Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/910/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa: H. R., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. U., R. č. XX, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou LawComp, s.r.o., so sídlom 943 01 Štúrovo, Jesenského 49/23, proti odporkyni: G. R., rodená R., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. U., T. XXX/X, o vyporiadanie majetkovej hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve, o odvolaní odporkyne zo dňa 30.09.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania -36 zo dňa 21. 09. 2015,

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti odporkyne nahradiť navrhovateľovi trovy konania p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom po tom, čo po začatí konania došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania a po tom, čo odporkyňa uhradila dňa 30. 06. 2015 žalovanú sumu 27 500 eur navrhovateľovi. Súčasne súd rozhodol o trovách zastaveného konania vo vzťahu k týmto účastníkom a s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 889,16 eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd ohľadom výroku o náhrade trov zastaveného konania uviedol, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko bol na súd podaný dňa 28. 01. 2015 a odporkyňa uhradila navrhovateľovi žalovanú sumu až dňa 30. 06. 2015, súd tak mal za to, že odporkyňa procesne zavinila zastavenie konania, pretože navrhovateľ vzal svoj dôvodne podaný návrh späť v dôsledku jej neskoršieho správania sa.

Voči výroku uznesenia okresného súdu o povinnosti nahradiť trovy konania podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že návrh bol podaný dôvodne. Od začiatku, ako bolo iniciované pôvodné konanie, mala vedomosť, že bude musieť bývalého manžela vyplatiť z titulu vyporiadania z členského podielu v bytovom družstve. V pôvodnom konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu súd skúmal jej finančnú situáciu z dôvodu jej schopnosti vyplatiť navrhovateľa, v konaní musela preukázať, že bude schopná finančne sa s navrhovateľom vysporiadať. O svojej povinnosti vedela od začiatku, rátala s ňou a nikdy sa jej plneniu nebránila. Odporkyňa tvrdí, že z jej strany smerovali k navrhovateľovi minimálne dve výzvy a návrhy na finančné vysporiadanie, aby sa celá vec mohla uzatvoriť, potrebovala len oznámiť spôsob a platobné miesto na vykonanie úhrad. Na tieto výzvy však, podľa tvrdenia odporkyne, navrhovateľ nereagoval. Podanie návrhu preto považuje odporkyňa za šikanózne a z jej pohľadu za zbytočné, stačilo jej oznámiť, akým spôsobom

treba danú čiastku uhradiť. Odporkyňa popiera, že by ju navrhovateľ na úhradu vyzval listom zo dňa 19. 05. 2014, túto výzvu nikdy nedostala a jej doručenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Odporkyňa tvrdí, že ako náhle sa dozvedela o podaní návrhu, požiadala súd o primeranú lehotu za účelom zhromaždenia potrebnej sumy, keďže časť peňazí jej poskytli deti a svoju povinnosť následne bez ďalšieho aj splnila. Nie je preto pravdou, že medzi nimi došlo k nejakej mimosúdnej dohode. Odporkyňa sa tak domnieva, že je na mieste aplikácia ustanovenia § 143 O. s. p., podľa ktorého má odporca, ktorý nemá úspech v konaní, právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Zo strany navrhovateľa jej nebola poskytnutá súčinnosť a bola pripravená plniť, do konania bola navrhovateľom zatiahnutá, ani nemala možnosť danému konaniu sa vyhnúť. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne poprel pravdivosť jej tvrdení o jej snahe a pokusoch o vysporiadanie hodnoty majetkového podielu v stavebnom bytovom družstve. Žiadne výzvy odporkyňa navrhovateľovi nepredložila, naopak, o vysporiadanie sa neúspešne pokúšal navrhovateľ všetkými možnými spôsobmi, na ktoré odporkyňa nereagovala, prestala mu dvíhať telefóny a akýkoľvek kontakt s ňou nebol vôbec možný. Naposledy sa vec pokúsil vyriešiť písomnou výzvou pred podaním návrhu na súd zo dňa 19. 05. 2014 a následne ďalšou písomnou výzvou v priebehu konania dňa 11. 02. 2015. Na tieto snahy a výzvy navrhovateľa odporkyňa nijako nereflektovala. Bol tak následne nútený podať návrh na súd, pričom odporkyňa zaplatila istinu 27 500 eur až dňa 30. 06. 2015. K zaplateniu uvedenej sumy teda zo strany odporkyne došlo až v priebehu súdneho konania a pod jeho tlakom. Až v tomto štádiu sa vecou odporkyňa začala vážne zaoberať, čo je evidentné aj napríklad z jej žiadosti v súdnom konaní o poskytnutie lehoty na splnenie povinnosti. Odporkyňa svojím správaním v plnej miere zavinila, že navrhovateľ bol nútený podať návrh v predmetnej veci na súd, návrh bol podaný dôvodne a preto okresný súd o trovách konania rozhodol správne podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).

