Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-176-2015.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/176/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: SVEA Economi Cyprus, so sídlom Arch. Makariou III, 195, NEOCLEOUS HOUSE, 3030, Limassol, Cyprus, zastúpený AK DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., Moravská 7, Bratislava, proti odporcovi: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, Q., o zaplatenie 654,91 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 553,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 09.09.2011 z dlžnej sumy do zaplatenia a trovy konania v sume 33 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume, tak ako bude vyčíslená v písomne vyhotovenom rozsudku, s tým, že súd odporcovi povoľuje všetko splácať v mesačných splátkach po 45 Eur splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2014 sa navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 843,45 Eur s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 19.10.2010, uzavretej medzi Consumer Finance Holding a.s a odporcom. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.12.2015 spoločnosť SVEA Economi Cyprus požiadala súd o pripustenie jej vstupu do konania namiesto navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s. Návrh dôvodila skutočnosťou, že v priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči odporcovi z navrhovateľa na uvedenú spoločnosť. Súčasťou podania bol aj výslovný súhlas spoločnosti SVEA Economi Cyprus s jej vstupom do konania namiesto navrhovateľa. Súd uznesením zo dňa 01.02.2016 p r i p u s t i l zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že na strane navrhovateľa doterajší navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený AK Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, vystúpi z konania a na jeho miesto vstúpi SVEA Economi Cyprus, so sídlom Arch. Makariou III, 195, NEOCLEOUS HOUSE, 3030, Limassol, Cyprus, zastúpený AK DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., Moravská 7, Bratislava podľa § 92 ods. 2 a § 92 ods. 3 O.s.p. Odporca uviedol, že si spomína na predmetnú pôžičku, ako i to, že poukazoval splátky až do času, kým prišiel o zamestnanie. Žiadal o možnosť zaplatiť dlh v splátkach a namietal vysoké úroky z poskytnutej pôžičky. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s postupom súdu podľa § 115a O.s.p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so Žiadosťou o poskytnutie pôžičky a Zmluvou o pôžičke Quatro č. XXXXXXXX zo dňa 19.10.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom splátok, predžalobnou upomienkou, ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 poskytla odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke Quatro č. XXXXXXXX zo dňa 19.10.2010 úver vo výške 843,45 Eur, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok v počte 15, v sume po 57,86 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 52,54 % a priemernou hodnotou RPMN 47,39 %. V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporca svoj záväzok voči žalobcovi v čase určenom v zmluve nedodržal, splátky neplatil, čím sa dostal do omeškania. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že odporca zaplatil poslednú splátku dňa 16.05.2011. Celkom z poskytnutej pôžičky zaplatil sumu 290 Eur. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcu zaplatenie sumy 654,91 Eur, ktorú navrhovateľ presne nevyšpecifikoval. Po postúpení predmetnej pohľadávky odporca svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil ani len sčasti. Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože pôvodný veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca je jednoznačne spotrebiteľom, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ). Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o pôžičke. Navrhovateľov uplatnený nárok na zostatok dlžnej istiny vo výške 654,91 Eur zo Zmluvy o pôžičke Quatro č. XXXXXXXX s príslušenstvom, ktoré poskytol odporcovi právny predchodca navrhovateľa, a ktorý mu odporca nezaplatil. Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 19.10.2010 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 843,45 Eur, s výškou mesačnej splátky 57,86 Eur, ročnou úrokovou sadzbou 52,54 %, priemernou hodnotou RPMN 47,39 %. Celkom tak za poskytnutý úver v sume 843,45 Eur mal odporca zaplatiť sumu 843,45 Eur + 199,55 Eur, teda náklady spotrebiteľa boli v sume 199,55 Eur. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd skúmal odôvodnenosť jednotlivých nárokov z ktorých sa žalovaná suma skladá, a to s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 270/2001 Zb., podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Toto novelizované znenie § 5b ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa( ďalej len navrhovateľ) ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok došlo u odporcu odoslaním listu navrhovateľa - predžalobnej upomienky. List bol doručený odporcovi 05.09.2011.
Čerpaným úverom bola suma 843,45 Eur ako to vyplýva z úverovej zmluvy.
Súd sa zaoberal jednotlivými nárokmi, ktoré tvoria žalovanú sumu. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 52,54 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v októbri 2010 činil úrok 12,58 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZSÚ podstatnou náležitosťou Zmluvy malo byť dojednanie doby trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a Zmluva mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok v členení istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto náležitosti však Zmluva neobsahovala. V Zmluve bolo dojednaných 15 splátok, ktorých výška nebola uvedená určite a zrozumiteľne. Na jednej strane v Zmluve bolo zo strany odporcu jednoznačne odmietnuté poistenie, resp. nebolo v predmetnej časti nič začiarknuté, ale napriek tomu v predmete financovania pôžičky je vyčíslená splátka 56,23 Eur s poistením. Zmluva taktiež neobsahuje jednoznačný údaj o dobe jej trvania a termíny konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve bolo síce dojednaných 15 splátok, ale konečná splatnosť úveru nebola určená konkrétnym dátumom. Takéto dojednanie potom nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f/ ZSÚ. Absenciu uvedených dojednaní ZSÚ sankcionuje tým, že Zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Navyše, z návrhu navrhovateľa a z ním predložených listinných dôkazov nie je možné zistiť, z čoho pozostáva suma 654,91 Eur.
V zmysle Zmluvy sa odporca sa zaviazal splatiť čiastku 843,45 Eur, v ktorej sume boli zahrnuté aj všetky náklady spotrebiteľa. Nakoľko odporca nesporne zaplatil čiastku 290 Eur, rozdiel by predstavoval len sumu 553,45 Eur.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako 553,45 Eur s príslušenstvom návrh dôvodný nebol, a preto ho súd vo zvyšku zamietol nakoľko pre neprimeraný úrok z úveru a vyššie uvedené nedostatky v zmluve, považoval tento úver za bezúročný a takéto dojednanie za neplatné.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca bol teda zaviazaný na zaplatenie dlžnej istiny v sume 553,45 Eur (843,45 Eur - 290 Eur), spolu s úrokom z omeškania tak ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené. Podľa predžalobnej výzvy mal odporca zaplatiť dlh navrhovateľovi do 3 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola odporcovi doručená 05.09.2011, tretí deň na plnenie bol 08.09.2011. Do omeškania sa teda dostal nasledujúcim dňom 09.09.2011.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a § 3, nar. vl. 87/1995 Z.z. v plat.znení.
O možnosti dlh splatiť v splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods.1 O.s.p. s poukazom na nízky mesačný príjem odporcu, ktorý sa sám stará o maloleté dieťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Trovy konania úspešného navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh z priznanej sumy, v sume 33 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 106,94 Eur. Advokát poskytol 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd v sadzbe 36,52 Eur za úkon, 2 x režijný paušál á 8,04 + 20 % DPH (vyhl.č. 655/2004 Z.z. v plat.znení). Trovy konania predstavujú celkom 106,94 Eur, ktoré podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.