Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/380/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci navrhovateľa Q.. G. C. - Q., s miestom podnikania N. X/XXX, C.M., IČO:XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Petrou Buzákovou, advokátkou so sídlom Horná 51, Banská Bystrica proti odporcovi BUZITKA SOLAR, a. s. so sídlom Buzitka 120, IČO:44 706 332, zastúpenému JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec, o zaplatenie 20.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -146 zo dňa 24. septembra 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -146 zo dňa 24. septembra 2015 v napadnutej časti potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,--eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 20.000,--eur od 4.4.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa vo zvyšku uplatnenej zmluvnej pokuty zo sumy 20.000,--eur od 30.6. 2010 do 3.4.2015 zamietol a odporcu zaviazal nahradiť trovy konania vo výške 100 % všetkých vzniknutých trov, o ktorých súd rozhodne osobitným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 20.000,--eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne od 30.6.2010 do zaplatenia v zmysle podaného návrhu na začatie konania doručeného súdu dňa 30.4.2014 v spojení s jeho upresnením zo dňa 3.1.2015, na tom skutkovom základe, že na základe Dohody o exkluzívnej rezervácii účasti v investičnom zámere výstavby FVE zo dňa 1.5.2010 zaplatil prostredníctvom C. C. E. sumu 20.000,--eur na účet odporcu na základe faktúry č. 142010. Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania a uviedol, že navrhovateľ v zmysle uzatvorenej Dohody o exkluzívnej rezervácii účasti v investičnom zámere výstavby FVE zo dňa 1.5.2010 v dojednanej lehote do 30.6.2010 nezaplatil v celosti rezervačný poplatok vo výške 50.000,--eur a týmto zmluvný vzťah zanikol. Navrhovateľ napriek tomu po časové dlhé obdobie podľa názoru odporcu účelovo zavádzal odporcu tým, že finančné prostriedky získa, že doplatí zvyšok a mal záujem ďalej pokračovať. Okresný súd mal za preukázané, že predmetná zmluva v časti A deklaruje obchodný zámer investora spočívajúci v kapitálovej investícii do novozaloženej slovenskej spoločnosti v ručením obmedzeným, ktorá si nechá vystavať na kľúč a bude ďalej vlastniť a prevádzkovať projekt solárnej elektrárne „X.“ v predpokladanom investičnom výkone aspoň 980 kWp. Zároveň dodávateľ deklaroval záujem umožniť za odmenu (rezervačný poplatok) investorovi a po uzatvorení Rámcovej zmluvy o spolupráci účasť na realizácii predmetného obchodného zámeru. Zmluvné strany uzatvorili túto dohodu o exkluzívnej spolupráci do doby uzatvorenia Rámcovej zmluvy o spolupráci, ktorú podpíšu najneskôr do 30.6.2010. V zmysle časti B Zmluvy sa zmluvné strany dohodli

a činia nesporným, že investor za exkluzívnu rezerváciu práva poskytnutého dodávateľom v prospech investora sa zaväzuje po podpise tejto dohody, že zloží na účet dodávateľa preddavok na rezervačný poplatok vo výške 50.000,--eur spolu s 19 % DPH a do 30.6.2010 doplatí zvyšok rezervačného poplatku vo výške 100.000,--eur s DPH a súčasne podpíše Rámcovú zmluvu o spolupráci na realizáciu projektu. Zmluvné strany taktiež dojednali, že pokiaľ investor neuhradí predmetný preddavok v plnej výške na účet dodávateľa najneskôr do 3.5.2010 alebo nedôjde k doplateniu rezervačného poplatku do 30.6.2010, táto dohoda sa stáva neplatnou a ani jedna zo zmluvných strán už touto dohodou nie je viazaná. Zmluvné strany zároveň dojednali, že pokiaľ v dohodnutom termíne nebude investor schopný uhradiť doplatok rezervačného poplatku, má možnosť od svojho zámeru odstúpiť bez akýchkoľvek sankcií voči svojej osobe a dodávateľ je povinný preddavok vo výške 50.000,--eur s DPH vrátiť späť investorovi v lehote 5 pracovných dní od oznámenia, že odstupuje od svojej účasti na tomto projekte. Zmluvné strany zároveň prehlásili, že v prípade omeškania s vrátením preplatku zo strany dodávateľa je tento povinný uhradiť k rukám investora zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za celý deň omeškania do úplného zaplatenia.

