Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/107/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: Karloveská realitná spoločnosť, s.r.o., IČO: 46 268 944, so sídlom Borská 1, 841 04 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Múčkom, so sídlom AK Rohovce 100, 930 30 Rohovce, proti žalovaným: 1/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXXX/X, XXX XX R., zastúpená advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., IČO: 36 866 006, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, 2/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXX/XX, XXX XX W., zastúpený advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, so sídlom AK 29. augusta č.5, 811 08 Bratislava, o zaplatenie zmluvnej pokuty 1.500 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 1/ na účet právneho zástupcu č. účtu: IBAN: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX náhradu trov konania v sume 90 € súdny poplatok a v sume 287,82 € trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 2/ na účet právneho zástupcu č. účtu: IBAN: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX náhradu trov konania v sume 670,89 € trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.02.2015 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 1.500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.500 € od 09.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcej zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako sprostredkovateľ, sprostredkoval pre žalovaných ako záujemcov predaj nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava V, Obec BA-m.č. D., karastrálne územie D. na Liste vlastníctva č. XXXX ako bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. Nadzemnom podlaží bytového domu na H. 2, 4, 6, so súpisným číslom XXXX, na pozemkoch parcely registra C, č. parcely XXXX, XXXX, XXXX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 110/10000 k celku a a súčasne spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch evidovaných na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D.. Medzi účastníkmi boli dojednané práva a povinnosti Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX, pričom kúpna cena mala byť 117.000 € vrátane dojednanej provízie vo výške 1.500 €. V zmysle obchodných podmienok špecifikovaných v zmluve žalobca s odbornou starostlivosťou zverejňoval ponuku v realitných médiách, vyhotovil fotodokumentáciu, prezentovanie nehnuteľnosti, obhliadku nehnuteľnosti záujemcom, poradenstvo pri predaji a všetky nevyhnutné úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti, keď sprostredkoval záujemcu na jej kúpu v osobe B. G. s poukazom na vykonanú

obhliadku z 23.10.2014, pričom za tým účelom bola vyhotovená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy. Žalovaní zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bezdôvodne a bez náležitého odôvodnenia odmietli uzatvoriť. Svojim konaním porušili ustanovenie článku 14. písm. c) Zmluvy o sprostredkovaní a zmarili naplnenie účelu zmluvy, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.500 €. Na úhradu zmluvnej pokuty vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX so splatnosťou 08.12.2014, ktorú však žalovaní neuhradili. Žalovaná 1/ dňa 10.11.2014 adresovala žalobcovi Ukončenie zmluvy o predaji bytu s tým, že žiadala žalobcu, aby neuplatňoval zmluvnú pokutu z dôvodu dobrých vzťahov s realitným maklérom. Žalobca má za to, že žalovaní sú si vedomí porušenia svojich zmluvných povinností, avšak nárok na úhradu zmluvnej pokuty odmietajú uhradiť.

2. Na návrh žalobcu súd vydal platobný rozkaz dňa 23.03.2015 č.k. -24, voči ktorému žalovaný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že nárok žalobcu čo do právneho dôvodu neuznáva a namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný 2/ nebol účastníkom Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX, túto zmluvu nepodpísal a o jej uzatvorení nemal žiadnu vedomosť, preto nemôže byť ustanoveniami zmluvy viazaný a odmieta zodpovednosť za porušenie zmluvy o sprostredkovaní zo strany žalovanej 1/. Zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy sú oprávnené a povinné len zmluvné strany. Žalovaný 2/ nebol účastníkom zmluvy o sprostredkovaní a teda nie je priamym nositeľom práv a povinností z tejto zmluvy vyplývajúcich. Žalobca už pri uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní musel si byť vedomý toho, že žalovaná 1/ bez súhlasu žalovaného 2/ nie je oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou. Z dôvodu, že Zmluva o sprostredkovaní nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzniká záväzok z nej len tomu, kto ju uzavrel. Žalovaný 2/ namietol aj skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej 1/ vyplývajúcej z článku 14 písm. c) Zmluvy o sprostredkovaní. Nepreukázal, že záujemkyňa prejavila záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva za cenu uvedenú v Zmluve o sprostredkovaní, a že spĺňala platobné podmienky a ostatné podmienky uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný 2/ nemá vedomosť o tom, že žalobca zabezpečil prípravu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a túto predložil žalovaným na podpis, nikto ho na jej uzavretie nevyzval a preto nenesie žiadnu zodpovednosť za údajné porušenie Zmluvy o sprostredkovaní, ktorú so žalobcom uzavrela výlučne žalovaná 1/ bez vedomosti žalovaného 2/.

