Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-35-2015.pdf
PDF · 113.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/35/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.4.2016, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného K. Q., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom I., ul. U. č. XX, okr. J. - okolie, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.: 4Pv 566/13/8803-36 zo dňa 4.3.2015 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 13.8.2013 v čase o 07.55 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. T. XXX, EČV: D. M. s návesom EČV: D. M. spoločnosti Q. SR, prevážajúce drevo v Košiciach, na ceste tretej triedy č. III/050187 smerom zo Šace do Hanisky, kde na priamom úseku cesty mimo obce, v trojramennej križovatke s vedľajšou (účelovou) cestou vedúcou k skládke dreva, ktorá nie je na hlavnej ceste označená dopravnými značkami vybočil z priameho smeru jazdy vľavo na uvedenú účelovú komunikáciu v čase, keď sa v jeho bezprostrednej blízkosti za ním už v ľavej polovici vozovky nachádzalo osobné motorové vozidlo zn. C. F. EČV: J. M., ktorého vodič J. I. už nemohol zabrániť vzniku kolízie zmenou smeru a rýchlosti vozidla, následkom čoho narazil s vozidlom do zadnej časti ťahača nákladného vozidla vodiča Q., pričom pri uvedenej dopravnej nehode spolujazdkyňa z vozidla C. F. utrpela ťažký úraz a to zlomeninu oboch kostí pravého predlaktia s posunutím úlomkov, pomliaždenie pravého ramena ťažšieho stupňa a pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa s dobou liečenia 10 až 12 týždňov;
- keďže skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť J. poisťovňa, a. s., P., C. 4, XXX XX D. 1, IČO: XX XXX XXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného K. Q. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a spáchanie trestného činu poprel. Uviedol, že dňa 13.8.2013 prevážal motorovým vozidlom Tatra 815 náklad dreva zo Šace do expedičného skladu pri obci Haniska dovolenou rýchlosťou do 80 km/hod. Asi 150 m pred odbočením na vedľajšiu cestu znížil rýchlosť na 20 km/hod.. Zároveň zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy doľava. V čase, keď sa približoval k miestu kde chcel odbočiť, pohľadom do spätného zrkadla zistil, že za ním nič nejde, následne sa venoval situácii v mieste, na ktoré chcel odbočiť. Zdôraznil, že pred odbočovaním sa pozrel do spätného zrkadla, ale vedľa seba ani za sebou žiadne motorové vozidlo nevidel. Tejto skutočnosti venoval dostatočnú pozornosť, keďže za motorovým vozidlom je dosť veľký mŕtvy uhol. Odbočovací manéver začal po znížení rýchlosti asi na 20 km/hod.. Vtedy začul škrípanie bŕzd a evidoval náraz. Vzápätí zistil, že do ľavej zadnej strany nákladného vozidla narazilo motorové vozidlo Škoda Felícia. Pri
náraze došlo k poškodeniu brzdového systému návesu, preto vozidlo zastavilo asi po dvoch metroch od začatia brzdenia. Zotrvačnosťou vozidla sa dostal na vedľajšiu cestu, iba náklad trochu zasahoval do vozovky, z ktorej odbočoval. Keď vystúpil z vozidla bol rozčúlený, preto vynadal vodičovi Škody Felícia J. I., že nedával pozor. Prvou reakciou J. I. bolo tvrdenie, že si smerovky na nákladnom aute nevšimol. Keďže manželka J. I. bola zranená, zavolal záchrannú službu, ktorá zabezpečila jej ošetrenie. Podľa jeho názoru nehodu spôsobil vodič Škody Felícia, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť dopravnej situácii, keď znížil rýchlosť návesu a ťahača na 20 km/hod., za účelom odbočenia vľavo. V tejto situácii ho vodič chcel predbehnúť. Podotkol, že motorové vozidlo zn. Tatra malo spolu s naloženým návesom dĺžku 18 metrov, pričom iba ťahač má dĺžku okolo 7 metrov. Smerovku signalizujúcu odbočenie vľavo zapol v čase, keď míňal cestu, ktorá odbočuje do zvieracieho útulku, teda asi 150 m od cesty, na ktorú chcel odbočiť. Preprave dreva sa venuje 8 alebo 9 rokov a za celú prax nezapríčinil dopravnú nehodu. Preto vzhľadom na jeho predchádzajúce skúsenosti je si 100% istý, že smerovku zapol a urobil tak včas, keďže takýto postup má zaužívaný na predmetnej ceste už dlhšiu dobu. Popri brzdení zároveň podradil do nižšej rýchlosti, z veľkej 5-ky do malej 4-ky, aby pri tejto rýchlosti auto zvládlo odbočenie vľavo. Počas celých 150 metrov brzdil, a teda brzdové svetlá svietili. Z pohľadu vodiča idúceho za ním boli na jeho ťahači viditeľné 3 blikajúce smerové svetlá a brzdové svetlá na návese aj na ťahači. Podobne vypovedal aj v prípravnom konaní. Navyše obžalovaný vypovedal, že keď po nehode vystúpil z kabíny vozidla, po celý čas ostal vonku a komunikoval s vodičom, zabezpečoval úkony ohľadne nehody a do kabíny ťahača opäť nastúpil až po zdokumentovaní dopravnej nehody políciou a odtiahnutí Škody Felície, dovtedy zakliesnenej pod návesom. Trvalo to vyše dvoch hodín a po celý tento čas smerovky na ťahači blikali. Bola pri tom aj TV JOJ, ktorá priebeh záchranných prác nahrávala. Záverom svojej výpovede obžalovaný dodal, že pri vyhotovení fotodokumentácie sa nikto z prítomných policajtov nevenoval tomu, aby urobil záber z pohľadu vodiča do ľavého spätného zrkadla. Vjazd na odbočku je dostatočne široký, nebolo potrebné, aby si nadbiehal. Úzka je iba cesta, na ktorú odbočil. Z výpovede svedka - poškodeného J. I. súd zistil, že v inkriminovanom čase šiel spolu s manželkou a dcérou na kúpalisko do Maďarska. Na ceste smerom do obce Čaňa pred sebou zaregistroval nákladné motorové vozidlo naložené drevom. Išiel rýchlosťou asi 70 km/h. Keďže zistil, že oproti nič nejde, začal ho obiehať. Keď bol na úrovni naložených klád - na konci návesu, zaregistroval, že kabína vodiča sa začína vychyľovať smerom doľava. Zdôraznil, že vodič nákladného motorového vozidla nemal zapnutú smerovku, ktorou by dával najavo, že chce odbočiť a to ani v čase, keď ho už začal predbiehať. Akonáhle zistil, že sa kabína nákladného motorového vozidla vytáča doľava, okamžite začal prudko brzdiť, avšak šmykom pokračoval v smere jazdy, až kým nezastavil asi meter pred zadnými kolesami ťahača, ktorý pokračoval v odbočovaní doľava a tyč tiahla zachytila jeho motorové vozidlo v mieste pravého stĺpika cez prednú kapotu a ťahala ho asi 30 až 50 metrov na vedľajšiu cestu. Pri nehode k poškodeniu interiéru vozidla nedošlo. Poškodená bola karoséria v prednej časti jeho vozidla od pravého predného stĺpika a naprieč predná kapota, pritom sa rozletelo pravé predné okno. Nevedel sa vyjadriť, akým spôsobom došlo k zraneniu jeho manželky, pretože on sledoval situáciu pred vozidlom. Z vozidla vystúpil spolu s dcérou, aby pomohli vystúpiť jeho manželke, ktorá sa sťažovala na bolesť ruky. Z vozidla vystúpil aj vodič ťahača a začal im nadávať, že nedávali pozor. Sanitku volala jeho neter, ktorej zavolali čo sa stalo. Policajti aj sanitka prišli veľmi rýchlo. Obžalovaný