Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/604/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Resistance Investments, s. r. o., so sídlom Pred poľom 372/8, Trenčín, IČO: 46 476 105, proti povinnej: E. D., X.. X. XX. XXXX, bytom Ľ. XX, pre vymoženie pohľadávky 1.096,73 eur s prísl, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom ml., so sídlom Exekútorského úradu Mierové námestie 1, Trenčín, pod sp. zn. Ex 76/2010, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom ml. sa dňa 27. 5. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 76/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.096,73 s prísl., priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 23. 4. 2010, sp. zn. SR 15748/09, ktorý vydal JUDr. Miroslav Rác, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 025651* zo dňa 16. 9. 2010 na vymoženie povinnosti zaplatiť 1.096,73 eur a 0,05% úroku z omeškania denne zo sumy 72,86 Eur od 29.4.2008 do 26.7.2008, od 29.5.2008 do 26.7.2008, od 29.6.2008 do 26.7.2008, zo sumy 874,32 Eur od 27.7.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 72,86 Eur od 29.4.2008 do 26.7.2008, od 29.5.2008 do 26.7.2008, od 29.6.2008 do 26.7.2008 a zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy 874,32 Eur od 27.7.2008 do zaplatenia a trov exekúcie.

Uznesením č. k. -10 zo dňa 15. 11. 2010 Okresný súd Liptovský Mikuláš exekúciu zastavil v časti vymáhania 9,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 72,86 Eur od 29. 4. 2008 do 26. 7. 2008, od 29. 5. 2008 do 26. 7. 2008, od 29. 6. 2008 do 26. 7. 2008, 9,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 874,32 Eur od 27. 7. 2008 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 874,32 Eur od 27. 7. 2008 do zaplatenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. 12. 2010. Uznesením č. k. -27 zo dňa 31. 5. 2013 tunajší súd pripustil, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený GOLDKREDIT a.s. a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený Resistance Investments, s. r. o. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 7. 2013.

Dňa 3. 3. 2016 bolo súdu doručené podanie E.. R. K., insolvenčnej správkyne dlžníka GOLDKREDIT a.s., ktorým podala podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou bola vymáhaná pohľadávka postúpená na spoločnosť Resistance Investments, s. r. o., je neplatná, a exekúcia preto nie je vedená v prospech toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený ani v prospech toho, kto preukázal, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Pokiaľ exekučný súd sám neposúdi predbežnú otázku neúčinnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, podala zároveň podnet na odklad exekúcie do doby právoplatného rozhodnutia súdov Českej republiky o žalobe na určenie neúčinnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 12. 2012.

Pri preskúmaní súd zistil, že vo veci je daný zároveň iný dôvod na zastavenie exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd je povinný počas celého konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, a pokiaľ zistí, že je tu prekážka, pre ktorú nemožno exekúciu vykonať, túto v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaví aj bez návrhu. Pokiaľ sa exekúcia vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Pokiaľ exekučný súd v štádiu po vydania poverenia dospeje k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať, a exekučný titul teda dosiaľ nenadobudol právoplatnosť, aj bez návrhu exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Z pripojených listín, najmä Zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok úveru (ďalej len „VOP“), a rozhodcovského rozsudku, exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného, obchodná spoločnosť BENEFIT INVEST, s.r.o., so sídlom Staničná 16/1062, Trenčín, IČO: 36 337 617 (momentálne s obchodným menom M.V. partners, s.r.o.) a povinná uzavreli dňa 28. 3. 2008 Zmluvu o úvere č. 10000504 (ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur), ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných splátkach. Nakoľko povinná riadne nesplácala poskytnutý úver, bola právnym predchodcom oprávneného vyhlásená predčasná splatnosť úveru a tento uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde žalobou, pričom rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.096,73 eur a 0,05% úroku z omeškania denne zo sumy 72,86 Eur od 29.4.2008 do 26.7.2008, od 29.5.2008 do 26.7.2008, od 29.6.2008 do 26.7.2008, zo sumy 874,32 Eur od 27.7.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 72,86 Eur od 29.4.2008 do 26.7.2008, od 29.5.2008 do 26.7.2008, od 29.6.2008 do 26.7.2008 a zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy 874,32 Eur od 27.7.2008 do zaplatenia a nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 66,03 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len ,,OZ“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi spoločnosťou BENEFIT INVEST, s.r.o., a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou), ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, VOP sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť BENEFIT INVEST, s.r.o. (ďalej len „dodávateľ“), ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, a teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o fyzickú osobu - nepodnikateľa, v zmluve bližšie identifikovanú rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, ktorej boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru. Zo zmluvy pritom nijakým spôsobom nevyplýva, že by bol úver poskytnutý povinnej na účely obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, pričom nič nebránilo dodávateľovi zahrnúť do zmluvy aj údaj o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinná mala vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti dodávateľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 .

