Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16P-310-2015.pdf
PDF · 112.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/310/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. Z. M. H.. XX.XX.XXXX B. Z.. C. M. H.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky Z. M., H.. XX.XX.XXXX, C. R. X. Z. XXXX/XX, K. H. N., právne zastúpenej Mgr. Mária Baranová, Advokátska kancelária, Zimná č. 58, Spišská Nová Ves a otca A. M., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXXX/X, K. H. N., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. Z. M., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. C. M., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí výživným vo výške 90,- EUR mesačne, t.j. spolu na obe deti 180,- EUR mesačne, počnúc od 01.10.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať na obe deti k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 01.10.2015 do 30.04.2016 na mal. Z. v celkovej výške 320,- EUR a na mal. C. v celkovej výške 320,- EUR je otec povinný uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- EUR na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Súd styk otca s mal. Z. B. Z.. C. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 26.10.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2015 domáhala, aby súd zveril mal. Z. B. Z.. C. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na mal. Z. vo výške 100,--EUR mesačne a na mal. C. vo výške 90,--EUR mesačne od 19.07.2015 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, ktoré by bol povinný platiť vždy ku 15-tému dňu v tom-ktorom mesiaci k rukám matky. Zároveň žiadala upraviť styk otca s deťmi tak, aby tento bol oprávnený sa s nimi stretávať každý nepárny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., za prítomnosti matky.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sú manželia. Ich manželstvo nebolo šťastné a harmonické od začiatku. Rozhodla sa podať návrh na rozvod. Otec maloletých detí je závislý na automatoch. To všetko spôsobilo, že k nemu stratila citovú náklonnosť a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti. Odkedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 18.7.2015 býva u svojich rodičoch
spolu s maloletými deťmi. Finančne jej prispievajú rodičia. Otec sa o deti nezaujímal od ich narodenia. Odkedy je podaný návrh na rozvod, tak priniesol dcére hračky a plienky. Spôsob prístupu k deťom je nesprávny. Začal uprednostňovať dcéru a synovi sa nevenuje. Chlapec má tri roky a už si to začína uvedomovať. Žiarli na sestru. Na výživu detí riadne neprispieva. Od 17.8.2015 jej poslal 70,--EUR, 18.9.2015 100,--EUR, 7.10.2015 100,--EUR a 7.10.2015 50,--EUR. Otec pracuje ako šofér kamióna. Aký ma príjem nevie. Jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu v sume 250,24 EUR, občas si privyrobí 50,- € - 80,- € na brigáde u priateliek, ktoré podnikajú s výrobou domácej kozmetiky. Jej výdavky predstavujú výdavky na bývanie v sume 100,--EUR rodičom na stravu a hygiena 20,--EUR mesačne. Výdavky na deti predstavujú na hygienu v sume 60,--EUR a oblečenie podľa toho, či sa finančne zvýšia, podľa potreby jej prispejú aj rodičia. Škôlka stojí 150,--EUR + 30,--EUR strava. Okrem toho musela vziať pôžičku, aby vyplatila dlhy otca z hazardu. Ona nemá žiaden majetok, lebo dlhy z hazardných hier pohltili všetko.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným rozvodovým spisom účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Matka vo svojich výpovediach uviedla, že býva spolu s deťmi u svojich rodičoch, v štvorizbovom byte. Okrem nej a jej detí tam býva aj jej mladšia sestra. Ona samotná má s deťmi k dispozícii jednu izbu. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti v sume 250,--EUR mesačne a tiež otec mal. detí jej na ich výživu prispieva sumou 80,--EUR. Tiež má príjem z brigád a to vo výške 60,--EUR mesačne. Tento príjem však nie je pravidelný. Rodičom prispieva do domácnosti čiastkou 100,--EUR mesačne a okrem toho robí nákupy do domácnosti. Jej otec poberá výsluhový dôchodok a jej matka je zamestnaná v materskej škole ako upratovačka. Zamestnaná je aj jej mladšia sestra ako lekárka. Ona samotná nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Uhrádzala pôžičky, ktoré uhradila pred prvým pojednávaním vo veci rozvodu, pričom tieto brala na vyplatenie dlhov, ktoré narobil otec mal. detí, ktoré si vzal bez jej vedomia. Jedna bola vo výške 690 ,--EUR a druhá vo výške 1.820,--EUR. Mal. Z. navštevuje súkromnú materskú školu C. B. Z.. C. je v jej celodennej starostlivosti. Obe deti sú zdravé. Otec sa s mal. deťmi stretáva keď má čas, prípadne keď má možnosť. Podľa doplňujúcej výpovede do mesiaca január 2016 jej uhrádzal výživné vo výške 80,- Eur a za mesiace február, marec a apríl 2016 vrátane jej na obe deti uhradil po 100,- Eur mesačne. Zo sumy 80,--EUR na jedno dieťa ona dokáže zakúpiť jednu krabicu BEBY, jednu krabicu plienok a prípadne neočakávané výdavky, napr. nákup čižmičiek. Nad rámec výživného jej kúpil plienky a zvlhčené obrúsky. Otec sa o deti zaujíma tým spôsobom, že keď ich má, ide s nimi ku svokre, prípadne je s jej švagrinou, nikdy však nie s nimi sám. Zároveň matka cestou svojej právnej zástupkyne na poslednom pojednávaní navrhla styk otca s deťmi neupraviť, keďže rodičia by sa vedeli na ňom dohodnúť.
