Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/345/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: Q. A., bytom Č. X, A., proti odporkyni: Z. A., bytom A. XX, A., zast. Mgr. Kristína Monosi Lehoťanová, advokátka so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, o zaplatenie 2 021,45 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 1 886,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30. 11. 2014 až do zaplatenia, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 104,06 Eur a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 03. 2014 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 2 021,45 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v rámci dedičského konania po zosnulej Z. A. rod. R. nadobudli účastníci konania ako dedičia spoluvlastnícky podiel každý rovným dielom k bytu č. X, podlažie č. X, na ulici A. XX v A. a k nemu prislúchajúci podiel na pozemku a podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území A. - W. A.. Dňom úmrtia poručiteľky 23. 05. 2012 prešli všetky práva a povinnosti na zákonných dedičov, ktorými sú navrhovateľ ako syn poručiteľky a odporkyňa ako dcéra poručiteľky. Odporkyňa po smrti poručiteľky naďalej byt užívala, avšak neprejavovala záujem o veci týkajúce sa bytu. Navrhovateľ byt neužíval, trvale žije v inom byte. Odporkyňa, ktorá v čase od 23. 05. 2012 do 05. 11. 2013 vlastnila spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k bytu sa nijako nepodieľala na plnení zákonných povinnosti podľa zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nepodieľala sa na uhrádzaní mesačných zálohových platieb. Odporkyňa po smrti poručiteľky neuhradila žiadne poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Posledná mesačná zálohová platba za byt bola uhradená za obdobie 6/2012 pripísaním na účet SVB Medzijarky dňa 25. 05. 2012. Na základe upomienky bol navrhovateľ nútený všetky poplatky spojené s užívaním bytu zaplatiť sám, inak by mohlo prísť k predaju bytu na dražbe. Navrhovateľ uhradil nielen svoj podiel na vzniknutom dlhu voči SVB Medzijarky, ale aj podiel odporkyne a to za obdobie 7/2012 do 11/2013. Odporkyňa bola povinná platiť poplatky do 06. 11. 2013, kedy prešli jej práva a povinnosti na nového vlastníka. Výška celkových platieb od 7/2012 až do 11/2013 predstavuje sumu v hodnote 3 772,18 Eur a pozostáva z nedoplatku za obdobie od 7/2012 do 1/2013 vo výške 1 636,88 Eur a zálohových platieb vo výške 2 135,54 Eur (10 x 213,54 Eur za mesiac) za obdobie od 2/2013 do 11/2013 podľa upomienky. Navrhovateľ ku dňu 18. 12. 2012 postupnými platbami uhradil celý nedoplatok vo výške 3 772,18 Eur SVB Medzijarky a to vkladmi na účet zo dňa 05. 05. 2013 vo výške 2 491,04 Eur, dňa 20. 08. 2013 v sume 214,- Eur, dňa 03. 09. 2013 v sume 500,- Eur a odoslanými platbami dňa 14. 10. 2013, dňa 15. 11. 2013 a 18. 12. 2013 každá platba v sume 213,54 Eur. Navrhovateľ týmto

