Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/695/2010

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: Ing. Mgr. Šteiner Ivan, PhD., Lipová 7, 91501 Nové Mesto nad Váhom, vo veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava 2, proti povinnému: HQ TRADING SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 627 447, Štefánikova 46, 010 01 Žilina, takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,13 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie pod č. 5511 059314*.

Podaním doručeným súdu dňa 19.06.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) - právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -147 zo dňa 06.08.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť HQ TRADING SLOVAKIA, s.r.o., zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom HQ TRADING SLOVAKIA, s.r.o. v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 10.11.2012 vymazaná.

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 10.11.2012 povinný neexistuje a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.

Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. l EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).

Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“

Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP a na ich náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 120,77 Eur.

Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 46,13 Eur, ktoré pozostávajú z:

1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eura.) V tejto súvislosti súd uvádza, že súdny exekútor preukázal vykonanie 9 úkonov - 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2. Každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x; 3. Každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x, 4. Každé zisťovanie účtu povinného 4x; 5. Každé zisťovanie bydliska povinného 1x, paušálna suma za jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (spolu 29,88 Eur), preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatňovanú odmenu vo výške 49,80 Eur, ale priznal mu minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, pretože odmena za jednotlivé úkony by predstavovala nižšiu sumu ako 33,19 Eur. Súd nepriznal uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor na doručenie uvedených písomností využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad Súd tu poukazuje nielen na znenie ustanovení § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor

nárok iba na náhradu poštovného, ale aj na to, že tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí súdny exekútor dostatočným spôsobom preukázať. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (lustrovanie o povinnom a o jeho majetku), tak tunajší súd totiž zastáva názor, že súdny exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za akúkoľvek lustráciu o povinnom, resp. za akúkoľvek lustráciu jeho majetku, ale iba za tie úkony, pri ktorých súdny exekútor za účelom získania údajov o povinnom alebo o jeho majetku dopytoval príslušné inštitúcie (Sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, daňový úrad a iné). Súd zastáva názor, že ak súdny exekútor vykonal iba jednoduchú lustráciu prostredníctvom verejne dostupných databáz (obchodný register, živnostenský register, obchodný vestník, kataster nehnuteľností), ktorá trvala zanedbateľný čas (niekoľko minút), nárok na paušálnu odmenu mu za takéto úkony nevznikol.

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 5,25 Eur (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 5,25 Eur. Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov vo na poštovnom výške 17,29 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 5,25 Eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 483/2010 mal súd preukázané iba doručenie 3 písomností prostredníctvom pošty, vo zvyšnej časti vznik hotových výdavkov nepreukázal. Súd aj na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Súd nepriznal poštovné výdavky vo výške 8,55 Eur za vrátenie poverenia súdu, oznámenie o ukončení ex. konania 4x, vyúčtovanie trov exekúcie, keďže súdnemu exekútorovi patrí náhrada za hotové výdavky, ktoré mu skutočne vznikli v čase rozhodovania. Položku bankový poplatok vo výške 0,15 Eur súd nepriznal z dôvodu, že súdny exekútor vznik hotových výdavkov za danú položku nepreukázal. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 23,29 Eur za: použitý papier a toner, obálky, účtovná firma, spisový obal, manipulácia so spisom, predtlačené poštové šeky typu H2, účtovné doklady, euroobal, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná. Súd nepriznal exekútorovi trovy vyčíslené ako náhrada hotových výdavkov v položke ,,ostatné“ - internet vo výške 0,50 Eur, nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná. Ani z obsahu spisu nie je možné preukázať, na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov.

Uplatnenú náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 11,22 Eur súd súdnemu exekútorovi nepriznal vôbec, nakoľko z obsahu spisu a vyúčtovania trov nevyplýva, že by exekútor v danej veci vykonal nejaký úkon exekučnej činnosti mimo sídla jeho úradu. Odovzdanie písomnosti exekútora na poštovú prepravu nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti, a preto mu ani nemôže byť priznaná náhrada za čas strávený cestou z úradu na poštu.

3/ DPH 20% zo základu 38,44 Eur vo výške 7,69 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)

Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.