Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-13-2023.pdf
PDF · 112.15 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Dominika Čipku, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: B. C. D. XXX, XXX XX B. C., právne zast.: STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, pracovisko: Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Starosta obce Povina, so sídlom: Povina 155, 023 33 Povina, IČO: 00 314 200, právne zast.: verita, s. r. o., so sídlom: Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.01.2023, takto
rozhodol:
I. Súd fiktívne rozhodnutie žalovaného starostu obce Povina zo dňa 03.01.2023 a rozhodnutie obce Povina č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 6.12.2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa obci Povina na ďalšie konanie.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 28.11.2022 žalobca doručil osobne obci Povina žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o slobode informácií“), ktorou žiadal o sprístupnenie dvoch listín, ktoré vydala obec Povina, a to vyjadrenie obce Povina a potvrdenie obce Povina, ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice o vyhlásení o vydržaní, ktorá bola spísaná na notárskom úrade E. B. D. dňa 04.12.2017. Listom č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 06.12.2022 označeným ako „Žiadosť o informáciu – odpoveď“ obec Povina žalobcovi ako žiadateľovi oznámila, že požadované informácie mu nesprístupní podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií, keďže sa jedná o informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a môžu byť predmetom prebiehajúcich súdnych konaní. Voči tomu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote dňa 16.12.2022 odvolanie, ktoré bolo doručené obci Povina ako povinnej osobe dňa 19.12.2022, pričom žalovaný na jeho odvolanie žiadnym spôsobom nereagoval a nerozhodol o ňom.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
2. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe navrhol, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného starostu obce Povina zo dňa 03.01.2023 v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 16.12.2022 ako aj
rozhodnutie obce Povina č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 06.12.2022 označené ako „Žiadosť o informáciu – odpoveď“ a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie.
3. Žalobca uviedol, že list obce Povina č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 06.12.2022 označený ako „Žiadosť o informáciu – odpoveď“ je prvostupňovým rozhodnutím, pričom neobsahuje všetky formálne zákonné náležitosti rozhodnutia, ako je poučenie o opravnom prostriedku, a preto takéto rozhodnutie má formálne nedostatky a už z toho dôvodu by malo byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené.
4. Ďalej má žalobca za to, že z obsahu listu obce Povina č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 06.12.2022 označeného ako „Žiadosť o informáciu – odpoveď“ je nesporné, že obec Povina mu odmietla poskytnúť informácie z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií, nakoľko sa má jednať o informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a môžu byť predmetom prebiehajúcich súdnych konaní. Z obsahu listu však nemožno v žiadnom prípade zistiť, na základe akej úvahy prvostupňový orgán dospel k záveru, že žalobcom požadované informácie možno subsumovať pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií. Napriek uvedenému nedostatku podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade ním požadované informácie nemôže obec Povina ako povinná osoba odmietnuť poskytnúť z uvedeného dôvodu, pretože nežiadal o poskytnutie informácií z priebehu súdneho konania a skutočnosť, že ním požadované informácie môžu byť predmetom súdneho konania, je pre poskytnutie informácií irelevantná. Pre povinnú osobu je otázka účelu použitia získaných informácií oprávnenou osobou bez právneho významu a nie je dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácií. Žalobca je v zmysle uvedeného toho názoru, že rozhodnutie obce Povina ako povinnej osoby o nesprístupnení informácií je nesprávne a nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
5. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, no žalovaný naň žiadnym spôsobom nereagoval a nerozhodol o ňom. Žalobca uviedol, že ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní v stanovenej lehote 15 dní, podobne ako v konaní o vybavení žiadosti o informácie, vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žiadateľovi sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Žalobca podal odvolanie na pošte dňa 16.12.2022, pričom odvolanie bolo doručené dňa 19.12.2022. Lehota na rozhodnutie o odvolaní márne uplynula dňa 03.01.2023. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žiadateľovi sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Druhým dňom po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní bol deň 05.01.2023.