Okresný súd ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ ako investor v zmysle vyššie uvedenej zmluvy na základe faktúry č. 142010 splatnej dňa 2.5.2010 vystavenej na sumu 50.000,--eur zaplatil čiastkovo preddavok vo výške 20.000,--eur, a to hotovostným vkladom na účet odporcu dňa 3.5.2010. Nebolo tiež sporné, že k doplatku preddavku na rezervačný poplatok vo výške 50.000,--eur nedošlo do 30.6.2010, resp. do 3.5.2010 a vo zvyšku do 30.6.2010. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že pri posúdení obsahu Dohody o exkluzívnej rezervácii došlo k zániku tejto zmluvy, či už uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná s poukazom na časť B zmluvy, resp. rozväzovacou podmienkou, a to nezaplatením rezervačného poplatku, všetko v lehote do 30.6.2010. Nespornou skutočnosťou je, že navrhovateľ časť preddavku uhradil, pričom po zániku zmluvy už nie je dôvod, aby odporca predmetnú čiastku zadržiaval a navrhovateľovi ju nevydal, naviac, keď v zmluve bola táto povinnosť výslovne v lehote 5 pracovných dní dojednaná, avšak viazaná na oznámenie navrhovateľa, že od projektu odstupuje. Napriek tomu, že zmluva podľa názoru súdu k 30.6.2010 zanikla, mal súd za to, že zo strany navrhovateľa nedošlo k preukázaniu toho, že by v zmysle zmluvy vyzval odporcu na vrátenie zaplatenej sumy 20.000,--eur, nakoľko žiadny listinný dôkaz v zmysle emailu, resp. výzvy poštou odporcovi zaslaný nebol a tiež to nebolo preukázané ani zo strany navrhovateľa vo vzťahu k ústnemu upozorneniu, pretože štatutárny zástupca Q.. K. N. túto skutočnosť poprel. Za takéhoto skutkového stavu mal súd za to, že výzvou na vrátenie preddavku je doručenie návrhu na začatie konania odporcovi súdom, a to dňa 27.3.2015. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že predmetnú sumu je povinný odporca navrhovateľovi vrátiť.

Odporca vniesol v konaní námietku premlčania, ku ktorej okresný súd uviedol, že na právnu úpravu premlčania v súvislosti s bezdôvodným obohatením nie je aplikovateľná občiansko-právna úprava. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 397 Obchod. zákonníka je subjektívna doba štvorročná, začína plynúť dňom, kedy sa veriteľ dozvedel o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a o tom, kto je povinný ho vydať. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu a pokiaľ ust. § 387 ods. 2 Obchod. zákonníka hovorí o premlčaní práva zo záväzkových vzťahov, možno dôjsť k záveru, že v zmysle § 261 a § 1 ods. 1 Obchod. zákonníka bude na premlčanie akéhokoľvek obchodno-záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa § 397 Obchod. zákonníka, teda štvorročná premlčacia doba. Nie je preto správne aplikovať na obchodné záväzkové vzťahy ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Okresný súd ďalej uviedol, že suma 20.000,-- eur bola uhradená odporcovi dňa 3.5.2010. Nepochybne sa jedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, a to neuhradením do 30.6.2010. Navrhovateľ podal návrh dňa 30.4.2014, v rámci plynutia subjektívnej premlčacej lehoty za účelom vydania bezdôvodného obohatenia. Bez ohľadu na to, či sa bude počítať začiatok premlčacej doby od 3.5.2010, resp. od 30.6.2010, keď navrhovateľ počnúc 1.7.2010 mohol svoje právo uplatniť prvýkrát, teda vyzvať odporcu na zaplatenie, premlčacia lehota je dodržaná, preto nie je možné k námietke premlčania prihliadať.

Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute súd uviedol, že bola dojednaná obidvoma zmluvnými stranami vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky. Povinnosť vrátiť preddavok bola viazaná zmluvne na písomnú výzvu investora dodávateľovi, resp. písomnú výzvu predloženú zástupcovi dodávateľa Q.. K. N. osobne. K takejto výzve zo strany navrhovateľa nedošlo, súd ustálil, že možno priznať mu zmluvnú pokutu až doručením návrhu súdom 27.3.2015 a následne uplynutím lehoty päť pracovných dní na jej vrátenie, t. j. 4.4.2015. Z uvedeného dôvodu súd uplatnenú pokutu od 30.6.2010 do 3.4. 2015 ako nedôvodnú