uhradil aj časť dlhu, ktorého úhrada bola povinnosťou odporkyne. Ďalej uviedol, že odporkyňa si neplnila svoje záväzky ani voči banke zo svojho hypotekárneho úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom k predmetnému bytu. Banka (ČSOB, a. s.) zaslala oznámenie zo dňa 16. 04. 2013, že pristupuje k výkonu záložného práva. Navrhovateľ nechcel prísť o vlastnícky podiel k bytu a nechcel, aby byt dostala do vlastníctva cudzia osoba z dôvodu neplnenia záväzkov odporkyne. Uvedenej situácií sa dalo zabrániť jedine tak, že odporkyňa odpredá svoj spoluvlastnícky podiel partnerke navrhovateľa B. B.. Navrhovateľ na žiadosť banky dal vyhotoviť znalecký posudok, či hodnota spoluvlastníckeho podielu odporkyne bude postačujúca na úplné splatenie vzniknutej pohľadávky. Navrhovateľ zaplatil odmenu znalcovi vo výške 135,- Eur za vyhotovenie predmetného znaleckého posudku č. 71/2012 z 30. 04. 2013, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty bytu. Následne uzatvorila odporkyňa so B. B. kúpnu zmluvu na predaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k bytu. Kupujúca uhradila kúpnu cenu priamo na účet banky. K nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu odporkyne kupujúcou došlo vkladom vedeným pod č. M.-XXXXX/XX zo dňa 06. 11. 2013, kedy na kupujúcu prešli všetky práva a povinnosti týkajúce sa vlastníctva k bytu. Aktuálne celý predmetný byt vlastní kupujúca, ktorá odkúpila aj spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. S poukazom na § 10 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľ má zato, že odporkyňa ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k bytu , má navrhovateľovi v rámci regresného nároku vyplatiť polovicu zaplatených poplatkov, tj. sumu vo výške 1 886,45 Eur. Navrhovateľ ďalej požaduje od odporkyne zaplatenie poplatku za vyhotovenia znaleckého posudku vo výške 135,- Eur, ktorý by nemusel dať vôbec vyhotoviť, keby odporkyňa nebola ľahostajná k plneniu svojich peňažných záväzkov. Nakoľko odporkyňa do dnešného dňa neprejavila vôľu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 886,45 Eur, požaduje od nej aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z dôvodu nesplatenia dlhu, ktorý vznikol odporkyni voči navrhovateľovi. Uviedol, že splatnosť dlhu odporkyne nastala v deň, kedy navrhovateľ uhradil SVB Medzijarky poplatky. Odporkyňa mala možnosť sama svoju povinnosť včas a riadne splniť, keby tak urobila, navrhovateľ by nemusel za ňu platiť. S poukazom na uvedené žiadal návrhu vyhovieť a odporkyňu zaviazať na úhradu sumy vo výške 2 021,45 Eur spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po úhrade jednotlivých platieb navrhovateľom a náhradu trov konania.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz - 57 dňa 08. 09. 2014 voči ktorému podala odporkyňa odpor, preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Odporkyňa v odpore uviedla, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu nie sú pravdivé. Pôvodne chcel navrhovateľ jej polovicu bytu odkúpiť s tým, že do kúpnej ceny sa zohľadní suma, ktorú je potrebné uhradiť za služby spojené s užívaním predmetného bytu od smrti ich matky. Na základe tejto dohody s navrhovateľom tieto poplatky spojené s užívaním bytu aj uhradil s tým, že ich refundáciu si voči nej uplatňovať nebude, nakoľko toto by bolo v rozpore s ich dohodou. V priebehu prípravy kúpnej zmluvy však navrhovateľ prišiel s tým, aby sa byt resp. jej polovica bytu previedla na jeho družku, nakoľko táto môže dostať od banky výhodnejšie podmienky ako navrhovateľ. S touto zmenou bolo spojené aj predlženie doby vedúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko sa čakalo, kým si družka navrhovateľa vybavila všetky potrebné náležitosti k poskytnutiu hypoúveru na kúpu jej polovice predmetného bytu. Dňa 26. 08. 2013 bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej previedla svoju polovicu bytu na pani B., ktorej bol predmetný byt odovzdaný dňa 06. 09. 2013. Odo dňa prevzatia bytu mali všetky poplatky spojené s užívaním bytu platiť pani B. a navrhovateľ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom PZ odporkyne, výsluchom svedkov, Osvedčením o dedičstve sp. zn. , LV č. XXXX k. ú. A. - W. A., potvrdeniami o platbách, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav:

Z osvedčenia o dedičstve č. , zo dňa 05. 10. 2012 vyplýva, že dedičmi po poručiteľke Z. A., rodenej R., narodená XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX sú navrhovateľ a odporkyňa. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu na základe ktorej nadobudli nehnuteľnosť byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu sup. č. XXXX postaveného v A. na A. ulici č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, ktorého veľkosť predstavuje 6706/467816, spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - na ktorých je bytový dom postavený a ktorého veľkosť predstavuje 6706/467816 podľa LV. XXXX vydaného Správou Katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres A.

