Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1160/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: V. C., bytom O. K., Z. XXXX/XXX-X, zastúpenej Mgr. M. O., advokátom v O. K. proti odporcovi: Y. C., bytom O. K., Z. XXXX/XXX-X, t.č. bytom Z., zastúpenému JUDr. Mgr. V. V., M., advokátom v O. K., C.. G. XXX, O., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Y. , nar. XX.XX.XXXX,bytom u navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom X., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. septembra 2015, č.k. -30, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého Y. m e n í tak, že odporca je povinný platiť na výživu mal. Y. sumu 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 6. októbra 2015 do 30. apríla 2016 vo výške 683,98 Eur je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Y. sumou 150,- Eur mesačne, ktoré výživné má odporca povinnosť platiť k rukám navrhovateľky vždy do posledného dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine konštatoval, že vzájomné vzťahy účastníkov sú v takej miere narušené, že už ani zo strany jedného nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia. Súd uviedol, že navrhovateľka nie je ochotná zotrvať v manželstve s mužom, ktorý nadmerne konzumuje alkohol, nevie si kvôli alkoholu udržať prácu, vulgárne a násilne sa správa k nej, ale aj mal. Y.. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. O úprave práv a povinností k maloletému Y. súd rozhodol v zmysle ust. § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine. S poukazom na tú skutočnosť, že o výchovu mal. Y. sa stará navrhovateľka, ktorá má vytvorené dobré podmienky na starostlivosť o dieťa a opatrovník taktiež žiadal maloletého zveriť do jej starostlivosti, súd zveril maloletého do výchovy navrhovateľky. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté dieťa súd vychádzal z toho, že mal. Y. je žiakom strednej školy. Navrhovateľka dosahuje priemerný zárobok 328,44 Eur mesačne. U odporcu súd uviedol, že pracoval v spoločnosti C. - Z. K., kde dosahoval zárobok do 600 Eur mesačne, pričom s ním bol skončený pracovný pomer dohodou, keď prestal chodiť do práce, nadmerne požíval alkohol. Neskôr

bol nezamestnaný a od 13.05.2015 mal nové zamestnanie, pričom 05.06.2015 bol vzatý do väzby. Súd teda vychádzal z uvedeného pôvodného príjmu odporcu, o ktorý prišiel svojou vinou a keďže má iba jednu vyživovaciu povinnosť, je v jeho schopnostiach z takéhoto príjmu platiť na výživu mal. Y. sumu 150 eur mesačne. Súd dodal, že rovnako skutočnosť, že je odporca vo väzbe a bez príjmu nemôže podľa názoru súdu ovplyvniť výšky vyživovacej povinnosti odporcu , keďže vo väzbe je pre úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustil na svojich rodinných príslušníkoch a táto skutočnosť nemôže mať za následok, že mu nebude výživné riadne určené. V prípade, že výživné nebude môcť platiť, bude za neho platiť náhradné výživné štát a následne po zamestnaní odporcu bude tento dlh štátu splácať. Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletým, súd tento neupravil, keďže mal za to, že upraviť styk odporcu s dieťaťom v čase, keď je v nápravno-výchovnom zariadení, nie je vhodné. Po návrate odporcu do riadneho života bude mať odporca možnosť požiadať o úpravu styku, pokiaľ nedôjde medzi rodičmi k dohode. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého Y. podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť výživné na mal. Y. v sume 30,- Eur mesačne, prípadne žiadal, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Je toho názoru, že súdom určená výška výživného v sume 150 eur je neprimeraná, neúmerná a v príkrom rozpore k jeho preukázaným príjmom a reálnej potrebe dieťaťa. On bol 10.09.2015 prepustený z väzby , ide sa zaevidovať na úrad práce, bude si hľadať prácu alebo brigádu. Taktiež mu bolo trestným rozsudkom uložené ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Navrhovateľka na byte vymenila zámok, užíva celý majetok a on je nemajetný a s dlžobami.

