Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-127-2001.pdf
PDF · 84.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/127/2001
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: J.. P. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, X., právne zastúpená Advokátska kancelária Bauer s.r.o. so sídlom Dénešova 19, Košice, proti odporkyni v 1. rade: J.. J. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. X, X., právne zastúpená JUDr. Janou Koľvekovou, advokátkou so sídlom Mlynárska 19, Košice, odporkyni v 2. rade: P. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, X., odporkyni v 3. rade: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, X., proti odporcovi v 4. rade: J. S. D., nar. X.X.XXXX, zastúpený matkou J.. J. D., trvale bytom K. X, Košice, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier uzavretý účastníkmi konania na pojednávaní dňa 18.4.2016 v tomto znení:
Prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom v Košiciach - katastrálnym odborom pre katastrálne územie: Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I a to trojizbový byt č. X, na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX na ulici Y. Č.. XX T. X., stojaci na parcele registra „C“ - parcele č. XXXX v celosti o celkovej výmere podlahovej plochy 128,41 m2 v podiele 1/1 z celku, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 1 z celku, ku ktorej je zriadené záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v celkovej výške 10.000 EUR.
Určuje, že do aktív dedičstva po poručiteľovi Z.. R. D., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXXX/XX, X., občanovi Slovenskej republiky patrí nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom pre katastrálne územie: S., obec Košice - Staré Mesto, okres Košice I trojizbový byt č. X, na X. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici R. G. XX, postavenom na parcelách registra „C“ parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2 a parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2 o celkovej výmere podlahovej plochy 73,77 m2 v podiele 1/1 z celku, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 247/100000, ku ktorému je zriadené záložné právo v prospech vlastníkov bytu a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v celkovej výške 18.029 EUR a iné majetkové právo a to obchodný podiel v obchodnej spoločnosti ds-Wash spol. s r.o., IČO: 17 083 770 so sídlom Lőfflerova 3, 040 01 Košice zapísanej v Obchodnom registri vedenom pri Okresnom súde Košice I, Oddiel: Sro, vložka č. 731/V v celkovej výške 6.971 EUR.
Určuje do pasív dedičstva po poručiteľovi Z.. R. D., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXXX/XX, X., občanovi Slovenskej republiky patrí pohľadávka navrhovateľky vo výške 15.000 EUR, ako vzájomné vyrovnanie podielov z vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú pohľadávku sú povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve, účastníci dedičského konania po poručiteľovi Z.. R. D., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXXX/XX, X., občana Slovenskej republiky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 29.1.2001 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňa 4.2.1998, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice I vydaný pod sp.zn. 23C/529/97 zo dňa 18.11.1997 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva.
V priebehu konania odporca Z.. R. D., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom R. G. XXXX/XX, X. dňa XX.XX.XXXX zomrel.
Mgr. Vojtech Kavečanský - notár so sídlom Skladná 38, Košice potvrdil súdu, že dedičské konanie po poručiteľovi Z.. R. D. je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 13D/467/2010 a na základe poverenia Okresného súdu Košice I na jeho Notárskom úrade pod sp.zn. Dnot 175/2010. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej na jeho notárskom úrade dňa 9.12.2010 poverený notár ako súdny komisár zistil, že poručiteľ nezanechal závet a že zanechal zo zákona v I. dedičskej skupine ( ust. § 473 Občianskeho zákonníka) dedičov P. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, X. ( dcéru z prvého manželstva), H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, X. ( dcéru z prvého manželstva), maloletého S. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. X, X. ( syna z druhého manželstva ) a J.. J. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. X, X. ( manželku z druhého manželstva).
Na základe univerzálnej sukcesie súd tak pokračoval v konaní na strane odporcov s dedičmi po nebohom odporcovi Z.. R. D. ako s procesnými nástupcami.
V priebehu súdneho pojednávania konaného dňa 18.4.2016 účastníci konania uzavreli zmier, obsah ktorého je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia a požiadali súd o jeho schválenie.
Z obsahu spisu a výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľné veci a majetkové práva, pohľadávka navrhovateľky a záväzok dedičov, ktoré sú obsiahnuté vo výroku uznesenia.
Súd mal za preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov iné veci hnuteľné či nehnuteľné, a ani žiadne iné záväzky alebo pohľadávky ako uvedené v súdnom zmieri nepatria.
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Platia predovšetkým v prípade, ak sa toto spoluvlastníctvo vyporiadava súdnym rozhodnutím. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva. Potom sa zameria na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto zmysle platí zásada, že treba vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla, prípadne cena, ktorú mala vec v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
Pri vyrovnávaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Určeniu iného než rovnakého pomeru podielov by však musel predchádzať dokonale zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval ( hoci mohol ) o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Platí pritom, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch.
V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátaná hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho výlučného vlastníctva. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok prihliadne súd iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. pri stanovení výšky náhrady treba prihliadnuť sa zníženie hodnoty spoločnej veci, nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, teda treba vyporiadať aj pohľadávky aj dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú ani účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo napr. žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov.
Súd tiež prihliada na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, napr. v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti, ale aj v období, keď ešte zdieľali spoločnú domácnosť.
Podstatou celého procesu vyporiadania je určujúca časť rozsudku, ktoré veci z bezpodielového spoluvlastníctva ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do výlučného vlastníctva. Pre takéto určenie zákon nemá osobitné hľadiská, ale možno prijať záver, že v rámci tohto rozhodovania treba vychádzať z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich, resp. ich časť, do výlučného vlastníctva jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súd uloží povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva obom bývalým bezpodielovým spoluvlastníkom.
Podľa ust. § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa ma súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora, zapísaného v registri mediátorov.
Podľa ust. § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade, súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Z procesného hľadiska má schválený zmier účinky rozsudku. To znamená, že je exekučným titulom a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V prípade, že zmier je podľa hmotného práva neplatný, súd v zmysle ust. § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku môže uznesenie o schválení zrušiť rozsudkom na návrh, ktorý možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Súd však zmier schváli iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli ( ust. § 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.
Vzhľadom k skutočnosti, že povaha tohto konania pripúšťa jeho skončenie dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier a navrhovaný zmier, ktorý strany pred súdom uzavreli, nie je v rozpore s hmotným právom, súd v súlade s ust. § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zmier schválil.
Podľa ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1a 2 platia primerane.
Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva ( ust. § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa ust. § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 146 ods. 1, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Obsahom súdneho zmieru bol aj návrh účastníkov konania, ktorým žiadali súd, aby o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd tak premietol návrh účastníkov do výrokovej časti rozhodnutia o trovách konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu súdneho zmieru došlo účastníkmi konania priamo na pojednávaní dňa 18.4.2016, súd rozhodol tak, že o trovách štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.
Poučenie:
Proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru odvolanie nie je prípustné podľa ust. § 202 ods. 3 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.