Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 8. septembra 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal odvolanie obžalovaných X. Z. a W. Z. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 1.2.2022 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 1.2.2022 vo výroku o treste u obžalovaného W. Z..

Na základe obžalovaného W. Z., nar. XX.X.XXXX v X. N., trvale bytom Z. XXX, okres I.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák.) na úhrnný peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) eur.

Podľa Tr. zák. ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) týždne. Podľa odvolanie obžalovaného X. Z. z a m i e t a ako nedôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní X. Z. a W. Z. uznaní za vinných zo spáchania prečinov výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa §20, § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému X. Z. uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 30 mesiacov.

Obžalovaný W. Z. bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 24 mesiacov.

Podľa bola obidvom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému G. Z. škodu vo výške 1 641,60 eur.

Podľa bol poškodený G. Z. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidvaja obžalovaní, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie podali proti všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu. Uviedli, že prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Konštatovali, že od začiatku spáchanie skutku, pre ktorý sú stíhaní, popierali. Poškodeného G. Z. a M. V. nenapadli. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný ani ich motív napadnúť poškodeného G. Z. alebo M. V.. Z výpovední svedkov vyplynulo, že s poškodeným G. Z. a M. V. sa ani nepoznali. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že boli usvedčovaní výpoveďami svedkov - poškodeného, W. Z., W. I. a M. V., s takýmto tvrdením súdu nesúhlasia. Poškodený G. Z. sa vyjadril, že nevie, kto ho mal napadnúť. Svedok M. V. sa vyjadril, že on bitku nevidel. Pokiaľ ide o svedkyňu W. Z., tak táto uviedla, že útočníkov poznala len z videnia. Pri rekognícii dňa 25.10.2018 svedkyňa opoznala na fotografiách obžalovaných a uviedla, že toto sú osoby, ktoré bili najskôr M. V. a potom poškodeného G. Z.. Krátko po incidente dňa 4.1.2018 však W. Z. v priestupkovom konaní uviedla, že útočníkov nepozná a nedokáže ich opoznať podľa fotografií. Preto je jej tvrdenie nevieryhodné. Poukázali na priestupkový spis OO PZ Zákamenné č. ORP-P-168/ZK-2017, z ktorého vyplýva, že príslušníci polície mali k dispozícii viaceré fotografie, jednak obžalovaných, ako aj svedkov, pričom tieto ukazovali osobám, ktoré podávali vysvetlenie. Poukázali na obsah záznamu o podaní vysvetlenia G. Z. a W. Z. (Z.). Postup polície, keď v priestupkovom konaní boli ich fotografie ukázané svedkom, považujú za nesprávny, čím podľa nich došlo k zmareniu účelu rekognície. Rekogníciu preto nie je možno považovať za vierohodnú a zákonnú. Za nesprávny postup súdu považujú, keď tento na hlavnom pojednávaní neoboznámil obsah priestupkového spisu OO PZ Zákamenné č. ORP-P-168/ ZK-2017. Oni na hlavnom pojednávaní navrhovali z tohto spisu prečítať najmä záznamy o podaní vysvetlenia G. Z., W. Z., rod. Z., G. Z., W. Z. a X. Z., čo prvostupňový súd odmietol. Týmto postupom došlo k zásadnému porušeniu ich práva na obhajobu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka W. I., sú ich výpovede a výpovede svedkov G. Z., G. Z. a V. N. v rozpore s tvrdením tohto svedka. Sú preto názoru, že výpoveď svedka W. I. nie je dostatočným dôkazom na uznanie ich viny. Navrhli preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že ich spod obžaloby podľa oslobodí a poškodeného s nárokom na náhradu škody podľa odkáže na civilný proces.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa , preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia Následne zistil, že odvolanie obžalovaných bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a že odvolanie obžalovaného W. Z. je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než sú v ňom uvedené a odvolanie obžalovaného X. Z. je nedôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení , ktorých zmyslom je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaných na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, ako mu to ukladá zákon. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho názoru, že obžalovaní svojím konaním naplnili znaky skutkových podstát prečinov výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Vinu obžalovaných považuje aj krajský súd za dostatočne preukázanú. V tomto smere krajský súd poukazuje na usvedčujúce dôkazy podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Obžalovaní sú usvedčovaní najmä výpoveďou svedkov W. Z., W. I., M. V., posudkom znalca MUDr. Jelenčíka a vykonanou rekogníciou, keď svedkyňa W. Z., svedok W. I. opoznali ako páchateľov obžalovaných W. Z. a X. Z.. Poškodený G. Z. tiež uviedol, že obžalovaní aj s rodinnými príslušníkmi ho po skutku vyhľadali a chceli, aby stiahol trestné oznámenie, že sa vyrovnajú. Taktiež W. I. uviedol, že obžalovaný X. Z. a jeho otec boli za ním a chceli, aby on a ani poškodený G. Z. proti obžalovaným nevypovedali. Okresný súd podľa názoru krajského súdu dôsledne a najmä v súlade so zákonom vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k úplným a správnym skutkovým zisteniam.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných, tieto nepovažuje krajský súd za dôvodné. Podľa názoru krajského súdu neboli splnené zákonné podmienky na postup v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Dôkazná situácia naopak podľa názoru krajského súdu vyznieva v neprospech obžalovaných a umožňuje dospieť k bezpečnému záveru o ich vine. Pokiaľ obžalovaní konštatujú, že nemali motív napadnúť poškodeného, tu krajský súd opäť poukazuje na podrobné odôvodnenie prvostupňového súdu aj vo vzťahu k možného motívu u obidvoch obžalovaných.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa oboznamovania priestupkového spisu OO PZ Zákamenné č. ORP-P-168/ZK-2017 krajský súd poznamenáva, že aj v tomto smere považuje postup okresného súdu za správny. Ani podľa názoru krajského súdu na vyjadrenia najmä G. Z. a W. Z. v tomto konaní nemožno prihliadať ako na svedecké výpovede, nakoľko zo záznamov na č.l. 241 a 244 vyplýva, že tieto boli vyhotovené policajtom, ktorý ich aj podpísal, pričom nie sú ani podpísané vypočúvanými osobami. Tieto záznamy preto ani podľa názoru krajského súdu nemožno konfrontovať s výpoveďami týchto svedkov, ktoré vykonali v predmetnom trestnom konaní.

