Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-95-2015.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci navrhovateľa mal. M., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, za účasti matky maloletého - F., ako vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľa, proti odporcovi X. o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že X. j e otcom mal. M. z matky F. II. S c h v a ľ u j e túto dohodu rodičov:
Mal. M. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky F., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. M. za dobu od 5. 2. 2015 do 20. 4. 2016 sumou 27,13 eur mesačne a od 21. 4. 2016 sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona k rukám matky maloletého, bežné výživné do 25. dňa v mesiaci vopred. Dlh na výživnom za dobu od 5. 2. 2015 do 31. 3. 2016 vo výške 257,26 eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 5,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého. Súd styk odporcu s maloletým n e u p r a v u j e .
III. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom súdu doručeným dňa 5. 2. 2015 žiadal, aby odporca bol určený za otca maloletého M. z matky F. Odporca otcovstvo k maloletému pred súdom neuznal a na pojednávaní trval na nariadení znaleckého dokazovania. Po vykonaní znaleckého dokazovania, keď súdom ustanovená znalkyňa dospela k záveru, že otcovstvo odporcu k maloletému M. treba považovať za prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,99 % odporca postoj zmenil tak, že otcovstvo k maloletému nepopiera a súhlasí s tým, aby bol určený za jeho otca.
Matka maloletého aj kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhli odporcu určiť za otca maloletého.
Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Tak odporca ako aj matka maloletého, ktorá v konaní vystupovala ako vedľajšia účastníčka na strane navrhovateľa potvrdili, že v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletého M. menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní udržiavali intímne styky. Vzhľadom na uvedené súd považuje súlož odporcu s matkou maloletého v rozhodnom období za preukázanú. Keďže neboli zistené žiadne závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu a závery vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne potvrdili otcovstvo odporcu k maloletému M., ktoré odporca následne pred súdom aj sám potvrdil, prvým výrokom tohto rozsudku súd určil odporcu za otca maloletého.
S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa (§ 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preto bolo potrebné upraviť aj otázky výchovy a výživy, t.j. kto z rodičov bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, a upraviť tiež styk s maloletým dieťaťom. Podľa § 36 ods. 1 Zákona rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelne opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. odporca a matka maloletého, ktorý spolu nežijú na pojednávaní dňa 20. 4. 2016 pre prípad určenia odporcu za otca maloletého uzavreli dohodu rodičov v zmysle ktorej mal. M. bude zverený do osobnej starostlivosti matky F.d. P., nar. X. X. XXXX., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu mal. M. za dobu od 5. 2. 2015 do 20. 4. 2016 sumou 27,13 eur mesačne a od 21. 4. 2016 sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona k rukám matky maloletého, bežné výživné do 25. dňa v mesiaci vopred s tým, že dlh na výživnom za dobu od 5. 2. 2015 do 31. 3. 2016 vo výške 257,26 eur bude odporca splácať v splátkach po 5,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého a že styk odporcu s maloletým nebude upravený, nakoľko to nie je potrebné a rodičia sa na tom vždy dohodnú.
Kolízny opatrovník sa takouto dohodou rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súhlasil.
Nakoľko súd uzavretú dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému považoval za súladnú s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine a najlepšími záujmami dieťaťa, jeho citovými väzbami, vývinovými potrebami a požiadavkou zabezpečenia stability budúceho výchovného prostredia, túto schválil tak, ako je to uvedené v druhom výroku rozsudku. Maloletý tak bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zabezpečuje aj v súčasnosti a ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Čo sa týka úpravy výživného, odporca je nezamestnaný, bez príjmu, nepoberá žiadnu dávku, príjem má len jeho manželka titulom prídavkov na deti, preto aj v časti úpravy výživného, tak bežného ako aj dlžného, ktorého vyčíslená výška za dobu od 5. 2. 2015 (deň začatia konania keďže neboli preukázané ani tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce priznanie výživného aj za čas pred začatím konania) do dňa 31. 3. 2016, t.j. 257,26 eur už reflektuje tú skutočnosť, že odporca časť dlžného výživného už uhradil, súd dohodu rodičov schválil. Keďže styk s maloletým odporca a matka maloletého žiadali neupraviť, čo zákon o rodine pripúšťa, aj v tejto časti ich dohoda bola schválená.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, návrh na náhradu trov konania nebol nikým podaný, preto súd v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Keďže rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti kolízneho opatrovníka navrhovateľa, odporcu aj matky maloletého ako vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľa, ktorí sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie vo vzťahu ku všetkým výrokom vyhláseného rozsudku, uvádza súd v odôvodnení tohto rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol, bez uvedenia ďalšieho odôvodnenia (§ 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko účastníci konania sa po jeho vyhlásení a po poučení o práve podať odvolanie tohto práva vzdali vo vzťahu ku všetkým výrokom rozsudku (§ 207 Občianskeho súdneho poriadku).