Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-19-2016.pdf
PDF · 82.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, dieťa matky: D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. B. XX, právne zastúpená: JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom X. XX, XXX XX B. D. a otca: A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Z. XXXX/X, XXX XX X., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 7P/84/2015-86 zo dňa 11. februára 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/4/2012-23 zo dňa 20.12.2012 tak, že keď počnúc dňom 14.12.2015 znížil výživné na mal. I. na sumu 100 eur a vo zvyšku návrh otca zamietol. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/4/2012-23 zo dňa 20.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2012 a vykonateľnosť dňa 02.03.2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným vo výške 120 eur mesačne. U otca maloletého dieťaťa od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov, pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. O., nar. XX.XX.XXXX a dňa 05.09.2013 uzavrel manželstvo. Došlo u neho k zníženiu príjmu, nakoľko v čase posledného rozhodovania mal priemerný čistý mesačný príjem 1.926,90 eur a v súčasnej dobe vo výške 946,20 eur, teda jeho príjem poklesol o 980,70 eur. Zároveň však príjem v domácnosti spolu s manželkou je vo výške 1.203,70 eur, nakoľko manželka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Takto otec mal. I. dosahuje vyšší životný štandard v porovnaní s matkou maloletej, ktorá je nezamestnaná, práceneschopná od 14.10.2015 a poberá nemocenskú dávku vo výške 237 eur, prídavok na dieťa 23,52 eur a výživné 120 eur, pričom jej otec naposledy uhradil výživné iba vo výške 30 eur. Matke sa znížil príjem aj o prídavky na maloleté dieťa, ktoré poberala pokiaľ otec pracoval v Írsku vo výške 100 eur mesačne. Taktiež aj na strane mal. I. od posledného rozhodnutia došlo k zásadnej zmene pomerov, je staršia o štyri roky, evidentne vzrástli jej náklady v súvislosti s návštevou školy, a to cestovné mesačne 30 eur, maloletá je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Zvýšili sa výdavky v súvislosti s návštevou gymnastického krúžku a krúžku mladý záchranár vo výške 20 eur ročne, ZRPŠ a školské pomôcky o 30 eur, náklady na výlety a exkurzie 40 eur ročne, na drogériu o 5 eur mesačne, na oblečenie o 10 eur mesačne. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom vznikli výdavky na zakúpenie liekov a vitamínov. Vznikol jednorázový náklad na zakúpenie notebooku vo výške 270 eur. Pre určenie vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni každého z rodičov. Otec neprispieva žiadnou starostlivosťou o maloleté dieťa, neprispieva jej ničím, okrem stanoveného výživného. Vzhľadom k tomu znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 120 eur na sumu 100 eur od podania návrhu 14.12.2015 a vo zvyšnej časti návrh zamietol, nakoľko otec žiadal znížiť výživné na sumu 27,13 eur.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Ohradil sa voči vyjadreniam, ktoré ho stavajú do svetla nezodpovedného človeka, ktorý nemá záujem uspokojovať potreby svojej dcéry, nakoľko matke vždy ponúkal možnosť spoločného odchodu do zahraničia. Nespochybňuje osobnú starostlivosť matky, avšak na financovaní potrieb maloletej sa musia podieľať obaja rodičia. Matka maloletej má značné problémy s pracovnou disciplínou, čo nepriamo vyplýva z predložených dôkazov. Jeho finančné možnosti sú značné obmedzené podmienené veľkými zmenami v jeho živote, a to uzavretím manželstva, pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti, úplnou zmenou výkonu povolania, budovaním novej domácnosti a celkovo úplne iným spôsobom života oproti predchádzajúcemu stavu. V novom zamestnaní je stále v skúšobnej dobe, a preto výživné 100 eur je neúnosné. Nové zamestnanie prináša i výdavky s bývaním 480 eur mesačne, cestovné vo výške 120 eur. Má tiež vyživovaciu povinnosť k dcére P., nar,. X.X.XXXX vo výške 130 eur a vo vzťahu k nej podal návrh na zníženie výživného na sumu 66 eur. Má za to, že matka maloletej dlhodobo nevyužíva racionálne všetky možnosti za účelom vylepšenia svojich majetkových pomerov. Nevidí dôvod, aby bývala v prenajatej časti rodinného domu za nájomné 150 eur, keď neďaleko má rodičovský dom, ktorý je neobývaný. Zhoršenie zdravotného stavu maloletej ho mrzí, avšak matka nikde nespomenula, že by sa pokúsila požiadať sociálnu poisťovňu o príspevok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa. O nezodpovednom prístupe matky svedčí aj to , že hoci od 14.10.2015 je práceneschopná na adrese Valaská Dubová, avšak počas tento doby sa nachádzala na nákupoch v rôznych mestách. Náklad na cestu maloletej do školy môže mesačne prestavovať 16 eur, nakoľko jednosmerné cestovné z obce Valaská Dubová do Ružomberok je vo výške 0,80 eur a žiacky lístok je z toho 50%, keď sa odpočítajú prázdniny možno konštatovať, že maloletá cestuje najviac 8 mesiacov, takže ročne to predstavuje náklad 120 eur a v prepočte na mesiac 11 eur. Spolu s ostatnými výdavkami telefón 10 eur, vreckové 10 eur, lieky 10 eur, drogéria 10 eur, oblečenie 20 eur, poplatky v škole 9 eur, možno konštatovať, že matka na výživu maloletej neprispievať ani zlomkom toho, čo prispieva on. Preto navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že mu bude stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 66 eur.
