Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/326/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: A. M., C.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - H. V., C.. XX.XX.XXXX, S. J. X, S., zastúpená W.. Q. W., AK O. O. I.Á. XX, S. a otec

- U. M., C.. XX.XX.XXXX, S. O. B. XX, J. V., zastúpený T.B. &. M., O..U..L.., O. O. W. U. XXX, S., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. M., C.. XX.XX.XXXX zo sumy 149,37 eur mesačne (4 500,- Sk) na sumu 220,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2016.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. - 30 zo dňa 30.01.2004 v časti určenia výživného na maloletú.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.09.2015 sa matka maloletej A. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 4 500,- Sk mesačne na sumu 270 € mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletej upravovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.1.2004, kedy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej stanovená na sumu 4 500,- Sk mesačne, od posledného rozhodnutia súdu teda prešlo časové obdobie viac než 11 rokov. Za uvedené obdobie prišlo na strane maloletej k podstatnej zmene pomerov v dôsledku vyššieho veku, návštevy strednej školy, účasti na mimoškolských aktivitách a bežného nárastu cien, pričom mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletej matka vyčíslila v sume 500 €. Vzhľadom k zvýšeným nákladom matka nie je schopná zo svojho príjmu pokryť všetky potrebné výdavky na maloletú a súčasne finančne zabezpečovať aj chod domácnosti. Príjmové pomery otca pritom tomuto dovoľujú podieľať sa na úhrade nákladov na starostlivosť o maloletú vo zvýšenom rozsahu, pričom matkou navrhovaná výška výživného v sume 270 € mesačne zodpovedá veku maloletej a nákladom na jej odôvodnené potreby, ako aj príjmovým a majetkovým pomerom oboch rodičov.

Otec žiadal návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletej A. v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Okrem iného poukázal na to, že matka nezdokladovala ňou uvádzané náklady na

odôvodnené potreby maloletej A., pričom mal za to, že matkou uvádzané náklady sú nadhodnotené a nezodpovedajú realite. Poukázal na to, že pokiaľ ide o výdavky spojené s bývaním, tieto sa na strane matky rozrátavajú na štyri osoby, keďže matka je vydatá a má ďalšie dieťa. Taktiež spochybnil náklady na ošatenie maloletej v sume 80 € mesačne, nakoľko sa jedná o takmer dospelého jedinca, ktorému netreba ošatenie pravidelne obmieňať. Otec maloletej má pritom okrem A. ďalšie tri vyživovacie povinnosti, ku ktorým si plní svoju vyživovaciu povinnosť v sume dovedna 300 € mesačne a je s nimi v pravidelnom kontakte. Otec je taktiež v pravidelnom kontakte s dcérou A., kupuje jej darčeky, chodí s ňou na dovolenky a prispieva jej na výdavky aj nad rámec súdom určeného výživného, napr. príspevkami na jej účet v podobe vreckového, čo bolo za obdobie od 09/2014 do 12/2015 v sume 548 € (cca 34 € mesačne), taktiež jej prispieva sumou 20 € mesačne na telefón a rovnako jej dáva peniaze v hotovosti pri osobných stretnutiach. Taktiež otec prispieva i na mimoriadne a jednorazové výdavky maloletej, napr. v roku 2014 jej uhradil lyžiarsky výcvik a v súčasnosti jej uhradil náklady spojené s autoškolou. Otec teda prispieva na výživu maloletej i nad rámec stanovený súdom, čo je možné považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti

Kolízny opatrovník poukázal na to, že na strane maloletej došlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k podstatnej zmene pomerov a doporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosti otca voči maloletej na sumu 230 € mesačne s tým, že uvedená suma zohľadňuje príspevky, ktoré otec poskytuje nad rámec stanoveného výživného.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 17.09.2015, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.01.2004, č. k. - 30, potvrdeniami o úhrade nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletej, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 04.03.2016, potvrdením o príjme otca maloletej, rodnými listami maloletých detí: A. M., A. M. X. U. U.K. M., potvrdením o úhrade výživného na strane uvedených maloletých detí, potvrdením o úhrade niektorých nákladov na strane maloletej zo strany otca maloletej, podaním matky zo dňa 15.04.2016, potvrdením o príjme manžela matky maloletej a potvrdením o príjme matky maloletej. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav: Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú A. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.01.2004, č. k. - 30, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 4 500,- Sk mesačne. V tom čase navštevovala maloletá materskú škôlku, rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Obaja rodičia boli zamestnaní, matka s príjmom cca 15 100,- Sk mesačne a otec s príjmom cca 29 000,- Sk mesačne.