zamietol. Vo vzťahu k právu znížiť zmluvnú pokutu poukázal súd na ust. § 301 Obchod. zákonníka s tým, že návrh na zníženie neprimeranej zmluvnej pokuty v konaní podaný nebol, preto súd uvedené ustanovenie aplikovať nemohol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že odporca je povinný nahradiť trovy konania vo výške 100 % všetkých vzniknutých trov, o ktorých súd rozhodne osobitným uznesením.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že Q.. G. C. dňa 3.5.2010 čiastočne uhradil finančnú zálohu z rezervačného poplatku vo výške 20.000,--eur na základe faktúry č. 142010, ktorá bola vystavená na Q.. G. C. ako fyzickú osobu. Na základe uvedeného premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľa v tomto prípade bola trojročná, keďže predmetný zmluvný vzťah vznikol medzi navrhovateľom ako fyzickou osobou a odporcom podpísaním Dohody o exkluzívnej rezervácii účasti v investičnom zámere výstavby FVE dňa 1.5.2010. Z tohto dôvodu spochybňuje nárok uplatnený navrhovateľom ako premlčaný, vznáša námietku premlčania podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pričom k premlčaniu došlo uplynutím dňa 1.5.2013 a návrh bol podaný na súd dňa 30.4.2014. Uviedol, že predmetná Dohoda bola obmedzená na dobu do 30.6.2010 a podmienená uhradením rezervačného poplatku vo výške 150.000,--eur, pričom navrhovateľ uhradil len sumu 20.000,--eur a ďalej s odporcom nekomunikoval. Pán C. sa opätovne ozval v marci 2011 a prejavil záujem kúpiť FVE, pričom následne znovu prerušil kontakt a nevyzval ani na vrátenie sumy 20.000,--eur až následným podaním žaloby na súd. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ viackrát zavádzal svojimi tvrdeniami odporcu a keďže navrhovateľ neoznámil ukončenie svojho záujmu v zmysle Dohody, odporca nebol povinný k 30.6.2010 vrátiť sumu 20.000,--eur. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhovateľ a odporca ako účastníci Dohody si určili, že bude uzatvorená podľa ust. § 269 a nasl. v spojení s ust. § 289 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení. Zvolili si, že ich právny vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba štvorročná. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd podaný včas. Navrhovateľ dňa 3. 5. 2010 uhradil odporcovi preddavok v sume 20.000,--eur vkladom na jeho účet. Nakoľko sa navrhovateľovi nepodarilo v lehote stanovenej v Dohode preddavok doplatiť, stala sa Dohoda v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia neplatnou. Aj napriek ustanoveniu o neplatnosti Dohody, obidve strany naďalej pokračovali v jednaniach ohľadom odkúpenia elektrárne, čo dosvedčuje aj predložená emailová komunikácia medzi nimi. Odporca nikdy neodmietol ďalšiu spoluprácu, naďalej s navrhovateľom jednal, v júli 2012 mu zaslal ďalšie podklady, ponúkol aj zľavu na odkúpenie poslednej elektrárne. Navrhovateľ sa následne dozvedel, že posledná elektráreň bola predaná. Odvtedy niekoľkokrát ústne vyzval odporcu na vrátenie rezervačného poplatku v sume 20.000,--eur. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,--eur spolu so zmluvnou pokutou 0,1 % denne zo sumy 20.000,--eur od 4.4.2015 do zaplatenia. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie odporcu, že Q.. G. C. dňa 3.5.2015 čiastočne uhradil finančnú zálohu z rezervačného poplatku vo výške 20.000,--eur ako fyzická osoba, preto je názoru, že premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľa je v tomto prípade trojročná, keďže predmetný zmluvný vzťah vznikol medzi navrhovateľom ako fyzickou osobou a

odporcom podpísaním Dohody o exkluzívnej rezervácii účasti v investičnom zámere výstavby FVE dňa 1.5.2010. Ďalšia námietka odporcu smerovala k tvrdeniu, že navrhovateľ neoznámil ukončenie svojho záujmu v zmysle Dohody, preto odporca nebol povinný k 30.6.2010 vrátiť sumu 20.000,--eur.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha od odporcu zaplatenia sumy 20.000,--eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od 30.6. 2010 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 1.5.2010 zaplatil odporcovi na základe Dohody o exkluzívnej rezervácii účasti v investičnom zámere výstavby FVE sumu 20.000,--eur na účet odporcu. Keďže plnenie zo strany dlžníka (odporcu) ku dňu podania návrhu neprebehlo, požiadal o vydanie predmetnej sumy.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu a plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Obč. zákonníka).