6. Žalobca poukázal na to, že Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti odvolacieho orgánu, ale takýto postup nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Aj rozhodnutie o odvolaní, resp. rozklade, musí mať rovnaké náležitosti ako prvostupňové rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca za to, že fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.01.2023 v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 16.12.2022, ako aj rozhodnutie obce Povina č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 06.12.2022 o nesprístupnení informácií, sú nezákonné.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že na Okresnom súde Žilina sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré využíva žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom súdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vystupuje žalobca ako intervenient na jednej zo sporových strán a výsledok tohto súdneho konania bude mať priamy dopad na práva žalobcu ako záujemcu o odkúpenie nehnuteľností, ktorých sa určenie vlastníckeho práva týka. V zmysle uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy odmietol odpoveďou na žiadosť o sprístupnenie informácií žalobcovi sprístupniť informácie, ktoré sa týkali rozhodovacej činnosti súdu a mohli byť predmetom prebiehajúcich súdnych konaní, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií. Žalovaný poukázal na to, že v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním na Okresnom súde Žilina o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, by v prípade sprístupnenia informácií, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a mohli byť predmetom prebiehajúcich súdnych konaní, mohla
vzniknúť situácia, že by sa žalobca snažil vo vzťahu k obci Povinná ako povinnej osobe v konaniach podľa Zákona o slobode informácií, zabezpečiť si zvýhodnené postavenie v rámci prebiehajúceho súdneho konania v Žiline.
8. Ďalej žalovaný uviedol, že aj napriek tomu, že odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 06.12.2022 zo strany obce Povina nie je označená ako rozhodnutie obce o neposkytnutí informácií, táto písomnosť obsahuje všetky potrebné náležitosti rozhodnutia vrátane výroku a stručného odôvodnenia (s výnimkou poučenia o odvolaní) a z toho dôvodu je možné ju považovať za rozhodnutie, ktorým došlo k zamietnutiu žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií. Povinná osoba teda postupovala pri vybavovaní žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v zmysle Zákona o slobode informácií zákonným spôsobom a v súlade s dodržaním zákonných lehôt.
9. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, žalovaný uviedol, že pokiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia o podanom odvolaní, aplikuje sa ust. § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií a predpokladá sa, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
10. Vo vzťahu k aktivite žalobcu pri podávaní žiadostí o sprístupnenie informácií podľa Zákona o slobode informácií dáva žalovaný do pozornosti súdu, že zo strany žalobcu bolo za rok 2022 doručených 9 žiadostí o sprístupnenie informácií. Takýmto konaním zo strany žalobcu dochádzalo k zvyšovaniu vyťaženosti zamestnancov žalovaného a aj starostu, pretože žalobca opakovanými žiadosťami o sprístupnenie informácií na základe Zákona o slobode informácií sťažoval činnosť obce, čo vyvolávalo zvýšené náklady na prácu a čas pri riadení chodu obce Povina na úseku územnej samosprávy. Z toho dôvodu žalovaný zastáva názor, že takéto žalobcovo konanie vykazovalo znaky šikanózneho výkonu jeho práv v rozpore s dobrými mravmi a účelom Zákona o slobode informácií a v krajnom prípade by nemalo požívať zo strany súdov právnu ochranu. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Replika žalobcu
11. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe v celom rozsahu, nakoľko je toho názoru, že napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného v konaní o odvolaní žalobcu je nezákonné, pretože fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalovaný poukázal na to, že požadované informácie (vyjadrenie obce Povina a potvrdenie obce Povina, ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice) nie sú výsledkom rozhodovacej činnosti súdov ani orgánov činných v trestnom konaní, a preto nie sú vylúčené zo sprístupnenia. Žalobca nežiadal o poskytnutie informácií o priebehu súdneho konania, o úkonoch súdu a skutočnosť, že ním požadované informácie môžu byť aj predmetom súdneho konania, je irelevantná. Skutočnosti, ktorými sa žalovaný snaží obhajovať napadnuté rozhodnutie a ktoré sa týkajú osoby žalobcu nemajú oporu v zákone, pretože žiadnym spôsobom neobmedzujú jeho ústavné právo na prístup k informáciám. Pre žalovaného je otázka účelu použitia získaných informácií žalobcom bez právneho významu a nie je dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácií. Žalobca podotýka, že v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií, ako aj v čase vybavenia tejto žiadosti, v predmetnom súdnom konaní na Okresnom súde Žilina nevystupoval ako intervenient na strane žiadnej zo sporových strán, preto žalovaným uvádzaný dôvod neposkytnutia informácií v jeho vyjadrení v tom čase ani neexistoval.
12. Ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika) už nebolo podané.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
13. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý vec vedie pod sp. zn. ZA-31S/13/2023.