J., obec A. - m. č. W. A., vedené ako PARCELY registra „C“, pozemok par. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výške 185m2, pozemok par. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výške 185m2, pozemok par. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výške 186m2, pozemok par. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výške 186m2 v odhadnej cene 85 000,- Eur každý v 1-vici.

Z upomienky č. 2 zo dňa 25. 02. 2013 vyplýva, že navrhovateľ bol vyzvaný SVB Medzijarky na úhradu za byt vo výške 1 638,88 Eur v lehote do 31. 03. 2013 s tým, že ak neuhradí túto sumu bude nutné hlasovaním v dome schváliť dobrovoľnú dražbu.

Z predpisu mesačných záloh za byt č. X na A. ulici XX vyplýva povinnosť za obdobie od 01. 01. 2013 platiť zálohové platby vo výške 213,54 Eur.

Z nedoplatku z predpísaných a uhradených záloh za byt č. X na A. ulici XX od 01. 01. 2012 - 31. 12. 2012 vyplýva nedoplatok za byt vo výške 1 424,24 Eur.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 05. 05. 2013 vložil na účet SVB Medzijarky sumu vo výške 2 491,04 Eur.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ vložil dňa 20. 08. 2013 na účet SVB Medzijarky sumu vo výške 214,- Eur.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ vložil dňa 03. 09. 2013 na účet SVB Medzijarky sumu vo výške 500,- Eur.

Z výpisu z účtu navrhovateľa IBAN: SK XXXX XXXX XXXX XXXXXXXXXX vyplýva, že navrhovateľ vložil na účet SVB Medzijarky dňa 14.10.2013 sumu vo výške 213,54 Eur, dňa 15. 11. 2013 sumu vo výške 213,54 Eur a dňa 18. 12. 2013 sumu vo výške 213,54 Eur.

Z oznámenie o začatí výkonu záložného práva vyplýva, že navrhovateľovi bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva na základe pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX- XXXXXXX/XXXX zo dňa 13. 11. 2006 v znení dodatku č. 1. Nakoľko dlžník záväzok nezaplatil, banka oznámila, že podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti tj. k bytu č. X na X. poschodí, vchod A. XX vo vlastníctve navrhovateľa a odporkyne pristupuje k výkonu záložného práva zavkladovaného dňa 21. 11. 2006 pod č. M.-XXXXX/XX formou odpredaja dražbou.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty k bytu č. X na A. ulici č. XX vyplýva, že jeho zadávateľom s číslom objednávky z 30. 04. 2013 bol navrhovateľ.

Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 06. 09. 2013 vyplýva, že odporkyňa odovzdala byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na A. ulici č. XX, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. A. - W. A. B. B..

Z potvrdenia o vyrovnaní mesačných zálohových platieb zo dňa 09. 09. 2013 vyplýva, že predseda Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Medzijarky potvrdzuje, že vlastníci bytu č. X na A. ulici č. XX v A. majú k tomuto dňu vyrovnané platby voči SVB Medzijarky.

Z vyúčtovania za rok 2012 k bytu č. X na A. ulici č. XX v A. vyplýva nedoplatok vo výške 33,66 Eur.

Z návrhu kúpnej zmluvy (čl. 110) vyplýva, že navrhovateľ mal nadobudnúť podiel odporkyne vo výške 1 k bytu č. X na A. ulici č. XX v A. za kúpnu cenu 44 000,- Eur. Kúpna cena mala byť uhradená v 2 splátkach, pričom prvá splátka v neuvedenej výške mala byť úhrada splatného úveru poskytnutého ČSOB, a. s. predávajúcej, ktorý je zabezpečený záložným právom k bytu. Zostávajúca časť dohodnutej kúpnej ceny mala byť uhradená predávajúcej prevodom na jej bankový účet. Táto kúpna zmluva nebola medzi účastníkmi uzatvorená.

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 08. 2013 medzi odporkyňou a B. B. vyplýva, predmetom zmluvy bol prevod podielu odporkyne vo výške 1 k nehnuteľnosti k bytu č. X na A. ulici č. XX v A., zapísaný na LV č. XXXX za kúpnu cenu 43 726,36 Eur. Kúpna cena mala byť uhradená z úveru kupujúcej na účet v

ČSOB a.s. za účelom vysporiadania záväzku predávajúceho voči ČSOB vzniknutého na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX uzavretej dňa 13. 11. 2006, ktorý bol vyčíslený bankou ku dňu 31. 08. 2013 vo výške 43 726,36 Eur.