3. Žalovaná 1/ rovnako podala voči platobnému rozkazu odpor s tým, že pri podpise zmluvy nebola zámerne, alebo opomenutím upozornená, že tento zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Nebola oboznámená so skutočnosťou, pre ňu veľmi podstatnou, že v Zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti v zmysle článku 14 písm. c bude platiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto zmluvnú pokutu je možné viazať iba na porušenie zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona, a preto žalovaná 1/ vylučuje nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Ak zmluva obsahuje ustanovenia o zaplatení zmluvnej pokuty, ako sankciu za výkon práva, potom v tejto časti podľa žalovanej 1/ je neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaných 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 28.09.2015 uviedol, že zaobstaral pre žalovaných vhodného záujemcu o kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných s poukazom na záznam z vykonanej ohliadky zo dňa 23.10.2014. Záujemkyňa B. G. prejavila záujem o kúpu nehnuteľnosti a požiadala žalobcu o prípravu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Túto zmluvu žalovaní 1/ a 2/ odmietli uzavrieť. Až po odmietnutí uzavrieť zmluvu žalovaná 1/ adresovala žalobcovi odstúpenie od zmluvy ako snahy vyhnúť sa zmluvnej pokute. Žalobca poukázal na to, že zmluvná pokuta sa viazala na porušenie podmienky uvedenej v článku 14 písm. c) šiesta odrážka Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, kedy žalovaní odmietli uzavrieť sprostredkovanú zmluvu so sprostredkovaným vhodným záujemcom. V čase odstúpenia od zmluvy si žalovaná 1/, podľa obsahu odstúpenia, bola vedomá sankcie zmluvnou pokutou, žiadala aby žalobca zmluvnú pokutu neuplatňoval. Tvrdenia žalovaného 2/ považuje žalobca za nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca v zastúpení obchodným zástupcom/maklérom H. R. pri uzatváraní zmluvy so žalovanou 1/ bol ubezpečený, že žalovaný 2/ vie o uzavretí tejto zmluvy, súhlasí s jej podmienkami, ako aj výškou kúpnej ceny a odmeny sprostredkovateľa. Na základe tohto ubezpečenia žalobca začal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca má vedomosť o tom, že obdobnú Zmluvu o sprostredkovaní uzavrel žalovaný 2/ s inou realitnou kanceláriou, o čom má vedomosť aj žalovaná 1/, nakoľko boli

dohodnutí, že oslovia viaceré realitné kancelárie a hneď po tom, ako niektorá realitná kancelária zaobstará vhodného záujemcu, podpíšu s ním kúpnu zmluvu. Žalobca má za to, že vzhľadom na takýto skutkový stav, samotné uzatvorenie Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti považuje za bežný úkon v rámci konaní medzi manželmi, pričom takýto úkon týkajúci sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov samostatne. Žalobca ako preukázané porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z čl. 14 písm. c) Zmluvy o sprostredkovaní vidí samotným odmietnutím uzatvoriť Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy so záujemcom p. B. G..

5. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom účastníkov konania (č.l. 65-68) a vypočutím právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi založenými do spisu predovšetkým Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 7-8); Záznamom o vykonanej ohliadke z XX.XX.XXXX (č.l. 9); Výpisom z Listu vlastníctva čiastočný č. XXXX k.ú. D. z XX.XX.XXXX (č.l. 10-11); Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro, vl.č. XXXXX/B (č.l. 12-13); Faktúrou č. XXXXXX z XX.XX.XXXX na sumu 1.500 €, splatnú 08.12.2014 (č.l. 14); Odstúpením od zmluvy žalovanou 1/ zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 15); Pokusom o zmier žalobcu z 12.01.2015 doručenom žalovanej 1 dňa 03.02.2015 (č.l. 16-17); Vyjadrením žalovanej 1/ k pokusu o zmier z 05.02.2015 (č.l. 18); elektronická komunikácia z 24.10.2014 (č.l. 93); návrh Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (č.l. 94-100) a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom.

