Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/550/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní právne zastúpený PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporkyni N. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. W. XXX/X, W. W., o zaplatenie 288,49 € s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. 02. 2015, č.k. -35 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 5,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 26. 11. 2011 do zaplatenia istinu 44,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26. 02. 2011 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu sa krajský súd nedotýka.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 5,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26. 11. 2011 do zaplatenia, istinu 44,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26. 12. 20211 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať viac v prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že nárok navrhovateľa bol dôvodný len čiastočne a to v časti nezaplatenej ceny služieb za mesiac november 2011 vo výške 5,62 € za mesiac december 2011 v sume 44,29 € s príslušenstvom. Pokiaľ zo strany navrhovateľa bola uplatnená aj zmluvná pokuta, tak súd vychádzal z toho, že v tejto časti nebol nárok navrhovateľa dôvodný, pretože dohoda o zmluvnej pokute nespĺňala náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle ust,. § 37 Obč. zák., nakoľko jej formulácia v dodatku k zmluve o pripojení v bode 4 nespĺňala podmienky určitosti a preto neumožňovala posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť vo výroku, v ktorom ju zaviazal k plneniu v prospech navrhovateľa. Podľa jej názoru vo vzťahu k navrhovateľovi nemá žiaden dlh, pretože dňa 26. 09. 2014 zaplatila sumu 401,11 €, čím podľa nej je pohľadávka v celom rozsahu uhradená. Žiadala uvedené okolnosti zohľadniť a navrhovateľovi nepriznať ani náhradu trov konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 OSP v napadnutom výroku potvrdil.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku 2 až 7 § 213 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že s predvolaním na pojednávanie okresného súdu bolo účastníkom konania doručené aj poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP podľa ktorého sú účastníci konania povinní predložiť, alebo označiť všetky dôkazy, alebo skutočnosti skôr, ako vo veci bude vyhlásené skončenie dokazovania, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Tak navrhovateľ ako aj odporkyňa mali riadne doručené predvolanie na pojednávanie. Pojednávania okresného súdu v určenom termíne sa však nezúčastnili, pričom navrhovateľ a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Okresný súd preto správne konal v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti účastníkov konania a vo veci rozhodol.

Krajský súd mal za to, že na strane žiadneho z účastníkov konania procesným postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pričom vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, pretože do rozhodnutia okresného súdu a nariadeného pojednávania účastníci nedoložili žiadne také dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu podaného odvolania odporkyne vyplýva, že táto napadla rozsudok okresného súd len vo výroku, v ktorom jej bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom. Do výroku, ktorým okresný súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania odvolanie zo strany odporkyne podané nebolo. V týchto výrokoch preto rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť a krajský súd rozsudok okresného súdu v týchto výrokoch preto nepreskúmaval.

Na základe podaného odvolania preskúmaval len rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 5,62 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26. 11. 2011 do zaplatenia a istinu 44,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26. 12. 2011 do zaplatenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zaplatenia úhrady za poskytnutie telekomunikačných služieb a to na základe faktúry zo dňa 08. 11. 2011 na sumu 5,62 €, faktúry zo dňa 08. 12. 2011 na sumu 44,29 €. Okrem toho požadoval ešte zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 € na základe faktúry zo dňa 08. 11. 2012 za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení.

Otázka zmluvnej pokuty však nie je predmetnom odvolacieho konania, pretože v tejto časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, pričom tak odporkyňa ani navrhovateľ proti tomuto výroku rozsudku okresného súdu odvolanie nepodali.

V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu sa navrhovateľka odvolávala na to, že má pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi uhradené, pretože dňa 26. 09. 2014 dala príkaz na úhradu, pričom z jej účtu odišlo v jeho prospech 401,11 €. Aj keď odporkyňa v rámci odvolacieho konania predložila výpis z účtu v banke, tak z tohto nie je možné zistiť, akých pohľadávok navrhovateľa sa uvedená suma týka, teda nebolo možné identifikovať, či v poskytnutej sume je aj čiastka, na ktorú odporkyňa bola zaviazaná aj rozsudkom okresného súdu.

Pokiaľ odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi poskytla finančné plnenie tak, ako tvrdí, tak vo vzťahu k navrhovateľovi musí preukázať aj identifikovať, ktoré platby sa týkajú pohľadávok navrhovateľa a za aké obdobie, teda či sú v nich zahrnuté aj faktúry, ktoré boli premetom tohto súdneho konania. Ak toto nemohol odvolací súd identifikovať v rámci odvolacieho konania, môže tak urobiť odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi odsúhlasením platieb a podľa toho zistiť, či pohľadávku uhradila, alebo nie. Ak by pohľadávku uhradila, tak potom by povinnosť, ktorá jej vyplýva z rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania nemusela splniť.

Krajský súd však vychádzal zo stravu v čase jeho rozhodovania a pokiaľ nemohol pohľadávky, ktoré boli predmetom tohto konania zidentifikovať s poskytnutou platbou zo strany odporkyne, tak mohol vychádzať len zo skutkového stavu, ktorý zistil aj okresný súd, že na základe vystavených faktúr pohľadávka navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni existovala.

Za daných okolností preto nepovažoval krajský súd odvolanie odporkyne do napadnutého výroku za dôvodné a preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

V nenapadnutých výrokoch sa rozsudku okresného súdu krajský súd nedotkol.

V odvolacom konaní odporkyňa úspech nemala. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech. Náhradu trov odvolacieho konania si však neuplatnil. Navrhovateľovi by teda v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP patrila náhrada trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil, tak krajský súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu tieto v odvolacom konaní nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.