K podanému odvolaniu opatrovník maloletého uviedol, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Pridržiava sa svojho stanoviska zo súdneho konania a s rozhodnutím okresného súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila aj navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Výživné v sume 150 Eur na mal. Y., ktorý navštevuje strednú školu, považuje za primerané. Do situácie, ktorú odporca popisuje v odvolaní, sa dostal sám. Ona dlhé roky tolerovala jeho alkoholizmus a neprístojné správanie voči nej a synom. Väzba bol už len vrchol jeho správania sa pod vplyvom alkoholu. Od návratu z väzby začal zasa vo zvýšenej miere požívať alkohol, nehľadal si prácu a dlžoby z ich manželstva zostali aj tak len na nej. Ona sa stará o ich staršieho syna, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a keby nepoberal invalidný dôchodok, nevie, ako by prežili. Po poobediach a nociach pracuje v E., aby vyžili a na postihnutého syna dozerá druhý syn. Je len na odporcovi, aby prestal piť, našiel si zamestnanie a riadne platil výživné. Ona nie je schopná všetko zabezpečovať a platiť sama.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., doplnil dokazovanie správami o evidencii odporcu ako uchádzača o zamestnanie, o poberaní dávok v nezamestnanosti a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Odvolaním odporcu bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého Y., preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa, pričom v ostatných výrokoch je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloletého Y. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, neupravil styk odporcu s maloletým. V týchto častiach rozsudok odvolaním napadnutý nebol, sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloletého Y., pretože odporca sa s jeho výškou, určenou okresným súdom, v odvolaní nestotožnil.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, vec je potrebné posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov iného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V nesporovom konaní odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe zistených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 213 ods. 3 O.s.p.), prípadne môže doplniť dokazovanie za podmienky, že ho okresný súd nevykonal. V danej veci odvolací súd doplnil dokazovanie podľa ust. § 213 ods. 5 O.s.p..

Z doplneného dokazovania odvolacím súdom vyplýva, že dňa 10.09.2015 bol odporca prepustený z väzby. Dňa 21.09.2015 sa zaevidoval na X. ako uchádzač o zamestnanie, pričom jeho evidencia naďalej trvá. Dňa 21.10.2015 odporca nastúpil ochranné ústavné protialkoholické liečenie v O..

Podľa správy A. O. je nepochybné, že odporca mal ešte za obdobie pred vzatím do väzby vyplatené dávky v nezamestnanosti, a to za obdobie od 17.03.2015 do 31.03.2015 sumu 193,60 Eur, za apríl 2015 sumu 387,10 Eur a za obdobie od 01.05.2015 do 13.05.2015 sumu 154,90 Eur, ktoré sumy boli splatné 13.08.2015. Následne mal odporca vyplatené dávky v nezamestnanosti za obdobie od 21.09.2015 do 25.01.2016, a to : za obdobie od 21.09.2015 do 30.09.2015 bola odporcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 129,10 Eur (dávka vyplatená dňa 15.10.2015), za mesiac október 2015 v sume 400 Eur (dávka vyplatená dňa 13.11.2015), za mesiac november 2015 v sume 387,10 Eur (dávka vyplatená dňa 11.12.2015), za mesiac december 2015 v sume 400 Eur (dávka vyplatená dňa 14.01.2016) a za obdobie od 01.01.2016 do 25.01.2016 bola odporcovi dňa 15.02.2016 vyplatená suma 322,60 Eur.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli v odvolaní vznesené, po doplnení dokazovania odvolacím súdom odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ust. § 62 Zákona o rodine dospel k záveru, že výška výživného, určená okresným súdom nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloletý Y., pochádzajúci z manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom prvostupňového súdu, bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky z dôvodu, že táto sa o ne doposiaľ starala a k jej starostlivosti neboli vznesené žiadne výhrady. Navrhovateľka sa taktiež riadne stará aj o plnoletého postihnutého syna Y., ktorý poberá invalidný dôchodok.

