Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-416-2015.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/416/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu EURO BUSINESS SOLUTIONS s. r. o., Osadná 2, Bratislava, IČO 46132767, zast. JUDr: Alžbeta Fuchsová, advokátka, Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanému B., o zaplatenie 141,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 28,97 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28,97 eur od 16. 10. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . 3. V späťvzatej časti istiny vo výške 60,16 eur s príslušenstvom súd konanie z a s t a v u j e. 4. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia spotrebiteľského úveru. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral svoju žalobu v časti istiny 60,16 eur s príslušenstvom v dôsledku postupných čiastočných úhrad späť a konanie žiadal zastaviť, preto súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s . p. v tejto časti konanie zastavil. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. /jedná sa o drobný spor/, pričom vychádzal z predložených písomných dôkazov. Rozsudok bol verejne vyhlásený / bez nariadenia pojednávania/ v zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci uzavreli na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXX podľa § 657 a nasl. Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení dodatku zo dňa 14. 5. 2013. Predmetom tejto zmluvy bola pôžička vo výške 200 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť v lehote do 11. 6. 2013, podľa dodatku zo dňa 17. 9. 2013 do 15. 10. 2013.. Podľa čl. I zmluvy celková výška úroku za spotrebiteľský úver / poplatok za poskytnutie pôžičky/je vo výške 48 eur a celková výška úveru je tak 248 eur. Podľa čl. 2 bod 2. 2. VOP žalobca poskytol žalovanému pôžičku tak, že finančné prostriedky v dohodnutej výške poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient uhradil registračný poplatok 0,01 eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa potom považoval dátum pripísania finančných prostriedkov na účet žalovaného. Podľa čl. 3 bod 3. 1 VOP pokiaľ sa žalovaný dostane do omeškania s vrátením celkovej výšky pôžičky, žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 2% za každý deň omeškania zo splatnej sumy, ktorá nebola včas splatená. Podľa čl. 15 bodu 15.2 VOP ak je žalovaný v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť žalobcaovi jednorazovú pokutu za omeškanie plnenia vo výške 25 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 1-99 eur, vo výške 50 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 100-199 eur, vo výške 75 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 200-300 eur,. Podľa čl. 15 bod
15. 3 VOP v prípade, ak klient je v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné SMS správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, e- mail predstavuje sumu vo výške 2 eur. Podľa čl. 1 zmluvy je ročná úroková sadzba 417,14 percentuálna úroková sadzba, RPMN 3630,50 proc. V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa § 657 Obč. zák. v zmysle ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynuté dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy môže byť aj poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200 Eur, žalovaný túto skutočnosť nevyvrátil, pričom mu vznikla povinnosť žalobcovi túto čiastku vrátiť, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 200 Eur vyhovieť.
Žalovaná z poskytnutej čiastky 200 eur do podania žaloby uhradila sumu 110,87 eur, teda žalobca sa domáhal zaplatenia čiastky 141,13 eur, k ďalším úhradám došlo po podaní žaloby a v tejto späťvzatej časti bolo konanie zastavené.
Z poskytnutej pôžičky 200 eur do podania návrhu bola uhradená suma 110,87 eur, po podaní žaloby k úhrade 60,16 eur, teda zo sumy, ktorú súd považuje za dôvodnú, k úhrade zostáva priznaná čiastka.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Dohoda o úroku za poskytnutie pôžičky /ktorú v návrhu žalobca špecifikuje ako poplatok/ je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc).
Žalobca si uplatňoval čiastku 252 eur, ktorá pozostáva z pôžičky 200 eur, poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 48 eur, poplatku za notifikačnú SMS správ/e-mail /poštovú zásielku 4 eur, 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 248,00 eur od 8. 1. 2013 do zaplatenia a trovy konania.
S výnimkou istiny vo výške 200 eur /poskytnutá pôžička/ je všetky uvedené nároky potrebné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
V danom prípade dohodnuté úroky 2% denne, poplatok, výška RPMN sú neplatnými dojednaniami. Ak ide o výšku odplaty, akú možno od spotrebiteľa požadovať, ak je predmetom zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, je upravená v nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Podľa § 1a ods. 2 Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.