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v ust. § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Bod 13 VOP upravuje rozhodcovskú doložku. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podanie žaloby o rozhodnutie akéhokoľvek sporu v súvislosti s touto zmluvou na všeobecnom súde sa podľa doložky považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo VOP je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, keď bude zo strany dodávateľa (jeho právneho nástupcu) podaná žaloba na rozhodcovskom súde, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci. V prípade úverovej zmluvy je to spravidla veriteľ, kto sa bude domáhať svojho práva žalobou, spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom zrušiť účinky rozhodcovskej zmluvy a dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom v prípadoch, keď žalobcom je veriteľ (dodávateľ). Rozhodca, rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov prostredníctvom ním vopred vybraného rozhodcu, za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí len formálne prevzal tvrdenia žalujúcej strany, pričom sa riadne nevysporiadal s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a tohto zaviazal aj na plnenie, ktoré je zákonom nedovolené, resp. sa prieči dobrým mravom. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. Pre zabezpečenie riadnej ochrany spotrebiteľa pritom nemôže stačiť tá skutočnosť, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. Je totiž nemysliteľné požadovať od spotrebiteľa, aby za účelom rozviazania účinkov rozhodcovskej doložky inicioval spor na všeobecnom súde. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 13 VOP uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky) je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky) nie je v danom prípade splnená. Rozhodcovská doložka uvedená vo VOP nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa). V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase jej uzavretia vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takáto písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) nie je preukázaná, VOP nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami. Skutočnosť, že dodávateľ spotrebiteľa na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní upozornil písomne vo formulári o zmluvných podmienkach, ktorý spotrebiteľ podpísal, nenahrádza obligatórnu písomnú formu rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného dospel exekučný súd aj z týchto dôvodov k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, pre ktorej platné uzatvorenie sa vyžaduje zákonom o rozhodcovskom konaní ustanovená písomná forma.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na takéto rozhodnutie príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009).

Súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je postihnutý vadou formálnej vykonateľnosti z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka, ktorou mala byť právomoc rozhodcovského súdu založená, je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná a zároveň neplatná aj pre nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

Zastavenie exekúcie pre nevykonateľnosť exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku má prednosť pred zastavením exekúcie z dôvodov uvádzaných v podnete insolvenčnej správkyne, pretože dôvody spočívajúce v neplatnosti rozhodcovskej doložky tu boli už v čase začatia exekučného konania a dopadajú na celé exekučné konanie. Skúmanie, či je naplnený zároveň dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, prípadne dôvod na odklad exekúcie, bolo už za týchto procesných okolností z hľadiska hospodárnosti konania nadbytočné. Súd o týchto podnetoch nerozhodoval formou uznesenia (a to ani výrokom o ich zamietnutí), pretože insolvenčná správkyňa nie je v prejednávanej veci účastníčkou konania a pokiaľ súd dospeje k záveru, že nie je dôvod pre zastavenie, resp. odklad exekúcie ex offo, nie je povinný o tom vydávať žiadne rozhodnutie.

Ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách exekúciu priamo v rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavil. Preto súd aj vzhľadom na potrebu prednostného zastavenia už prebiehajúcej exekúcie rozhodol tak, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdnyúradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudcaodvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiusúdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.