do príchodu policajtov a sanitky stál vedľa nich, avšak on sa o neho veľmi nestaral. Po ceste, kde došlo k nehode často nechodí. Ak však po nej ide, nevenuje pozornosť tomu, či je vedľa nejaká poľná cesta. Z výsluchu poškodeného na podklade položených otázok vyplýva, že pred prebiehaním svoju pozornosť venoval hlavne ceste v protismere, teda či ide nejaké auto a nevšimol si, či nákladné vozidlo idúce pred ním brzdí. Za nákladným vozidlom šiel možno dve minúty, kým ho začal obiehať. Žiadne brzdové svetlá ani smerovky si nevšimol. Zdôrazňoval, že aj obžalovaný údajne pri výsluchu potvrdil, že brzdil iba motorom. Čo sa týka použitia bezpečnostných pásov tvrdil, všetci vo vozidle boli riadne pripútaní, on bol od bezpečnostného pásu dokonca zranený na ľavom ramene pri prudkom brzdení. Na nadávky zo strany obžalovaného krátko po nehode nereagoval, obžalovanému nič nepovedal. Poškodená K.. C. I. vypovedala, že v inkriminovanom čase išli spolu s manželom a dcérou O. do Maďarska na aute, ktoré šoféroval jej manžel. Sedela vedľa neho na sedadle spolujazdca a dcéra O. sedela na sedadle za sedadlom vodiča. Dlho šli za nákladným autom, ktoré prevážalo drevo. Pred nimi išli asi tri autá, ktorým sa podarilo nákladné auto predbehnúť. Keď sa jej manžel presvedčil, že už ďalšie auto v protismere nejde, začal nákladné auto predbiehať. V tom sa vodič nákladného auta začal vychyľovať doľava. Manžel začal prudko brzdiť a ona sa zaprela nohami. Pri zastavení si zranila pravú ruku tak, že ňou narazila do okna, ktoré sa pritom rozbilo. Pri náraze ruky do okna utrpela zlomeninu
predlaktia pravej ruky a pravé rameno mala narazené. Nevedela sa vyjadriť, kde ramenom narazila. Poranenie pravého ramena podľa svedkyne nemohlo vzniknúť od bezpečnostného pásu, pretože ten mala pripútaný voľnejšie. Keď zaregistrovala nákladné auto pred sebou, hodila sa k manželovým nohám. Zdôraznila, že nákladné auto vôbec nezaplo smerovky signalizujúce, že ide odbočovať. Nevedela sa vyjadriť k tomu, v akej pozícii bolo ich auto k nákladnému vozidlu v čase, keď toto začalo odbočovať. Pamätala si len to, že v tom čase už stáli. Pred predbiehaním nešli veľmi rýchlo, len asi okolo 50 - 55 km/ hod. Zdôraznila tiež, že vodič nákladného motorového vozidla v čase, keď vybočil doľava tak telefonoval, čo si určite všimla. Z výpovede poškodenej po položení doplňujúcich otázok vyplynulo, že sa nevedela vyjadriť k tomu, čo predchádzalo stretu ich vozidla s nákladným motorovým vozidlom, lebo v tom čase omdlela. Prebrala sa až vtedy, keď ich auto stálo a manžel, ani dcéra v aute už neboli. Na ozrejmenie uviedla, že bezpečnostný pás mala zapnutý voľnejšie, a preto v čase obiehania, keď videla, čo ich čaká reagovala tak, že sa naklonila na stranu smerom k manželovým nohám. Následne omdlela a nevie sa teda vyjadriť k tomu, akým mechanizmom jej boli zranenia spôsobené. Nevedela odpovedať na otázku, či nákladné motorové vozidlo idúce pred nimi spomaľovalo alebo brzdilo, čo odôvodnila odstupom času. Podľa vyjadrenia poškodenej, cestu poznali veľmi dobre, keďže v minulosti po nej chodievali aj dva krát týždenne. Poškodená potvrdila, že veľmi dlho používa okuliare do diaľky s hodnotami 3,8 a 3,5 dioptrií. Zároveň spontánne uviedla, že aj jej manžel chodí k očnej lekárke, okuliare však nenosí, občas si kupuje okuliare 0,5 dioptrií, ktoré predávajú na trhu. K následkom, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, poškodená vypovedala, že mala poranenú pravú ruku, ktorú jej museli operovať. Hospitalizovaná bola 3 dni. Tri mesiace chodila každý týždeň do nemocnice na kontroly, kde jej odstraňovali zrazeniny z brušnej steny. Ak by bola zamestnaná, do zamestnania by mohla nastúpiť rok po nehode. Predtým pracovala ako učiteľka. V súčasnosti pociťuje bolesti pri zmene počasia a má problémy s jemnou motorikou. Svedkyňa O. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala v tom význame, že v deň dopravnej nehody cestovala spolu s rodičmi autom do Maďarska. Otec vozidlo šoféroval, mama sedela vpredu vedľa otca a ona na sedadle za vodičom. Počas jazdy zaregistrovala nákladné auto, ktoré prevážalo drevo. Za tým autom išli dosť dlho. Otec ho chcel predbehnúť, musel však počkať kým sa uvoľnila cesta v protismere. Následne otec začal nákladné auto predbiehať, vzápätí prudko brzdiť a následne došlo k nárazu. Nevedela sa vyjadriť k žiadnym iným okolnostiam dopravnej nehody. Uviedla, že nevie ako šli rýchlo v čase, keď otec začal auto predbiehať. Registrovala len predbiehanie, prudké brzdenie a náraz. Po náraze vyšli z auta a aj vodič nákladného vozidla vyšiel vonku. Nepamätala sa, či sa s ním rozprávali. Vodič nákladného vozidla volal záchranku, lebo jej mama bola zranená. Na otázku, či na nákladnom motorovom vozidle pred nimi blikali smerovky alebo svietili brzdové svetlá odpovedala, že si to nevšimla. Nevedela odpovedať na otázky, akou rýchlosťou išlo vozidlo pred nimi, ani či po nehode došlo k hádke medzi vodičom vozidla a jej otcom. Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. X. H. potvrdil, že z technického hľadiska bolo príčinou vzniku dopravnej nehody vybočenie nákladného motorového vozidla z priameho smeru jazdy doľava v čase, keď sa v jeho bezprostrednej blízkosti za ním už v ľavej polovici vozovky nachádzalo motorové vozidlo, ktorého vodič v tom čase už nemohol zabrániť vzniku kolízie zmenou smeru a rýchlosti jazdy. Pri posudzovaní možnosti vodičov na odvrátenie vzniku nehody je potrebné brať do úvahy, že vodič nákladného vozidla vie o tom, že bude odbočovať doľava, pričom za ním idúci vodič to má možnosť zistiť jednoznačne až v okamihu, keď zaregistruje znamenie o zmene smeru jazdy alebo až zmenu smeru jazdy pred ním idúceho vozidla. Čas potrebný na odbočenie doľava a prejdenie do jazdnej dráhy vodiča idúceho za ním je podstatne kratší, ako čas potrebný na reakciu vodiča, nábeh brzdného účinku a samotné brzdenie pred miestom, kde sa križujú dráhy pohybu vozidiel. Z tachografického záznamu jazdy nákladného motorového vozidla vyplynulo, že pred vznikom nehody sa pohybovalo rýchlosťou okolo 76 km/hod. V prvom úseku počas brzdenia motorom došlo k poklesu rýchlosti asi na 60/km hod., za tento čas mohlo nákladné motorové vozidlo prejsť dráhu 55,9 m až 83,9 m. V tomto čase ešte nesvietili brzdové svetlá na vozidle. Po prvotnom znížení rýchlosti účinkovali brzdy nákladného vozidla na dráhe 30,1 m až 40,7 m, pričom uplynul čas 2,65 s (sekundy) až 3,61 s. Na začiatku odbočovania sa vodič nákladného vozidla pohyboval vypočítanou rýchlosťou od 20,1 km/ hod. až 21,9 km/hod. Od vybočenia prednej časti ťahača po zrážku uplynul čas 3,15 s až 3,29 s. Pred zrážkou mohli svietiť brzdové svetlá nákladného motorového vozidla počas znižovania rýchlosti a odbočovania celkovo 5,8 až 6,9 sekundy.
