Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2817-2015.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2817/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Q. Y., K.. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/ XX, J. Q., proti povinnému X. Š., K.. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, J. Q., pre vymoženie pohľadávky 41 667,- eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Mikeskom, so sídlom Exekútorského úradu v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 13, pod sp. zn. EX 23/2015, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie, na základe odvolania povinného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 1Er/2817/2015-38 zo dňa 21. 01. 2016, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú .
Odklad exekúcie sa n e p o v o ľ u j e .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Mikeskom sa dňa 24. 06. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 23/2015, pre vymoženie pohľadávky vo výške 41 667,- eur. Pohľadávka bola priznaná vykonateľnými osvedčeniami o dedičstve sp. zn. 6D/957/2009, D/not 220/2009 a sp. zn. 6D/1258/2009, D/not 297/2009 zo dňa 01. 03. 2011, vydanými notárkou JUDr. Soňou Šuvadovou. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 066731 zo dňa 15. 07. 2015, ktoré tunajší súd v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 41 667,- eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor doručil povinnému dňa 27. 07. 2015 upovedomenie o začatí exekúcie EX 23/2015-4 zo dňa 23. 07. 2015, vydané v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V zákonnej lehote podal proti exekúcii povinný námietky, ktoré odôvodnil tým, že výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom, pretože oprávnenou je jeho sestra, s ktorou sa snažil dohodnúť o vyporiadaní a uhradení pohľadávok z dedičstva. Poznamenal, že do majetku, ktorý podlieha exekúcii, spadá okrem iného aj stavba súpisné číslo XXX, k. ú. V., pričom ide o rodinný dom, ktorý vlastnili ich rodičia. Zároveň podal návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že neodkladá exekúcia by mohla mať pre neho a príslušníkov jeho rodiny veľmi nepriaznivé následky. V prípade predaja nehnuteľností by stratili „strechu nad hlavou“. Poukázal aj na to, že sa snaží a bude snažiť s oprávnenou dohodnúť tak, aby pohľadávky splatil bez toho, aby bolo potrebné vykonať exekúciu.
Na základe tohto podania tunajší súd uznesením zo dňa 21. 01. 2016, č. k. 1Er/2817/2015-38 zamietol námietky povinného proti exekúcii a zároveň zamietol aj návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie. V zákonnej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie povinný, pričom odvolanie odôvodňoval tými istými skutočnosťami, akými odôvodňoval aj návrh na odklad exekúcie a námietky proti exekúcii. Navyše uviedol, že aktuálne nie je schopný uhradiť takú vysokú sumu, a preto nerozumie, prečo oprávnená uprednostňuje exekúciu namiesto dobrovoľnej úhrady v budúcnosti. Pokiaľ ide o
návrh na odklad exekúcie, prechodnú nepriaznivú situáciu odôvodnil tým, že jeho dvaja synovia stále navštevujú strednú školu. Po ukončení štúdia približne za 1,5 roka predpokladá, že mu synovia po získaní zamestnania budú pomáhať pri úhrade dlžnej sumy. Pohľadávku chce splatiť bez toho, aby suma, ktorá sa mu podarí našetriť, nebola zbytočne minutá na trovy exekúcie, ale na vyplatenie dlhu oprávnenej.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti uzneseniu súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii, ani proti uzneseniu súdu, ktorým nebol povolený odklad exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 50 ods. 4 Exekučného poriadku a § 58 ods. 8 Exekučného poriadku). Nakoľko však napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník, v súlade s ustanovením § 374 O. s. p. sa podaním odvolania toto uznesenie zo zákona zrušilo a o námietkach povinného proti exekúcii, aj o návrh povinného na odklad exekúcie, rozhoduje opätovne sudca.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „Exekuč. por.“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 38 ods. 2 Exekuč. por., oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Konanie o námietkach je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a či sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekuč. por. Exekučný súd je pri rozhodovaní o námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekuč. por., ktoré ho oprávňuje skúmať len to, či nenastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekuč. por.). Exekúcia sa v predmetnej veci vedie na základe dvoch dedičských rozhodnutí a to osvedčenia o dedičstve 6D/957/2009 zo dňa 01. 