Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13Pc-6-2021.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou, v právnej veci navrhovateľky: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G., K. č. XX, proti výživou povinnej osobe E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 3, M. XXXX, O., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Povinná osoba je p o v i n n á platiť výživné na navrhovateľku vo výške 100,- € mesačne od 13.8.2021, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Zameškané výživné za obdobie od 13.8.2021 do 30.9.2022 v celkovej sume 1.358,- € sa povinná osoba z a v ä z u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- € eur spolu s bežným výživným od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa rozsudok stane právoplatný, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.10.2003, č.k. 22P/687/2002-27 vo výroku o určení výživného na navrhovateľku.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 13.8.2021 a následne doplneným podaním zo dňa 6.9.2021 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozhodol o určení povinnosti jej otca ako povinnej osoby prispievať na jej výživu sumou 500,- € mesačne od mája 2020. Vo svojom návrhu uviedla, že E. N. je jej otcom, s ktorým sa nevidela od svojich 5 rokov. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 1.500,- Sk t.j. 49,79 €. Následne na základe žiadosti jej matky bolo navrhovateľke zmenené priezvisko. Od roku 2015 jej otec posielal výživné vo výške 150,- € mesačne, a to aj bez súdneho rozhodnutia. v čase podania návrhu bola prijatá na vysokoškolské štúdium na Y. fakulte U. N. do B.. Od dovŕšenia 18 rokov jej matke prestalo chodiť výživné na ňu. Nakoľko celkovú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, pričom s otcom nemá žiadny kontakt, žiadala o určenie výživného súd. Rovnako uviedla, že do dovŕšenia plnoletosti dostávala aj dávku 172,75 CHF. Vo svojom podaní zo dňa 29.9.2021 uviedla výšku svojich výdavkov, a to náklady na ubytovanie 240,- €, obedy v škole 30,- €, výdavky na stravu mimo školy, kozmetiku a osobné veci jej mama zasiela sumu 250,- € mesačne, výdavky v 1. ročníku ju vyšli na sumu 250,- €, cestovanie ju vyjde na sumu cca 40,- € mesačne. Na výdavky spojené s bývaním v SR matke neprispieva (vyčíslila ich vo výške 480,- € vrátane energií).
2. Otec ako povinná osoba sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril; prostredníctvom dožiadaného súdu vo O. uviedol svoje osobné, majetkové a príjmové pomery a uviedol, že výživné vo výške 500,- € mesačne nie je v jeho možnostiach platiť, a preto s takouto sumou nesúhlasil.
3. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 16.5.2022 a 12.9.2022, a to v neprítomnosti výživou povinnej osoby. Otec navrhovateľky sa pred dožiadaným súdom vyjadril, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Trenčín, avšak vyjadril nesúhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd sa preto pokúsil vykonať pojednávania prostredníctvom videokonferencie, pričom požiadal príslušný švajčiarsky súd o zabezpečenie účasti výživou povinnej osoby na tomto pojednávaní v mieste jej bydliska. Ako vyplýva z komunikácie s príslušným švajčiarskym súdom ako aj z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR, Sekcie medzinárodného práva, Odboru medzinárodného práva súkromného zo dňa 31.8.2022 medzinárodné právo súkromné nepozná takýto druh právnej pomoci, a preto požadovať iba prítomnosť povinného na pojednávaní nedáva zmysel. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vždy musí obsahovať úkon, ktorý má dožiadaný súd vykonať a zabezpečenie len prítomnosti povinného nie je dostačujúca. Nakoľko tunajší súd vypočul povinnú osobu, pričom jej v jej jazyku doručil všetky vyjadrenie navrhovateľky a vypočutých svedkov, pričom jeho prítomnosť na pojednávaní nemožno zabezpečiť ani prostredníctvom videokonferencie, súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, nakoľko jeho právo na spravodlivý proces bolo počas konania zabezpečené a povinná osoba sa mala možnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo, predkladať dôkazy a pod. Súd na predmetných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluch výživou povinnej osoby bol vykonaný prostredníctvom dožiadaného súdu vo Švajčiarsku, výsluchom svedkyne Y. N. a listinnými dôkazmi: rodný list navrhovateľky, potvrdenie o štúdiu od 1. lekárskej fakulty N. U. zo dňa 30.7.2021, lustrácia v Sociálnej poisťovni na matku navrhovateľky z č.l. 20 a navrhovateľku z č.l. 21-22, dohoda o vykonaní práce zo dňa 13.7.2021, dohoda o brigádnickej práci študentov zo dňa 20.7.2020, rozsudok OS TN zo dňa 14.10.2003, č.k. 22P/687/2002-27, daňové priznanie otca navrhovateľky za rok 2021 z č.l. 247-261, potvrdenie o vyúčtovaní dane z č.l. 262-268, osvedčenie pre príjmy platieb starobného a pozostalostného dôchodku z č.l. 269, potvrdenie o výške dávky pre navrhovateľku z č.l. 272, vyúčtovanie poistného z č.l. 273, potvrdenie o výške nájomného z č.l.274, výpis z účtu otca navrhovateľky z č.l. 275-276, pokladničné doklady, predložené navrhovateľkou, návrhom novej nájomnej zmluvy na obdobie od 1.10.2022 a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Navrhovateľka je dcérou povinnej osoby. Naposledy bola vyživovacia povinnosť povinnej osoby - otca voči navrhovateľke určovaná v konaní Okresného súdu Trenčín sp.zn. 22P/687/2002, a to rozsudkom zo dňa 14.10.2003 na sumu 49,79 € (1.500,- Sk) mesačne od 1.10.2003.