Po porovnaní vzájomného pohybu vozidiel pred nehodou znalec zistil, že od rozsvietenia brzdových svetiel nákladného motorového vozidla po začiatok reakcie vodiča osobného motorového vozidla uplynul čas v rozpätí 2,83 až 3,76 sekundy. Z toho je možné určiť, že v čase, keď sa na nákladnom motorovom vozidle mohli rozsvietiť brzdové svetlá, toto sa nachádzalo pred miestom zrážky vo vzdialenosti 120,5m až 133,5 metra. Pri zohľadnení dĺžky nákladného motorového vozidla a jeho nákladu, v čase rozsvietenia brzdových svetiel nákladného motorového vozidla sa osobné motorové vozidlo nachádzalo za ním vo vzdialenosti 61,2 až 63,6 metra. V tom čase sa obidve vozidlá pohybovali priamo a vodič osobného vozidla ešte nemusel vedieť, že vozidlo pred ním bude meniť smer jazdy. Vodič osobného morového vozidla s najväčšou pravdepodobnosťou sa rozhodol predbiehať nákladné vozidlo v rovnakom čase, ako vodič nákladného vozidla začal pred odbočovaním brzdiť. Za predpokladu, že by vodič nákladného motorového vozidla nepoužil znamenie o zmene smeru jazdy, vodič osobného motorového vozidla v tom čase ešte nemusel vedieť, že nákladné vozidlo bude ďalej znižovať rýchlosť jazdy a odbočí doľava. Mohol to rozpoznať v prípade, ak by ho bol sledoval ďalej, nakoľko na začiatku reakcie vodiča osobného motorového vozidla sa nákladné vozidlo už pohybovalo takmer rovnakou rýchlosťou ako v okamihu zrážky t. j. okolo 20 km/hod. Z porovnania vzájomného pohybu vozidiel vyplýva, že vodič osobného motorového vozidla reagoval na situáciu intenzívnym brzdením až v čase, keď zbadal, že predná časť nákladného vozidla vybočuje doľava a v tomto čase už nemohol vzniku nehody zabrániť. Vodič osobného vozidla by v takom prípade mohol zabrániť vzniku nehody, iba ak by sa bol na začiatku reakcie pohyboval s vozidlom rýchlosťou menšou ako 74 km/hod.. Za predpokladu, že by sa na nákladnom vozidle rozsvietili smerové svetlá súčasne s rozsvietením brzdových svetiel a vodič osobného vozidla by bol na to reagoval tiež znižovaním rýchlosti jazdy, mohol nehode zabrániť. Osobné motorové vozidlo poškodeného podľa zanechaných brzdných stôp sa pohybovalo rýchlosťou 77,2 až 83,5 km/hod.. Obhajca požiadal znalca, aby sa vyjadril k tvrdeniu poškodeného J. I., že po intenzívnom brzdení zastavil vozidlo asi meter pred zadnými kolesami ťahača, ktorý pokračoval v odbočovaní, pričom až spojovacia tyč nákladného vozidla zachytila jeho osobné motorové vozidlo, ktoré bolo vlečené za kapotu 30 - 50 metrov. Na túto otázku znalec uviedol, že obidve motorové vozidlá v čase zrážky boli v pohybe. Poloha miesta zrážky je daná miestom, kde sa lomili brzdné stopy motorového vozidla Škoda Felícia. Od miesta zrážky do zastavenia nákladného vozidla prešli obe vozidlá už zakliesnené do seba vzdialenosť 10,8 metra. Je teda podľa znalca vylúčené, aby k zrážke vozidiel došlo v čase, keď vozidlo poškodeného stálo. Na otázku obhajoby sa znalec vyjadril aj k verzii obžalovaného, že ako vodič nákladného motorového vozidla súčasne s brzdením zapol smerovky oznamujúce zmenu smeru jazdy a že sa naposledy presvedčil pohľadom do spätného zrkadla, že môže odbočiť 2 alebo 3 sekundy predtým, než skutočne začal odbočovať. Znalec potvrdil, že ak by poškodený vodič motorového vozidla reagoval na znamenie o zmene smeru jazdy, ktoré by dal vodič nákladného motorového vozidla súčasne s brzdením, mohol by nehode zabrániť, pretože v takom prípade by šiel za nákladným motorovým vozidlom dostatočne dlhú dobu. Na záver znalec dodal, že zo stôp zanechaných na mieste nehody je možné vypočítať iba to, že v čase, keď nákladné motorové vozidlo