6. Žalovaná 1/ vo výsluchu účastníka konania uviedla, že so žalovaným 2/ sa dohodli na predaji bytu. Žalovaný 2/ vedel, že aj ona zabezpečuje prostredníctvom realitnej kancelárie predaj bytu, ktorý rovnako oslovil iného realitného makléra, ktorý našiel síce kupca, ale kupec mal snahu znížiť cenu z dohodnutej sumy 117.000 € na 115 000 €. Žalobca našiel záujemcu o kúpu bytu za cenu, na ktorej sa so žalovaným 2/ dohodli a v tejto cene mala byť zahrnutá už aj provízia. Záujemca si bol ohliadnuť byt. So žalovaným 2/ nežijú v spoločnej domácnosti, pri ohliadke prítomný nebol. Záujemca chcel, aby sa žalovaná 1/ vysťahovala z bytu v novembri 2014 s tým, že v priebehu 3 týždňov bude prerábaná kúpeľňa a WC. Žalovaná 1/ sa nemala kam odsťahovať, s týmito podmienkami nesúhlasila. Žalovanému 2/ v podstate bolo jedno, kto kúpi byt a v prípade, že by sa bola podpisovala kúpna zmluva, pravdepodobne by ju podpísal. O tom, že nemá možnosť vysťahovať sa v novembri 2014 mal realitný maklér vedomosť. Zmluvu o sprostredkovaní uzatvárala žalovaná 1/ so žalobcom. Žalovaná 1/ pri uzatváraní zmluvy nebola oboznámená so skutočnosťou, že zmluva obsahuje aj zmluvnú podmienku, zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej provízie. Zmluvné podmienky boli na A3 a vo vnútri. Po vykonaní ohliadky jej nebola predložená kúpna ale návrh zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Návrh bol zasielaný mailom, aby si ju preštudovali. O zmluvnej pokute sa dozvedela až z telefonického rozhovoru s maklérom žalobcu a preto listom zo dňa 10.11.2014 žiadala aby túto žalobca neuplatňoval. K uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní došlo veľmi rýchlo. Oslovila p. R., ktorý 21.10.2014 prišiel, v zmluve vyšpecifikoval nehnuteľnosť, vypísal údaje do zmluvy s tým, že 22.10.2014 bola zverejnená ponuka na internete a 23.10.2014 sa ozvali záujemcovia, ktorí si prišli byt v ten istý deň ohliadnuť. Pri podpisovaní zmluvy o prípadných sankciách informovaná nebola. Realitný maklér vedel o tom, že k uvoľneniu bytu môže prísť najskôr až v januári 2015 a žalovaná 1/ nemohla akceptovať požiadavku prerábania bytu v priebehu času, keď v byte bývala spolu s dieťaťom, resp. uvoľnenie bytu v tak krátkom čase.

7. Žalovaný 2/ vo výsluchu účastníka konania uviedol, že Zmluvu o sprostredkovaní prvý krát videl v súvislosti s doručením platobného rozkazu. Zmluvu nepodpisoval. Údaje uvedené o osobe žalovaného 2/ sú pravdivé a do zmluvy ich uviedla žalovaná 1/ s ktorou sú manželia. Žalovaný 2/ potvrdil, že sa dohodli na predaji nehnuteľnosti a dal jej súhlas s hľadaním vhodného záujemcu.

8. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ poukázala na štruktúru zmluvy o sprostredkovaní, kde na 1. strane sú články 1-4 a na poslednej strane články 5-10, ktoré žalovaná 1/ podpisovala, na zmluvné podmienky vo vnútri zmluvy žalovaná 1/ upozornená nebola ako ani o tom, že článok 14 pojednáva o zmluvnej pokute . S poukazom na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, táto zmluvná podmienka nebola dohodnutá a má sa považovať za neprijateľnú. Žalovaný 2/ namieta pasívnu vecnú legitimáciu v spore, v prípade, že by sa mala zmluva posudzovať ako zmluva týkajúca sa spoločnej veci manželov a zaväzovať oboch manželov, žalovaný 2/ namietol relatívnu neplatnosť tejto zmluvy, nakoľko pri jej uzatváraní nebol prítomný a neprejavil o takúto zmluvu záujem. Vzhľadom na uplatnenie relatívnej neplatnosti sa zmluva považuje za neplatnú od začiatku. Vzhľadom na obsahové znenie článku 14 bod c) zmluvy sa podľa právnej zástupkyne žalovaného 2/ javí toto ustanovenie ako nekalá obchodná praktika žalobcu. Nakoľko podpis žalovanej 1/ sa nachádza

pod čl. 10 zmluvy, nebola dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a súčasne tým, že je pre každý prípad stanovená vo výške dohodnutej provízie za riadne plnenie, bez ohľadu na význam zabezpečovanej povinnosti, jedná sa o neprimeranú výšku zmluvnej pokuty podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka.