Ak obžalovaní namietajú zákonnosť vykonanej rekognície s tým, že v priestupkovom konaní mali byť svedkom predložené ich fotografie, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že naopak svedkyňa W. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v Zákamennom pri výsluchu na polícii jej neboli ukazované fotky. Ak obhajca v tejto súvislosti v záverečnej reči uviedol, že má podozrenie z manipulácie s dôkazmi zo strany polície, v tomto smere ide podľa názoru krajského súdu len o nepodložené dohady.

Obžalovaní v odvolaní ďalej uviedli, že v rozpore s výpoveďou svedka W. I. sú ich výpovede a výpovede svedkov G. Z., G. Z. a V. N., z ktorých vyplýva, že sa nedopustili skutku. Sú toho názoru, že výpoveď svedka W. I. nie je dostačujúcim dôkazom na uznanie ich viny. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal aj výpoveďami vyššie uvedených svedkov a posudzovaním ich vierohodnosti. Ani podľa názoru krajského súdu výpovede vyššie uvedených svedkov objektívne nespochybňujú tvrdenie svedka W. I., tak ako to správne konštatoval aj prvostupňový súd.

Krajský súd vzhľadom na dôkaznú situáciu nepovažuje odvolacie námietky obžalovaných za opodstatnené a taktiež za neopodstatnený považuje aj návrh doplniť dokazovanie oboznámením celého priestupkového spisu. V tomto smere sa krajský súd stotožňuje s postupom prvostupňového súdu, keď tento odmietol doplniť dokazovanie na návrh obžalovaných.

V súvislosti s výrokom o treste u obžalovaného X. Z. krajský súd poznamenáva, že tento zodpovedá stavu veci a zákonu. Okresný súd podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom správne aplikoval príslušné ustanovenia , keď rozhodol o druhu a výmere trestu. Krajský súd preto považuje trest uložený obžalovanému X. Z. za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest aj podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaných prečinov, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného X. Z..

Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému W. Z. krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom k osobe obžalovaného nie je nevyhnutné ukladať mu trest odňatia slobody, aj keď s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný W. Z. doposiaľ nebol súdne trestaný a z miesta bydliska neboli zistené na neho

negatívne poznatky. Pokiaľ bol v minulosti postihnutý v priestupkovom konaní, bolo to za priestupky na úseku cestnej premávky. Možno teda konštatovať, že takéto násilné konanie obžalovaného W. Z. bolo len ojedinelým vybočením z riadneho spôsobu jeho doterajšieho života. Krajský súd dospel preto k záveru, že k jeho náprave a prevýchove bude postačovať aj uloženie peňažného trestu s určením primeraného náhradného trestu odňatia slobody. Keďže zo spisu vyplýva, že pre uloženie peňažného trestu obžalovanému boli splnené zákonné podmienky, krajský súd preto po zrušení výroku o treste u obžalovaného W. Z. tomuto uložil úhrnný peňažný trest vo výmere 300,- eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 týždne, ktoré by obžalovaný musel vykonať v prípade, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril. Uložený peňažný trest považuje krajský súd za spravodlivý a primeraný, ktorý v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaných zločinov ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného W. Z..

Keďže odvolacie námietky obžalovaného X. Z. nepovažoval krajský súd za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.