správca dane túto skutočnosť už neuviedol v Zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 15.11.2021. Je zrejmé, že sa jednalo o chybu v komunikácii medzi žalobcom a účtovníčkou, ktorú bolo potrebné opraviť.
16. V rámci bodu V. správnej žaloby ROZDIELY V ÚČTOVNÝCH KNIHÁCH v súvislosti so zaúčtovaním motorového vozidla Range Rover a Jaguar Land Rover žalobca uviedol, že sa jednalo o chybu účtovníčky, ktorá súvisela práve s jazykovou bariérou a následne to účtovníčka už nedokázala správnejšie opraviť. Predmetné porušenie zákona o účtovníctve sa týkalo porušenia, ktoré nastalo už v roku 2016 a tiahne sa aj do ostatných účtovných období, t. j. aj do roku 2017 a do nasledujúcich účtovných období, a to až dovtedy, kým nesprávne účtované automobily neboli predané.
17. V bode VI. správnej žaloby PORUŠENIE ZÁSADY NE BIS IN IDEM žalobca namietal, že za uvedené porušenie zákona o účtovníctve už bol sankcionovaný, a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100465402/2022 zo dňa 13.03.2022, ako aj rozhodnutím Daňového úradu Žilina – pobočka Čadca č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021, v ktorom bola už za totožné porušenia uložená totožná pokuta vo výške 8.000,00 eur. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane porušili zásadu ne bis in idem, ktorá zakazuje dvojité stíhanie za ten istý skutok a vychádza z predpokladu, že za jeden skutok má byť tá istá osoba potrestaná len raz. Konanie žalovaného je v rozpore s konštantnou judikatúrou ESĽP, keď žalobca je sankcionovaný za totožný skutok (porušenie vzniklo v roku 2016 a automaticky v rámci účtovného programu prešlo aj do nasledujúcich účtovných období). Ide teda o potrestanie (vyrubenie neprimerane a neodôvodnene vysokej pokuty) za totožný skutok a konanie, za ktoré už bol žalobca sankcionovaný.
18. V bode VII. správnej žaloby VÝŠKA UDELENEJ POKUTY žalobca uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej v odvolaní a má za to, že sa nejednalo o závažné pochybenie, ale len o nedbanlivostnú chybu, ktorá vznikla z dôvodu jazykovej bariéry a že žalobca mal záujem na oprave účtovníctva tak, aby zodpovedalo skutočnému stavu. Zároveň za totožné pochybenie už bol žalobca sankcionovaný, a preto považuje uloženú pokutu za neodôvodnene disproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali. Správca dane a ani žalovaný nijakým spôsobom pri ukladaní výšky pokuty nezohľadnili skutočnosť, že žalobca počas celého výkonu miestneho zisťovania spolupracoval so správcom dane, predkladal mu všetky potrebné dokumenty, vysvetlenia, vyjadroval sa a poskytoval mu tým všetku potrebnú súčinnosť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Správca dane a ani žalovaný neprihliadali na skutočnosť, že žalobca opätovne otváral účtovné knihy iba z dôvodu, že sa jednalo o chybu účtovníčky, ktorá bola spôsobená jazykovou bariérou medzi žalobcom a účtovnou kanceláriou, ktorá nesprávne pochopila jeho pokyny. Uloženie účtovnej závierky zostavenej z vlastného podnetu v súlade s § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve sa žalobcovi javilo ako najvhodnejšie riešenie, pričom v jeho záujme bolo výlučne to, aby právny stav zodpovedal tomu skutočnému za príslušné účtovné obdobie. Uvedenou opravou nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by súvisela so zmenou daňových povinností žalobcu voči príslušnému správcovi dane ( a teda nedošlo ku kráteniu štátneho rozpočtu). Zároveň je výška uloženej pokuty v rozpore s bežnou praxou správcu dane ako aj žalovaného.
19. V bode VIII. správnej žaloby ŠTATISTIKY K POKUTÁM UKLADANÝM SPRÁVCAMI DANE žalobca uviedol, že vo vzťahu k absolútne neprimerane vysokej pokute poukázal na štatistiky výšky pokút ukladaných pri miestnom zisťovaní správcami dane v rokoch 2018, 2019 a 2020 uverejnených na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR, z čoho je zrejmé, že priemerná výška udelenej pokuty bola za rok 2018 vo výške 311,18 eur, za rok 2019 vo výške 273,95 eur a za rok 2020 vo výške 379,54 eur. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že poukázané pokuty sú v prevažnej väčšine pokutami za porušenie ustanovení zákona o registračných pokladniciach a nie v zmysle porušení zákona o účtovníctve, pričom však neuviedol štatistiky a ani iné informácie, ktoré by relevantným spôsobom odôvodňovali výšku uloženej pokuty podľa zákona o účtovníctve. Zároveň je zrejmé, že buď sú kontroly na účtovníctvo vykonávané v rámci daňovej kontroly a nie miestneho zisťovania ako to bolo v prípade žalobcu, alebo nie sú vykonávané takmer vôbec. V porovnaní s vyššie uvedenou priemernou výškou pokuty ukladanou v rámci miestneho zisťovania je výška uloženej pokuty viac ako 21-násobne vyššia ako výška priemernej pokuty uloženej na základe rozhodnutia vydaného v rámci miestneho zisťovania za rok 2020. Takýto postup správcu dane v súvislosti s uložením neprimerane vysokej pokuty považoval žalobca za diskriminačný, šikanózny a absolútne mimo bežnú prax. Žalobca uviedol, že má skúsenosti, že príslušný správca dane za takéto porušenia ukladá daňovým subjektom pokuty v desiatkach, maximálne v stovkách eur. Zároveň žalobca poukázal na odpoveď Finančného riaditeľstva SR zo dňa 07.07.2022 č. 302962/2022, v ktorej na otázku: „Koľko bolo vykonaných kontrol/miestnych zisťovaní, predmetom ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o účtovníctve“) za posledné tri roky (2022 - 2020)“ informovalo, že: v roku 2020 bolo vykonaných 326 kontrol a 14 miestnych zisťovaní, pričom priemerná výška uloženej pokuty bola vo výške 3.189,00 eur (avšak nebola špecifikovaná priemerná výška pokuty uložená v rámci daňovej kontroly a samostatne v rámci miestneho zisťovania), v roku 2021 bolo vykonaných 320 kontrol a 16 miestnych zisťovaní, pričom priemerná výška uloženej pokuty bola vo výške 2.957,00 eur (avšak nebola špecifikovaná priemerná výška pokuty uložená v rámci daňovej kontroly a samostatne v rámci miestneho zisťovania) a v období od 01.01.2022 do 31.05.2022 bolo vykonaných 123 daňových kontrol, v ktorých bola uložená pokuta v priemernej výške 2.159,00 eur. Žalobca uviedol, že požiadal Daňový úrad Žilina a Daňový úrad Trenčín o odpoveď na otázku: „Koľko bolo vykonaných kontrol/miestnych zisťovaní, predmetom ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o účtovníctve“) za posledné tri roky (2022-2020)?