Maloletá A. v školskom roku 2015/2016 navštevuje 2. U. L. X. na U. P. A. S., do školy dochádza MHD, kde jej matka zakupuje električenku 1 ročne v sume 37 €. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 25 € mesačne, denne jej zabezpečuje desiatový a pitný režim. Zdravotný stav maloletej je dobrý, organizovane sa mimoškolskej činnosti nevenuje. Je registrovaná v modelingovej agentúre B. B., s.r.o., ktorej činnosti sa venuje podľa potrieb agentúry. Nejedná sa však o honorovanú činnosť, je to skôr reklama pre maloletú, pričom so zabezpečením tejto činnosti má matka výdavky v priemere cca 40-60 € mesačne. Matka zakupuje maloletej podľa potreby veci na ošatenie a obuv, školské potreby, pomôcky a uhrádza aktivity poriadané školou.

Matka maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenila svoj osobný stav, vydala sa a z tohto manželstva sa narodila maloletá H. V., C.. XX.XX.XXXX. Je zamestnaná v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. ak spracovateľ dokumentov s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 895 €, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti na Slovensku v sume 23,52 € mesačne. Manžel matky je zamestnaný v N. A. M. Q. B. ako šofér na polovičný úväzok s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 400 €. Na území Rakúska si uplatňuje rodinné prídavky na maloletú dcéru H. a aj na maloletú A., a to v sume 170 € mesačne na jedno dieťa. Rodina žije v byte na J. P. A. S., ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky s tým, že je zaťažený hypotekárnym úverom, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 145 €. Mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 231 € správa bytu, 24,89 € elektrina a 20 € internet.

Otec maloletej od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, pribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletým deťom M.: A., C.. XX.XX.XXXX, A., C.. XX.XX.XXXX X.

U. U., C.. XX.XX.XXXX, ku ktorým si plní vyživovaciu povinnosť dovedna v sume 300 € mesačne. Je zamestnaný v spoločnosti Slovenská V. ako vedúci oddelenia s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 1 615 €, iné príjmy nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 431 €, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 80 € plyn a 35,17 € elektrina.

Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. je čiastočne dôvodný, a to vzhľadom k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej ubehlo časové obdobie viac ako 12 rokov,

za ktoré bezpochyby prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorú zmenu je nevyhnutné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca. V čase posledného rozhodovania súdu navštevovala maloletá A. materskú škôlku, v súčasnosti navštevuje X. ročník strednej školy. So samotným nástupom na školskú dochádzku ako aj s postupom na vyššie stupne vzdelávacieho procesu sú spojené výdavky, či už sa jedná o povinné poplatky, ktoré je rodič povinný uhrádzať, alebo o náklady spojené so zabezpečením vzdelávacieho procesu (nákup učebníc, pracovných zošitov, školských potrieb a pomôcok, a pod.), ktoré následne počas roka podľa potreby dopĺňa a obmieňa. Taktiež aktivity poriadané školou sú v jednotlivých stupňoch vzdelávacieho procesu rozdielne a následne sú spojené i s adekvátnym finančným zabezpečením. Na strane maloletej A. tieto výdavky v čase posledného rozhodovania súdu ani neexistovali, pričom za tých 12 rokov, ktoré od tohto obdobia ubehli, boli na strane maloletej prítomné všetky tieto výdavky, samozrejme v rôznom rozsahu podľa toho, na akom stupni vzdelávacieho procesu sa maloletá v tom ktorom období nachádzala. Všetky tieto náklady je pritom potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby maloletej, a teda do výšky vyživovacej povinnosti, keďže vzdelanie sa považuje za základnú potrebu maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa.