9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k tvrdeniam žalovaných (č.l. 72-73) naďalej považoval s poukazom na ust. § 145 Občianskeho zákonníka uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti len jedným z manželov za platný právny úkon. Pod pojmom právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa rozumie každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do BSM. Solidarita manželov je založená priamo právnym predpisom a manželia sú voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Nakoľko žalovaný 2/ dal súhlas žalovanej 1/ s vykonaním všetkých právnych úkonov smerujúcich k predaju nehnuteľnosti v BSM, považuje žalobca námietku relatívnej neplatnosti zmluvy, z dôvodu neudelenia súhlasu žalovaným 2/ za neopodstatnenú. Žalovaná 1/ sa so zmluvou oboznámila, pričom svoj súhlas s jej znením potvrdila na poslednej strane zmluvy.

10. Svedok H. R. vo výsluchu uviedol, že pracoval ako živnostník približne rok a pol pre žalobcu a za uvedené obdobie sprostredkoval uzavretie asi 15 zmlúv. Skončil v apríli 2015. Zmluvu o sprostredkovaní uzatváral so žalovanou 1/ ako štandardnú zmluvu. Na základe zmluvy o sprostredkovaní sa mala uzavrieť kúpna zmluva. Dohodli si stretnutie. Byt bol nafotený a bola spísaná zmluva o sprostredkovaní. Upozornil žalovanú 1/, že táto zmluva musí byť podpísaná oboma manželmi, vzhľadom na výpis LV. Netrval však na tom, aby dodatočne zmluvu podpísal aj žalovaný 2/ ako manžel. Osobne si neoveril u žalovaného 2/, či má záujem predať nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie žalobcu. Žalovaná 1/ mu povedala, že o predaj bytu sa snažia obaja manželia, preto sa nejednalo o výhradné zastúpenie. Z vlastných zdrojov zistil, že vo veci predaja predmetnej nehnuteľnosti bola činná aj iná realitná kancelária a na internete bola ponuka predaja predmetného bytu. Svedok mal vedomosť o tom, že žalovaní 1/ a 2/ sú v rozvodovom konaní. Žalobca našiel záujemcu a inicioval uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, právny zástupca vypracoval zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy s termínom uzavretia kúpnej zmluvy , návrh zmluvy zaslal žalovanej 1/, presný priebeh zasielania návrhu si nepamätal. Cena nehnuteľnosti bola dohodnutá na 117.000 € a provízia žalobcu v sume 1.500 €, neštandardne nízka z dôvodu dobrých vzťahov. Spolu so záujemkyňou bola vykonaná jedna ohliadka bytu za prítomnosti svedka, vtedy sa o prerábaní bytu strany nedohodli. Ďalšia ohliadka bola spolu s architektkou v neprítomnosti svedka, nakoľko záujemkyňa chcela vedieť, o aké úpravy bytu, resp. s tým spojené náklady sa bude jednať. Bolo dohodnuté, že ešte počas bývania žalovanej 1/ v byte sa budú robiť úpravy. To bolo ústne dohodnuté, žalovaná 1/ s tým problém nemala a bolo to zapracované aj do návrhu zmluvy. Kedy došlo k dohode uviesť nevedel, riešil prerobenie bytu telefonicky s jednou a druhou stranou, a návrh zmluvy bol konsenzus troch strán a aj termíny boli návrhom jednej strany a predložené druhej strane. Návrh zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nebol výsledkom konsenzu dvoch strán, ale bol to návrh a konsenzus troch strán. Svedok požiadal právneho zástupcu žalobcu aj o vypracovanie rezervačnej zmluvy, ktorá predchádzala podpisu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a ktorá sa v realitnej kancelárii žalobcu podpisuje štandardne. Žalovanú 1/ upozornil, že ak si žalobca splní svoju povinnosť má nárok na odmenu a v prípade ak klienti odmietnu zmluvu uzavrieť s treťou osobou má nárok na zmluvnú pokutu. Svedok vedel od žalovanej 1/, že so žalovaným 2/ sa dohodli na predaji bytu. Nebol pri tom, keď mal dať žalovaný 2/ súhlas s uzavretím zmluvy o sprostredkovaní. Dôvod odmietnutia podpisu návrhu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bola pokuta z hypotekárneho úveru vo výške 3.000 €, o ktorej sa žalovaný 2/ mal dozvedieť v banke. Svedok navrhoval žalovanej 1/ riešenie a konfrontoval ho so záujemkyňou, že by uhradila aj pokutu, ktorú by museli zaplatiť z titulu predčasného splatenia hypotekárneho úveru, spolu kúpna cena 120.000 €. Zvýšenie kúpnej ceny zo strany kupujúcej svedok oznámil žalovanej 1/ len telefonicky, písomne ani mailom nie. Právneho zástupcu žalobcu v tejto súvislosti nepožiadal o prepracovanie návrhu zmluvy. Návrh na zvýšenie kúpnej ceny bol telefonicky akceptovaný, preto to ďalej neriešil. Svedok nevedel uviesť, či záujemkyňa p. G. mala kúpnu cenu zaplatiť cez hypotéku, predpokladal to. Podľa svedka boli splnené dohodnuté platobné podmienky zo strany záujemkyne, mala finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny hypotékou. Či mala vybavenú hypotéku pred zaslaním návrhu na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve svedok neriešil. Problém vznikol až po tom keď mali návrh zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, následne sa stretla žalovaná 1/ so záujemkyňou, žalovaný 2/ išiel do banky a v podstate na tomto to celé padlo. Nedošlo k podpisu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy ani k zapracovaniu návrhu na vyššiu kúpnu cenu do tejto zmluvy. Na návrh svedka žalovaní 1/ a 2/ nepristúpili a zmluvu nepodpísali. Svedok sa so žalovaným 2/

