Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-387-2015.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/387/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077 Holandské Kráľovstvo, R.č.560 07 043, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanému : M. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. K. N. F. XXX, o zaplatenie 1.090,65 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 656,24 Eur s úrokom z omeškania v 8,50% ročne od 14.5.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v sume 48,80 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 14,95 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 33,90 Eur, všetko v splátkach po 50,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobu došlou súdu 1.12.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 1.090,65 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 142,23 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1090,65 Eur odo dňa 25.11.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 65,- Eur a z trov právneho zastúpenia 166,68 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Home Credit Slovakia a.s. uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 16.2.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len ÚZP). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 990,-Eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 47,68 Eur splatných v zmysle ÚZP. Túto svoju povinnosť si žalovaný riadne neplnil, dostal sa do omeškania s jednotlivými platbami a preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol vyzvaný listom veriteľa zo dňa 24.4.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZP. Pre meškanie s plnením peňažného dlhu žiada od žalovaného aj úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne, ktoré zo sumy 1.090,65 Eur za obdobie od 14.5.2013 do 24.11.2014 činia 142,23 Eur. Túto pohľadávku nadobudol v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s Home Credit Slovakia a.s. dňa 12.9.2012.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne.
Žalovaný ako účastník konania uviedol, že zodpovedá pravde, že si bral úver od právneho predchodcu žalobcu. Kým mal prácu, úver riadne splácal. Žiadal, aby vzhľadom na jeho pomery dlžnú sumu mohol uhradiť v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj výpisom žalobcu z obchodného registra, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2012 dôkazom o podaní oznámenia na poštovú prepravu, Úverovou zmluvou zo dňa 16.2.2012 uzavretej medzi Home Credit Slovakia a.s. a žalovaným, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - hotovostný úver (ďalej len ÚZP), informáciami o poistení dohodnutom zmluvou č. XXXXXXXX/XXXX, propagačným materiálom právneho predchodcu žalobcu, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 24.4.20132013, výpisom čerpania, splátok a úhrad. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 16.2.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 990,- Eur. V zmluve sa žalovaný zaviazal úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 47,68 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá 29,73%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) od 38,7% do 41,6%, priemerná hodnota RPMN 45,23%, poplatok za vedenie účtu 1,99 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa činili 1.595,52 Eur. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok bol vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Úverová zmluva bola poistená balíčkom Prémium pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie bolo dojednané sumou 3,36 Eur (7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú ÚZP. Žalovaný súčasne s podpísaním zmluvy zároveň potvrdil, že pred uzavretím ÚZ prevzal ÚP s kódom ISH211, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Podľa výpisu čerpaní, splátok a úhrad predloženého žalobcom žalovaný dňa 1.3.2012 čerpal úver v sume 990,-Eur, na ktorom zaplatil úhrnom 333,76 Eur (dňa 20.3.2012, 13.4.2012, 15.5.2012, 18.6.2012, 13.7.2012, 17.8.2012 a 20.9.2012 sumu po 47,68 Eur). Táto skutočnosť žalovaným namietaná nebola. Od októbra 2012 bol v omeškaní so splácaním úveru, preto podľa § 3 písm. a) Hlavy 7. ÚZP označenej ako ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru vzniklo navrhovateľovi právo, aby dlžník splatil na požiadanie celý úver v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Toto oprávnenie vyplývajúce aj z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 24.4.2013. Podľa tejto výzvy žalovaný mal dlžobu na úvere v sume 1.090,65 Eur uhradiť do 15 dní od odoslania výzvy.
Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2010 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (39,53 Eur), avšak v § 1 Hlavy 5 ÚZP je uvedené, že klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru a v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie, ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Navrhovateľ jednotlivé
splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm.a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov od 38,7% do 41,6%, čo podľa názoru súdu nemožno považovať za RPMN podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, v súlade s ustanovením § 9 ods.2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. pretože by mala byť vyjadrená iba jedným konkrétnym číslom. Zákon jednoznačne hovorí o tom, že RPMN má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade úverová zmluva neobsahuje presnú výšku RPMN a preto aj z toho dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Správna výška RPMN mala byť 48,34%, čo je ďalším dôvodom podľa § 11 ods.1 písm.b) Zákona o spotrebiteľských úveroch pre vyslovenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi, ktorý túto pohľadávku voči nemu nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej s postupcom Home Credit Slovakia, s.r.o. dňa 12.9.2012, len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 990,- Eur, z čoho žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe zaplatil 333,76 Eur, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 656,24 Eur (990,- Eur - 333,76 Eur = 656,24Eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol
Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, výšku ktorých od 14.5.2013 do 24.11.2014 vyčíslil osobitne, sumou 142,23 Eur a od 24.11.2014 uplatnil zo sumy 1.090,65 Eur vo výške 8,50% ročne až do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50%).
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Podľa výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 24.4.2013 žalovaný dlžnú čiastku mal zaplatiť do 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca síce založil do spisu podací hárok na preukázanie podania výzvy na poštovú prepravu, z ktorej však nie je možné zistiť dátum podania poštovej zásielky. Za predpokladu, že výzva bola podaná na pošte v deň vyhotovenia, potom 15 dňová lehota plynula od 25.4.2013 do 9.5.2013. Vychádzajúc z toho, že žalobca úroky z omeškania žiadal priznať od 14.5.2013, súd usúdil, že výzva na plnenie bola žalovanému doručená až 13.5.2013. Od nasledujúceho dňa, čiže od 14.5.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporcu, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 50,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka,
stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje navrhovateľa vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani odporcu nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.
Podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobca si uplatnil trovy konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku a na trovách právneho zastúpenia za tieto úkony právnych služieb podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb :
- prevzatie veci a vyhotovenie žaloby dňa 24.11.2014, dve písomné podania - doplnenie žaloby po 61,41 Eur podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. a), c), t.j. 245,64 Eur,
- režijný paušál 1 x 8,04 Eur a 3 x 8,39 Eur, t.j. 33,21 Eur podľa § 16 ods.3,
- 20%-ný DPH zo sumy 278,85 Eur, t.j. 55,77 Eur, podľa §18 ods.3, spolu 334,62 Eur. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. Súd bol toho názoru, že žalobcovi neprináleží náhrada za trovy vynaložené na dve podania (z 26.8.2015 a 21.12.2015), ktorými na výzvu súdu o upresnenie návrhu na začatie konania iba bola doplnená žaloba z hľadiska jej dôvodov tak, aby išlo o kvalifikovaný návrh. Keby žaloba obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 79 ods.1 O.s.p. nebol by dôvod na jej postupné doplňovanie preto tieto dve úkony neboli účelne vynaložené a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Žalobca mal vo veci 60,17 %-ný úspech, žalovaný 39,83 %-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vo výške 20,34%% (60,17% -39,83% = 20,34%), čomu z účelne vynaložených trov na súdny poplatok 73,50 Eur zodpovedá suma 14,95,- Eur a z trov právneho zastúpenia 166,68 Eur (61,41 Eur + 8,04 Eur x 2 úkony = 138,90 Eur + 20% DPH 27,78 Eur = 166,68 Eur) zodpovedá suma 33,90 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.