“ a „Aká bola priemerná výška pokuty uložená za správny delikt spáchaný z dôvodu porušenia Zákona o účtovníctve (za posledné tri roky – 2022-2020)?“ Daňový úrad Trenčín v odpovedi zo dňa 11.07.2022 č. 307893/2022 uviedol, že: „bolo vykonaných 87 kontrol“ a „priemerná výška pokuty bola 867,42 eur (uložených 47 pokút v celkovej sume 40.768,42 eur“. Žalobca uviedol, že priemerná výška pokuty uložená Daňovým úradom Trenčín v rámci všetkých kontrol bola vo výške 468,61 eur (40.768,75 eur : 87 kontrol = 468,61 eur). Daňový úrad Žilina v odpovedi zo dňa 11.07.2022 č. 308027/2022 uviedol, že: „bolo vykonaných 97 kontrol“ a „priemerná výška pokuty uložená za správny delikt spáchaný z dôvodu porušenia Zákona o účtovníctva za posledné tri roky 2020 -2022 bola v sume 1.348,00 eur“. Zároveň žalobca uviedol, že nakoľko nedisponuje informáciou o celkovom počte kontrol a celkovej sume pokút, nevie určiť celkovú výšku pokuty uloženej v rámci všetkých kontrol. Podľa žalobcu nešlo v jeho prípade o závažné porušenie, a preto mu mohla byť uložená pokuta v minimálnej výške (na dolnej hranici), resp. v priemernej výške pokuty ukladanej v miestnom zisťovaní (v danom prípade dvojnásobnej nakoľko sa jednalo o dve porušenia) a ktorá by mala pre neho výchovný a zároveň aj represívny charakter. Žalobca ešte namietal, že miestnemu zisťovaniu, ktorého predmetom bola kontrola účtovníctva, predchádzali miestne zisťovania začaté v roku 2021 na kontrolu odberateľsko – dodávateľských vzťahov za účtovné obdobia 2016-2021, ktoré pokračujú dodnes, pričom nedošlo k zisteniu žiadnych porušení, a teda k vyrubeniu dane. Žalobca má dôvodné podozrenie, že z dôvodu nenaplnenia fiškálneho záujmu štátu
- nezisteniu porušení v predchádzajúcich miestnych zisťovaniach, sa príslušný správca dane rozhodol vykonať miestne zisťovania na kontrolu účtovníctva, v prípade ktorých je zrejmé, že chyby v účtovníctve má takmer každý daňový subjekt. Skutočnosť, že sa jedná o neprimerane vysokú a nezákonnú pokutu potvrdzujú aj ustanovenia zákona o účtovníctve, a to ust. § 38 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 38 ods. 2 písm. e), podľa ktorých je výška pokuty za neuloženie účtovnej závierky vo výške od 100,00 eur do 10.000,00 eur. V danom prípade by za určitých okolností bolo pre daňové subjekty výhodnejšie vôbec neuložiť a neschváliť účtovnú závierku, nakoľko v takom prípade je minimálna výška pokuty 100,00 eur a max. výška 10.000,00 eur za neuloženie, čo je v porovnaní s vyrubenou výškou pokuty za uloženú účtovnú závierku s drobnými pochybeniami, ktoré nemajú absolútne žiaden vplyv na daňové povinnosti žalobcu vo výške 8.000,00 eur, absolútne neprimerané a neudržateľné. Žalobca uviedol,
že má dôvodné podozrenie, že zo strany príslušného správcu dane v súvislosti s paralelou medzi porušeniami a výškou pokuty sa jedná o diskrimináciu z dôvodu, že spoločníkom je zahraničný subjekt a štatutárom je občan z Poľskej republiky. Neprimerane vysoká pokuta môže podľa žalobcu tiež súvisieť s predchádzajúcim miestnym zisťovaním týkajúcim sa preverenia odberateľsko – dodávateľských vzťahov za zdaňovacie obdobia roku 2016, 2017, 2018, 2019,2020 a 2021, kedy správca dane nezistil žiadne porušenie, avšak zároveň zistil, že daňový subjekt má značný majetok, a teda je schopný zaplatiť aj vyššiu pokutu. Skutočnosť, že záujmom správcu dane a žalovaného bol fiškálny záujem podporuje aj ust. § 38 ods. 11 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Uvedené rovnako podporuje aj skutočnosť, že v rámci štatistík sú na stránke Finančnej správy SR zverejnené informácie o prehľade o plnení daňových a nedaňových príjmov štátneho rozpočtu SR (napríklad k 31.10.2021), kde v zmysle riadku 6 Pokuty z daňovej kontroly je uvedená suma *Rozpočet (a teda predpoklad, ktorý bol odhadnutý a pravdepodobne má byť naplnený) vo výške 1.586.000,00 eur a suma skutočnosť, ktorá bola k danému obdobiu vo výške 1.308.270,57 eur. Uvedená štatistika vyvoláva dôvodné podozrenie, že výška pokuty bola správcom dane vyrubená s ohľadom na naplnenie cieľov štátneho rozpočtu na rok 2021. V prípade, ak napríklad daňový subjekt nepodá daňové priznanie, tak pokuta za toto porušenie povinnosti je v bežnej praxi správcu dane vo výške 100 eur pri právnickej osobe a vo výške 30,00 eur pri fyzickej osobe, čo potvrdzuje príklad zverejnený na stránke podpory Finančnej správy SR (Otázka č. 4 - uloženie pokuty za nepodanie DP na základe výzvy správcu dane a Otázka č. 6 - uloženie pokuty za nepodanie súhrnného výkazu). Žalobca tiež rozporoval postup správcu dane, kedy preverenie účtovníctva vykonal v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú kontrolu. Daňovú kontrolu na preverenie účtovníctva daňového subjektu sa rozhodol vykonať až následne na ďalšie roky 2018, 2019 a 2020. Podľa žalobcu v rámci miestneho zisťovania sú práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v rámci miestneho zisťovania oklieštené alebo neprebiehajú vôbec (doručenie oboznámenia so zisteniami daňovej kontroly a možné vyjadrenie sa, doručenie protokolu o výkone daňovej kontroly a vyjadrenie sa, ...), preto nesúhlasil s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí žalovaného, ktorou odpovedal na túto odvolaciu námietku žalobcu.
20. V bode IX. PEŇAŽNÁ MODERÁCIA žalobca uviedol, že sa jedná o neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu v súlade s §192 SSP preto navrhol, aby konajúci súd na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku uloženej pokuty zo sumy 8.000,00 eur (na priemernú výšku pokuty za porušenie uloženej v rámci miestneho zisťovania za rok 2020, ktorá bola vo výške 379,54 eur, a nakoľko sa jedná o dve porušenia, navrhuje žalobca dvojnásobok tejto sumy) na sumu vo výške 759,08 eur. Podľa žalobcu sú splnené všetky tri podmienky peňažnej moderácie súdom, a to podanie návrhu žalobcom, vykonanie dokazovanie (uskutočnené v rámci miestneho zisťovania a rovnako vykonanie dôkazov v rámci samotného konania na súde) a naplnenie dôvodov (vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce neprimerane vysokú pokutu).
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
21. Podľa žalovaného žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené, pretože správca dane aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázaného skutkového stavu. Pri stanovení sumy pokuty správca dane vychádzal zo skutočnosti, že u žalobcu došlo k pochybeniam v oblasti účtovníctva v súvislosti so zostavením účtovnej závierky za účtovné obdobie 2017, k otváraniu uzavretých účtovných kníh z vlastného podnetu po schválení účtovnej závierky a k nezaúčtovaniu motorových vozidiel, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. Žalobca zverejnil dve odlišné schválené účtovné závierky za rok 2017, a to zo dňa 26.06.2018 a zo dňa 15.10.2021. Dôvody, pre ktoré žalobca opravoval účtovnú závierku a ktoré uvádza v žalobe, nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, že žalobca konal v rozpore so zákonom o účtovníctve. Daňové zákony a tiež zákon o účtovníctve spočívajú na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená zodpovednosť subjektov za ich protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Správca dane sankcionoval žalobcu za porušenie zákona o účtovníctve, ktoré bolo preukázateľne zistené. Okolnosti ako napríklad nevedomosť, neopatrnosť, nedbanlivosť, nepochopenie pri komunikácii, jazyková bariéra, nie sú dôvody zbavujúce žalobcu zodpovednosti za správny delikt.
22. Z administratívneho spisu vyplýva, že účtovný stav, ktorý žalobca vykázal v účtovnej závierke 2017, neposkytoval verný a pravdivý obraz o spoločnosti, pričom došlo k závažnému porušeniu zákona o účtovníctve. Tento stav pretrvával dlhodobo, pričom miera zavinenia spáchania správneho deliktu je v plnom rozsahu na žalobcovi. Žalobca nezaúčtoval v roku 2017 dve vozidlá, a to Jaguár v obstarávacej
cene 35 752,20 eur a Land Rower v obstarávacej cene 92 416,49 eur, napriek tomu, že v technických preukazoch bol zapísaný ako vlastník ku dňu 31.12.2017 a vozidlá boli predané až v roku 2019 a 2020. Žalobca pôvodne o vozidlách účtoval na majetkových účtoch účtovnej triedy 022 a uplatňoval si odpisy. Po znovuotvorení účtovných kníh z vlastného podnetu už vozidlá neboli zaúčtované v majetku žalobcu. Žalobca v poslednej schválenej účtovnej závierke neuviedol majetok v hodnote 128 168,69 eura. Z uvedeného dôvodu účtovníctvo žalobcu neodráža reálny stav.
23. Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu, pričom neuložil pokutu vo výške hornej hranice tzn. v sume 28 068,72 eura (2% z 1 403 436,00 eur). Správca dane uložil žalobcovi pokutu v sume 8 000,00 eur za dva správne delikty, otváranie uzavretých účtovných kníh po zostavení a schválení účtovnej závierky (2017), ktorá bola zostavená dňa 7.6.2018 a schválená dňa 26.6.2018 a nevykázanie majetku v účtovnej závierke (2017), ktorý bol vo vlastníctve žalobcu. Správca dane vzal do úvahy skutočnosť, že ide o opakované porušenie zákona o účtovníctve, pretože za účtovné obdobie 2016 bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaké porušenie (rozhodnutie č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021), pričom žalobca dlhodobo od roku 2014 nesprávne vykazoval stav majetku v účtovnej závierke. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
24. V replike žalobca uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Podľa žalobcu správca dane neuviedol metodológiu použitú na výpočet pokuty, ktorá zodpovedá porušeniu vo výške 28,50 % z najvyššej možnej sankcie. Správcom vyrubená pokuta v rámci miestneho zisťovania je preto neodôvodnená a disproporcionálna vo vzťahu k porušeniam, ktoré nastali a za ktoré už bol žalobca sankcionovaný pokutou udelenou totožným správcom dane za totožné porušenie len za iné účtovné obdobie, nakoľko v rámci účtovného programu sa predmetné porušenie automaticky presunulo z roku 2016 do roku 2017, a teda v rozpore so zásadou ne bis in idem. S ohľadom na uvedené považoval žalobca vyrubenú pokutu za šikanóznu a neprimerane vysokú oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali. Žalobca poukázal aj na dokument s názvom „Predkladacia správa k odvolaniu“ zo dňa 12.05.2022 vypracovaný správcom dane a adresovaný žalovanému, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že správca dane aj žalovaný si boli vedomí skutočnosti, že sa jedná o vyrubenie pokuty za totožné porušenie zákona o účtovníctve. Žalobca v ďalšom zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a navrhol, aby na nariadenom pojednávaní bol vykonaný výsluch kontrolórok správcu dane vykonávajúcich predmetnú kontrolu, nakoľko žalobca má podozrenie, že sa v danom prípade jednalo o inštrukciu z nadriadeného orgánu. Zároveň žalobca žiadal pripojenie celého administratívneho spisu, a to vrátane akejkoľvek internej komunikácie s nadriadenými orgánmi alebo inými nadriadenými kontrolórov, ktorí zasielali inštrukcie k výkonu predmetnej kontroly. Podľa žalobcu pokuta uložená správcom dane je neprimerane vysoká vo vzťahu k porušeniam, ktoré nastali, čím je v hrubom rozpore so zásadou primeranosti a má skôr likvidačný charakter (a nie výchovný a represívny ako uvádza správca dane). Zároveň je takto vysoká pokuta v hrubom rozpore s priemernou výškou pokuty ukladanou správcami dane v rámci rozhodnutí z miestnych zisťovaní (je až 21-násobne vyššia ako priemerná výška pokuty), a preto možno uvedenú výšku pokuty považovať za nesprávnu a z tohto dôvodu za nezákonnú.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
25. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/215/2022 je vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/215/2022.
26. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť žalobcu na deň 19.06.2024. Žalovaný sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a žiadal, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca trvá na podanej správnej žalobe a zdôraznila, že ide o neprimerane vysokú pokutu. Pridržala
sa zaslaných písomných prednesov a v rámci záverečného slova žiadala, aby správny súd rozhodol v zmysle petitu správnej žaloby.
27. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, nakoľko ide o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty podľa zákona účtovníctve. Správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
31. Podľa § 194 ods. 1 SSP; Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
32. Podľa § 195 SSP; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
33. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9). (2) Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov, c) rozdiele majetku a záväzkov, d) výnosoch, e) nákladoch, f) príjmoch,
g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, (ďalej len „účtovné prípady").
34. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve; Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
35. Podľa § 8 ods. 1 - 5 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. (2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. (3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. (4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. (5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).
36. Podľa 16 ods. 9, 10 a 11 zákona o účtovníctve; (9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak. (10) Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). (11) Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
37. Podľa § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.
38. Podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke.
39. Podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak porušila ustanovenia § 17.
40. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve; Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt b) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur, c) podľa odseku 1 písm. h) až m) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100 000 eur.
41. Podľa § 38 ods. 4 - 6 zákona o účtovníctve; Daňový úrad je oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. (5) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období. (6) Daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.
42. Podľa § 155a Daňového poriadku; Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.
43. Žalobca v správnej žalobe nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správnych deliktov, aj keď v správnej žalobe uviedol, že žiada zrušiť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane aj podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v bode IV. správnej žaloby „Opätovné otváranie účtovných kníh“ poukázal na ustanovenie § 16 ods. 9 a 10 a na ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, a ďalej poukázal na informácie zverejnené na stránke finančnej správy a argumentoval, že porušenie ustanovení zákona o účtovníctve predpokladá aj samotná finančná správa. K týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že voči žalobcovi bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za dva správne delikty a tieto ustanovenia zákona o účtovníctve by mohli byť zohľadnené len pri vyvodení zodpovednosti za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve. Z ustanovenia § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve vyplýva, že po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak zákon o účtovníctve neustanovuje inak. Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca zostavil účtovnú závierku za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 dňa 07.06.2018 a táto bola schválená dňa 26.06.2018. Takto bola uložená účtovná závierka za rok 2017 ako schválená aj v registri účtovných závierok. Žalobca v roku 2021 otvoril uzavreté účtovné knihy za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a následne účtovnú závierku zostavil ku dňu 15.10.2021, ktorú aj schválil dňa 15.10.2021. Žalobca tieto skutkové zistenia v priebehu administratívneho konania nerozporoval a nijako ich nerozporuje ani v podanej správnej žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca otvoril uzavreté účtovné knihy, a teda otvoril účtovnú závierku za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, po jej schválení. Z citovaného ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve vyplýva, že možno uzavreté účtovné knihy opätovne otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva, avšak len do schválenia účtovnej závierky. Žalobca nemôže dôvodiť zákonnosť svojho postupu s odkazom na uvedené ustanovenie zákona o účtovníctve, pretože na žalobcu sa toto ustanovenie nevzťahuje, keďže účtovné knihy, konkrétne účtovnú závierku otvoril po jej schválení. Žalobca ani nepoukazuje na iné ustanovenia zákona o účtovníctve, podľa ktorých by jeho postup obstál.
44. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že do registra (ktorý je v zmysle § 23 ods. 1 zákona o účtovníctve informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR a prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum) môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku podľa ods. 2 (riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22, správy audítorov, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné správy podľa osobitného
predpisu, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky), ktorú zostavila z vlastného podnetu. Z tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva oprávnenie pre účtovnú jednotku zverejniť aj takú účtovnú závierku, ktorá bude zostavená účtovnou jednotkou z jej vlastného podnetu, pričom ale z tohto ustanovenia zákona o účtovníctve nevyplýva pre účtovnú jednotku oprávnenie otvoriť a akokoľvek zasahovať do už zostavenej a schválenej účtovnej závierky. Toto ustanovenie sa týka len zverejnenia, respektíve uloženia účtovnej závierky v registri účtovných závierok.
45. Pokiaľ žalobca poukazoval na príklady zverejnené na stránke finančnej správy, v ktorých sú uvedené prípady zostavenia účtovnej závierky z vlastného podnetu účtovnej jednotky, tak správny súd poukazuje na to, že aj v týchto odpovediach, ktoré boli zverejnené na stránke finančnej správy, je uvedené : „ak účtovná jednotka napriek porušeniu zákona o účtovníctve po schválení účtovnej závierky opätovne otvorí účtovné knihy, zostaví novú účtovnú závierku a doručí ju do registra účtovných závierok, podľa § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve sa táto účtovná závierka považuje za účtovnú závierku zostavenú z vlastného podnetu účtovnej jednotky“. Z uvedenej formulácie vyplýva, že aj na stránke finančnej správy je uvedené, že ak sa po schválení účtovnej závierky opätovne otvoria účtovné knihy, tak ide o porušenie zákona o účtovníctve. Ide nepochybne o porušenie zákona a zverejnenie takéhoto príkladu, v rámci ktorého je aj konštatované porušenie zákona o účtovníctve, žalobcu nijako nezbavuje zodpovednosti. Druhý žalobcom uvádzaný príklad v rámci odpovede uvádza len to, že prevádzkovateľ registra zaradí, zverejní a sprístupní každý dokument tak, ako ho účtovná jednotka uložila a že za správnosť uložených dokumentov zodpovedá účtovná jednotka, pričom ani z tejto odpovede nie je zrejmé resp. nevyplýva z nej, že by pre účtovnú jednotku vyplývalo oprávnenie otvoriť účtovné knihy po ich uzavretí a schválení, teda otvoriť už raz zostavenú a schválenú účtovnú závierku. V rámci odpovede zároveň bolo uvedené, že k výmazu dokumentov zverejnených v registri účtovných závierok prichádza len vo výnimočných prípadoch, a to napríklad ak sa omylom zverejnia údaje podliehajúce zákonu o ochrane osobných údajov a pod. Z obsahu zverejnených príkladov vyplýva, že sa týkajú zverejňovania účtovných závierok a prípadných výnimočných opráv omylom zverejnených dokumentov (rozpor s právnou úpravou ochrany osobných údajov a pod.), nerieši sa samotné otvorenie už uzavretých účtovných dokumentov, a aj v rámci týchto príkladov je zdôraznené, že za správnosť obsahu zverejnených dokumentov zodpovedá účtovná jednotka.
46. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne uviedol, že medzi orgány spoločnosti patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a do jeho pôsobnosti patrí v zmysle §125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo o úhrade strát. Žalobca poukazoval na to, že kompetencie valného zhromaždenia upravené v §125 Obchodného zákonníka môžu byť rozšírené len spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou a poukázal na ustanovenie zakladateľskej listiny s tým, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o zrušení predchádzajúcich rozhodnutí valného zhromaždenia. V tejto súvislosti uviedol, že sa rozhodol pristúpiť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o schválení účtovnej závierky za rok 2017, pretože v účtovníctve neboli zaúčtované významné účtovné skutočnosti a došlo ku schváleniu novo zostavenej účtovnej závierky za rok 2017. Žalobca sa ale mýli, keď dôvodí, že postupoval zákonne s odkazom na Obchodný zákonník a dobrú vieru s tým, že chcel, aby účtovníctvo zodpovedalo skutočnému stavu. Ani týmto žalobným námietkam nemožno priznať úspech. Je nepochybné, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako jeden z typov obchodnej spoločnosti (podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania a spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie) je predmetom právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník upravuje aj o orgány obchodnej spoločnosti a ich kompetenciu (podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách). Zo žalobcom citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva oprávnenie valného zhromaždenia rozhodovať o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, o rozdelení zisku a aj o úhrade straty. Žalobca poukázal aj na ustanovenie zakladateľskej zmluvy, ktorá valnému zhromaždeniu ako orgánu spoločnosti umožňuje zrušiť svoje predchádzajúce rozhodnutie. Žalobca ale vôbec nereflektuje na to, že oprávnenia valného zhromaždenia napĺňajúce jeho kompetenciu v zmysle Obchodného zákonníka môžu (a ak majú byť vyhodnotené ako zákonné aj musia) byť realizované len tak, že budú reflektovať na oprávnenia a povinnosti vyplývajúce pre obchodnú spoločnosť aj
z iných právnych predpisov, v tomto prípade zo zákona o účtovníctve. V tomto prípade bolo konštatované porušenie zákona o účtovníctve a bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správne delikty podľa zákona o účtovníctve, pričom skutková podstata týchto správnych deliktov je vymedzená v zákone o účtovníctve a je vymedzená ako porušenie povinnosti účtovnej jednotky vyplývajúcej zo zákona o účtovníctve. Preto poukaz na ustanovenia Obchodného zákonníka izolovane, bez zohľadnenia povinností a oprávnení vo vzťahu k oprave údajov uvedených v účtovnej závierke, nesvedčí o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.
47. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho konaním nemohlo dôjsť a ani nedošlo k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom účtovných závierok spoločností so sídlom v Slovenskej republike s tým, že nemá žiadne úvery z bánk ani od iných spoločností, nezapája sa do verejných súťaží a nemá dlhy a nedoplatky, tak ani tieto námietky nemajú relevanciu. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že ide o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorých je žalobca ako právnická osoba objektívne zodpovedný a skutková podstata správneho deliktu, resp. správnych deliktov, za ktoré bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť, nevyžaduje žalobcom uvádzaný následok, ku ktorému by malo dôjsť použitím nesprávnych údajov zverejnených v registri účtovných závierok. Navyše ide len o tvrdenia žalobcu, ktoré ani nijako nepreukazuje.
48. Žalobca poukazoval ďalej na to, že konateľ žalobcu ako obchodnej spoločnosti je poľským občanom a došlo k nedorozumeniu pri komunikácii z dôvodu jazykovej bariéry medzi ním a jeho účtovníčkou s tým, že on požadoval faktúry za nákup vozidiel zaúčtovať ako majetok a myslel ako majetok na sklade, t. j. tovar, avšak účtovníčka to zaúčtovala ako dlhodobý majetok. Ani tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že by tieto okolnosti mohli byť takým dôvodom, pre ktoré by žalobca nebol zodpovedný za spáchanie správnych deliktov, za ktoré voči nemu bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť. Ako už bolo uvedené, v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Ak by aj teoreticky došlo k nejakému nedorozumeniu pri komunikácii, pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti nemožno brať na tieto skutočnosti ohľad, ako to správne uviedol žalovaný a aj správca dane. Postačuje, že k porušeniu povinnosti došlo a tým bol porušený alebo ohrozený záujem chránený právnym predpisom ( v tomto prípade záujem na vedení účtovníctva, ktoré bude poskytovať verný obraz o pomeroch obchodnej spoločnosti v zmysle zásad podrobne upravených v zákone o účtovníctve). Navyše ide opäť len o všeobecné tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo ničím osvedčené a preukázané.