Otec maloletej A. nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletej, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým namietal samotné vyčíslenie nákladov na odôvodnené potreby maloletej predložené matkou počas konania, napr. výdavky na ošatenie v sume 80 € mesačne, výdavky na bývanie v sume 100 € + úver mesačne a pod. a taktiež poukázal na to, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej A. plní i nad rámec súdom stanoveného výživného tak, ako to uviedol počas konania. K uvedeným námietkam otca súd uvádza, že náklady spojené s bývaním predstavujú u maloletej A. sumu 68 € mesačne bez úveru, pri rozrátaní výšky nákladov na bývanie na štyroch členov domácnosti. Náklady na úver súd pri svojom posudzovaní vyčíslenia nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej nevzal do úvahy na strane ani jedného z rodičov. Pokiaľ ide o zabezpečenie desiatového a pitného režimu u maloletej a zabezpečenia stravy v domácom prostredí a v škole súd náklady matky v sume 150 € mesačne + 25 € mesačne na stravu v škole nespochybnil, keďže sa jedná o štandardné výdavky na stravu dieťaťa vo veku maloletej A.. Súd taktiež nespochybňuje výdavky na školu a školské poplatky na strane maloletej, ktoré matka vo svojom vyčíslení uvádza v sume 20 € + 25 € mesačne, keďže je zrejmé, že matka zakupuje maloletej A. školské pomôcky a potreby, uhrádza povinné školské poplatky, aktivity poriadané školou spojené s finančným zabezpečením a pod. Náklady na cestovné v sume 12,30 €/mesačne sú rovnako nespochybniteľné a napokon aj jej voľnočasová aktivita, ktorou je modeling a kde súd má za to, že vzhľadom k tomu, že maloletá má záujem sa uvedenej činnosti venovať, sú s tým spojené výdavky v deklarovanej výške. Pokiaľ ide o ostatné matkou vyčíslené náklady na odôvodnené potreby maloletej A., súd spochybňuje výdavky na ošatenie maloletej v sume 80 € mesačne. Súdu je zrejmé, že maloletá vzhľadom k svojmu veku nosí ošatenie a obuv v dámskych veľkostiach, avšak suma 80 € mesačne sa súdu javí ako čiastočne nadhodnotená a za predpokladu, že matka na ošatenie maloletej tieto výdavky každý mesiac vynakladá, jedná sa z jej strany o dobrovoľné plnenie, ktoré však nemožno v plnom rozsahu pričítať do odôvodnených potrieb maloletej pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o náklady týkajúce sa hygienických a drogistických potrieb maloletej A. v sume 30 € mesačne, tieto súd rovnako vyhodnotil ako čiastočne nadhodnotené a nezodpovedajúce realite. Je zrejmé, že medzi tieto výdavky patria nielen bežné drogistické potreby (mydlá, šampóny a pod.), ale tiež čistiace prostriedky, pracie prášky a pod. a vzhľadom na to, že sa jedná o dievča taktiež i hygienické potreby, ktoré je nutné uspokojovať nepretržite a náklady na tieto potreby pravidelne vynakladať, avšak ani pri zohľadnení všetkých týchto položiek by náklady na tieto potreby nemôžu dosahovať čiastku 30 € mesačne, nadôvažok ak sa viacero z týchto položiek spotrebováva v rámci rodiny ako celku a nespotrebúva ich výlučne maloletá (napr. čistiace prostriedky, pracie prášky a pod.) S uvedených dôvodov preto súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu, keďže čiastku 270 € mesačne, na ktorú žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej, ako aj matkou deklarovanú výšku celkových mesačných výdavkov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej v sume 500 € tak, ako to matka uvádzala vo svojom návrhu, považoval za nadhodnotené a nezodpovedajúce skutočným výdavkom na maloletú, aj s prihliadnutím na vykonané dokazovanie v danej veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti náklady na strane maloletej A. spojené s bývaním (68 € mesačne), stravou v škole (25 € mesačne), stravou v domácom prostredí (150 € mesačne), cestovným