5. Čo sa týka navrhovateľky, tá má v súčasnosti 20 rokov a je študentkou 1. ročníka Y. fakulty U. N. v B., čiže sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. Navrhovateľka má pravidelný mesačný príjem od apríla 2021 vo výške 633,- CHF t.j. cca 575 (marec 2021) - 646,- € (september 2022), v lete sa snažila príležitostne si privyrobiť. Mesačné výdavky navrhovateľky súd zistil v nasledovnom rozsahu: ubytovanie v B. vo výške 270,- €, cestovné vlakom 40,- €, cestovné v B. 10,- €, výdavky na stravu súd stanovil vo výške 250,- € (navrhovateľka trpí alergiou na kravské mlieko),výdavky na lieky nezistil, ostatné výdavky stanovil sumou 100,- €. V súvislosti s jej štúdiom súd zistil jednorazové výdavky: nákup nábytku a ostatného základného vybavenia do bytu v B. 780,- € a na nákup školských pomôcok (rukavice, plášť, toner do tlačiarne, skalpely, učebnice,...) vo výške 370,- €. V prípade návratu zo školy býva v spoločnej domácnosti s matkou a mladším bratom v 4-izbovom byte, ktorý vlastnícky patrí jej matke.
6. Čo sa týka povinnej osoby - otca navrhovateľky, tento žije vo Švajčiarsku, v súčasnosti (od apríla 2021) poberá starobný a pozostalostný dôchodok vo výške 1.582,- CHF mesačne, čo v prepočte bola v apríli 2021 suma 1.425,- € a v septembri 2022 suma 1.614,- €, od januára do marca 2021 poberal invalidný dôchodok vo výške 1.187,- CHF t.j. cca 1.098,- €. Jeho príjem bol v roku 2021 vo výške 17.100,- CHF. V súčasnosti žije sám v prenajatom byte, je slobodný, iné vyživovacie povinnosti okrem k navrhovateľke nemá, nemá žiadne dlhy. Čo sa týka rozsahu majetku - vlastní automobil zn. VW Polo, ktoré je 20 rokov staré, nevlastní žiadne úspory či iné majetkové hodnoty. Mesačné výdavky u povinnej osoby súd zistil nasledovne: ubytovanie vo výške 727,- CHF mesačne t.j. cca 740,- €, daňové povinnosti vo výške 80,- CHF t.j. cca 81,- € (950,- CHF ročne), lieky vo výške 58 CHF t.j. cca 59,- € mesačne (ročné výdavky vyčíslil sumou 700,- CHF, zdravotný stav nie je dobrý, nakoľko 6 rokov bol invalidným
dôchodcom pre problémy s chrbticou). V roku 2021 si nechal vyplatiť svoje penzijné poistenie vo výške 200.000,- CHF, z ktorého zaplatil daň 10.500,- CHF; túto sumu minul na vrátenie sociálnych dávok a vyplatenie súkromných dlhov.