začalo odbočovať doľava, osobné vozidlo bolo za ním 50 metrov a do zrážky ostával čas 4-5 sekúnd. Vodič osobného motorového vozidla nemal dostatok času na to, aby sa vrátil do pravého jazdného pruhu. Z lekárskych správ a zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva súd zistil, že poškodená K.. C. I. pri dopravnej nehode utrpela ťažký úraz a to zlomeninu oboch kostí pravého predlaktia s posunutím úlomkov, pomliaždenie pravého ramena ťažšieho stupňa a pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa s dobou liečenia 10 až 12 týždňov. Zranenia jej boli spôsobené nečakaným nárazom o interiér vozidla pri dopravnej nehode. Pri lekárskej kontrole 4.9.2013 poškodená bolesti už neudávala. Zlomenina kostí pravého predlaktia s posunutím úlomkov si vyžadovala operáciu. Obvyklý spôsob jej života bol narušený bolesťami a nutnosťou vykonania ďalších invazívnych ošetrení. Zo záznamu o dopravnej nehode (z č.l. 102-115) a z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, kde k dopravnej nehode došlo, ako aj rozsah poškodenia osobného motorového vozidla poškodeného. Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, a spácha taký čin závažnejším spôsobom konania. Závažnejší spôsob konania spočíva v porušení dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona (§ 138 písm. h) Trestného zákona).
V prejednávanom prípade prichádza do úvahy porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. V zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. (§ 123 ods. 4 Trestného zákona) Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného vinným v zmysle obžaloby, uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v rozmedzí 15-18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel najmenej na dobu 2 rokov. Prokurátor považoval za preukázané, že obžalovaný pred samotným odbočovacím manévrom nedal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí J. I. a K.. C. I., ktorí sedeli vpredu vo vozidle Škoda Felicia. Podľa jeho názoru by vzhľadom na neporovnateľnú veľkosť oboch vozidiel bolo nelogické, aby sa poškodený pokúšal predbiehať takéto vozidlo za situácie, ak by bolo dané znamenie o zmene smeru jazdy ako to tvrdil obžalovaný. Naviac poukázal na tvrdenie K.. C. I., že obžalovaný pri samotnom odbočovacom manévri telefonoval, teda sa nevenoval náležite riadeniu vozidla. Pri vyhodnotení vzniku dopravnej nehody poukázal na tú časť výpovede znalca X.. X. H., v ktorej vyhodnotil nehodový dej z technického hľadiska až od momentu vzniku brzdných stôp. V čase, keď obžalovaný začal odbočovať, poškodený už nemohol z technického hľadiska zabrániť vzniku samotnej zrážky. Všetky ostatné verzie považoval iba za hypotézy. Odvrátiť zrážke mohol obžalovaný, ak by ešte pred samotným odbočovacím manévrom sa presvedčil o situácii v cestnej premávke. Aj keby poškodený zaregistroval brzdové svetlá nákladného motorového vozidla, táto okolnosť nemôže zbaviť obžalovaného zodpovednosti, pretože brzdové svetlá nie sú to isté ako znamenie o zmene smeru jazdy. Hlavnou príčinou vzniku samotného trestného činu bolo, že obžalovaný sa nevenoval riadne vedeniu motorového vozidla a najmä, že nedal znamenie o zmene smere jazdy. Vo vzťahu k spôsobeným následkom, ktorým bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenej K.. C. I. poukázal na závery znaleckého posudku K.. V. T. z odboru zdravotníctva, ktoré nemožno spochybňovať. Splnomocnenec poškodeného sa v záverečnej reči stotožnil s návrhom prokurátora. Obhajca obžalovaného JUDr. Jozef Göbl poukázal na tvrdenie obžalovaného, že oznámenie o zmene smeru jazdy dal smerovkami včas a