nestretol a nekomunikoval s ním o tom, nezaslal mu ani zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Že dôvodom odstúpenia má byť termín vysťahovania žalovaná 1/ neuviedla. Termíny vysťahovania, ktoré boli uvedené v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy boli na základe dohody oboch strán. Žalovaní nepodpísali rezervačnú zmluvu. Podľa svedka záujemca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade ak sa nepodpíše kúpna zmluva, ktorej predchádzala rezervačná zmluva. Klientom žalobcu bola žalovaná 1/. V návrhu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy štandardne nie sú vyplnené údaje o kupujúcich, aby ich strany pred uzavretím zmluvy nemali.

11. Svedkyňa B.. B. G. vo výsluchu svedka uviedla, že mali záujem o 4-izbový byt v lokalite D.. P. R. im poslal ponuku a celá rodina spolu s p. R. si išli byt ohliadnuť, ktorý byt sa im páčil a mali oň záujem. Po obhliadke sa stretli so žalovanou 1/ ešte raz, pričom žalovaná 1/ uviedla, že potrebuje nejaký čas na uvoľnenie bytu. Svedkyňa mala záujem o úpravu bytu, ale na tejto podmienke netrvala. Dohodli sa na kúpnej cene 117.000 €. Vyššiu kúpnu cenu si nedohadovali, svedkyňa ponúkla skôr nižšiu kúpnu cenu 115.000 €. Žalovanej 1/ povedala, že banke budú musieť platiť pokutu za predčasné splatenie úveru a štátny príspevok, prostredníctvom p. R. ponúkla, že je ochotná prispieť ale číslo nekvantifikovala. Podľa vedomosti svedkyne k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedošlo z dôvodu, že žalovaný 2/ s tým nesúhlasil. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve pripomienkovali, na termíne uvoľnenia bytu si už svedkyňa nespomínala, ale bola ochotná počkať. Kúpnu cenu chcela uhradiť v hotovosti, predávali svoj byt. Rekonštrukcia bytu bola dohodnutá na druhej ohliadke, na ktorej bola svedkyňa spolu s architektkou. V rámci rekonštrukcie chceli riešiť aj stúpačky, ktoré podľa informácie mali byť do mesiaca menené a potom by bola možná úprava jadra. Úprava mala byť do mesiaca, ale podľa svedkyne to nebolo prioritou. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve mali uzavrieť XX.XX.XXXX o 18:00 hod., ktorú dostala od p. R. mailom. Termín 01.11.2014 ako začatie rekonštrukčných prác uvedený v návrhu v bode 3.12 nepripomienkovala. Po oznámení p. R., že žalovaní odskočili od zmluvy, zmluvu nepripomienkovali a neriešili. O tom, že svedkyňa bola ochotná zvýšiť kúpnu cenu povedala p. R. po doručení návrhu zmluvy. Svedkyňa si nepamätala, kedy predávali svoj byt, či v čase rokovania o zmluve o sprostredkovaní mala finančné prostriedky na účte. P. R. sa jej na schopnosť úhrady kúpnej ceny nepýtal. Rezervačnú zmluvu ani sprostredkovateľskú so žalobcom, resp. p. R. nepodpisovali. Podmienky zmluvy oznámili p. R. po prvej ohliadke dňa 24.10.2014. Konkrétne požiadavky na rekonštrukciu jadra vzniesla až po druhej ohliadke.

12. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, § 479 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, § 701 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160101> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

13. Podľa § 145 - (1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

14. Podľa § 43 - Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

15. Podľa § 48 - (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 52 - (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), k), 5, 12 - (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,.... (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. ..... (12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 - (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 544 ods. 1, 2 - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ObchZ) - (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160318>, sa spravuje týmto zákonom. (2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

21. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ mali záujem predať nehnuteľnosť, ktorú nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a oslovili viaceré realitné kancelárie. Zmluvu o sprostredkovaní predaja/nájmu/podnájmu nehnuteľnosti, typ zmluvy „Neexkluzívna“, uzatvárala so žalobcom, zastúpeným p. H. R. len žalovaná 1/ dňa XX.XX.XXXX. Zmluva o sprostredkovaní je podľa jej formy a obsahu štandardnou formulárovou zmluvou, používanou žalobcom ako dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej činnosti vo viacerých prípadoch, ktorej obsah a predtlačené všeobecné zmluvné podmienky uvedené vo vnútri dvojhárku ako bod 11. - 17. žalovaná nemala možnosť meniť. Na prvej strane zmluvy, čl. 1. - 4. boli uvedené údaje o sprostredkovateľovi, osobné údaje klienta, t.j. žalovanej 1/ a žalovaného 2/, identifikácia nehnuteľnosti, ktorej predaj mal byť sprostredkovaný a na poslednej, zadnej strane zmluvy, čl. 5. - 10. Bližšia špecifikácia nehnuteľnosti, cena a financovanie, typ zmluvy, trvanie zmluvy a prehlásenie vlastníka s vlastnoručným podpisom. V článku 10. je uvedené, že nedeliteľnou súčasťou sú aj dojednania uvedené ďalej v tejto zmluve a že klient podpisom s nimi súhlasí. Články 11. až 17. zmluvy uvádzali všeobecne údaje (všeobecné zmluvné podmienky): čl. 11 o type zmluvy (exkluzívna, výhradné zastúpenie „E“- neexkluzívna zmluva, nevýhradné zastúpenie „N“), čl. 12 povinnosti sprostredkovateľa, čl. 13 o provízii v spojení s čl. 6 zmluvy (ako aj ust. o jednostrannom