Pokiaľ ide o príjem rodičov maloletých detí, u navrhovateľky súd vychádzal z príjmu 328,44 Eur mesačne, z ktorého príjmu hradí všetky náklady súvisiace s bývaním, cestovaním, stravovaním a starostlivosťou o mal. Y., ktorý je študentom strednej školy a ktorý má vo veku 17 rokov náklady ako dospelý. Pokiaľ ide o príjem odporcu, súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý by bol dosahoval v poslednom zamestnaní, ktoré ukončil dohodou, a to v sume do 600 Eur. Napriek správnemu zohľadneniu tohto príjmu odporcu súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu na mal. Y., zohľadniac aj celkovú osobnú a finančnú situáciu odporcu, bol odvolací súd toho názoru, že v súčasnosti nie je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na mal. Y. v sume 150 Eur, ale za primerané odvolací súd považuje výživné v sume 100 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že životná úroveň odporcu, ale ani navrhovateľky v súčasnosti nie je vysoká, nemôže byť vysoká ani životná úroveň dieťaťa, ktoré sa v zmysle ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Je pravdou, že život odporcu a jeho konanie je negatívnym spôsobom „sprevádzané“ požívaním alkoholu a v súčasnosti je len na ňom, aby tomuto negatívnemu správaniu zamedzil, začal svoj život viesť správnym smerom, po vykonaní protialkoholického liečenia sa riadne zamestnal a plnil si vyživovaciu povinnosť k mal. Y., ktorá povinnosť musí byť pre neho prvoradá.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu na mal. Y. na čas po rozvode podľa § 220 O.s.p. zmenil.

V závislosti na takomto rozhodnutí vznikla potom potreba rozhodnúť o zročnom výživnom. Taká potreba je inak všeobecne pri každom konečnom rozhodovaní odvolacieho súdu o výživnom v tzv. rozvodovom konaní až potom, čo už rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť, ak je tu zároveň buď stav nezhody medzi výškou určeného a reálne plateného výživného, resp. ak sa výživné po rozvode neplatí

dobrovoľne vôbec. Výlučne rozsudok odvolacieho súdu obsahuje výrok o zročnom výživnom, kým rozsudok okresného súdu takýto výrok - pre rozhodovanie ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode - logicky obsahovať nemôže.

V danej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vo výroku o rozvode nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť dňa 06.10.2015, od ktorej doby mal odporca nepochybne povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa, pochádzajúce z jeho manželstva. Z obsahu spisu, ani z odvolania odporcu a jeho ďalšieho oznámenia z 19.01.2016 nevyplýva, že po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva platil na výživu mal. Y. výživné určené pôvodne súdom prvého stupňa , príp. aj v inej výške. Odvolací súd preto vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva ( od 06.10.2015) do rozhodnutia odvolacieho súdu , t.j. do konca apríla 2016, keď výživné za mesiac apríl 2016 už bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu splatné v sume 683,98 Eur. Za mesiac október 2015 predstavuje nedoplatok na výživnom sumu 83,98 Eur ( 100 Eur:31 dní = 3,23 Eur/deň x26 dní), za mesiace november, december 2015 po 100 Eur mesačne a za mesiace január až apríl 2016 taktiež 100 Eur mesačne, čo je spolu uvádzaná suma 683,98 Eur (83,98 Eur +600 Eur). Vzhľadom k výške nedoplatku na zročnom výživnom a situácii odporcu, absolvujúceho v súčasnosti ústavnú protialkoholickú liečbu, v súlade s ust. § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolací súd umožnil odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom v sume 683,98 Eur zaplatiť v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie aj v tejto časti má odporcu motivovať nájsť si po ukončení liečenia riadnu prácu, z ktorej bude mať pravidelný príjem predovšetkým na plnenie vyživovacej povinnosti, ako aj nedoplatku na nej.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže vo veci určenia výživného ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .