Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci H.. J. Y. X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky H. V., X.. XX.XX.XXXX, L. H., S. XXX/XX a otca J. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. Z., P. XXX, na návrh otca o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca zo dňa 13.01.2016 z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom zo dňa 13.01.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2016 domáhal, aby súd znížil výživné z jeho strany na mal. Patrika zo sumy 80,- € mesačne na sumu 30,- €.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, jeho finančná situácia je zlá. V prípade, ak sa zamestná a bude mať príjem bude platiť výživné vo výške určenej súdom, t.j. 80,- € mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky maloletého, poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnosti býva sám v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Ostatný majetok vlastnia jeho bratia. Jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi, a je na PN kvôli vredom. Nikde preto nepracuje a to ani brigádnicky. Naposledy pracoval vo Východnej v spoločnosti Spolchov, kde dojil ovce, ale musel ukončiť zamestnanie pre problémy so žalúdkom - vredmi, kedy musel navštíviť aj lekára vo Važci. On ukončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa tak, že mu dal ukončenie tohto pracovného pomeru jeho samotný zamestnávateľ pre tieto jeho vredy. Okrem mal. J. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jeho výdavky tvorí poplatok za elektrinu 20,- € mesačne a tiež lieky niekedy 15,- € a niekedy 20,- €. V súvislosti s týmto zdravotným stavom sa nepokúšal si vybaviť invalidný dôchodok na Sociálnej poisťovni, a ani sa nezúčastnil vyšetrenia v Sociálnej poisťovni. Znížiť výživné zo svojej strany na syna žiada preto, lebo má výdavky na lieky. So synom sa stretol zhruba pred mesiacom, minulý rok podľa jeho vyjadrenia za nim chodil každý týždeň. Počas šetrenia v domácnosti uskutočneného cestou dožiadaného ÚPSVaR Kežmarok nebol zastihnutý doma a bol v lese, preto, lebo si tam bol nahotoviť drevo na pálenie v dome a to v rámci vychádzky, ktorú má od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Pokiaľ ide o čiastku 210,- €, ktorú uhradil v januári 2016 ako sumu výživného na dieťa, šlo o peniaze, ktoré mu dlhovali z úradu práce a ktoré mu vyplatili naraz. Opätovne zdôraznil, že nemôže platiť súdom určené výživné 80,- € mesačne, nakoľko by nemal z čoho žiť. Neskôr svoju výpoveď doplnil tým, že by chcel synovi platiť obedy a k tomu ešte 30,- € výživné a pokiaľ si nájde

prácu, tak výživné doplatí. Pokiaľ by nemal uhrádzať obedy synovi, bol schopný platiť výživné 50,- € mesačne, viac určite nie, pretože on si takisto musí všetko zaplatiť sám. Zároveň uviedol, že je ochotný synovi zakúpiť oblek na sväté prijímanie.

Matka vo svojej výpovedi k svojim súčasným majetkovým a osobným pomerov uviedla, že býva v nájomnom obecnom byte, za ktorý platia mesačne 266,08 €, plus inkaso 50,94 €. Okrem toho minulý rok museli zložiť depozit na byt vo výške 447,20 €, aby im predlžili nájomnú zmluvu. Býva tam s deťmi a jej terajším manželom. Jej súčasný príjem tvorí rodičovský príspevok, prídavky na deti a náhradné výživné. Je pravdou, že bola zamestnaná od 01.02.2016 do 07.04.2016 v Kauflande, kde pracovný pomer ukončila z vlastnej iniciatívy výpoveďou v skúšobnej dobe a to kvôli deťom, aby sa im mohla venovať a tiež preto, že s nimi bývala často na OČR. Jej terajší manžel pracuje už šiesty rok v spoločnosti USHIN Slovakia s čistým príjmom 500,- € mesačne. Otec maloletého na výživu uhradil v januári 2016 sumu 210,- € a to v dvoch splátkach v sume 90,- € a 120,- €, vo februári 2016 sumu 80,- €, v marci 2016 sumu 80,- € a za apríl zatiaľ úhradu výživného neevidovala. S návrhom otca nesúhlasila. Vie, že zhruba pred mesiacom navštívil otec syna v škole, lebo ten prišiel domov s krabicou so sladkosťami a tiež v decembri minulého roku mu zakúpil tortu. Poprela, žeby otec chodil za synom každý týždeň. Otec prišiel syna navštíviť raz do mesiaca, možno cez leto chodieval častejšie. Otec počas stretnutí so synom sa s týmto stretával buď v škole, alebo syn išiel za otcom na železničnú stanicu. S otcom sa kontaktoval tak, že mu otec doniesol mobil aj s telefónnym číslom, neskôr sa tento mobil pokazil.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi navrhol návrh otca zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd preukázané, že rozsudkom uvedeného súdu sp.zn. - 26 zo dňa 10.9.2013 tunajší súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. - 104 zo dňa 25.7.2008 na mal. J. tak, že zvýšil výživné otca zo sumy 738,- Sk na sumu 80 ,--€ mesačne, ktoré otca zaviazal uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc od 1.9.2013.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave, mal preukázané, že u maloletého došlo k takým zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, keď maloletý v mesiaci september 2013 nastupuje do 1. ročníka ZŠ. Otec sa pojednávania nezúčastnil, predvolanie riadne prevzal, súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto vychádzal podľa tohto odôvodnenia z toho, že otec maloletého v tom čase poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke od 1.10.2007 v sume 62,50 €. Okrem mal. J. inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka maloletého poberala nemocenské dávky vo výške 283 ,- € mesačne a mala ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti. V mesiaci november 2013 očakávala narodenie štvrtého dieťaťa. Otec bol dlhodobo nezamestnaný, nezmenil sa mu počet vyživovacích povinností, naopak u maloletého došlo k zvýšeniu výdavkov, ktoré súvisia s nástupom do 1. ročník základnej školy. Vzhľadom na uvedené, mal súd zato, že výživné vo výške 80,- € zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd preukázané, že rozsudkom uvedeného súdu sp.zn. -72 zo dňa 18.8.2014 tunajší súd návrh otca zo dňa 4.4.2014 na zníženie výživného zamietol.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že nebola zistená absolútne žiadna zmena pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala znížiť výživné pre otca na maloletého syna po právoplatnosti rozsudku sp.zn. - 26 do budúcna.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého, otec toho času je vedený v evidencii nezamestnaných a to od 23.6.2015. Podľa správy ÚPSVaR Kežmarok poberá od 1.10.2015 pomoc v hmotnej núdzi za mesiac október 2015 vo výške 61,60 € mesačne a za následne ďalšie mesiace počnúc novembrom 2015 vo výške 117,40 € mesačne, pričom v mesiaci január 2015 mu na tejto dávke podľa potvrdenia ÚPSVaR bola vyplatená suma 296,40 €. Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava vyplynulo, že nie je vedený ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenských dávok a ani dôchodku. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok vyplynulo, že nie je evidovaný ako vlastník, či držiteľ motorového vozidla. Podľa správy Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor a pripojených Listov

vlastníctva č. XX,XX,XX,XXX,XXX,XXX,XXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX C. XXXX všetky pre k.ú. Z. je evidovaný ako menšinový spoluvlastník na nehnuteľnostiach - pozemkoch zapísaných na uvedených listoch vlastníctva, a zároveň je výlučným vlastníkom rodinného domu a pozemku, na ktorom je tento dom postavený, oboch nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Z. podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX.

Matka maloletého spolu so svojim terajším manželom toho času býva v dvojizbovom byte spolu s maloletým a ďalšími jej troma deťmi. Podľa správ UPSVaR Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica je toho času poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur mesačne a tiež prídavkov na štyri maloleté deti v celkovej výške 92,40 Eur mesačne. Je tiež poberateľkou náhradného výživného na svoje dve maloleté deti z predchádzajúceho manželstva vo výške po 27,13 Eur na jedno dieťa. V období od 1.2.2016 do 07.04.2016 bola zamestnaná v spoločnosti Kaufland Slovensko, v.o.s. Podľa jej vyjadrenia mala dosiahnuť mesačný príjem vo výške 427,- €.

Podľa správy Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia pomerov maloletý v školskom roku 2015-2016 navštevuje 3. ročník základnej školy, kde matka uhradila poplatok za ZRPŠ vo výške 10,- € a tiež mu zakúpila oblečenie v celkovej hodnote 100,- €. Mesačne mu sporí po 10,- €. Maloletý navštevuje futbalový krúžok a matka mu zakúpila kopačky.

Podľa matku predložených SIPO dokladov uhrádzajú inkaso v sume 50,49 € mesačne a z potvrdení od Obce H. vyplynulo, že uhrádzajú nájomné 149,08 € mesačne.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 € na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania vo veci nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí sp.zn. - 26 zo dňa 10.9.2013, ktorým uložil otcovi maloletého prispievať na jeho výživu sumou 80,- € mesačne, počnúc od 1.9.2013.

Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti, ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V danom prípade preskúmavať dôvody, z ktorých súd vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku sp.zn. - 26 zo dňa 10.9.2013 a následne na základe toho dospel k záveru, že mu meniť uvedené rozhodnutie súdu v tomto na návrh otca začatom konaní neprináležalo. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku sp.zn. - 26 zo dňa 10.9.2013 a kedy teda otcovi bolo určené výživné v sume 80,- € na maloletého s pomermi, ktoré momentálne u otca boli zistené v súčasnej dobe, tu súd konštatuje, že nebola zistená absolútne žiadna zmena týchto pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala znížiť výživné pre otca na maloletého syna po právoplatnosti rozsudku sp.zn. - 26 do budúcna. Ako v čase vyhlásenia tohto pôvodného rozsudku, tak aj v súčasnosti bol nezamestnaný, bez príjmu, resp. vedený len ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Tieto skutočnosti preto nemohli a ani nemôžu byť v tomto konaní dôvodom pre rozhodnutie o znížení výživného tak, ako sa to domnieva otec. Vzhľadom na uvedené preto súd návrh otca zamietol.

Okrem toho v súvislosti s poukazom otca na skutočnosť, že je podľa jeho tvrdení obsiahnutých v jeho návrhu nezamestnaný, súd tiež poukazuje na to, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradilo majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Takže argument otca že je nezamestnaný sám o sebe bez náležitého preukázania objektívnych dôvodov, prečo je tomu tak, nemôže byť dôvodom preto, aby súd mu prípadne neurčil vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa.

Pokiaľ otec argumentoval tým, že nemôže pracovať, nakoľko je práceneschopný kvôli vredom a aj z toho dôvodu ukončil pracovný pomer v spoločnosti Spolchov, súd poznamenáva, že na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil súdu žiaden dôkaz. I bez toho je však potrebné uviesť, že samotná práceneschopnosť povinného rodiča nie je tou právnou skutočnosťou, ktorú by bez ďalšieho bolo možné hodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Ide o situáciu, ktorá má len dočasný charakter a ktorá nemá vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu. Samotný otec v danom prípade túto svoju práceneschopnosť nehodnotí tak závažne, aby si v súvislosti s ňou začal prípadne riešiť otázku jeho plnej prípadnej čiastočnej invalidity, čo by už nepochybne bolo možné vnímať ako skutočnosť, ktorá má charakter podstatnej zmeny pomerov na jeho strane.

Pokiaľ argumentoval tým, že v dôsledku týchto jeho zdravotných potiaži má zvýšené výdaje na lieky, súd len poznamenáva, že táto okolnosť je u neho zohľadnená práve vo výške vyplácanej dávky v hmotnej núdzi, kedy mu je namiesto pôvodnej sumy 61,60 € mesačne vyplácaná čiastka vo výške 117,40 € mesačne.

Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.