Aktívna legitimácie pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Obč. zákonníka, toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním teda ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie.

V prejednávanej veci došlo k uhradeniu sumy 20.000,--eur zo strany navrhovateľa odporcovi na základe uzavretej Dohody zo dňa 1.5.2010, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal zložiť preddavok vo výške 50.000,--eur do 3.5.2010 a následne vo zvyšku 100.000,--eur s DPH do 30.6.2010. Preddavok na rezervačný poplatok vo výške 50.000,-eur ani rezervačný poplatok v lehote nebol zaplatený, teda nastúpili účinky dojednané v zmluve, v zmysle ktorých viazanosť predmetnej zmluvy bola podmienená jednak podpisom Rámcovej zmluvy o spolupráci najneskôr do 30.6.2010 s tým, že Dohoda je účinná do doby uzatvorenia predmetnej Rámcovej zmluvy a následne z dôvodu nesplnenia povinnosti zaplatiť doplatok z rezervačného fondu najneskôr do 30.6.2010 sa táto dohoda stáva neplatnou a ani jedna zo zmluvných strán touto Dohodou nie je viazaná.

Z uvedených dôvodov správne prvostupňový súd zistil, že došlo k zániku Zmluvy, či už uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná s poukazom na časť B, alebo rozväzovaciu podmienku, a to nezaplatením rezervačného poplatku, všetko v lehote do 30.6.2010. Podľa predmetnej zmluvy mal odporca ako dodávateľ povinnosť vrátiť preddavok v lehote päť pracovných dní od oznámenia, že odstupujú od svojej účasti na tomto projekte. V rámci prvostupňového konania nebolo preukázané, že by navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie zaplatenej sumy, potom mal správne prvostupňový súd za to, že výzvou na vrátenie preddavku je doručenie návrhu na začatie konania odporcovi súdom dňa 27.3.2015. Z toho dôvodu aj okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,--eur titulom bezdôvodného obohatenia, pretože navrhovateľ je tým subjektom, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky, dospel vykonaným dokazovaním prvostupňový súd k správnemu záveru, že povinnosť vrátiť preddavok bola viazaná zmluvne na písomnú výzvu a keďže k takejto výzve zo strany navrhovateľa nedošlo, súd povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu ustálil až na dátum doručenia návrhu odporcovi a následne uplynutím lehoty päť pracovných dní na jej vrátenie, t. j. 4.4.2015, preto priznal zmluvnú pokutu len odo dňa skutočného doručenia výzvy na vrátenie s lehotou.

Odporca v predmetnom konaní namietol premlčanie nároku navrhovateľa, keďže navrhovateľ uhradil odporcovi predmetnú zálohu vo výške 20.000,--eur ako fyzická osoba aj predmetná faktúra bola vystavená na navrhovateľa ako fyzickú osobu, a preto v danom prípade platí trojročná premlčacia lehota.

Odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal žalobu ako fyzická osoba - podnikateľ. V Dohode vystupoval ako fyzická osoba, avšak zároveň táto Dohoda bola uzatvorená medzi účastníkmi konania podľa ust. § 269 a § 289 Obchod. zákonníka, z ktorej vyplýva obchodno-záväzkový vzťah. Bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené Občianskym zákonníkom, to znamená, že aj v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v právnych vzťahoch bude aplikovaný v súlade s ust. § 1 ods. 2 Občiansky zákonník. Žiadna špeciálna úprava bezdôvodného obohatenia sa v Obchodnom zákonníku nenachádza. Obchodno- záväzkový vzťah tak ako je definovaný v § 261 ods. 1 Obchod. zákonníka a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, ktoré je právom z obchodného záväzkového vzťahu sa premlčuje výlučne podľa ust. Obchodného zákonníka a aplikuje sa právna úprava podľa § 397 Obchod. zákonníka, teda plynie štvorročná premlčacia doba. V danom prípade sa jedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, a to neuhradením preddavku do 30.6.2010. Súd prvého stupňa správne posúdil začiatok premlčacej lehoty, keď navrhovateľ počnúc 1.7. 2010 mohol svoje právo uplatniť prvýkrát, teda vyzvať odporcu na zaplatenie. Keďže bol návrh na súd podaný dňa 30.4.2014, bol podaný v rámci uplynutia štvorročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 397 Obchod. zákonníka, teda námietka premlčacia zo strany odporcu nie je dôvodná.

Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.