Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-103-2010.pdf
PDF · 79.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/103/2010
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: Beáta Czégényová, nar. 27.06.1958, Ratkovská Lehota 5, 982 65 Ratková, o vymoženie 648,97 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod. sp. zn. EX 2253/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pod sp. EX 2253/2010 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Exekúcia sa z a s t a v u j e. III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 016739 zo dňa 04.03.2010 poveril Okresný súd Revúca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie 648,97 € s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného exekútorom do zápisnice dňa 12.02.2010 a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu č.k. EP 20030/09, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., dňa 30.10.2009.
Na výzvu súdu oprávnený predložil zmluvu o pôžičke č. 5856276206 zo dňa 13.12.2004 (ďalej len zmluva o úvere) a Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.(ďalej len Všeobecné obchodné podmienky), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Povinný uzatvoril s právnym predchodcom oprávneného zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 530,78 € (15.990,-Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 15 mesačných splátkach vo výške 46,38 € (1.397,- Sk).
Podľa čl. IX, bod o) Všeobecných obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strane konečné, záväzné a vykonateľné.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná zmluva spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. V súvislosti s ktorou bola rozhodcovská doložka vyhodnotená ako neprijateľná podmienka.
Predmetná zmluva o úvere obsahuje v čl. IX, bod o) Všeobecných podmienok rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne rozhodca. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka neumožňuje zmluvným stranám voľbu, či podajú žalobu na všeobecný súd SR alebo rozhodcovský súd. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl tunajší súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinného. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. IX, bod o) Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere zo zákona neplatné.
Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014). Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému zo zmluvy o úvere a dňa 30.10.2009 vydal rozsudok sp. zn. EP 20030/09, a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú
podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul je teda nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.