Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-3671-2014.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/3671/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom ul. 29 augusta č. 16, Banská Bystrica, vo veci oprávneného: STAVMAT IN, spol. s r.o., so sídlom Pezinská 56, Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpený: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, proti povinnému: ZELENÉ ÚDOLIE MOJŠ, s.r.o., so sídlo Nám. Ľudovíta Fullu 25/8384, Žilina, IČO: 44 897 481, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 103,60 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2015 oprávnený navrhol na základe oznámenia o stave exekúcie zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „EP“). Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 354,80 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP: „Exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.“
Podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Súd má zo správy súdneho exekútora preukázanú nemajetnosť povinného, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. l písm. h/ EP exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“
Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného. Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 103,60 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur (§ 14 ods.1 vyhlášky):
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 49,18 eur (§ 22 vyhlášky): · Poštovné výdavky 28,75 eur · poplatky IRIS 0,20 eur · poplatky banky 0,70 eur · cestovné 19,53 eur
3/ náhrada za stratu času vo výške 3,96 eur (§ 23 vyhlášky) · strata času 6 polhodín x 0,66 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 86,33 eur, priznané DPH celkom vo výške 17,27 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
Súd nepriznal uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 2x, doručenie príkazu na začatie exekúcie - 2x, vykonané doručenie exekučného príkazu - 6x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť 3x a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť 3x, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že buď súdny exekútor na doručenie uvedených písomností využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad. V exekučnom spise sa nenachádza žiaden dôkazný prostriedok (potvrdenie adresáta o prijatí písomností alebo doručenka preukazujúca doručenia prostredníctvom exekútorského úradu), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal, že mu odmena za tieto úkony exekučnej činnosti patrí. Súd tu poukazuje nielen na znenie ustanovení § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného, ale aj na to, že tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí súdny exekútor dostatočným spôsobom preukázať. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za úkony podľa 15 ods. 1 vyhlášky (lustrovanie o povinnom a o jeho majetku), tak tunajší súd totiž zastáva názor, že súdny exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za akúkoľvek lustráciu o povinnom, resp. za akúkoľvek lustráciu jeho majetku, ale iba za tie úkony, pri ktorých súdny exekútor za účelom získania údajov o povinnom alebo o jeho majetku dopytoval príslušné inštitúcie (dopravný inšpektorát, kataster, a iné). Súd zastáva názor, že ak súdny exekútor vykonal iba jednoduchú lustráciu prostredníctvom verejne prístupných databáz (obchodný register, živnostenský register, obchodný vestník, kataster nehnuteľností, evidencia vozidiel), ktorá trvala zanedbateľný čas (niekoľko minút), nárok na paušálnu odmenu mu za takéto úkony nevznikol. Nakoľko paušálne odmeny za každý jednotlivý úkon nepresiahli 33,19 eur súd súdnemu exekútorovi priznal podľa § 14 ods. 1 vyhlášky minimálnu odmenu 33,19 eur. Pokiaľ ide o odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti (3x) v zmysle § 6 vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. Z obsahu exekútorského spisu nevyplynulo, že by nehnuteľnosť, na ktorej súdny exekútor zriadil exekučného záložné právo, bola zexekvovaná. Iba za samotný úkon zriadenia exekučného záložného práva odmena súdnemu exekútorovi nepatrí. Touto činnosťou sa záložné právo nerealizuje, ale len zriaďuje, preto súdnemu exekútorovi za takýto úkon nevzniká nárok na odmenu. Predmetné ustanovenie upravuje odmenu súdneho exekútora za zriadenie exekučného záložného práva v prípade, ak došlo k jeho vykonaniu, resp. realizácii.
Poštovné exekútorom uplatňovanej sume 41,95 eur, mu bolo priznané v sume 28,75 eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 106/14 mal súd preukázané doručenie 16 písomností prostredníctvom pošty (t.j. 16 doručeniek). Vo zvyšnej časti uplatňovanú náhradu hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Naviac súd dodáva, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada za hotové výdavky, ktoré mu skutočne vznikli v čase rozhodovania o trovách exekúcie. Súd mal preukázané vynaloženie hotových výdavkov v sume 0,20 eur za súčinnosť vozidlá a súčinnosť banky v sume 0,70 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených v sume 25,76 eur (kancelárske potreby), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná. Tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu
exekútorovi ani priznať nemožno z dôvodu, že sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Taktiež archivácia patrí medzi administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Povinnosť archivovať spisy vyplýva súdnemu exekútorovi zo zákona a to konkrétne z ustanovenia § 209 a nasl. Exekučného poriadku, čo však neznamená, že náklady ktoré s tým súdnemu exekútorovi vzniknú, a ktoré nijak nesúvisia s vykonávaním exekučnej činnosti, bude prenášať na účastníkov konania. Položku telekomunikačné poplatky vo výške 3,32 Eur nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov. Súd ďalej nepriznal bankové služby GKU v sume 3,- eur, vyúčtovanie spisu v sume 9,96 eur, nakoľko tieto výdavky súdny exekútor nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ust. § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnené cestovné výdavky v celkovej výške 19,53 eur súd uvádza nasledovné, že má preukázané uskutočnenie pracovnej cesty z exekučného spisu (dňa 11.12.2014). Preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 19,53 eur (66 km x 7,9 l/100km x 1,429 + 66 km x 0,183) za použité pohonné hmoty vychádzajúc z údajov o prejdenej vzdialenosti, aktuálnej cene pohonných hmôt a priemernej spotrebe použitého motorového vozidla (úradný záznam, pokladničný doklad a technický preukaz). Čo sa týka stravného vo výške 1,40 eur nebolo priznané z dôvodu, že pracovná cesta trvala od 7 hod.
- do 10 hod. t. j. spolu 3 hod. a nárok na stravné podľa § 1 Opatrenia č. 296/2014 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, vzniká až po 5 hod. Súd priznal náhradu za stratu času v súlade s § 23 ods. 1, 2 vyhlášky za 6 polhodín á 0,66 eur v celkovej výške 3,96 eur.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.