Matka maloletej k odvolaniu otca uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer 4 roky, čo v živote maloletej znamená podstatné zvýšenie nákladov. Otec pred súdom sám potvrdil, že dcéru videl 3-krát v živote. Na otázku súdu koľko má detí odpovedal, že jedno, čím dal jasne a jednoznačne najavo svoj vzťah k maloletej I.. Od narodenia neprejavoval o ňu žiadny záujem, nad rámec výživného jej neprispieva ani sa s maloletou nekontaktuje a ani formálne neprejavuje o ňu žiadny záujem. Nikdy s ňou nebol ukončený pracovný pomer z dôvodov nedostatkov na jej strane. V poslednom zamestnaní bol s ňou ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu, že bola uznaná dočasne práceneschopná z vážnych zdravotných problémov, pričom táto práceneschopnosť trvá. Otec maloletej priznal, že v zahraničí odišiel od zamestnávateľa na vlastnú žiadosť, keď neakceptoval ponuku nového pracovného miesta, ktoré mu zamestnávateľ ponúkal. Pokiaľ je miestom výkonu práce otca maloletej Rohožník, nie je zrejmé, prečo si zabezpečil ubytovanie v Bratislave za tak vysoké nájomné, pričom podľa predloženej nájomnej zmluvy bol nájomný vzťah len na dobu určitú jeden mesiac od 1.1.2016 do 31.1.2016, teda v čase rozhodovania už tento výdavok otec nemal. Tvrdenie otca, že rodičovský dom matky je neobývaný je klamstvo, nakoľko tam bývajú jej rodičia a brat s rodinou a rodičia jej v rodinnom dome neumožnili bývanie. Napokon otec poukazuje na to, že matka má bývať u svojich rodičov bez povinnosti platiť nájomné, keď on sám býva v byte svojho brata za nájomné 480 eur mesačne, pričom jeho skutočnú úhradu spochybňuje s poukazom aj na skutočnosť, že zmluva bola na dobu jedného mesiaca. V odvolaní otec poukazuje, že má nevyhnutné výdavky na 2-ročného syna O. 124 eur mesačne, ale 11-ročnej dcére chce prispievať len sumou 66 eur. Otec nemôže týmto spôsobom diskriminovať jedno dieťa na úkor druhého, resp. je povinný zabezpečiť rovnakú úroveň pre všetky svoje deti. Otec sa v odvolaní snaží matematicky preukázať, že matka neprispieva finančne na výživu maloletej ani zlomkom toho, čo prispievať on. Takáto konštrukcia je absurdná, zdokladované výdavky sú výdavkami základnými nezohľadňujúcimi napr. stravovanie. Matka vykonáva od narodenia sama osobnú starostlivosť o maloletú. Preto navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Táto základná procesná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu a to tak na strane povinného rodiča, ako aj maloletého dieťaťa. V zásadných zisteniach a záveroch sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Prvostupňový súd podrobne rozobral zmenu pomerov tak na strane oprávnenej maloletej I., ako aj na strane povinného otca a matky, preto ich odvolací súd už neopakuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba štyroch rokov a prvostupňový súd správne konštatoval, že k zmene pomerov došlo tak na strane povinného otca (pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, znížil sa mu príjem), ako aj na strane maloletej, keď táto v súčasnej dobe navštevuje 5. ročník základnej školy a v súvislosti s tým sa zvýšili výdavky, ako aj v súvislosti s vekom. Osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka, otec neprejavuje žiaden záujem o maloletú, žiadnym spôsobom sa s ňou nekontaktuje, nestretáva sa s ňou a okrem stanoveného výživného si voči nej neplní inú povinnosť. Nemožno sa stotožniť s tvrdením otca maloletej v odvolaní, že matka má zbytočné výdavky na nájom, keď môže bývať v rodičovskom dome. Obdobná námietka by potom mohla byť vznesená aj na stranu otca maloletej, a práve naopak tento dokonca na preukázanie svojich výdavkov v súvislosti s bývaním predložil nájomnú zmluvu so svojim bratom iba na obdobie jedného mesiaca. Pokiaľ matka nie je vlastníčkou rodičovského domu, nemôže požadovať od rodičov, aby jej títo umožnili bezplatné bývanie v ich nehnuteľnosti. Tvrdenie otca, že matka maloletej má „značné problémy s pracovnou disciplínou“ nebolo ničím preukázané, preukázaný bol opak, že táto je uznaná dočasne práceneschopnou, z ktorého dôvodu nemôže pracovať a táto práceneschopnosť mala trvať ešte v čase podávania vyjadrenia k odvolaniu otca. Pokiaľ otec sa snažil matematicky vypočítať akým podielom prispievajú na výživu maloletej obaja rodičia, odvolací súd tu opäť poukazuje na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú, otcom vypočítavané náklady neobsahujú náklady na stravu (pričom možno konštatovať, že sa jedná o najvyššiu položku na výživu), náklady na bývanie, výdavky na mimoškolskú aktivitu a pod.
Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej a v súvislosti s tým určil novú výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej I.. Preukázaná zmena pomerov či už na strane povinného otca alebo oprávnenej maloletej nebola taká, aby bolo možné vyhovieť návrhu otca a znížiť výživné na minimálne ako žiadal v písomnom návrhu, alebo na sumu 66 eur, ako to žiadal v odvolaní proti rozsudku. Rodič je povinný zabezpečiť rovnakú životnú úroveň všetkým svojim deťom. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vzhľadom na charakter prejednávanej veci (konanie vo veciach maloletého dieťaťa, ktoré možno začať aj bez návrhu - § 81 ods. 1 O.s.p.), žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.