Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/166/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: ISPA, spol. s r.o. so sídlom Kopčianska 92, 851 01 Bratislava, IČO 31 328 717, právne zatúpeného Mgr. Jánom Polákom, advokátom, so sídlom kancelárie Miletičova 64, 821 08 Bratislava, IČO 31 817 432 proti žalovanému: DMK-BAU, s.r.o. so sídlom Kúpeľná 4, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO 36 297 011, o zaplatenie 456 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -44 zo dňa 24. marca 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 456 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného nájmu za prenájom reklamných plôch billboardoch, vyúčtovaného faktúrami: 112168, splatnej 27.06.2012 v sume 144 Eur, č. 1121765, splatnej 10.07.2012 v sume 24 Eur, č. 1121984, splatnej 02.08.2012 v sume 144 Eur a č. 1122285, splatnej 03.09.2012 v sume 144 Eur. Rozhodol tak v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti. Z listinných dôkazov a písomných vyjadrení predložených účastníkmi zistil, že objednávkou zo dňa 26.03.2012 bol u žalobcu objednaný prenájom billboardu v G. G., časť X. od 01.06.2012 do 31.08.2012 s dohodnutým nájmom za mesiac 120 Eur +DPH. Na uvedenej objednávke bol ako odberateľ označený žalovaný, pričom na objednávke sa nachádzal len podpis a razítko žalobcu, nie žalovaného. Z mailovej komunikácie zo dňa 01.06.2012 vyplynulo, že táto prebiehala medzi p. N. v pozícii „Sales Manager“ žalobcu z mailovej adresy a@b.c a pánom R.. T. G. z mailovej adresy a@b.c, teda zo súkromnej adresy. Vzhľadom na námietku žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie, keď žalovaný namietal, že nemá vedomosť o prenájme reklamných plôch, ani o tom, kto mal v jeho mene nájomnú zmluvu uzatvoriť, súd prvého stupňa písomne vyzval žalobcu nielen na identifikáciu osoby, ktorá pri objednávke služieb žalobcu konala v mene žalovaného, ale i na oznámenie všetkých skutočností, z ktorých mal žalobca za to, že daná osoba, s ktorou prebiehala komunikácia ohľadne spornej objednávky, konala v mene žalovaného, a nie vo vlastnom mene. Keďže žalobca ani na výzvu súdu neoznačil ani nedoložil žiadne iné dôkazy okrem tých, ktoré predložil spolu so žalobou, ani nenavrhol doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, vychádzal súd na pojednávaní z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise a po ich vykonaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej uloženia sa

v danom konaní domáha. Z objednávky zo dňa 26.03.2012 nie je možné ustáliť, že sa jedná o prejav vôle žalovaného (keďže sa na nej nenachádza podpis žalovaného, iba podpis žalobcu). Preto prvostupňový súd vychádzal z mailovej komunikácie zo dňa 01.06.2012 predloženej žalobcom. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplynulo, že R.. T. G., s ktorým prebiehalo podľa predloženej mailovej komunikácie zo dňa 01.06.2012 dojednávanie poskytnutia služby zo strany žalobcu, nie je, a ani nebol v čase objednávky konateľom žalovaného, a ani jeho prokuristom. Takisto z predložených listinných dôkazov nie je možné ustáliť, že R... T. G. je resp. bol zákonným zástupcom žalovaného v zmysle § 15 OBZ, teda že bol poverený určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku žalovaného (tento so zákonným zástupcom žalobcu komunikoval dňa 01.06.2012 zo súkromnej mailovej adresy, nie z mailovej adresy žalovaného). Dôkazné bremeno ohľadne existencie takéhoto poverenia, že R.. T. G. je resp. bol osobou poverenou určitou činnosťou pri prevádzke podniku žalovaného, bolo na žalobcovi. Keďže žalobca na uvedenú výzvu nereagoval a nedostavil sa ani na pojednávanie nariadené za účelom zistenia uvedených skutočností, súd prvého stupňa vychádzajúc z predložených listinných dôkazov pri právnom posúdení veci podľa ust. § 13 ods. 2, § 133 ods. 1, § 14 ods. 1, 6 a § 15 ods. 1, 2 Obch. zák. vyvodil záver o nepreukázaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj keď podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by som patrila, avšak žalovaný si náhradu trov neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a aby žalobe vyhovel, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu. Uviedol, že z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že v mene žalovaného konala osoba menom T. G.. V akej pozícii táto osoba u žalovaného pracovala, resp. pracuje, on, žalobca, nemá možnosť zistiť. Keďže prevádzkuje niekoľko tisíc zariadení rôzneho druhu, bežne prijíma najmä menšie objednávky faxom alebo e-mailom, a to bez preverovania, v akej pozícii je osoba objednávajúca plnenie v mene objednávateľa, či je splnomocnená alebo je štatutárnym orgánom. Žalobca ďalej preukázal na skutočnosť, že hoci žalovaný namietal vedomosť o existencii právneho vzťahu, nespochybnil, že plnenie mu bolo poskytnuté a tiež nevysvetlil, prečo nereagoval na doručené faktúry a upomienky, a prečo prvýkrát namietol neexistenciu záväzkového vzťahu až v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Žalobca bol názoru, že súd prvého stupňa sporné okolnosti odstrániť na nariadenom pojednávaní výsluchom žalovaného, ak nepokladal za postačujúce predložené listinné dôkazy a mal sa v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) vysporiadať s právnym posúdením jeho nároku uplatneného žalobou, lebo aj ak by nebola riadna objednávka plnenia, je zrejmé, že plnenie žalovanému bolo poskytnuté a žalovaný ho prijal. Žalobca zdôraznil, že aj keď z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa sa týmto ustanovením neriadil.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho zistil, že súd prvého stupňa zo skutkového stavu zisteného na základe účastníkmi konania predložených listinných dôkazov vyvodil správny právny záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadne vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore, keď konštatoval, že zo žiadneho z týchto dôkazov nemožno vyvodiť, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu na nájom reklamných plôch.

Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvého stupňa vytýkal, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca, hoci bol písomne poučený o procesných právach a povinnostiach vrátane povinnosti označiť a predložiť dôkazy v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p., a hoci bol písomne vyzvaný na vyjadrenie sa k priebehu vzniku záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným

vrátane označenia osoby konajúcej v mene žalovaného, na tieto výzvy a poučenia nereagoval, súdu požadované skutočnosti neoznámil a nezúčastnil sa ani nariadeného pojednávania.

Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že plnenie bolo poskytnuté žalovanému na základe jeho objednávky a že ho prijal, bolo na žalobcovi. Žalovaný nebol povinný preukázať neexistenciu zmluvného vzťahu. Ak teda žalobca tvrdil, že osoba menom R.. T. G. konala menom žalovaného, mal na preukázanie tohto tvrdenia označiť alebo predložiť dôkazy. Keďže tak neurobil, súd prvého stupňa sa s obsahom predložených listín nachádzajúcich sa v spise správne vysporiadal s poukazom na ust. § 133 ods. 1, § 14 ods. 1, 6 prvá veta a § 15 ods. 1, 2 Obch. zák. vyvodením právneho záveru o neunesení dôkazného bremena o vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a v konečnom dôsledku zamietnutím žaloby.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd náhradu trov nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.