riadne najavo a že tá časť jeho obhajoby vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená. K výpovedi znalca Ing. H., ktorý z technického hľadiska posúdil priebeh dopravnej nehody výhrady neboli. Pochybnosti vyplývajúce z toho, či poškodený videl alebo nevidel zapnuté smerovky je potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného, ktorý vypovedal, že smerovky včas a riadne zapol. Taktiež je nepochybné, že musel brzdiť brzdami, čo bolo evidentné aj zo zapnutých brzdových svetiel a že poškodený, ktorý poznal cestu, na ktorej došlo k nehode, mohol predpokladať, že vozidlo idúce pred ním bude chcieť odbočiť na vedľajšiu cestu. Obhajoba zároveň poukázala na rozpory vo výpovediach poškodeného, ktorý rozdielne popisoval okolnosti, za ktorých k nehode došlo a aj tieto vyhodnotiť v prospech obžalovaného. V prípade, ak by bol obžalovanému uložený navrhovaný trest, tento by mal pre jeho rodinu fatálne následky, keďže by znamenal koniec jeho terajšieho pracovného pomeru. Pri návrhu trestu nebolo zohľadnené, že je na obžalovanom závislé aj maloleté dieťa a manželka. Keďže nebolo preukázané, že sa skutok stal tak ako je uvedené v obžalobe, obhajca navrhol, aby súd obžalovaného oslobodil. Obžalovaný vo svojej záverečnej reči prejavil ľútosť nad následkami, ktoré boli K.. C. I. spôsobené. Trval na tom, že žiadnu povinnosť vodiča neporušil, že smerovky riadne zapnuté mal a že sa plne venoval riadeniu motorového vozidla. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov bolo zistené, že skutok sa stal, keďže poškodená K.. C. I. pri dopravnej nehode utrpela závažné zranenie, ktorého znaky zodpovedajú ťažkej ujme na zdraví, ako ho definuje príslušná právna norma. Existujúci následok je nespochybniteľný a je navyše objektivizovaný aj závermi vypracovaného znaleckého posudku. O trestný čin spáchaný obžalovaným by však išlo iba v tom prípade, ak by bez akýchkoľvek pochybností bolo jednoznačne preukázané, že vzniknutý škodlivý následok nastal v príčinnej súvislosti s porušením dôležitej povinnosti obžalovaného vyplývajúcej z jeho zamestnania. Obhajoba aj obžaloba sa zhodli v tom, že spomínaná "dôležitá povinnosť" sa týka ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný
dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Postačovalo by poukázať na to, že tvrdenie obžalovaného (že dal znamenie o zmene smeru jazdy) stojí iba proti tvrdeniu poškodených, ktoré iným dôkazom objektivizované nebolo, že poškodení majú záujem na výsledku trestného stíhania a to možnosť získania majetkového prospechu za predpokladu uznania viny obžalovaného. K záverom obžaloby, že obžalovaný pred samotným odbočovacím manévrom nedal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a že pritom telefonoval, je iba v rovine nedoložených dohadov, ktoré odporujú nevyvrátenému tvrdeniu obhajoby, že nebolo preukázané, aby obžalovaný nedal znamenie o zmene smeru jazdy a že sa plne venoval riadeniu motorového vozidla. Na výpovede svedkov nie je možné bezvýhradne prihliadať ako na pravdivé, keďže okolnosti dopravnej nehody popisujú odlišne a to aj v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania. Znalec z odboru dopravy vylúčil pravdivosť tvrdení J. I., že brzdové svetlá signalizujúce brzdenie nákladného motorového vozidla idúceho pred ním svietiť nevidel, že svoje osobné motorové vozidlo zastavil ešte pred miestom zrážky a že po zakliesnení pod nákladné motorové vozidlo mal byť ním vlečený ešte asi 30 až 50 metrov na vedľajšiu cestu. Taktiež vylúčil pravdivosť tvrdenia K.. C. I., že pred nehodou jej manžel išiel rýchlosťou 50 - 55 km/h a