Otec vo svojich výpovediach uviedol, že v súčasnosti býva sám v podnájme v trojizbovom byte. Toho času je práceneschopný. Pôvodne tvrdil, že s ním ku koncu mesiaca január 2016 bude ukončený pracovný pomer z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevie poskytnúť ďalšie zamestnanie, nakoľko linka na ktorej pracuje sa má sťahovať do Bratislavy. K ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť dohodou. Na poslednom pojednávaní však už uviedol, že je naďalej zamestnaný u svojho pôvodného zamestnávateľa a teda toho nemenil, naďalej je však práceneschopný. Jeho príjem u jeho zamestnávateľa klesal preto, lebo nemali tu na východe pre neho prácu a od decembra 2014 ho poslali na nútenú dovolenku. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Platí náklady na byt a inkaso v sume 280,--EUR mesačne, s čím mu vypomáha aj jeho sestra. Na deti platí matke mesačne 80,--EUR, pričom na poslednom pojednávaní potvrdil, že na deti uhrádzal výživné vo výške 80,-- EUR mesačne a od mesiaca február 2016 v sume 100,- EUR mesačne. Jeho ďalšie náklady sa týkajú stravy a telefónu v sume 150,--EUR. Okrem toho z jeho výplaty mu exekútori sťahujú 250,--EUR mesačne. Ide o exekúciu týkajúcu sa dopravnej nehody a tiež dve pôžičky, ktoré bral z banky a mali byť použité na domácnosť. Peniaze, o ktorých matka tvrdila, že ich mal prehrať ako gambler, boli v skutočnosti použité na školné pre matku mal. detí. Tieto peniaze boli poukázané na jej účet a ona si z toho všetko platila. Pokiaľ ide o stretávanie sa s deťmi, zvykol chodiť po syna do materskej školy. Tiež zvykne matke detí zavolať, prípadne sa sms dopytovať, či ho môžu deti navštíviť. Na poslednom pojednávaní súhlasil s tým, aby sa jeho styk s deťmi neupravoval.
Z rodných listov maloletých detí vyplynulo, že ich rodičmi sú matka Z. M., nar. 10.10.1987 a otec A. M., nar. 27.05.1986, teda rodičia účastní v tomto konaní.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletých detí, vypracovaných pre toto konanie, resp. pre konanie vedené pod sp.zn. 16P/205/2015 vo veci rozvodu rodičov maloletých detí vyplynulo, že matka s deťmi bývajú od júla 2015 v štvorizbovom byte jej rodičov. Pre seba a deti tam má vyčlenenú izbu a ostatné priestory užívajú spoločne s jej rodičmi. Rodičom prispieva na domácnosť mesačne sumou 100,-- EUR.
Matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 EUR mesačne a prídavky na obe deti v sume 47,04 EUR mesačne.