7. Čo sa týka matky navrhovateľky, táto býva spolu s navrhovateľkou v 4-izbovom byte aj so svojím mladším synom, ktorého má v striedavej starostlivosti so svojím bývalým manželom, kde mesačné náklady na bývanie súd zistil vo výške 270,- €. Podniká na základe živnostenského oprávnenia, jej mesačný príjem je cca 1.300,- € (+51,- € prídavky na 2 deti), z toho uhrádza povinné platby na odvody vo výške 260-270,- €, poplatok za užívanie služobného motorového vozidla vo výške 36,- € a výdavky na pohonné hmoty vo výške 350-400,- €. V súvislosti s nákladmi na spoločnú domácnosť uviedla aj výdavky na telefón a internet pre seba a dcéru vo výške cca 40-50 € mesačne, výdavky na stravu vo výške 250,- € mesačne,
8. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 63 ods. 1,2 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
10. Podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd mal preukázané, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na strednej škole, nie je schopná samostatne sa živiť a preto vyživovacia povinnosť otca ako povinnej osoby stále trvá. Od posledného rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku, ktoré bolo v roku 2003, keď navrhovateľka bola 1,5-ročným dieťaťom, došlo k zmene pomerov, avšak je potrebné uviesť že nielen na strane navrhovateľky ale aj na strane výživou povinnej osoby. Zmenu pomerov na strane navrhovateľky súd videl v tom, že navrhovateľka sa stala plnoletou, študuje na vysokej škole, čím pokračuje vo svojej sústavnej príprave na povolanie, s ktorým sú rovnako, ako je to v prípade nástupu do školy na
akomkoľvek stupni, spojené zvýšené výdavky. Na strane výživou povinnej osoby však taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko v roku 2003 bol otec navrhovateľky pracovne činnou osobou (pracoval ako zvárač s výškou príjmu 4.000,- CHF netto), pričom v súčasnosti už pracovne činný nie je, poberá starobný a pozostalostný dôchodok vo výške 1.582,- CHF netto.
14. Súd po zhodnotení všetkých zistených skutočností prijal záver, že sú dané dôvody pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke. Otec navrhovateľky je starobný dôchodca s podlomeným zdravím (problémy s chrbticou), ktorého výdavky na ubytovanie, lieky a dane predstavujú cca 55% jeho príjmu. Navrhovateľka je vysokoškoláčka s príjmom cca 610,- € mesačne, ktorej mesačné výdavky na ubytovanie v mieste štúdia, stravu a cestovanie sú plne kryté práve jej príjmom, ktorý je vyplácaný zo strany Švajčiarskeho kompenzačného fondu a ktorý tvorí 40% z výšky starobného a pozostalostného dôchodku jej otca. Nárok na tento dôchodok má dieťa do ukončenia svojej sústavnej prípravy na svoje budúce povolanie najneskôr do dovŕšenia 25 roku veku dieťaťa. Výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, pričom je potrebné poukázať, že otec navrhovateľky je starobný dôchodca (predtým invalidný dôchodca), ktorého príjem napriek rastu životných nákladov od roku 2003 sa zmenšil na 40% jeho pôvodného príjmu, pričom príjem navrhovateľky poberaním detskej renty vo výške cca 600,- € (presná výška závisí od prepočtu kurzu švajčiarskeho franka a eura navzájom). Za takýchto okolností by súd návrhu navrhovateľky nevyhovel, avšak bolo potrebné zohľadniť aj mimoriadny príjem otca navrhovateľky vo výške 200.000,- CHF ako výplatu jeho penzijného poistenia. Nakoľko otec navrhovateľky nepreukázal, že z jeho strany došlo k spotrebovaniu celej sumy, pričom ani nešpecifikoval aké dlhy boli z týchto peňazí vyplatené, súd práve tento jednorazový príjem mimoriadneho rozsahu považoval za takú skutočnosť, pre ktorú zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti otca navrhovateľke k nej, nakoľko jeho dcéra má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni, a preto rozhodol o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke na sumu 100,- € mesačne odo dňa podania návrhu. Súd akceptoval fakt, že podstatným znížením jeho mesačného príjmu, došlo k poklesu jeho životnej úrovne, čo v prechodnom období mohlo spôsobiť vznik nejakých dlhov, avšak sumu 200.000,- CHF považoval za tak rozsiahlu, že je málo pravdepodobné, že táto suma bola za tak krátky čas zo strany povinného spotrebovaná bez toho, aby sa zvýšil rozsah jeho majetku, keďže povinný tvrdil, že okrem starého 20-ročného auta nič nevlastní (ani zostatky na účtoch, ani nehnuteľnosti, cenné papiere, či iné majetkové hodnoty). Nakoľko výživné je možné priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania, súd s poukazom na § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného za obdobie od mája 2020 do 12.8.2021 zamietol.
15. Zameškané výživné súd určoval odo dňa podania návrhu (13.8.2021) do konca mesiaca, v ktorom došlo k vyhlásenia rozsudku (30.9.2022). Keďže za toto obdobie si otec ako povinná osoba neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ani vo výške pôvodne stanovenej t.j. vo výške 49,79 € mesačne, za obdobie od 13.8.2021 do 30.9.2022 mu vzniklo zameškané výživné vo výške 1.358,- € (časť pripadajúca na august 2021 58, € + 13 x 100,- €). Vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca, súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 50,- € eur spolu s bežným výživným od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa rozsudok stane právoplatný. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že povinná osoba stratí výhodu splátok a jej dlh voči navrhovateľke sa stane splatným jednorazovo.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko nezistil okolnosti prípadu, pre ktoré by mal niektorého z účastníkov zaviazať na náhradu trov toho druhého účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).