že v čase, keď nákladné vozidlo začalo odbočovať, oni už stáli. Znalec vyhodnotil príčiny dopravnej nehody najmä z technického hľadiska s tým, že poškodený pred okamihom zrážky už nemohol nehode zabrániť ani intenzívnym brzdením, ani zmenou smeru jazdy svojho vozidla. Ani znalec však nemôže zodpovedať na otázku, či obžalovaný dal alebo nedal znamenie o zmene smeru jazdy. Nie je vylúčené, že tak obžalovaný urobil súčasne s brzdením, pri ktorom spomalil rýchlosť nákladného vozidla z 60 km/h na 20 km/h. Použitiu bŕzd nasvedčuje aj záznam z tachografu. Preto vodič motorového vozidla idúci za ním nepochybne mal zaregistrovať brzdenie signalizované aj rozsvietením brzdových svetiel. Ak si ich poškodení nevšimli, nemuseli si všimnúť ani zapnuté svetlá smeroviek, čo napokon potvrdili. Nebolo vyvrátené ani tvrdenie obžalovaného, že keď po nehode vystúpil z vozidla, vrátil sa do jeho kabíny až po zadokumentovaní nehody políciou. Pritom je evidentné, že smerovky svietili aj počas vyhotovenia fotodokumentácie. Hoci v priebehu hlavného pojednávania vyšli najavo aj informácie o zhoršenom zraku poškodeného, súd sa tejto otázke nevenoval, keďže zistenie skutkového stavu ostatnými dôkazmi považoval za dostačujúce. Pri hodnotení spôsobu jazdy poškodeného J. I. je potrebné vziať do úvahy, že za naloženým nákladným motorovým vozidlom bol nútený ísť nekomfortne dlhšiu dobu. Svoju pozornosť poškodený koncentroval najmä na okamih, aby vystihol situáciu, keď v protismere už nešlo žiadne motorové vozidlo, aby konečne mohol nákladné motorové vozidlo predbehnúť. Keď sa mu taká možnosť napokon vyskytla, sústredil sa na obiehací manéver, pričom už nevenoval potrebnú pozornosť zmene rýchlosti, brzdovým svetlám a ani smerovkám nákladného motorového vozidla idúceho pred ním. Je možné predpokladať, že poškodený rýchlosť svojho vozidla ešte zvýšil. Poškodený sa rozhodol pred ním idúce nákladné motorové predbiehať takmer v rovnakom čase, ako obžalovaný začal brzdiť za účelom odbočenia. Preto ho v spätnom zrkadle už nezaregistroval. Obžalovanému nie je možné vytýkať, že v čase odbočenia sledoval situáciu pred vozidlom na ceste, kam odbočoval, keď sa len niekoľko sekúnd predtým mal pohľadom do spätného zrkadla presvedčiť, že tak môže bezpečne urobiť. Vyžaduje sa pripomenúť, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, aj vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Vychádzajúc z obhajoby obžalovaného, ktorá nebola jednoznačne vyvrátená, do situácie, keď dopravnej nehode nebolo možné zabrániť sa mohol poškodený dostať vlastným pričinením. Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. V prejednávanej veci nebolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že znamenie o zmene smeru jazdy dal včas a riadne. Keďže vypočutí svedkovia evidentne vypovedali v neprospech obžalovaného aj o okolnostiach, ktoré boli v rozpore s objektívnymi faktami, súd mal závažné pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení, ktoré bol povinný vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Preto ho súd spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Právny zástupca poškodenej zdravotnej poisťovne si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v súvislosti s preplatením liečebných nákladov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti K.. C. I.. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. (§ 288 ods. 3 Trestného poriadku). Preto odkázal poškodenú spoločnosť A. U. N., a.s. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie v prejednávanom prípade.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.