49. V rámci bodu V. správnej žaloby „Rozdiely v účtovných knihách“ žalobca uviedol, že sa jednalo o chybu účtovníčky v súvislosti so zaúčtovaním motorového vozidla Range Rover a Jaguar Land Rover s tým, že to súviselo s jazykovou bariérou medzi účtovníčkou a konateľom žalobcu a následne to už účtovníčka nedokázala správnejšie opraviť. Ďalej uviedol, že toto porušenie nastalo už v roku 2016 a tiahne sa do ostatných účtovných období, a to aj do roku 2017 a nasledujúcich účtovných období až dovtedy, kým nesprávne účtované automobily neboli predané. K tomuto žalobnému bodu správny súd uvádza, že ide len o konštatovanie určitých skutočností zo strany žalobcu, ale v tejto časti správnej žaloby chýba argumentácia s uvedením konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie. Žalobca opakuje tvrdenia o nedorozumení z dôvodu jazykovej bariéry, ale túto skutočnosť nemožno brať ako dôvod, ktorý by žalobcu zbavil zodpovednosti za správne delikty, pretože právna úprava vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, pri ktorej je podstatné konanie/nekonanie, následok (porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného právnym predpisom) a príčinná súvislosť medzi nimi. Pri správnych deliktoch sa nevyžaduje preukázanie zavinenia v podobe úmyslu alebo nedbanlivosti, pri ktorých by vyhodnocovanie takýchto skutkových zistení prípadne mohlo byť podstatné. Navyše sa žiada uviesť, že žalobca zasiahol do účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie kalendárny rok 2017, ale ani po tomto zásahu nezodpovedal stav v účtovnej závierke skutočnému stavu k 31.12.2017.
50. Žalobca v bode VI. správnej žaloby namietal porušenie zásady ne bis in idem s tým, že správca dane aj žalovaný už za uvedené porušenie zákona o účtovníctve žalobcu sankcionovali, a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100465402/2022 zo dňa 13.03. 2022, ako aj rozhodnutím Daňového úradu Žilina - pobočka Čadca č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021, v ktorom bola už za totožné porušenia uložená totožná pokuta vo výške 8000 eur. Ani túto žalobnú námietku správny súd neuznal za dôvodnú. Zásada ne bis in idem predstavuje záruku pre predídenie takej situácii, aby páchateľ protiprávneho konania bol za ten istý skutok potrestaný dvakrát. Ide o zásadu,
ktorá je jednou zo základných zásad trestného práva upravujúceho vyvodzovanie zodpovednosti za trestné činy (zločiny a prečiny). Prostriedkom dôsledného uplatňovania tejto zásady je aj dôraz kladený v rámci trestného konania na vymedzenie skutku vo výroku odsudzujúceho rozhodnutia – s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a ďalších skutočností dostatočne identifikujúci skutok, za ktorý sa vyvodzuje zodpovednosť, a to spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť skutku s iným skutkom, a tým aj zabezpečenie, aby nedošlo k opätovnému postihu za ten istý skutok. Keďže vo veciach správneho trestania sa analogicky uplatňujú zásady trestného práva, judikatúra správnych súdov vyslovila rovnakú požiadavku aj na výroky rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V prejednávanej veci nie je pochybnosť o tom, že administratívnoprávna zodpovednosť bola vyvodzovaná v súvislosti s kontrolovaným účtovným obdobím rok 2017 (Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie"). Podľa § 3 ods. 3 zákona o účtovníctve účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.) Spáchanie správnych deliktov bol vyhodnocované vo vzťahu ku kontrolovanému účtovnému obdobiu kalendárny rok 2017, ku ktorému sa viažu povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve. Pokiaľ bola vyvodená zodpovednosť za iné účtovné obdobia, nejde o potrestanie za totožný skutok, čo by bolo porušením zásady ne bis in idem. Žalobca nepreukázal, že by už bol potrestaný za totožný skutok, týkajúci sa totožného účtovného obdobia.
51. V bode VII. správnej žaloby „Výška udelenej pokuty“ žalobca uvádzal, že išlo o nedbanlivostný chybu, ktorá vznikla z dôvodu jazykovej bariéry a mal záujem na úprave účtovníctva tak, aby to zodpovedalo skutočnému stavu. Namietal, že išlo o disproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali. Orgány verejnej správy podľa žalobcu nezobrali do úvahy jeho spoluprácu počas celého miestneho zisťovania a konania a nebolo prihliadané na to, že účtovné knihy otváral iba preto, že sa snažil odstrániť chybu, ku ktorej došlo v dôsledku jazykovej bariéry. Uviedol tiež, že uvedenou opravou nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by súvisela so zmenou daňových povinností žalobcu voči príslušnému správcovi dane. Ani tieto žalobné námietky nemajú podľa správneho súdu relevanciu. V zmysle § 195 písm. e) Správneho súdneho poriadku správny súd aj nad rozsah správnej žaloby vo veciach správneho trestania skúma, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. V prejednávanej veci podľa správneho súdu orgány verejnej správy uložili pokutu v rámci zákonom stanoveného rozpätia, pričom išlo o uloženie úhrnnej pokuty za 2 správne delikty a pokuta bola uložená podľa § 155a Daňového poriadku, podľa ktorého: Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. V prípade oboch správnych deliktov bola pokuta vymedzená ako 2% z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, pričom v prípade správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve je horná hranica pokuty 1 000 000 eur (§ 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve) a v prípade správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve je horná hranica pokuty 100 000 eur (§ 38 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve). Žalobca za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 uviedol v súvahe majetok 1 403 436 eur, preto horná hranica pokuty predstavovala 28 068,72 eur. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na to, že v týchto prípadoch je výška pokuty zákonodarcom stanovená tak, že je stanovená horná hranica pokuty v závislosti od toho, aká je suma majetku vykázaná v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa zákona o účtovníctve s tým, že je aj stanovený maximálny limit pokuty 100 000 eur, resp. 1 000 000 eur. Ide o špecifické určenie výšky pokuty, ktorá sa odvíja od vykázanej sumy majetku kontrolovaného subjektu a zákon o účtovníctve uvádza aj kritériá pre určenie pokuty.