03. 2011, ktoré sa viedlo po poručiteľovi X. Š., zomrelým 28. 06. 2009 (osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 03. 2011) a osvedčenie o dedičstve 6D/1258/2009 zo dňa 01. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 01. 03. 2011 a jeho predmetom bolo vyporiadanie dedičstva po poručiteľke U. Š., rod. P.. Oprávnená a povinný, ako dedičia po poručiteľovi X. Š. (6D/957/2009), uzatvorili na Notárskom úrade JUDr. Soni Šuvadovej dňa 01. 03. 2011 dedičskú dohodu, na základe ktorého X. Š. nadobudol nehnuteľnosti v hodnote 41 667,- eur a oprávnenej, ako odstupujúcej spoludedičke sa zaviazal zaplatiť sumu 10 000,- eur najneskôr do 31. 03. 2011 a najneskôr do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto osvedčenia ďalšiu sumu 10 833,50 eur (vzhľadom na právoplatnosť osvedčenia o dedičstve dňom 01. 03. 2011, povinnosť zaplatiť sumu 10 833,50 eur vznikla povinnému v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obč. zák., najneskôr do 01. 03. 2014). Dňa 01. 03. 2011 oprávnená a povinní uzatvorili u notárky JUDr. Soni Šuvadovej aj dedičskú dohodu vo veci po poručiteľke U. Š., rod. P. (6D/1258/2009). Na základe tejto dohody povinný nadobudol nehnuteľnosti v kat. území Palúdzka v hodnote 41 667,- eur a oprávnenej, ako odstupujúcej spoludedičke, sa zaviazal zaplatiť sumu 10 000,- eur od 31. 03. 2011 a do troch rokov (t. j. do 01. 03. 2014) od právoplatnosti tohto osvedčenia ďalšiu sumu 10 833,50 eur. Podľa tvrdenia oprávnenej, ktoré v tomto konaní nebolo spochybnené, povinný doteraz nesplnil povinnosť, na ktorú sa zaviazal pri uzatváraní vyššie označených dedičských dohôd. Tvrdenie povinného, že dlžnú sumu oprávnenej nemohol uhradiť napriek „snahe o dobrovoľné urovnanie“, nie je právne relevantné. Dedičská dohoda bola uzatvorená účastníkmi dedičského konania dňa 01. 03. 2011, pričom povinný sa v nej zaviazal
čiastku 20 000,- eur zaplatiť oprávnenej v lehote do 31. 03. 2011 a ďalšiu sumu 21 667,-eur do 01. 03. 2014. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie až dňa 24. 06. 2015, takže povinný mal dostatok času na získanie finančných prostriedkov, ktoré sa zaviazal zaplatiť. Oprávnená pritom vyzvala povinného na zaplatenie sumy 20 000,- eur už listom zo dňa 03. 08. 2012, na ktorý povinný reagoval odpoveďou zo dňa 20. 08. 2012 v ktorej uviedol, že sa „bude snažiť urobiť všetko, aby dlžná suma bola v budúcnosti uhradená a to formou splátok, resp. iným vhodným spôsobom“. Povinný však tento sľub nedodržal a doteraz nezaplatiť ani časť zo súm, uvedených v dedičských rozhodnutia. Súd potom nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti a ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a preto nevyhovel námietkam povinného proti exekúcii.
Návrh na odklad exekúcie povinný odôvodnil len tým, že mu študujú dvaja synovia na strednej škole a vyslovil presvedčenie, že keď o 1,5 roka štúdium ukončia a zamestnajú sa, pomôžu povinnému splatiť dlh oprávnenej.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Exekuč. por. (1) Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. (2) Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Z tejto právnej úpravy vyplýva, že návrhu povinného na odklad exekúcie možno vyhovieť iba za zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Základným predpokladom je pritom prechodný charakter nepriaznivého postavenia povinného, ktorú skutočnosť však povinný nepreukázal. Už v liste z 20. 08. 2012 oznámil oprávnenej, že nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali dlh splatiť. Povinný sa pritom dňa 01. 03. 2011 zaviazal zaplatiť oprávnenej čiastku 41 667,- eur, takže si mal byť vedomý toho, že do lehoty splatnosti si musí zabezpečiť potrebné množstvo finančných prostriedkov. Nakoľko povinný od apríla 2011 doteraz dlh nezaplatil a už aj v roku 2012 sa odvolával na nepriaznivú finančnú situáciu, nejedná sa u neho o prechodný stav. Potom od oprávnenej nemožno spravodlivo požadovať, aby čakala dlhšiu dobu (podľa tvrdenia povinného ešte najmenej 1,5 roka) na splatenie dlžnej sumy. Preto súd odklad exekúcie nepovolil.
Nakoľko spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor, bude vecou exekútora aby zistil, či povinný vlastní majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. V zmysle § 62 Exekuč. por. možno exekúciu vykonávať len spôsobom uvedeným v tomto zákone, pričom spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor (§ 64 Exekuč. por.). Exekúciu pritom možno vykonať len v takom rozsahu, ktorý bude stačiť na uspokojenie nároku oprávnenej a na uhradenie trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.