započítaní provízie na zálohu alebo rezervačný poplatok) a zmluvnú pokutu pre prípad omeškania s úhradou provízie (0,05% denne, t.j. 18,25% ročne), čl. 14 povinnosti klienta po dobu trvania zmluvy pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške dohodnutej provízie uvedenej v čl. 6, čl. 14 písm. „c) - neodmietne bezdôvodne alebo nie z objektívne akceptovateľného dôvodu uzavretie sprostredkúvanej zmluvy s treťou osobou (záujemcom), ktorého mu sprostredkovateľ odporučil za predpokladu, že spĺňa v tejto zmluve stanovené platobné podmienky“; ... článok 15 trvanie zmluvy v spojení s čl. 8 (na dobu neurčitú), článok 16 záverečné ustanovenia, čl. 16 pod písm. „ a) zmluvné strany sa dohodli Zmluvu uzatvoriť podľa Obchodného zákonníka v súlade s ustanovením § 262 Obchodného zákonníka a prehlasujú, že uvedené je dohoda o voľbe zákona v predpísanej písomnej forme a celý záväzkový vzťah založený touto zmluvou, vrátane zodpovednostných vzťahov sa bude spravovať Obchodným zákonníkom“, „b) Zmluvné strany sa dohodli, že ustanovenia zmluvy, týkajúce sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zostávajú v platnosti aj v prípade odstúpenia od zmluvy alebo zániku zmluvy z akéhokoľvek dôvodu“, ... d) Klient vyhlasuje, že sú mu známe Všeobecné obchodné podmienky a Reklamačný poriadok spoločnosti Direct Real, spol. s r.o. v systéme realitnej siete, v ktorej sprostredkovateľ pracuje a vyvíja svoju činnosť a podpisom tejto zmluvy potvrdzuje súhlas s ich obsahom. Sprostredkovateľ si vyhradzuje jednostranne tieto podmienky zmeniť a zverejniť ich nový obsah na svojej web stránke“.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že podpis žalovanej 1/ je za čl. 10 zmluvy a s poukazom na vyššie uvedenú formuláciu a obsah ďalších všeobecných podmienok zmluvy uvedených pod čl. 11 až 17, predovšetkým týkajúcich sa čl. 14 povinnosti klienta a čl. 14 písm. c) hrozby sankcie zmluvnej pokuty vo výške dohodnutej provízie, ako aj čl. 16 záverečné ustanovenia pod písm. a) a b) súd dospel k záveru, že tieto zmluvné podmienky neboli individuálne zmluvnými stranami dojednané (§ 53 ods. 2, 3 a nespĺňajú obligatórne náležitosti písomnej formy podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zmluvná pokuta a ustanovenia § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka - dohoda o voľbe zákona pre konkrétny záväzkový vzťah a nároku na zmluvnú pokutu v prípade odstúpenia od zmluvy alebo zániku zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je neopodstatnený, už len z toho dôvodu, že zmluvná pokuta nebola žalobcom a žalovanou 1/ dohodnutá písomne, ale uvedená žalobcom ako uplatňovaná sankcia za viaceré v zmluve uvádzané formy porušenia povinností, ktorá zmluvná podmienka je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 544 ods. 2 OZ, § 262 ods. 2 ObchZ). Navyše žalovaná 1/ vstupovala do záväzkového vzťahu ako fyzická osoba spotrebiteľ v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvy formulárové, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, ako okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatnej povahy. Uvedená zásada poctivosti dopadá aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak taká aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenia, ale aj obmedzenia obsahové. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad dojednania o zmluvnej pokute). Ak tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v sprostredkovateľskej zmluve o výhradnom (exkluzívnom) alebo nevýhradnom (neexkluzívnom) zastúpení pri predaji nehnuteľnosti je neplatná, pretože v kontexte s jej ostatnými dojednaniami predstavuje na škodu žalovaných ako spotrebiteľov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluva ako celok (t.j. jednotlivé zmluvné dojednania vo svojom súhrne) vytvárala výrazne nerovnocenný právny vzťah. Záujemca o predaj nehnuteľnosti (spotrebiteľ) nebol oprávnený proti vôli sprostredkovateľa právny vzťah ukončiť bez zaplatenia zmluvnej

pokuty (čl. 16 písm. b) zmluvy). Nemohol tak urobiť ani pri nenaplnení účelu, ktorý uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy sledoval. Práve dojednanie o zmluvnej pokute (v kontexte s dojednaním o dĺžke trvania zmluvy - na neurčito) robilo zo záujemcu „rukojemníka“ sprostredkovateľa.