Otec je zamestnancom spoločnosti C. , K..Q..X.., P. S. M., kde za obdobie od decembra 2014 do novembra 2015 vrátane mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 5.389,50 EUR, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 449,13 EUR. Okrem toho mu za uvedené obdobie bolo vyplatené aj cestovné v celkovej výške 1.550,70 EUR (1.456,20 EUR za obdobie január až november 2015 + 94,50 za mesiac december 2014), čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 129,23 EUR. Zároveň za uvedené obdobie počnúc mesiacom jún 2015 boli otcovi u jeho zamestnávateľa vykonávané zrážky do novembra 2015 v celkovej výške 1.404,60 EUR, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 234,10 EUR (1.404,60 EUR : 6 mesiacov). Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni hrubý príjem otca (vymeriavací základ) u tohto jeho zamestnávateľa v mesiaci december 2015 bol vo výške 547,18 EUR a v januári 2016 vo výške 341,43 EUR. V mesiaci február 2016 má vykazovanú hodnotu 0. Podľa správy tohto jeho zamestnávateľa z 1.2.2016 s otcom maloletých detí nebol ukončený pracovný pomer a uvedená spoločnosť nemá ani vedomosť o tom, že by otec chcel tento pracovný pomer s nimi ukončiť. Od 20.1.2016 ma v uvedenej spoločnosti evidovanú dočasnú práceneschopnosť, ktorá naďalej trvá.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletých detí, vypracovaných pre toto konanie, resp. pre konanie vedené pod sp.zn. 16P/205/2015 vo veci rozvodu rodičov maloletých detí vyplynulo, že otec obýva trojizbový byt, ktorý má v podnájme a ktorý je vkusne a čisto zariadený. Uhrádza poplatky spojené s bývaním vo výške 270,--EUR. Má splácať exekúcie, úvery vo výške 57,--EUR a telefón vo výške 69,--EUR.
Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletých detí, vypracovaných pre toto konanie, resp. pre konanie vedené pod sp.zn. 16P/205/2015 vo veci rozvodu rodičov maloletých detí, mal Z. navštevuje Súkromnú materskú školu C.P.B., kde je mesačný poplatok 150,--EUR. Matka mu ďalej uhrádza stravné. Syn je zdravý a záľuby má primerané jeho veku. Maloletá C. je v celodennej starostlivosti matky.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/205/2015 týkajúceho sa rozvodového konania rodičov maloletých detí vyplynulo, že ku dňu 18.4.2016 toto rozvodové konanie nebolo právoplatne ukončené.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o ne riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka je toho času poberateľkou rodičovského príspevku, prídavkov na deti a tiež má nepravidelný príjem z rôznych brigád, ktorý sa pohybuje vo výške cca 60,--EUR. Okrem týchto detí, o ktorých sa vedie toto konanie, už inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Náklady na maloleté deti predstavujú jednak náklady súvisiace s návštevou materskej školy v prípade maloletého Z. a jednak náklady pokrývajúce bežné potreby dieťaťa vo veku maloletých, t.j. strava mimo škôlky, oblečenie, obuv, zabezpečenie bývania a potrebné.
Otec maloletých je toho času dočasne práceneschopný. Je však naďalej zamestnaný v spoločnosti C., K..Q..X.., kde je schopný v priemere dosahovať čistý mesačný príjem vo výške 449,13 EUR a pri zohľadnení priemerných mesačných výdavkov na cestovné, ktoré mu jeho zamestnávateľ prepláca a ktoré sa pohybujú vo výške 129,23 EUR, tak jeho príjem v čistom sa pohybuje v priemere vo výške 578,36 EUR.
Zohľadňujúc skutočnosť, že spomínané cestovné vyplácané otcovi v nepravidelných intervaloch v závislosti od vyslania na služobné cesty a tiež špecifický charakter jeho použitia, berúc na druhej strane skutočnosť, že s ním vykrýva po určité obdobie svojej náklady na stravu , súd bol toho názoru, že je potrebné naň prihliadať aspoň z toho uhla pohľadu, že týmto príjmom si vykrýva časť svojich nákladov na stravu.