Z návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu do Katastra nehnuteľností zo dňa 23. 08. 2013 vyplýva, že odporkyňa ako predávajúca a B. B. ako kupujúca podali návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu vedený pod č. M.-XXXXX/XX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 06.11.2013.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na návrhu a ďalej uviedol, že odporkyňa po smrti matky v byte bývala a užívala ho, navrhovateľ v byte nebýval a ani ho neužíva, pričom zaplatil všetky platby. Poprel tvrdenie odporkyne, žeby existovala akákoľvek ústna alebo písomná dohoda medzi ním a ňou, že v prípade prevodu podielu, či už na neho alebo na družku uhradí nedoplatky na byt. Takáto ústna ani písomná dohoda neexistuje. Pri rozhovoroch medzi ním a sestrou bola vždy prítomná iba p. B.. S p. K. hovoril iba sám. Keby takáto dohoda bola, tak taký odborník ako p. K. by to zapracoval do kúpnej zmluvy. Keď prišli upomienky nedoplatkov za byt, kontaktoval bytové družstvo a všetko riešil. Až potom sa z oznámenia banky dozvedel, že na byte, ktorého som sa stal vlastníkom je záložné právo, lebo odporkyňa si zobrala hypotéku. Uviedol, že cenu bytu vypočítala banka, tak tam nemohli byť zahrnuté nedoplatky.

Právna zástupkyňa odporkyne v priebehu konania uviedla, že navrhovateľ sa s odporkyňou ústne dohodol, že uhradí všetky nedoplatky k bytu a to v rámci ich dohody ohľadne spoločného odpredaja bytu. Odporkyňa s tým súhlasila a navrhovateľ v zmysle tejto ústnej dohody tento spoločný dlh účastníkov aj uhradil, pričom odporkyňa toto plnenie prijala ako dar, ktorým záväzok uhradenia nedoplatkov voči bytovému družstvu zanikol. Má zato, že pohľadávka navrhovateľa neexistuje a nie je ju možné v konaní priznať. O tejto regresnej pohľadávke navrhovateľa sa odporkyňa dozvedela len z podaného návrhu v tomto konaní.

Odporkyňa v priebehu konania uviedla, že žila s mamou a s jej priateľom a celý čas žila v tom, že byt bude jej, o tom vedel aj navrhovateľ. O mamu sa v čase jej choroby starala. Táto starostlivosť vyžadovala určité náklady, po smrti matky obstarávala pohreb, čo taktiež vyžadovalo finančné náklady a preto bola v tom čase v omeškaní platenia nájomného. Dedičské konanie skončilo tak, že sa stali s navrhovateľom podielovými spoluvlastníkmi bytu, lebo brat nesúhlasil s tým, aby byt bol jej. Po smrti matky jej navrhovateľ navrhol, že za podiel na nehnuteľnosti jej vyplatí 50 000 Eur. Keď došla upomienka z platieb na byt, tak to začala odporkyňa riešiť a vtedy oznámila správcovi, že sú dvaja vlastníci. V tom čase sa stal splatný jej iný úver, pričom upovedomenie z banky o tom, si najskôr prebral brat a odporkyňa o tom nevedela. Navrhovateľ jej povedal, že ide byt do dražby a že to treba riešiť. Navrhol jej, aby s ním uzavrela darovaciu zmluvu na svoj podiel a on všetko okolo toho zariadi. Taktiež sa výslovne dohodli, že odporca zaplatí nedoplatky k bytu i bez nároku na náhradu voči jej osobe a aj všetky poplatky. S týmto súhlasila, avšak s tým rozdielom, aby to nebola darovacia, ale kúpno-predajná zmluva. Tieto všetky veci riešili s p. V. K. a následne keď kontaktovala banku kvôli jej úveru aj s pracovníčkou banky. Doriešili to tak, že odporkyňa previedla polovicu svojho bytu na vtedajšiu družku odporcu, tým to považovala za vybavené. Mala za to, že z ich dohody bolo zrejmé, že brat zaplatí nedoplatok ako súčasť celkovej dohody ohľadne jej podielu bytu. Následne jej sesternica volala, aby bola zmluva uzavretá na družku brata, kvôli výhodnejším podmienkam úveru. S týmto súhlasila s tým, že všetky dohodnuté podmienky budú zachované. Preto bola veľmi prekvapená podaním návrhu na súd, nesúhlasí s tým. Uviedla, že pokiaľ ide o odporcom požadovanú úhradu za znalecký posudok, tento objednal navrhovateľ, lebo je potrebný k žiadosti o hypotekárny úver, obsah znaleckého posudku jej nie je známy a predmetnú požiadavku považuje za neopodstatnenú.