14. Správny súd po preštudovaní celého spisového materiálu zistil, že žalobca ako žiadateľ v zmysle Zákona o slobode informácií žiadal povinnú osobu (obec Povina) o sprístupnenie dvoch listín, ktoré vydala obec Povina, a to vyjadrenie obce Povina a potvrdenie obce Povina, ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice. Podanú žiadosť povinná osoba vybavila listom, v ktorom uviedla, že požadované informácie
žalobcovi ako žiadateľovi neposkytne, pretože sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, proti čomu podal žalobca odvolanie, avšak odvolací orgán (starosta obce Povina) o podanom odvolaní nerozhodol.
15. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií žalobcovi.
16. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a fiktívne rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil obci Povina ako povinnej osobe na ďalšie konanie. Rozsudok bol dňa 25.09.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií; povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií; proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
19. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií; o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
20. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
21. Správny súd považoval za potrebné v prvom rade sa vysporiadať s listom obce ako povinnej osoby, ktorým odpovedala na žiadosť žalobcu ako žiadateľa o poskytnutie informácií. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva, že ak povinná osoba žiadateľovi nesprístupní úplne všetky požadované informácie, tak je o nesprístupnení povinná vydať písomné rozhodnutie. Správny súd uvádza, že aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby podpísaný, resp. vydaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti a nie z jej názvu, označenia či formy. Na základe uvedeného správny súd posúdil list obce Povina č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 06.12.2022 ako rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení požadovaných informácií žalobcom ako žiadateľom.
22. Následne sa správny súd zaoberal žalobnými námietkami vo vzťahu k uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu. Za dôvodnú je potrebné považovať námietku žalobcu, ktorou poukazuje na neodôvodnené neposkytnutie informácií z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií. V kontexte posúdenia aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií sa správny súd
zaoberal najmä účelom dôvodov obmedzenia sprístupnenia informácií podľa tohto ustanovenia. Účelom obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií je nepochybne ochrániť integritu súdneho konania, ako aj nezávislosť súdov, nestrannosť rozhodovania a taktiež v nevyhnutnej miere súkromie a osobné údaje účastníkov konania či verejný poriadok, pričom je potrebné zdôrazniť, že nie každá informácia, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu, je nevyhnutne vylúčená zo sprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií. 23. Pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií je kľúčové preukázať, či sa požadované informácie týkajú jednak rozhodovacej činnosti súdu, ale zároveň je potrebné identifikovať, v ktorom konkrétnom konaní. Povinná osoba preto musela stotožniť požadované informácie s týmto konkrétnym „sporom“ pred súdom na základe určitých informácií, napríklad predmetom konania, účastníkmi sporu alebo pridelenou spisovou značkou. Uvedené však v prípade prvostupňového rozhodnutia obce Povina absentovalo. Zároveň absentovalo samotné odôvodnenie, ako orgán verejnej správy dospel k záveru o neposkytnutí informácií podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií.
24. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy teda nie je možné identifikovať konkrétny súdny spor, ktorého rozhodovacej činnosti by sa požadované informácie mali týkať. A keďže nie je možné identifikovať konkrétny súdny spor, ktorého rozhodovacej činnosti by sa mali požadované informácie týkať, preto nie je možné ani zadefinovať, či sa takéto informácie týkajú rozhodovacej činnosti súdu, a teda či je možné v uvedenom prípade aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií. Až vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný naznačil, ktorého súdneho konania sa požadované informácie majú týkať. Nesprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií však musí byť vždy odôvodnené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých musí bez pochybností vyplývať, prečo sa v danej konkrétnej veci nemôžu informácie sprístupniť, alebo sa ich sprístupnenie obmedzí z dôvodu, že sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Dôvody nesprístupnenia v žiadnom prípade nemôžu byť len hypotetické, ale musia vyplývať z reálnych skutkových okolností tak, aby bola splnené nielen formálna, ale aj materiálna stránka potreby ochrany informácií pred ich zverejnením. Pri posudzovaní danej veci je potrebné si uvedomiť, že právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovania konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Samozrejme iná situácia je v prípade konečných rozhodnutí súdu vo veci (či už meritórnych, alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí).
25. Na základe uvedeného správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže predmetné rozhodnutie obce Povina ako povinnej osoby je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje označenie súdneho konania, ktorého by sa mali žiadané informácie týkať a neobsahuje ani žiadne konkrétne dôvody vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií.
