Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1139-2015.pdf
PDF · 73.05 KB
No categories available
4Er/1139/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci mal. oprávnenej Y. B., O.. XX.XX.XXXX, V. M., B. XX, zastúpenej Y. Y. M., F.: M., B. XX, proti povinným: 1./ U. B., O.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, O. V. F., K. XXX/XX, 2./ L. B., O.. XX.XX.XXXX, V. F., K. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Werferova 1, pod sp. zn. EX 1817/2015, o vymoženie dlžného výživného od 30.06.2008 do 31.10.2015 vo výške 59,11 Eur od povinného v 1./ rade a dlžného výživného od 30.06.2008 do 31.10.2015 vo výške 59,11 Eur od povinnej v 2./ rade s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu voči povinnému v 1./ rade U. B., O.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, O. V. F., K. XXX/XX, v časti dlžného výživného od 30.06.2008 do 31.10.2015 vo výške 59,11 Eur za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd z a s t a v u j e exekúciu voči povinnému v 1./ rade U. B., O.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, O. V. F., K. XXX/XX, v časti dlžného výživného od 30.06.2008 do 31.10.2015 vo výške 59,11 Eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Spišská Nová Ves bola dňa 16.12.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prílohou žiadosti súdneho exekútora bol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie a exekučný titul - právoplatný a vykonateľný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11P 150/08-16 zo dňa 24.6.2008, na podklade ktorého oprávnená navrhla vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného od 30.06.2008 do 31.10.2015 vo výške 59,11 Eur od povinného v 1./ rade a dlžného výživného od 30.06.2008 do 31.10.2015 vo výške 59,11 Eur od povinnej v 2./ rade a trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a vykonateľným exekučným titulom uskutočnil svoju prieskumnú právomoc v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd pri jej výkone a pri skúmaní podmienok konania (§ 103 O.s.p.) zistil, že povinný v 1./ rade zomrel dňa 28.8.2010, preto následne vykonal lustráciu dedičských veci v súdnom registri „D“ tunajšieho súdu. Z vykonanej lustrácie bolo zistené, že dedičské konanie po nebohom povinnom v 1./ rade bolo vedené pod sp. zn. 7D/158/2010. Z pripojeného dedičského spisu mal súd za preukázané, že dedičské konanie po nebohom povinnom v 1./ rade bolo skončené vydaním uznesenia č. k. 1D 158/2010-22 dňa 20.12.2010 v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechala žiaden majetok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.1.2011, čo do výroku o zastavení konania a dňom 26.1.2011, čo do výroku o trovách konania.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie vo veci sa začalo dňom 30.11.2015, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenej súdnemu exekútorovi, súd dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda, že súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je strata spôsobilosti povinného v 1./ rade byť účastníkom konania. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinný v 1./ rade zomrel dňa 28.8.2010, t. j. pred začatím exekučného konania, v danom prípade sa jedná o absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania, ktorú nemožno odstrániť ani uplatnením procesného nástupníctva v konaní, t. j. návrhom na pripustenie zmeny účastníka v exekučnom konaní (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku) vzhľadom na to, že k rozhodnej právnej skutočnosti - úmrtiu povinného došlo pred začatím konania Na záver súd uvádza, že povinný v 1./ rade zomrel bez zanechania akéhokoľvek majetku, a teda do práv a povinností nebohého poručiteľa nevstúpili jeho dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), tým pádom procesné
nástupníctvo v exekučnom konaní, pokiaľ by aj povinný v 1./ rade bol zomrel počas exekučného konania, nebolo možné uplatniť.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu vedenú voči povinnému v 1./ rade vedenú pre vymoženie dlžného výživného od 30.06.2008 do 31.10.2015 vo výške 59,11 Eur vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko v danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie ako takej, ale iba k zastaveniu exekúcie voči povinnému v 1./ rade a v časti vymáhanej pohľadávky pripadajúcej na povinného v 1./ rade, pričom povinná v 2./ rade je naďalej povinná uhradiť zvyšnú časť vymáhanej pohľadávky oprávnenej. Trovy exekúcie tak budú vymožené v ďalšom priebehu exekúcie od povinnej v 2./ rade.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.