Z výpovede svedka V.. V. K. vyplýva, že sa s navrhovateľom a odporkyňou stretli niekedy v roku 2013, kedy im zomrela matka a prebiehalo dedičské konanie. Podľa jej priania mala zdediť byt odporkyňa, avšak nakoniec skončilo dedičské konanie tak, že obaja účastníci zdedili tento byt do podielového spoluvlastníctva. V súvislosti s tým bytom bolo potrebné vysporiadať nedoplatky na službách za tento byt, ktoré vznikli čiastočne tak, že odporkyňa zrekonštruovala časť bytu a zároveň potrebovala finančné prostriedky titulom zvýšenej starostlivosti o matku na lekára. Rokovania o tom ako to vyriešiť prebehli u nich. Zúčastňoval sa ich navrhovateľ aj odporkyňa. V zásade mohlo byť riešením odpredanie celého bytu inej osobe, alebo navrhovateľ uviedol, že odpredá podiel odporkyni za 50 000 Eur, čo ona neakceptovala. Nakoniec došlo medzi nimi k dohode, že navrhovateľ odkúpi podiel odporkyne a uhradí vyčíslený

nezaplatený zostatok hypotekárneho úveru a zaplatí nedoplatky na poplatkoch spojených s užívaním bytu. V tomto zmysle s vypracovali návrh kúpnej zmluvy, tento dali k dispozícii navrhovateľovi, ktorý to potreboval dať do banky, bol tam ešte jeden pán, ktorý chodil s navrhovateľom a ktorého meno si nepamätá. Následne prišiel navrhovateľ s tým, že jeho priateľka dostane v banke výhodnejší úrok ako on a bude lepšie, keď to odkúpi ona. Preto došlo k zmene kúpnej zmluvy iba v časti kupujúceho a zostala zachovaná dohoda navrhovateľa a odporkyne, že on zaplatí nedoplatky spojené s užívaním bytu. Napokon je taktiež podielovým spoluvlastníkom bytu. Uviedol, že vybavovanie úveru navrhovateľovi v banke trvalo dlho a za ten čas sa zvyšovali nezaplatené splátky hypotekárneho úveru odporkyne ako aj nedoplatky spojené s užívaním bytu. Preto sa tá kúpna cena zvýšila cca. o 1 000,- až 2 000,- Eur, avšak ostatné dohody zostali rovnaké. Túto kúpnu cenu akceptovala aj p. B., ktorá tam vždy chodila s navrhovateľom a kúpna cena sa aktualizovala podľa aktuálneho výpisu z banky, kde bol uvedený zostatok hypotekárneho úveru k nejakému dátumu. Potom sa podpísala kúpna zmluva u notára, odniesla sa do banky a došlo k odovzdaniu bytu, pri ktorom bol on, navrhovateľ a nejaký pán, ktorého meno si nepamätá, nakoľko vzťahy už boli všelijaké, to bolo niekedy začiatkom septembra. Návrh na vklad podávala p. B.. Svedok ďalej uviedol, že kancelárií sa stretli 2-krát a minimálne 2-krát na byte presne dátumy si nepamätá. Jeden bol v lete s p. B., keď fotili okná a druhý dátum je presne z protokolu o odovzdaní bytu. Predmetom ich stretnutia bolo vždy vysporiadanie vlastníckeho práva k bytu, inak sa k ničomu inému nestretávali.

