Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-127-2015.pdf
PDF · 74.54 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/127/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. U., nar. XX. W. XXXX, bytom B., Z. G. XXX/XX, o 609,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 15. júla 2013 č.k. 13Er/112/2010-33, EX 762/2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým (ďalej tiež len „exekútor“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a II. II. oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 77,39 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Právne vyhlásenie neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 E.p. (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučného poriadku/ v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne vylúčením exekútora, ku ktorému došlo uznesením rovnakého súdu prvého stupňa z 8. novembra 2012 č.k. 13Er/112/2010-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2012, pričom oprávnená v súdom stanovenej lehote nového exekútora neoznačila. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne zdôvodnené bolo ust. § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 E.p. a § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 21a a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (tzv. exekútorskej tarify); vecne potom zavinením zastavenia exekúcie oprávnenou a priznaním exekútorovi náhrady trov exekúcie vo výške 77,39 Eur, teda sumy nižšej ako ním požadovanej z dôvodov priblížených v závere odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Proti takémuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, navrhujúc zrušenie uznesenia (a podľa všetkého i vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko v prípade doslovného vyhovenia odvolaciemu návrhu by konanie skončilo bez vydania rozhodnutia i akéhokoľvek jeho právom pripusteného ekvivalentu), namietajúc tým, že meno nového exekútora oznámila súdu listom z 3. septembra 2013 a pokračovaniu v exekúcii preto podľa nej nič nebráni.
Povinný ani exekútor odvolacie návrhy nepodali.
Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú vec (vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia ako aj závislé rozhodnutie o trovách exekúcie) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že
uznesenie nemožno pre neexistenciu uznesením vytýkanej prekážky ďalšieho postupu exekúcie (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) považovať za správne.
Podľa § 30 ods. 1 E.p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 30 ods. 11 E.p. ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení potom, čo právoplatným uznesením z 8. novembra 2012 č.k. 13Er/112/2010-22 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie, ktorý bol súdom prvého stupňa poverený vykonávaním exekúcie poverením č. 5202054493 vydaným 8. septembra 2010.
Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že okresný súd výzvou zo 4. decembra 2012 vyzval oprávnenú, aby v lehote 10 dní od doručenia navrhla súdu osobu exekútora, ktorého žiada poveriť vykonaním exekúcie, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že skôr poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený.
Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že oprávnenej bol poskytnutý priestor na to, aby táto ešte pred vydaním napadnutého uznesenia oznámila iného súdneho exekútora, ktorý by mohol byť po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie poverený jej vykonávaním. Oprávnená však nového súdneho exekútora (JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Haburská 49/A) oznámila súdu prvého stupňa až v podaní z 3. septembra 2013, doručenom súdu prvého stupňa v ten istý deň, teda ešte v odvolacej lehote prislúchajúcej oprávnenej na spochybnenie správnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.
Hoci potom oprávnená napriek výzve súdu prvého stupňa nenavrhla nového exekútora ktorý by mal pokračovať v exekúcii podľa § 30 ods. 11 E.p., a to nielen v súdom určenej lehote, ale ani do rozhodnutia súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom zastavení, a postup súdu prvého stupňa tak v čase vydania napadnutého uznesenia bol vecne správny, rozhodujúcou v prejednávanej veci bola skutočnosť, že oznámením nového súdneho exekútora v podaní z 3. septembra 2013 v rámci odvolacej lehoty došlo k odstráneniu oprávnenou jediného súdom prvého stupňa (v napadnutom uznesení) zmieneného dôvodu zastavenia exekúcie.
Napadnuté uznesenie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia preto z dôvodu použitého súdom prvého stupňa obstáť nemohlo a nakoľko okresný súd na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia žiaden iný dôvod nepoužil, muselo to mať za následok rozhodnutie o odvolaní spôsobom vyplývajúcim z výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu (podľa § 251 ods. 4 v spojení s § 221 ods. 1 písm. i/ a ods. 2 O.s.p.).
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 251 ods. 4 a § 226 O.s.p. viazaný, opätovne vyhodnotiť existenciu podmienok pre ďalší beh exekúcie a podľa výsledku zvoliť ďalší postup.
Hoci potom oprávnená osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie neuviedla, odvolaním bol takto napadnutý i tento výrok, keďže ide o výrok na zastavení exekúcie závislý.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn. odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu O.s.p. práve E.p.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O.s.p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 58 ods. 6 E.p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E.p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 E.p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa čl. I § 243b ods. 1 E.p. (ustanovenia nadpísaného spôsobom „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (odsek 1) a o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (odsek 3).
Hoci z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že E.p. v čase vydania napadnutého uznesenia odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 pripúšťal, novelou E.p. vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z. bola s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania voči takémuto výroku vylúčená, a to tým, že E.p. od tohto dátumu prípustnosť odvolania v tejto otázke ani nezmieňuje, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce) ustanovenie nahradzuje ustanovením vyslovene vylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57.
Ak potom predmetné rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou bolo v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním oprávnenej podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E.p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto dátumu, ktoré vylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E.p., čo spôsobuje i nutnosť aplikácie § 374 ods. 4 vety tretej O.s.p. na prejednávanú vec.
So zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia podanie včasného odvolania oprávnenej osoby, o ktorom nebolo rozhodnuté sudcom súdu prvého stupňa, spôsobilo po nadobudnutí účinnosti vyššie zmienenej novely E.p. zrušenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, a v čase rozhodovania odvolacieho súdu (t.j. po 1. novembri 2013) preto nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnanca súdu prvého stupňa už a naopak z pohľadu prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať.
To je napokon dôvodom nerozhodovania krajským súdom o trovách odvolacieho konania, pretože tu jednak došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie podaním odvolania (§ 374 ods. 4, § 251 ods. 4 a § 224 ods. 4, resp. i § 151 ods. 3 O.s.p. per analogiam), ako aj k vyporiadaniu sa s čiastkovou otázkou procesnej povahy v ešte prebiehajúcom konaní, v ktorom potom rozhodnutie o trovách (vrátane trov tohto odvolacieho konania) patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 3 O.s.p.).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.