52. Žalobca namietal, že išlo o jazykovú bariéru (konateľ žalobcu a účtovníčka) a v dôsledku tohto vzniklo nedorozumenie a chyba v účtovníctve. V zmysle ust.§ 38 ods. 5 zákona o účtovníctve má daňový úrad prihliadať aj na okolnosti spáchania správneho deliktu, teda v rámci tohto kritéria by tieto skutočnosti
mohli byť zohľadnené. Tieto skutočnosti ale boli a sú žalobcom len tvrdené a neboli nijako preukázané. Navyše ide o také skutočnosti, ktoré by s ohľadom na ich povahu a aj na časový odstup ani nebolo možné s istotou preukázať. Pokiaľ žalobca mal snahu o opravu svojho účtovníctva tak, aby zodpovedalo skutočnému stavu, bolo na mieste zvoliť taký prostriedok opravy, ktorý zákon o účtovníctve v prípade, že sú zaznamenané chyby a nedostatky v účtovníctve, pripúšťa ako zákonný. Pokiaľ žalobca zvolil taký spôsob opravy svojich účtovných dokladov, ktorý má za následok záver o porušení ustanovení zákona o účtovníctve, musí niesť aj následok spojený s takýmto konaním. Navyše je potrebné poukázať na to, že ani po úprave účtovnej závierky účtovný stav nezodpovedal skutočnému stavu k 31.12.2017, preto nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že išlo o snahu odstrániť pochybenie, keďže toto nebolo úplne odstránené. Súčinnosť žalobcu v rámci miestneho zisťovania a v rámci celého konania nie je pre uloženie výšky pokuty v zmysle § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve rozhodujúca. Zároveň nebolo nijakým spôsobom ani preukázané, že by nedošlo k zmene daňových povinností žalobcu, najmä keď došlo k zmene v sume účtovných odpisov. Orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne odôvodnili úvahu, ktorá predchádzala stanoveniu výšky úhrnnej pokuty za dva správne delikty a zohľadnili kritéria stanovené v 38 ods. 5 zákona o účtovníctve, pričom postupovali aj podľa § 155a Daňového poriadku. Bolo zohľadnené aj to, že došlo k zmene v sume účtovných odpisov (čím sa ovplyvňuje základ dane), vo vykazovanej sume straty, ako aj to, že ani po otvorení účtovnej závierky a po vypracovaní novej účtovnej závierky nebolo účtované k 31.12.2017 tak, že by účtovný stav zodpovedal skutočnému stavu.
53. V rámci bodu VIII. správnej žaloby „Štatistiky k pokutám ukladaným správcom správcami dane“ žalobca poukázal na priemerné výšky pokút, ktoré boli ukladané správcami dane v rokoch 2018, 2019 a 2020, a zároveň poukazoval aj na skutočnosti, ktoré mu boli oznámené na základe žiadostí o informácie – koľko bolo zo strany Daňového úradu Žilina a Daňového úradu Trenčín vykonaných kontrol a koľko miestnych zisťovaní a aké priemerné pokuty boli v rámci týchto konaní uložené. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu ako aj rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa nedospel k takému záveru, že by uložená pokuta bola neprimeraná a že by orgány verejnej správy pri jej ukladaní vybočili z rozsahu správnej úvahy. Pokiaľ žalobca poukazoval na priemerné výšky pokút ukladané správcami dane za roky 2018, 2019 a 2020, ide o priemerné výšky pokút ukladané správcami dane v rámci miestnych zisťovaní za rôznorodé správne delikty, a preto priemerná výška pokuty nie je určujúca, a to ani pri rešpektovaní zásady vyjadrenej v § 3 ods. 9 Daňového poriadku, v zmysle ktorej správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (nebolo preukázané, že išlo o skutkovo zhodné prípady). Ani obsah (odpovede Finančného riaditeľstva č. 302962/2022 zo dňa 07.07.2020, v ktorom je uvedená priemerná výška pokút ukladaných v roku 2020, 2021 a 2022 v rámci daňových kontrol a miestnych zisťovaní, predmetom ktorých bola kontrola zákona o účtovníctve, nesvedčí pre záver o neprimeranosti pokuty (išlo o priemerné pokuty vo výške 3 189 eur, 2 957 eur a 2 159 eur), nakoľko nie je zrejmé za aké konkrétne správne delikty boli tieto pokuty ukladané. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na to, že v rámci žiadosti o informácie mu boli poskytnuté údaje z Daňového úradu Žilina a Daňového úradu Trenčín (odpoveď č. 307893/2022 zo dňa 11.07.2022 a č. 308027/2022 zo dňa 11.07.2022) o tom, aká bola priemerná výška pokuty ukladaná za správne delikty spáchané z dôvodu porušenia zákona o účtovníctve za obdobie rokov 2020 – 2022 s tým, že bolo oznámené, že priemerná výška bola 867,42 eur a 1 348 eur, tak ani tieto priemerné výšky pokút nie sú samé o sebe relevantné pre záver o neprimeranosti uloženej pokuty. Je potrebné uviesť, že v každom prípade je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu, vyhodnotiť kritéria pre ukladanie sankcie vymedzené v § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve v podobe konkrétnych skutkových okolností konkrétnej veci a prihliadnuť aj na funkcie, ktoré má uložená sankcia napĺňať, a to represívnu funkciu, ako aj funkciu generálnej a individuálnej prevencie. Navyše v tomto prípade išlo o uloženie úhrnnej pokuty za dva správne delikty a výška pokuty je vo výške približujúcej sa 1 z celkovej výšky pokuty, ktorá mohla byť uložená. Orgány verejnej správy objasnili aj spôsob výpočtu hornej hranice pokuty a vo vzťahu k tomu žalobca neprednáša žiadne žalobné námietky. V replike žalobca uviedol, že správca dane neuviedol metodológiu výpočtu pokuty, ale spôsob výpočtu pokuty je v rozhodnutiach preskúmateľne odôvodnený.