Z výpovede svedka Q.. W. K. vyplýva, že sa tejto záležitosti začal venovať niekedy na jeseň v roku 2012 po dedičskom konaní po matke účastníkov, ktorí zdedili byt, že ako vysporiadať tento byt. V zásade sa to dalo dvoma spôsobmi - odpredajom alebo odkúpením. Vie o tom, že medzi nimi bola dohoda, keďže tam bolo záložné právo na hypotekárny úver a nedoplatky spojené s užívaním bytu, že ten kto to kúpi, tieto nedoplatky odčíta z kúpnej ceny, ktorá bola 50 000 Eur. Potom sa tejto záležitosti nevenoval. Robil to ďalej syn.

Z výpovede svedkyne J.. B. B. vyplýva, že pozná účastníkov, predtým žila s pánom A., vie, že sú súrodenci. Teraz nemá s nimi žiaden vzťah. Nevie o existencii dohody medzi nimi, že ten kto kúpi podiel k bytu zaplatí nedoplatky za užívanie bytu a na hypotekárnom úvere. Kúpila celý byt, hypotekárny úver vyplatila celý a na časť nedoplatkov požičala navrhovateľovi peniaze asi 2 500 eur . Celá situácia vznikla tak, že po smrti matky nemal navrhovateľ vedomosť o tom, že sú dlhy v banke, aj nedoplatky na byte, ktoré sa po jej smrti neplatili. Zistil to tak, že prišiel list z bytového podniku o tomto nedoplatku ako aj z banky posledná výzva pred exekúciou. Preto aj s navrhovateľom rozmýšľali, že ak sa nevyplatia tie dlžoby, ktoré boli cca. 40 000,- Eur z hypotekárneho úveru a 3 000,- Eur nedoplatky na byte a aj viac, tak sa ten byt predá napr. za 20 000,- Eur a aj tak bude on spoludlžník. Preto sa dohodli, že si vezme hypotekárny úver, z ktorého budú vyplatené dlhy v banke a ona zaplatí podiel navrhovateľovi. uviedla, že vyplatila jeho podiel vo výške 40 000 Eur a zaplatila aj hypotekárny úver v banke vo výške cca. 43 000,- Eur a niečo. Nedoplatky za byt neboli súčasťou kúpnej ceny, tie sa zaplatili ešte predtým. Nemá vedomosť o dohode s odporkyňou ohľadne nedoplatkov na byte, ona s ňou žiadnu dohodu nemala. Nedalo sa s ňou komunikovať. S navrhovateľom sa dohodli, že urýchlene zaplatia tie nedoplatky. Medzi nimi nebola žiadna dohoda ohľadne nedoplatkov na byte. Ona mu požičala peniaze, lebo to bolo potrebné urýchlene zaplatiť, písomná dohoda o pôžičke neexistuje, peniaze, čo mu požičala jej doposiaľ nevrátil. Jej záujem odkúpiť podiel odporkyne k bytu vyplynul časom zo situácie, keď sa začal vybavovať hypotekárny úver. Riešilo sa to priebežne podľa toho, čo bude najvýhodnejšie z hľadiska toho finančného záväzku. Aj ona aj navrhovateľ si chceli zobrať hypotekárny úver v banke.