V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, platí zásadne, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ak však bolo konanie zastavené v dôsledku neskoršieho správania sa niektorého z účastníkov, a je mu možné pričítať procesnú vinu na zastavení konania, je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti zaťažiť tohto účastníka povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným príslušnému okresnému súdu dňa 28. 1. 2015 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 27 500 eur z právneho dôvodu vyrovnania všeobecnej hodnoty členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Banská Bystrica spojeného s právom užívania družstevného bytu špecifikovaného v návrhu na začatie konania. Danému konaniu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu, v ktorom konaní súd rozsudkom č. k. zo dňa 16. 1. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 2. 2014, zrušil právo spoločného nájmu navrhovateľa a odporkyne, ako bývalých manželov k družstevnému bytu a určil, že byt bude naďalej užívať ako nájomca a členom družstva bude odporkyňa. V predmetnom konaní o zrušenie spoločného nájmu špecifikovaného družstevného bytu súd vykonal dokazovanie ohľadu všeobecnej hodnoty bytu a túto ustálil na základe vykonaných dôkazov na sumu 55 000 eur a súčasne súd vykonal dokazovanie

o schopnosti jednotlivých účastníkov konania zaplatiť druhému účastníkovi všeobecnú hodnotu jeho členského podielu v družstve. K návrhu na začatie konania navrhovateľ pripojil ako listinný dôkaz výzvu na zaplatenie 23 500 eur zo dňa 19. 5. 2014 adresovanú odporkyni, ktorou bola prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa vyzvaná na dobrovoľné splnenie si povinnosti na vyplatenie všeobecnej hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Je tak zrejmé, že predmetná výzva bola adresovaná odporkyni ešte pred začatím súdneho konania. K dobrovoľnému splneniu povinnosti vyzval navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne odporkyňu aj ďalšou výzvou datovanou dňa 11. 02. 2015, teda po podaní návrhu na začatie konania. K návrhu na začatie konania sa odporkyňa písomne vyjadrila podaním datovaným dňa 31. 3. 2015, v ktorom nespochybnila svoju povinnosť zaplatiť požadovanú sumu z daného právneho titulu a uviedla, že nedisponuje celou čiastkou potrebnou na vyporiadanie podielu, ale čiastočne jej budú prispievať na túto sumu deti. Nakoľko však obidvaja žijú v zahraničí a peniaze majú uložené na termínovaných účtoch, je potrebný nejaký čas, aby mohli peniaze zložiť dokopy. Z uvedeného dôvodu preto odporkyňa žiadala súd, aby poskytol priestor na vyriešenie celej veci mimosúdne a to do termínu 30. 6. 2015. Navrhovateľ procesným podaním datovaným dňa 31. 08. 2015 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, nakoľko predmet sporu odpadol, keďže medzičasom došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu medzi účastníkmi konania a odporkyňa dňa 30. 06. 2015 vyplatila navrhovateľovi žalovanú sumu 27 500 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozitívneho úkonu navrhovateľa

- sa súd spravidla ani nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania návrhu a teda hodnotiť úspech v konaní niektorého z účastníkov inak, ako výlučne len z procesného hľadiska. Pokiaľ však tvrdené, prípadne i preukázané skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu či pripojených listinných dôkazov jednoznačne nasvedčujú, že procesný úkon späťvzatia návrhu nasledoval len a výlučne ako následok správania sa odporcu, ktorý svojim úkonom alebo správaním zapríčinil, že predmet konania stratil opodstatnenie, súd bol povinný zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania a v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi, ktoré mu v súvislosti s dôvodným bránením svojho práva v konaní do jeho zastavenia vznikli. Takúto situáciu možno v konkrétnom prípade konštatovať.