(12,30 € mesačne), ošatením a obuvou (cca 30 € mesačne), nákladmi na školské potreby, pomôcky a poplatky (cca 20 € mesačne), hygienickými potrebami (cca 15 € mesačne), liekmi (10 € mesačne) a voľným časom (cca 40 € mesačne) predstavujú u maloletej čiastku cca 360 € mesačne. Je pritom nepochybné, že matka má v súvislosti so starostlivosťou o maloletú aj ďalšie výdavky, ktoré nie sú v tomto vyčíslení zahrnuté, ako je napr. šetrenie na stužkovú, aktivity poriadané školou, lyžiarske výcviky, výlety, či nepravidelné a mimoriadne výdavky, ktoré sa vyskytnú v živote každého maloletého dieťaťa a ktoré nie je možné exaktne vyčísliť. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča je vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nevyhnutné, keďže od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletej k takej zmene pomerov, že je potrebné výšku vyživovacej povinnosti upraviť na takú sumu, aby ňou bola pokrytá aspoň pomerná časť nákladov na výživu maloletej, pokiaľ ide o pravidelné, opakujúce sa a nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné na strane maloletej A. pravidelne uhrádzať bez toho, že by rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti mohol výšku týchto nákladov ovplyvniť, alebo sa rozhodnúť, či ich vynaloží alebo nie.

Pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t. j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, danosti, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť. Obligatórne tiež súd prihliada i na životnú úroveň rodičov. V zmysle zákona vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich detí a až následne uspokojiť svoje vlastné životné potreby, k čomu sú povinní využiť všetky dostupné možnosti. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že obaja rodičia sa riadne podieľajú na pracovnom procese, otec dosahuje čiastočne vyšší príjem než matka, keď tento má priemerný mesačný netto príjem 1 615 € a matka 895 € mesačne. Na tomto mieste je však potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že manžel matky si uplatňuje rodinné prídavky na maloletú na území Rakúska, ktorá suma po odrátaní rodinných prídavkov poberaných na Slovensku predstavuje čiastku 170 € mesačne, ktorú sumu súd bral pri posudzovaní príjmových pomerov na strane matky do úvahy. Na strane matky teda jej príjmové pomery pozostávajú zo sumy 895 € mzda, rodinné prídavky na maloletú poberané na Slovensku v sume 23,52 € a rodinné prídavky uplatňované na maloletú v Rakúsku v sume 170 , t. j. dovedna 1 088 € mesačne. Príjem matky je teda o cca 527 € mesačne nižší, než príjem otca, ktorú skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní čiastočne zohľadnil a vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. upravil v sume 220 € mesačne, čo je viac než je polovica reálnych nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Na strane druhej však súd zohľadnil tú skutočnosť, že si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. i nad rámec súdom stanoveného výživného, či už zasielaním vreckového, poskytovaním finančných prostriedkov v hotovosti pri osobnom stretnutí, prispením na mimoriadne či jednorazové výdavky na strane maloletej, ktorú skutočnosť napokon nerozporovala ani matka maloletej a kde je zrejmé, že otec je otcom aktívnym, ktorý sa o svoju dcéru zaujíma. V danom prípade je potrebné, aby súd ponechal otcovi aj finančný priestor na úhradu vecných či iných plnení maloletej tak, ako tomu bolo i doteraz, prípadne spolupodieľanie sa na mimoriadnych výdavkoch maloletej, nakoľko je maloletá na uvedené zo strany otca zvyknutá a prirodzene to očakáva, pričom sa jedná o významnú súčasť vzájomných vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Otec počas konania žiadal, aby súd pri úprave jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Veronike prihliadol na to, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom A., A. X. U. M.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetné vyživovacie povinnosti k maloletým deťom zo strany otca sú nespochybniteľné, avšak pribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená, že sa zamietne inak dôvodný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča na predchádzajúce vyživovacie povinnosti. Každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkovým pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča.

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletej A. na sumu 220 € mesačne, ktorá suma zodpovedá zmene pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a tiež možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča. Uvedená výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej od mesiaca nasledujúceho po rozhodnutí súdu, keďže otec si dlhodobo plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. i nad rámec súdom stanoveného výživného, maloletej na prelome rokov uhradil náklady na kurz vodičského preukazu a na úhrade nákladov na

strane maloletej sa aktívne podieľa, nezhliadol dôvod k tomu, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravovaná aj za obdobie pred rozhodnutím súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

V Bratislave, dňa 19. apríla 2016