Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-206-2015.pdf
PDF · 100.03 KB
No categories available
9C/206/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o, so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi T. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Č..X, zastúpená E. B. F., zamestnancom E. X. N. o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 379,33,- € s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 130,98,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 20,50,- € odo dňa 26.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 25,49 €, odo dňa 26.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,75% zo sumy 45,29,-€ odo dňa 26.4.2013 do zaplatenia a s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,70,-€ odo dňa 26.5.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania z dlžných súm počítaným odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“) a odporcom, na základe ktorej poskytoval odporcovi služby - mobilný internet ( zmluva o pripojení a dodatok k zmluve zo dňa 17.4.2012, (čl.4-5 spisu) a služby dátové a hovory. V návrhu poukázal na to, že odporca nezaplatil faktúry vystavené za poskytnuté služby. Uviedol tiež, že v dôsledku neuhradenia faktúr bol odporca deaktivovaný a došlo k odstúpeniu od zmluvy, a preto mu voči nemu vznikol nárok na fakturovanú cenu za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu, nárok na zaplatenie ktorej odôvodnil (o.i.) tým, že nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa mu nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže tržieb za poskytnuté služby, keďže jeho právny predchodca vstupoval do zmluvného vzťahu so odporcom za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Dňa 20.11.2014 právny predchodca ako postupca na jednej strane a navrhovateľ ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči žalovanému na neho.
Odporca je pobytom na neznámom mieste, súdu sa jeho aktuálny pobyt ani šetrením zistiť nepodarilo a preto mu bol pre konanie uznesením zo dňa 24.2.2016 ustanovený opatrovník ( § 29 ods. 2 a nasl. O. s. p.)
Navrhovateľ, jeho právny zástupca ani opatrovník odporcu sa nariadeného pojednávania nezúčastnili. Svoju neúčasť včas ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.04.2012 v spojení s Dodatkom, Zmluvou o poskytnutí verejných služieb zo dňa 17.4.2012 a dodatkom k tejto zmluve, faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb prostredníctvom siete Slovak Telekom a. s., a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014.
Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel dňa 17.04.2012 s odporcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva o pripojení“) podľa Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby, ďalej žalovanému poskytol SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe mobilný internet.. K uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi dňa 17.04.2012 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1. písm. a/ dodatku), záväzok odporcu riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami (bod 1. písm. b/ dodatku), pre prípad porušenia ktorého záväzku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku sa odporca zaviazal uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95,-€.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom došlo s účinnosťou k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pripojení na neho.
Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v predmetnom spore.
S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011 Z. z.), ktorá zmena mala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi došlo v celom rozsahu za účinnosti tejto právnej úpravy.
Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 7301134775 na sumu 20,50,-€
splatnou dňa 25.2.2013 na sumu 25,49,- €, faktúrou č. 7302284447 splatnou dňa 25.3.2013 na sumu 45,29,-€, faktúrou č. 7303459562 splatnou dňa 25.04.2013 na sumu 39,70- € faktúrou 7304593832 splatnou 25.5.2013 a zmluvnú pokutu žalovanému účtoval faktúrou č. 7401319704 splatnou dňa 25.2.2014 na sumu 248,95 €. Vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby a ani zmluvné pokuty odporca neuhradil riadne a včas.
Súd považoval návrh za dôvodný v časti hovorného a poskytnutých služieb t. j. neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické služby, preto navrhovateľovi prisúdil sumu 130,98 €. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by odporca uhradil navrhovateľovi čo i len časť hovorného, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých elektronických služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Keďže s platením dlžnej sumy sa odporca dostal do omeškania, priznal súd navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 %, resp. 8,50% ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 26.02.2013 a 26.04.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s úhradou dlžných súm, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 0,75 % ročne a následne 0,50% ročne.
Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Po vykonanom dokazovaní súd zároveň dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 248,95,- € s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne.
V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu so odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu dojednáva za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, pričom v zmluvách, ktoré majú formulárový charakter mení len ich výšku.
Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil skutkovým tvrdením, že odporca porušil svoj zmluvný záväzok, nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa mu nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže tržieb za poskytnuté služby, keďže jeho právny predchodca vstupoval do zmluvného vzťahu s odporcom za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku.
Zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná súd považuje za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené vo výroku tohto rozsudku spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako dodávateľ nerozlišuje, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Bez významu nie je ani skutočnosť, že zmluva má formulárový charakter, s vylúčením možnosti žalovaného ovplyvniť jej obsah. Dojednanie o zmluvnej pokute je v spornej zmluve navyše uvedené drobným písmom a je daná dôvodná pochybnosť, či priemerný spotrebiteľ je schopný v krátkom čase v rámci kontraktačného procesu pochopiť význam takejto zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. Neprijateľnosť zmluvného dojednania súd videl aj v tom, že v danom prípade bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného. Právny predchodca žalobcu navyše pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišuje, kedy žalovaný zmluvnú povinnosť poruší, teda či na začiatku doby viazanosti, resp. pred jej skončením. Odporca ako spotrebiteľ je v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo súd tiež zhodnotil ako neprijateľné.
Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Na základe uvedeného súd zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 248,95 € vrátane príslušenstva z nej považoval za nedôvodne uplatnené a v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Judikovanie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, ako je tomu aj v prejednávanej veci má s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka za následok, že dodávateľ (resp. jeho právny nástupca) je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Uvedené platí aj vo vzťahu k uplatňovaniu si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodenej z takejto zmluvnej podmienky v konaní pred súdom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca mal úspech v prevažnej časti uplatňovaného nároku, avšak žiadne trovy mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).