Otec je síce toho času dočasne práceneschopný, v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že samotná práceneschopnosť povinného rodiča nie je tou právnou skutočnosťou, ktorú by bez ďalšieho bolo možné hodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Ide o situáciu, ktorá má len dočasný charakter a ktorá nemá vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu práve
pre jej charakter dočasnosti. Preto súd pri stanovení výživného vychádzal z príjmov otca, ktoré tento dosahuje riadne u svojho zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o o ním uhrádzané náklady na voči jeho osobe prebiehajúcu exekúciu, ktoré sa podľa jeho výpovede pohybujú vo výške 250,--EUR mesačne, resp. podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa v prepočte na mesiac v sume 234,10 EUR v tejto súvislosti súd poznamenáva, že tieto nie je možné považovať za náklady, ktoré by bolo mali predchádzať otcovu vyživovaciu povinnosť k jeho deťom a súd ich hodnotí ako neprimerané majetkové riziko, na ktoré v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, musí prihliadať a hodnotiť na ťarchu otca ako povinného rodiča. Inými slovami tento náklad súd nemôže hodnotiť ako náklad, ktorý by mal maloleté deti účastníkov ukracovať na výživnom vo výške, v ktorej by ho inak otec bol schopný uhrádzať. Podľa platnej právnej úpravy vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a zároveň vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu predchádza akúkoľvek inú vyživovaciu povinnosť k iným osobám, ktoré by prípadne aj boli odkázané výživou na otca.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy preukázaný príjem otca a skutočnosť, že už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každé z maloletých detí na sumu 90,- EUR, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo 01.10.2015, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala svoj návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, a v prevyšujúcej časti, t.j uplatnené výživné zo strany matky za obdobie od 19.7.2015 do 30.9.2015 zamietol. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil.
V tomto prebiehajúcom konaní matka podala návrh dňa 28.10.2015, pričom sa dožadovala určenie výživného spätne od 19.7.2015. Súd nezistil žiadne dôvody k tomu, aby výživné bolo určené od uvedeného mesiaca júl 2015, keďže na strane matky neboli zistené žiadne vyššie popísané okolnosti , aby takýmto návrh nepodala už skôr, napr. v mesiaci júl 2015. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na tunajšom súde je pod sp.zn. 16P/205/2015 vedené konanie o rozvod rodičov maloletých detí a úpravu práv a povinnosti k ním na čas po rozvode, ktoré bolo začaté právne na návrh samotnej matky podaním doručeným súdu dňa 22.7.2015. Je teda zrejmé, že matke nič nebránilo v tom, aby si prípadný návrh na úpravu týchto práv a povinnosti k deťom podala už v tom istom čase ako podala návrh na rozvod jej manželstva s otcom maloletých detí. Na druhej strane splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-ty deň toho-ktorého mesiaca. Teda súd bol toho názoru, že určenie výživného za celý mesiac október 2015 bolo možné, keďže matka si predmetné výživné uplatnila v tomto mesiaci október, súd nevidel dôvod preto, aby sa na maloleté deti nepriznalo výživné za celý tento uvedený mesiac.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na každé z vyššie uvedených maloletých detí vo výške 90,--EUR mesačne, za obdobie od 1.10.2015 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.10.2015 do 30.4.2016 a to v sume 630,--EUR (90,-- EUR x 5 mesiacov) na každé z uvedených detí. Otec za uvedené obdobie podľa zhodného tvrdenia oboch rodičov uhradil na obe tieto deti spolu za mesiace október 2015, november 2015, december 2015 a január 2016 sumu 80,--EUR v každom z týchto mesiacov a za mesiace február 2016, marec 2016 a apríl 2016 sumu 100,--EUR v každom z týchto uvedených mesiacov. Spolu tak za uvedené mesiace uhradil sumu 620,-- EUR (80,--EUR x 4 mesiace + 100,--EUR x 3 mesiace) . Uvedenú čiastku započítal na úhradu vyššie
uvedeného zaostalého výživného a to u každého dieťaťa v polovici a tak následne dospel k výslednej sume zaostalého výživného, t.j. sume 320,--EUR (t.j. 630,--EUR - 1 z 620,--EUR u každého z deti).
Vzhľadom na výšku takto určeného výživného a výšku príjmu otca súd tomuto povolil toto zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 15,- EUR na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.4.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac apríl 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Napokon pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, vzhľadom na zhodné vyhlásenie oboch účastníkov - rodičov maloletých na pojednávaní konanom dňa 18.4.2016, v zmysle ktorého títo nežiadajú, aby súd upravoval styk otca s deťmi, súd postupujúc v zmysle § 25 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine, v tomto rozhodnutí tento styk neupravil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a. O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)