Úroky dohodnuté účastníkmi v danom prípade predstavujú 2% denne. Je nepochybné, že sa jedná o niekoľkonásobne prevyšujúcu prípustnú mieru, a teda nepochybne táto časť zmluvy je absolútne neplatná a zmluva o pôžičke sa potom považuje za bezúročnú. Táto neprimeraná a neprijateľná sankcia je navýšená zmluvnou pokutou 50 eur /čl. 15 bod 15.2 VOP/, pričom sa takisto jedná o neplatnú časť zmluvy. Jedná sa o štandardnú naformulovanú zmluvu, ktorú žalovaný nemohol ovplyvniť a z ustálenej súdnej praxe je takáto podmienka neplatná, sankcia je neprimeraná a nedôvodná, v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté /zmluvné/ úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi /uznesenie ÚS SR IV.ÚS 476/2012-14, NS SR 4 Obo 143/98/. Treba v tomto smere poukázať na ust. § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to aj v nadväznosti na ust. § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dohodou o výške úrokov, úroku z omeškania a zmluvnej pokute sa dostáva spotrebiteľ do značnej nerovnováhy a uvedené podmienky sú neprijateľné a neplatné, v rozpore s dobrými mravmi..
Stav zmluvnej rovnosti účastníkov právnych vzťahov narúšajú tri faktory::
- odkázanosť zmluvnej strany na uzatvorenie zmluvy, kedy je potrebné sa spýtať otázkou, či v danom prípade mala zmluvná strana možnosť zmluvu odmietnuť, alebo inými slovami povedané, či si zmluvná strana mohla “dovoliť“ zmluvu neuzatvoriť,
- „majetkové pomery zmluvnej strany. Majetkové pomery subjektu sú rozhodujúcim kritériom, kedy treba zohľadniť ako by prípadné zotrvanie strany v zmluvnom vzťahu stranu mohlo majetkovo ovplyvniť,
- „pomoc tretích osôb a intelektuálne schopnosti zmluvnej strany Za konanie v rozpore s dobrými mravmi treba považovať konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a pri poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Potom nastáva sankcia spočívajúca v neplatnosti právneho úkonu (neplatnosť právneho úkonu, ktorý je v rozpore s dobrým mravmi resp. ktorý bol uskutočnený pod vplyvom konania, ktoré je v rozpore s dobrým mravmi). Skutková podstata civilnoprávnej úžery zakotvená v § 39a Občianskeho zákonníka zvýrazňuje, že neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Práve subjektívne znaky úžery sa spájajú so znakmi faktickej neslobody slabšej strany, s existenciou prekážok faktického charakteru pri uplatňovaní zmluvnej autonómie, s dôvodmi, pre ktoré dochádza k odklonu od zásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj pôžička,
poskytnutá pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). Súd má však za to, že nemožno z tohto dôvodu považovať za absolútne neplatný právny úkon poskytnutie pôžičky ako takej /ktorá zostala nesplatená/, ale ostatné uplatnené nároky nad rámec skutočne poskytnutej pôžičky, v časti ktorej bol uzavretý platný právny úkon. Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanému na úhradu jej dlhu a to vo výške 4 Eur. Výzvy boli zasielané elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli.
Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (odporkyne) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže odporkyňa nemohla ovplyvniť obsah vopred naformulovanej zmluvy.
Z hľadiska neplatných zmluvných dojednaní je potrebné uviesť, že pri internetovej komunikácii je takmer vylúčená možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a s prihliadnutím na výšku poskytnutej pôžičky je už vopred daná tieseň dlžníka. Neplatné ustanovenia zmluvy sú v rozpore so zákonom aj dobrými mravmi.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade odporkyňa sa dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 11. 5. 2012, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania s platením peňažného dlhu.
Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa súd podľa § 142 ods. 2 O.sp. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keď do úvahy neprichádza pomerná náhrada trov konania - žalobca bol úspešný len v nepatrnej časti, pričom odporca si náhradu trov konania neuplatnil a tieto mu ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.