Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-285-2015.pdf
PDF · 111.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/285/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.L. XXXX, XXX XX F. M. A., Š. G. P. D. o zaplatenie 105,30 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 80,80 eur od 03.11.2013 do 19.02.2014 a zo sumy 40,30 eur od 20.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo výške 14,85 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 53,98 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 105,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% p.a. zo sumy 80,80 eur od 03.11.2013 do 19.02.2014, zo sumy 40,30 eur od 20.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 10.09.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva), a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 02.11.2013. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenie súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 80,80 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 100 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 0 eur. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej
súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 02.11.2013. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,5% p.a. zo sumy 80,80 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacich s porušením povinnosti žalovanému splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 145,80 eur s príslušenstvom. Žalovaný uhradil dňa 19.02.2014 sumu 40,50 eur. Ďalej si žalobca uplatňuje náhradu trov konania.
Žalovaný na pojednávaní dňa 15.01.2016 uviedol, že nevie koľko žalobcovi uhradil, ale potvrdil, že mu bola vyplatená suma 100 eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil iba právny zástupca žalobcu, pričom uviedol, že súhlasí s pojednávaním bez jeho účasti, ako aj účasti žalobcu a požiadal, aby súd rozhodol na základe listinných dôkazov.
Žalovaný sa na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, nedostavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal odročiť pojednávanie. Prvé pojednávanie žiadal odročiť za účelom poskytnutia lehoty súdom na predloženie dôkazov o tom, akú sumu žalobcovi uhradil na poskytnutú pôžičku.
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 10.09.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová zmluva).
Podľa čl. 1 Všeobecné ustanovenia bodu 2 Rámcovej zmluvy spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom.
Podľa čl. 1 Všeobecné ustanovenia bodu 3, 4 Rámcovej zmluvy Rámcová zmluva Friendly Finance Slovakia a spotrebiteľa o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky rámcovo upravuje práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Jednotlivé zmluvné podmienky Rámcovej zmluvy sú záväzné pre obe zmluvné strany, pokiaľ nie je niektorá zmluvná podmienka dohodnutá v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej na základe konsenzu oboch zmluvných strán inak alebo pokiaľ kogentné ustanovenie všeobecne záväzného predpisu neustanovuje inak.
Podľa čl. III Podmienky uzatvorenia zmluvy bodu 3,5 Rámcovej zmluvy, Rámcová zmluva a Zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzatvorením zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými stranami.
V zmysle čl. III Podmienky uzatvorenia zmluvy bodu 6 Rámcovej zmluvy, na základe uzatvorenej Zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta vedený v zmluve v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úver
sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta.
Podľa čl. IV Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, bodu 3 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
V zmysle čl. IV Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, bodu 4, 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania so splátkami úveru sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta ( ďalej len náklady), ktoré sú vyrátane nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky vo výške 15 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky vo výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky vo výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške ďalších 30 eur.
Úver poskytnutý klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške ( čl. V bod 1 Rámcovej zmluvy).
Podľa čl. VII Záverečné ustanovenia bodu 2 Rámcovej zmluvy, Rámcová zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva) zo dňa 10.09.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa žalobca ako veriteľ na základe Rámcovej zmluvy zaväzuje poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnúť krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 eur, s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 80,80 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 02.11.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov ( ďalej len RPMN) vo výške 325%. Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou 0 eur. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) Zákona, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku spotrebiteľa predstavuje 80,80 eur. Skutočnosti, ktoré nie sú upravené v Zmluve, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Rámcovej zmluvy, Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
Z predloženého výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca zaslal dňa 12.09.2013 na účet žalovaného sumu 100 eur.
Upomienkou o nezaplatení pohľadávky vo výške 115,80 eur zo dňa 09.11.2013 žalobca upozornil žalovaného že jeho pôžička je po lehote splatnosti. Tým, že ju žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, porušil Zmluvu o všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V súlade so zmluvou, mu preto žalobca účtuje administratívne náklady vymáhania vo výške 35 eur, pričom celková dlžná čiastka predstavuje sumu 115,80 eur.
Listom zo dňa 16.11.2013 označeným ako urgencia nezaplatenej pohľadávky vo výške 125,80 eur, žalobca žalovanému oznámil, že dlžná čiastka sa zvyšuje o administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10 eur.
V liste zo dňa 23.11.2013 označeným ako upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 135,80 eur, žalobca žalovanému oznámil, že jeho dlžná čiastka sa zvyšuje o administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10 eur.
Listom zo dňa 30.11.2013 označeným ako posledná výzva, žalobca žalovanému oznámil, že mu účtuje ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ako vyplýva z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ako vyplýva z § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Ako vyplýva z § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ). Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom predmetom záväzkového vzťahu bolo poskytnutie krátkodobej pôžičky vo výške 100 eur žalovanému, ktorý sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za stanovených podmienok spolu s poplatkom za poskytnutie úveru a v prípade omeškania aj s nákladmi spojenými s vymáhaním pôžičky.
Predmetný právny vzťah nemožno vzhľadom na ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. posudzovať ako spotrebiteľský úver.
Žalobca však podľa súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi a to výpisom z jeho účtu, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze a to v lehote do 02.11.2013, preto súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a násl. Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva z ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( správne v zmluve o pôžičke) sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100 eur, pričom mu vznikla povinnosť vrátiť požičanú sumu do 02.11.2013, avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne, súd je toho názoru, že v tejto časti je žaloba dôvodná, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 100 eur.
V danom prípade ide o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Okrem samotnej istiny pôžičky si žalobca uplatňoval náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur v zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy. Dojednanie v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je ju možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca na jednej strane uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvné podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Žalobca súdu nepreukázal, aké skutočné náklady mu s vypracovaním urgencií a upomienok vznikli, pričom žalovaná nemala možnosť ovplyvniť ustanovenia Rámcovej zmluvy, ktoré sa týkali týchto nákladov. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu na náklady skutočne vynaložené z dôvodu omeškania dlžníka vo výške 65 eur zamietol.
Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedených poplatkov za upomienky je možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný čo do výšky 100 eur, keď súd nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur zamietol. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho zaviazal súd aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 80,80 eur od 03.11.2013 do 19.02.2014 a zo sumy 40,30 eur od 20.02.2014 do zaplatenia, teda tak ako požadoval žalobca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 100 eur, čo predstavuje úspech 95% a neúspech 5%, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 90%.
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) predstavuje sumu 16,60 eur. Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 33,20 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2015 po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,78 eur. Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 33,20 eur, režijného paušálu 16,78 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 49,98 eur, t.j. 10 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 59,98 eur.
Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 90%, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 53,98 eur ( 90% zo sumy 59,98 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 16,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 14,85 eur ( 90% zo sumy 16,50 eur ). Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.