Z výpovede svedkyne Y.X. M. vyplýva, že nemá vedomosť o existencií alebo neexistencii dohody o dlžnom nájomnom, nevie aká bola jeho výška, ani kto to mal zaplatiť. Stretla sa so správcom a ten je povedal, že čo sa to deje, že tam je nezaplatené nájomné. Po smrti mamy sesternica Eva nemala peniaze a musela si vziať úver. Preposlali jej návrh zmluvy medzi nimi, konkrétne družka jej bratranca na odobrenie na kataster. Stretávala sa s nimi, robila sprostredkovateľku. Uviedla, že si pamätá, že aj p. V. jej vravel, že je tam dlžné nájomne a bratranec, povedal, že to vyplatí, ale to nevie presne. Pokiaľ ide o hrozbu predaja bytu na dražbe, tak podľa nej určite nehrozila lebo aj dodnes sú tam aj vyššie sumy a nikdy sa také nič nestalo, vždy sa dalo dohodnúť. Myslí si, že to len vtedy tak momentálne bolo a bratranec sa asi len zľakol. Myslela si, že je to dávno v poriadku, že vyplatí bratranec úver a všetky veci. Nevie, aké nároky mala banka k nehnuteľnosti, a vie, že v konečnom dôsledku kupujúcim podielu odporkyne bola pani B. B.. Myslí si, že byt nebol predaný navrhovateľovi preto, lebo výška úveru bola vyššia ako hodnota polovice podielu.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 30.11.2014, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania považuje nárok navrhovateľa voči odporkyni za čiastočne dôvodný.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na X. podlaží v bytovom dome na A. ulici č. XX v A. a k nemu prislúchajúcemu podielu na pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A.- W. A. a to v čase od 23. 05. 2012 do 05. 11. 2013, kedy odporkyňa svoj spoluvlastnícky podiel predala.

V zmysle citovanej právnej úpravy, účastníci konania ako podielový spoluvlastníci, každý vo výške 1 , sú z právnych úkonov týkajúcich sa predmetného bytu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, pričom podiely na spoločnej veci vyjadrujú mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.

Z uvedeného vyplýva, že obaja účastníci ako podieloví spoluvlastníci, v čase kým nimi boli, sú povinní a oprávnení aj uhrádzať všetky náklady v súvislosti s užívaním predmetného bytu,. Teda všetky

náklady v súvislosti s predmetným bytom sú povinní uhrádzať spoločne v čase trvania podielového spoluvlastníctva a to vo výške zodpovedajúcej výške ich spoluvlastníckych podielom, t.j. každý 1.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že za trvania spoluvlastníctva s odporkyňou uhradil sám SVB- Medzijarky nedoplatky spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od júla 2012 do novembra 2013 v celkovej výške 3845,66 Eur.

Odporkyňa túto skutočnosť t.j. úhradu uvedených súm zo strany navrhovateľa ničím relevantne nespochybnila. V konaní však tvrdila, že v súvislosti s prevodom jej spoluvlastníckeho podielu na odporcu (neskôr na B. B.) došlo k dohode, že nedoplatky na byte zaplatí navrhovateľ ako súčasť celkovej dohody ohľadne predaja jej spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu.

Navrhovateľ takúto dohodu medzi podielovými spoluvlastníkmi či už ústnu alebo písomnú popieral, pričom uviedol, že nedoplatky zaplatil nakoľko hrozila dražba predmetného bytu zo strany SVB Medzijarky o čom sa dozvedel z upomienky č. 2 zo dňa 25. 02. 2013. Taktiež sa od banky dozvedel, že odporkyňa si zobrala hypotéku a byt bol predmetom záložného práva, pričom z dôvodu nesplácania hypotéky taktiež hrozila dražba bytu z dôvodu výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o odporkyňou tvrdenú dohodu s navrhovateľom, že tento uhradí nedoplatky za byt, súd konštatoval, že existencia takejto dohody nebola v konaní preukázaná. Žiadny zo svedkov existenciu tejto dohody jednoznačne nepotvrdil. Svedok V. K. síce uviedol, že medzi účastníkmi existovala dohoda, že navrhovateľ odkúpi spoluvlastnícky podiel odporkyne, uhradí vyčíslený nezaplatený zostatok hypotekárneho úveru a zaplatí nedoplatky na poplatkoch spojených s užívaním bytu. V tom zmysle vypracoval aj návrh kúpnej zmluvy. Svedok uviedol, že došlo k zmene kúpnej zmluvy v osobe kupujúceho avšak zostala zachovaná dohoda navrhovateľa a odporkyne, že navrhovateľ zaplatí nedoplatky spojené s užívaním bytu. Súd však konštatuje, že táto kúpna zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou o odpredaji jej spoluvlastníckeho podielu k bytu nebola uzatvorená. Spoluvlastnícky podiel odporkyne k bytu kúpila B. B., ktorá však vo svojej výpovedi nepotvrdila existenciu žiadnej dohody, či už medzi navrhovateľom a odporkyňou a ani medzi ňou a odporkyňou, o tom, že navrhovateľ zaplatí príslušné nedoplatky aj v prípade, že spoluvlastnícky podiel neodkúpi on. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď svedka Petra Keltoša, ktorý uviedol, že bola dohoda medzi účastníkmi, že ten kto podiel na byte odkúpi, tieto predmetné nedoplatky odčíta z kúpnej ceny. Súd ďalej uvádza, že ani v návrhu kúpnej zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu odporkyne k predmetnému bytu medzi navrhovateľom a odporkyňou a ani v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi odporkyňou a B. B. nie je žiadna zmienka o tom, žeby nedoplatky mal hradiť navrhovateľ alebo, že by nedoplatky na byte boli odčítané z kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel.