54. Argumentácia žalobcu, že u neho neboli zistené porušenia, nedošlo k vyrubeniu dane ale správca dane zistil, že má značný majetok, a preto má podozrenie, že z dôvodu naplnenia fiškálnych záujmov štátu sa správca dane rozhodol vykonať mu kontrolu účtovníctva, je ničím nepodloženým tvrdením žalobcu bez dopadu na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. U žalobcu bola vykonaná kontrola dodržiavania zákona o účtovníctve daňovým úradom (ktorému toto oprávnenie nepochybne vyplýva zo zákona o účtovníctve) a boli zistené pochybenia, pričom žalobca tieto pochybenia – tak ako sú
vymedzené skutkovými okolnosťami – ani nijako nerozporuje. Nevyjadruje sa ani ku argumentácii daňových orgánov o tom, že ani po vypracovaní novej účtovnej závierky nezodpovedal účtovný stav skutočnému stavu, a ani k tomu, že sa v dôsledku zásahu do účtovnej závierky zmenila suma odpisov a tým aj daňová povinnosť voči štátu. Žalobca tvrdí, že chyby v účtovníctve má každý daňový subjekt, ale aj toto je len nepodložené tvrdenie bez akéhokoľvek dopadu na vyvodenie konkrétnej administratívnoprávnej zodpovednosti.
55. Žalobca ďalej poukazoval na výšku sankcie za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, kedy účtovná jednotka vôbec neuloží a neschváli účtovnú závierku s tým, že v takomto prípade je minimálna výška pokuty 100 eur a maximálna výška pokuty 10.000 eur. V tejto časti správnej žaloby ide len o polemiku žalobcu bez dopadu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žiada sa uviesť, že jednotlivé výšky pokút za jednotlivé správne delikty sú stanovené zákonodarcom a zohľadňujú v sebe aj závažnosť toho-ktorého skutku. Ide o skutkovú podstatu odlišného správneho deliktu s úplne odlišnou sankciou (nereflektujúcou na sumu majetku vykázanú kontrolovaným subjektom).
56. Nebola preukázaná ani žalobcom tvrdená diskriminácia z dôvodu, že spoločníkom je zahraničný subjekt a konateľom je občan Poľskej republiky. Ide znovu len o tvrdenie žalobcu bez konkrétnej argumentácie a bez akéhokoľvek prepojenia na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty.
57. Žalobca ešte poukazoval na očakávanú výšku príjmu štátneho rozpočtu v podobe pokút z daňových kontrol a na skutočnú výšku pokút s tým, že „nebola naplnená“ suma očakávanej časti príjmu štátneho rozpočtu z pokút uložených v daňovej kontrole, čo podľa žalobcu mohlo byť dôvodom pre uloženie takejto výšky pokuty v jeho prípade (snaha o naplnenie štátneho rozpočtu). Ani tieto časti argumentácie žalobcu nesvedčia o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože ide len o nepodložené polemiky žalobcu.
58. Poukazovanie na výšky pokút ukladaných za nepodanie daňového priznania a za nepodanie súhrnného výkazu s odkazom na príklady zverejnené na stránke finančnej správy taktiež nedosvedčujú nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého predmetom je vyvodenie zodpovednosti za odlišné správne delikty, pri ktorých je aj výška pokuty stanovená špecifickým spôsobom, zohľadňujúcim vykázaný majetok účtovnej jednotky.
59. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola vykonaná daňová kontrola ale správca dane pristúpil len k miestnemu zisťovaniu, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve v znení platnom a účinnom v čase vyvodzovania zodpovednosti za správne delikty daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Z uvedeného vyplýva, že Daňový poriadok sa vzťahuje na vykonávanie kontroly podľa zákona o účtovníctve, pričom pojem kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve je potrebné chápať tak, že pod neho spadajú všetky inštitúty Daňového poriadku, na základe ktorých je možné realizovať kontrolovanie dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona o účtovníctve, a teda aj inštitút miestneho zisťovania. Žalobca bol upovedomený o miestnom zisťovaní oznámením č. 101837602/2021 zo dňa 30.09.2021, bol účastný miestneho zisťovania (aj prostredníctvom právneho zástupcu) – zápisnica č. 102264240/2021 zo dňa 15.11.2021, mal možnosť predkladať dôkazy, bolo mu umožnené vyjadriť sa (podanie zo dňa 02.11.2021) a svoj nesúhlas proti rozhodnutiu správcu dane vyjadril aj v podanom riadnom opravnom prostriedku (odvolaní). Žalobcovi neboli upreté žiadne procesné práva.
60. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia aj mimo žalobných bodov v zmysle § 195 SSP a nezistil, že by zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo že by skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu, nezistil že by došlo k uplynutiu lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt (dodržaná subjektívna lehota 1 rok od kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte (miestne zisťovanie) a objektívna lehota 5 rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo), nezistil, že by boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie alebo zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je
potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Zároveň nedospel k záveru, že by uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
61. Žalobca na záver v žalobe navrhol peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP a dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a tým, že pre peňažnú moderáciu sú splnené všetky podmienky. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania (§ 194 SSP a nasl.) a pri tomto type správnej žaloby je zakotvený osobitný moderačný prostriedok v § 198 SSP – sankčná moderácia. Žalobca predniesol návrh na peňažnú moderáciu v zmysle § 192 SSP. Peňažná moderácia je ale moderačným prostriedkom prípustným pri všeobecnej správnej žalobe, a to pri rozhodnutí zaväzujúcom žalobcu ako účastníka administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na peňažnú náhradu škody. Žalobca v správnej žalobe predniesol návrh na moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania nie je prípustný. Navyše nebolo ani preukázané, že by výška pokuty bola neprimeraná a žalobca ani nepreukázal, že by pre neho pokuta bola likvidačná.
62. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu – výsluchu kontrolórok – zamestnankýň daňového úradu. Žalobca tento návrh predniesol z dôvodu, že má podozrenie, že im mali byť dané inštrukcie zo strany nadriadeného orgánu vo vzťahu k vykonávanej kontrole. Správny súd nezistil pochybenia orgánov verejnej správy a nevzhliadol dôvod na vypočutie zamestnancov správcu dane, ktorí realizovali kontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve u žalobcu.
63. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu správny súd s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zamietol a zamietol aj žalobcom alternatívne prednesený návrh na moderáciu uloženej sankcie.
64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.