26. S ohľadom na uvedené sa správny súd nezaoberal námietkou nesprávneho právneho posúdenia, keďže takouto námietkou by sa správny súd mohol zaoberať až vtedy, keby právne posúdenie bolo dané, čo by umožnilo súdu vyhodnocovať, či bolo správne alebo nie, avšak dôvody právneho posúdenia, resp. dôvody vydania rozhodnutia absentovali, preto bolo rozhodnutie zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Zároveň treba dodať, že žalobcom popísané a správnym súdom uznané dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia nemožno subsumovať ani pod tvrdenie žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
27. V neposlednom rade správny súd poukazuje na to, že podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií vyplýva, že každé rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať základné náležitosti stanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“). Výrok rozhodnutia obsahuje samotné rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Ak ide o nesprístupnenie informácií, tak vo výroku sa musí uviesť, že žiadosť o informácie sa zamieta. V odôvodnení rozhodnutia povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenie Zákona o slobode informácií podradila požadované informácie a aké boli jej úvahy. Rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať aj poučenie o odvolaní, teda údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či
sa možno proti nemu odvolať, čo však v danom prípade v prvostupňovom rozhodnutí povinnej osoby absentuje. Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok je jednou z esenciálnych náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúcich v prvom stupni. Je absolútne neprijateľné, keď orgán verejnej správy nepoučí o tomto práve účastníkov konania, čím prakticky zastiera zásadu dvojinštančnosti konania a odopiera účastníkom konania, v tomto prípade žiadateľovi, právo podať odvolanie. Uvedené však nebolo ďalším dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, keďže žalobca ako účastník administratívneho konania využil svoje právo a podal odvolanie, hoci o ňom ani nebol poučený. Ak by správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby len kvôli tomu, že neobsahovalo údaj o možnosti podať opravný prostriedok, hoci by daný opravný prostriedok bol riadne a včas využitý, tak by išlo len o formálne zopakovanie procesu, čo by v danom prípade nebolo žiadúce, keďže v tomto smere nebol žalobca dotknutý na svojich právach, pretože odvolanie podal riadne a včas. Treba však dodať, že ide o výrazný nedostatok rozhodnutia, ktorý v budúcnosti pri rozhodovaní musí byť prvostupňovým orgánom verejnej správy odstránený.
28. Správny súd sa ďalej venoval fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného a žalobnými námietkami vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Správny súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom nezákonnosti a nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z administratívneho spisu zistil, že odvolanie podal žalobca ako žiadateľ na pošte dňa 16.12.2022, pričom doručené bolo obci Povina dňa 19.12.2022. Keďže o odvolaní nerozhodol v zákonnej lehote odvolací orgán, tak lehota na rozhodnutie o odvolaní odvolacím orgánom márne uplynula dňa 03.01.2023, preto v danom prípade bolo vydané fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.01.2023. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žalobcovi ako žiadateľovi sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní, pričom druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu bol deň 05.01.2023, čo sa považuje za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.01.2023 žalobcovi.
29. Fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou orgánu verejnej správy v rámci sprístupňovania informácií podľa Zákona o slobode informácií. Nečinnosť môže byť vnímaná vo forme omisívneho konania (nekonaním/opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným nekonaním), keď orgán verejnej správy z určitého dôvodu tají požadované informácie pred žiadateľom. Pri omisívnom aj komisívnom konaní dochádza k porušovaniu Zákona o slobode informácií. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadostiach o sprístupnenie informácií, ale práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou o informácie na príslušný orgán verejnej správy v prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 3. mája 2011, v ktorom sa uvádza, že fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Na základe uvedeného správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.01.2023 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže je samo o sebe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
30. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného starostu obce Povina zo dňa 03.01.2023 a rozhodnutie obce Povina č. OcÚ/756-1/22 zo dňa 6.12.2022 v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP a § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, teda obci Povina na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Po vrátení veci bude povinná osoba povinná rozhodnúť o podanej žiadosti žalobcu ako žiadateľa, riadne odôvodniť prípadné nesprístupnenie požadovaných informácií v súlade so závermi správneho súdu a v prípade, že zistí, že pre ním požadované informácie nie je daný dôvod nesprístupnenia, bude namieste požadované informácie žalobcovi sprístupniť.
31. Obiter dictum správny súd považuje za vhodné vysporiadať sa s tvrdením žalovaného, že konanie žalobcu spočívajúce vo vyššom počte žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré žalobca adresoval žalovanému v roku 2022, môže vykazovať znaky šikanózneho výkonu práv žalobcu. Správny súd uvádza, že odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel Zákona o slobode informácií, ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je
prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií, či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené (viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžik 5/2020 z 31. marca 2022).
32. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
33. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 33. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.