Pokiaľ odporkyňa popiera, že by ju navrhovateľ dvakrát (z toho jedenkrát pred podaním návrhu na začatie konania) vyzval na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá bola predmetom konania, je nutné pripustiť, že navrhovateľ síce súdu predložil ako listinné dôkazy výzvy adresované odporkyni zo dňa 19. 05. 2014 a 11. 02. 2015, ktorou vyzval navrhovateľ odporkyňu na dobrovoľné splnenie si povinnosti, avšak nepredložil súdu súčasne aj hodnoverný dôkaz o tom, že tieto výzvy aj odporkyni boli skutočne doručované a že ich aj prevzala, respektíve zmarila prevzatie. Súčasne však pre objektivitu je nutné taktiež konštatovať, že aj pokiaľ odporkyňa v odvolaní uvádza, že sa pokúšala a viackrát o vyrovnanie sa s navrhovateľom a vyzývala ho na oznámenie spôsobu a platobného miesta na úhradu, na ktoré údajne navrhovateľ nereagoval, ani tieto tvrdenia odporkyňa žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázala a neverifikovala. Odvolací súd však konštatuje, že od právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu, v ktorom konaní bola ustálená všeobecná hodnota bytu na 55 000 eur, a to právoplatnosťou rozsudku č. k. -125 dňom 21. 02. 2014, do podania návrhu na súd o vyporiadanie majetkovej hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve - dňa 28. 01. 2015, mala odporkyňa, vedomá si svojej povinnosti vyplatiť navrhovateľovi túto majetkovú hodnotu, dostatočný časový priestor na to, aby zhromaždila potrebnú sumu peňažných prostriedkov za účelom splnenia si svoje povinnosti vyplatiť navrhovateľa. Ako odporkyňa sama tvrdí, o tejto svojej povinnosti si bola od skončenia konania o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu vedomá, rátala s ňou, pričom aj mala reálne dostatočný časový priestor (takmer rok), ktorý jej navrhovateľ vytvoril na to, aby si túto povinnosť aj splnila dobrovoľne, je potom bez významu, že navrhovateľ nepreukázal, že výzvy adresované odporkyni jej aj reálne boli doručené, pretože odporkyňa mala povinnosť vyplatiť majetkovú hodnotu odstúpeného práva navrhovateľovi aj bez nutnosti jeho osobitnej výzvy. Zásadné potom už je, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 28.01.2015 a odporkyňa uhradila navrhovateľovi požadovanú sumu až dňa 30.06.2015. Pokiaľ dikcia ustanovenia § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p. predpokladá, že dôvodne podaný návrh bol vzatý späť v dôsledku správania sa odporcu a je v takomto prípade povinnosťou odporcu znášať trovy zastaveného konania, je zrejmé vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci, že zákonné predpoklady v zmysle tohto

ustanovenia pre uloženie povinnosti odporkyni znášať trovy zastaveného konania naplnené sú. Navrhovateľ vzal svoj dôvodne podaný návrh (dôvodnosť a opodstatnenosť ním uplatneného nároku nebola spochybnená ani samotnou odporkyňou) a súčasne je nesporné, že tento procesný úkon vykonal len v dôsledku, respektíve pod vplyvom toho, že medzičasom bol jeho nárok odporkyňou uspokojený a odpadol tak predmet konania. Pokiaľ teda možno zhrnúť, že v dôsledku neskoršieho správania sa odporkyne bol vzatý navrhovateľom dôvodne podaný návrh späť, je namieste, a v neposlednom rade aj v súlade so zásadou spravodlivosti súdneho konania, aby odporkyňa bola zaťažená povinnosťou znášať trovy zastaveného konania, pretože čisto z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Navrhovateľovi preto v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p. vznikol nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v zastavenom konaní a ktoré si riadne a včas uplatnil a vyčíslil.

Odvolací súd, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko účastník si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslil ani ich nežiadal priznať a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.