S poukazom na vyššie uvedené súd ustálil, že existencia dohody medzi účastníkmi konania o tom, že navrhovateľ zaplatí všetky poplatky spojene s užívaním bytu aj za odporkyňu, nebola v konaní preukázaná. Taktiež súd poukazuje aj na rozpor v tvrdeniach odporkyne, ktorá tvrdila, že došlo k dohode medzi spoluvlastníkmi o úhrade nedoplatkov navrhovateľom z titulu predaja jej spoluvlastníckeho podielu a zároveň aj v konaní uviedla, že predmetné plnenie prijala ako dar.

Navrhovateľ v konaní preukázal že za obdobie, kedy trvalo podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému bytu uhradil SVB Medzijarky celkovú sumu 3845,66 Eur. Keďže všetky úhrady realizoval navrhovateľ ako podielový spoluvlastník má nárok voči odporkyni ako podielovej spoluvlastníčke k 1 bytu na zaplatenie polovice uhradených súm. Keďže si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni sumu nižšiu ako je polovica zaplatených nedoplatkov a to vo výške 1886, 45 Eur, súd odporkyňu zaviazal na úhradu uvedenej sumy.

Navrhovateľ si uplatnil od odporkyne aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uhradil jednotlivé sumy nedoplatkov za byt. Navrhovateľ však ničím nepreukázal, že odporkyňu účinne vyzval na úhradu dlžnej sumy pred podaním návrhu o zaplatenie dlžnej sumy na tunajší súd. Preto súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05% ročne zo sumy 1886,45 Eur až odo dňa 30. 11. 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporkyni doručený platobný rozkaz spolu s návrhom navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy. Až týmto dňom sa mohla odporkyňa s plnením svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi dostať do omeškania. Vo zvyšnej časti preto súd nárok navrhovateľa na úroky z omeškania zamietol.

Súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni aj v časti, kde žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 135,- Eur , ktorú mal zaplatiť za vyhotovenie znaleckého posudku. V tejto súvislosti súd považuje jeho nárok za nedôvodný a ničím nepodložený, nakoľko nijako nepreukázal, že sumu 135,- Eur skutočne zaplatil. Faktúra, ktorú súdu predložil slúži iba ako daňový doklad, nepreukazuje však úhradu v nej uvedenej sumy. Taktiež navrhovateľ nepreukázal, že by objednávateľom posudku bola odporkyňa ako podielová spoluvlastníčka, naopak bolo preukázané, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný za účelom a v prospech tretej osoby, t.j. kupujúcej.

S poukazom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že súd v konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci konania navrhli a v priebehu konania na nich zotrvali súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nevykonal navrhovateľom navrhnutý výsluch ďalších svedkov pána V., P. a pani Z., nakoľko sám navrhovateľ uviedol, že na ich výsluchu nezotrváva.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v priznanej sume 1.886,45 Eur z celkovej uplatňovanej sumy 2.021,45 Eur, t.j. 93% percent úspechu navrhovateľa k 7% úspechu odporkyne. Koeficient úspechu navrhovateľa je potom 86% (t.j. 93%- 7%). Navrhovateľ uhradil súdny poplatok za návrh vo výške 121 Eur, súd mu preto priznal pomerom úspechu náhradu trov konania vo výške 104,06 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na exekúciu.