24. Žalovaná 1/ mala pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní záujem na uzavretí kúpnej zmluvy a predložený jej bol zo strany žalobcu návrh na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Napriek skutočnosti, že ako klient je v zmluve uvedený aj žalovaný 2/, žalobca po podpise zmluvy o sprostredkovaní žalovanou 1/, netrval na tom, aby žalovaná 1/ zabezpečila podpis na zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti aj žalovaným 2/ pred vykonávaním úkonov smerujúcich k sprostredkovaniu záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, prípadne iný súhlas so zmluvou o sprostredkovaní predaja a prípadne účasť žalovaného 2/ pri ohliadke bytu konanej 23.10.2014. To je preukázané z originálu zmluvy, kde je síce uvedené meno žalovaného 2/ ale podpis na zmluve absentuje. Žalovaný 2/ sa dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti v prípade, že by mal byť touto zmluvou v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka viazaný so žalovanou 1/ spoločne a nerozdielne a namietol nedostatok pasívnej legitimácie v spore, nakoľko zmluvu uzatvárala a s jej obsahom sa oboznámila len žalovaná 1/. V zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak oprávnená osoba uplatní právo a dovolá sa relatívnej neplatnosti, právny úkon je neplatný s účinkami ex tunc. Zmluva o sprostredkovaní predaja bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov uzavretá len žalovanou 1/ sa na druhej strane bezprostredne dotýkala predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí , na ktorého možné právne účinky vo sfére spoločných vecí je potrebný súhlas druhého manžela a z tohto pohľadu sa jedná pri absencii súhlasu na zmluve o relatívne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosti sa žalovaný 2/ dovolal ako voči žalobcovi, tak aj voči žalovanej 1/ v priebehu súdneho konania. Vzhľadom na zistenie skutkového stavu a s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že Zmluva o sprostredkovaní predaja bytu uzatvorená len medzi žalovanou 1/ a žalobcom je od počiatku neplatná.

25. V časti odstúpenia žalovanej 1/ od zmluvy bolo zistené, že žalobca sa dôvodmi odstúpenia žalovanej 1/ od zmluvy nezaoberal. V návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je uvedené prerábanie jadra bytu, ktoré nebolo medzi účastníkmi dohodnuté a tým nemohlo byť ani akceptovateľné žalovanou 1/ ako rekonštrukcia bytu, ktorá by spôsobila nefunkčnosť časti bytu počas jeho užívania žalovanou 1/ spolu s 12 ročným dieťaťom. Žalovanému 2/ nebol návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ani zaslaný, napriek tomu, že na účinnosť takejto zmluvy sa vyžaduje podpis oboch manželov ako vlastníkov bytu. Nakoľko ale súd dospel k záveru, že zmluva o sprostredkovaní predaja bytu je ako celok neplatná, bližšie sa týmito dôvodmi odstúpenia od zmluvy žalovanou 1/ nezaoberal a vyslovil, že od neplatne uzavretej zmluvy nie je možné platne odstúpiť. Na druhej strane je nutné poukázať na to, že využitie práva zmluvnej strany/spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy, nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou.

26. S poukazom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní, trovy konania im vznikli zaplatením súdneho poplatku z odporu a trovami právneho zastúpenia advokátom.

28. Žalovaná 1/ zaplatila súdny poplatok z odporu v sume 90 €, trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby 1/ prevzatie a príprava zastúpenia 03.03.2016 ................................................................ 71,37 € 2/ osobná účasť na pojednávaní 11.03.2016 ................................................................... 71,37 € 3/ osobná účasť na pojednávaní 20.04.2016 ................................................................... 71,37 € Advokátska odmena spolu 214,11 € + režijný paušál 25,74 € (3x 8,58 €) = trovy právneho zastúpenia 239,85 € + 47,97 € (20% DPH) = 287,82 €. V zmysle ust. § 149 ods. 1 OSP priznaná náhrada trov konania v sume 377,82 € (287,82 € + 90 €) sa zaplatí k rukám/na účet advokáta.

29. Náhrada trov konania žalovaného 2/ pozostáva z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 7 úkonov právnej služby 1/ prevzatie a príprava zastúpenia 31.03.2015 ................................................................ 71,37 €

2/ písomné podanie odporu proti PR 09.04.2015 ............................................................ 71,37 € 3/ osobná účasť na pojednávaní 27.11.2015 ................................................................... 71,37 € 4/ osobná účasť na pojednávaní 20.01.2016 ................................................................... 71,37 € 5/ písomné vyjadrenie vo veci 24.02.2016 ..................................................................... 71,37 € 6/ osobná účasť na pojednávaní 11.03.2016 ................................................................... 71,37 € 7/ osobná účasť na pojednávaní 20.04.2016 ................................................................... 71,37 € Advokátska odmena spolu 499,59 € + režijný paušál 59,49 € (3x 8,39 + 4x 8,58) = trovy právneho zastúpenia 559,08 € + 111,81 € (20% DPH) = 670,89 €. V zmysle § 149 ods. 1 OSP priznaná náhrada trov konania v sume 670,89 € sa zaplatí k rukám/na účet advokáta. Žalovaný 2/ uhradil duplicitne aj súdny poplatok vo výške 90 € (č.l. 118) o ktorého vrátení ako preplatku súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.).