Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-9-2016.pdf
PDF · 118.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporkyni: M. E., nar.XX.X.XXXX, bytom H. XX/XX, V., toho času bytom Y. XXXX/XX, J. K., v konaní o zaplatenie 973,62 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 40,- eur zastavuje.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.1.2016 doplneným podaním doručeným dňa 26.2.2016 si navrhovateľ prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie sumy 973,62 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne z uvedenej dlžnej sumy od 16.12.2015 až do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.
Navrhovateľ návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že navrhovateľ je bankou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola dňa 20.10.2009 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Odporkyni bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,20%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala odporkyňa schválený úverový rámec vo výške 600,- eur a bola povinná navrhovateľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- eur. Navrhovateľ ďalej poukázal na ust. § 39 ods. 1 zákona o bankách, v znení ktorého sú banky povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca do 5 pracovných dní po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi
písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Odporkyňa si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch navrhovateľa. Pred odstúpením na vymáhanie navrhovateľ vystavil ku dňu 6.12.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 6.12.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporkyne s konečným zostatkom na úhradu vo výške 973,62 eur. Konečný dlh odporkyne z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 973,62 eur. Nakoľko si odporkyňa neplnila svoju povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 6.12.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.12.2015, navrhovateľovi vznikol nárok aj na úhradu úrokov z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.12.2015 do zaplatenia.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že od Všeobecnej úverovej banky a.s. mala poskytnutú v roku 2009 a v roku 2010 debetnú kreditnú kartu a ňou vyčerpané finančné prostriedky už niekoľkokrát preplatila a platí stále, aj keď len čiastkovo mesačne od 10,- eur do 20,- eur. Neustále však na jej účte narastajú mínusové kreditné transakcie vyplývajúce z každodenných neúmerných nárastov úrokov, čo je divné. Kreditné karty spoločnosti dávno vrátila. Nevedela uviesť, kde nastala chyba, pričom je starobná dôchodkyňa a vinou svojej dcéry prišla nielen o byt, ale sa dostala aj do zložitej finančnej situácie. Záleží jej na tom, aby si svoje záväzky plnila, o čo sa všemocne snaží, pričom na jej dôchodkovom účte stále prebiehajú exekučné zrážky. Uviedla, že ani advokátska kancelária nepracuje zadarmo, ale vymáhať de facto už po splatení dlžnej čiastky tak nehorázne vysokú sumu je neetické a neľudské.
Ďalší právny zástupca navrhovateľa vo svojom podaní doručeným súdu dňa 11.4.2016 špecifikoval žalovanú pohľadávku, kde uviedol, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto kreditnej karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií odporkyne vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu odporkyne jednoznačne vyplýva, že odporkyňa vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobou využívala v súlade s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala odporkyňa schválený úverový rámec vo výške 600,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,20% ročne so štandardnou splátkou vo výške 20,- eur mesačne. Odporkyňa začala čerpať úverový rámec od 5.11.2009 ako to vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu odporkyne v časti debetných transakcií. V posudzovanej veci bol odporkyni poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používania na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku a ukončenia zmluvy. Ďalej poukázal, že rozsah čerpania odporkyne predstavuje debetné transakcie, pričom uviedol aj kreditné operácie, ktoré boli vykonané odporkyňou. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 488,74 eur, poplatkov vo výške 147,38 eur, štandardného úroku vo výške 234,02 eur a sankčného úroku vo výške 103,48 eur. Ďalej súdu oznámil, že odporkyňa v priebehu konania uhradila časť dlhu,
a to platbami zo dňa 23.2.2016 a 19.3.2016 každá vo výške 20,- eur, a preto zobral návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 40,- eur s príslušným úrokom z omeškania späť a navrhol súdu, aby konanie v tejto časti zastavil.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.4.2016 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti ako aj neúčasti navrhovateľa na pojednávaní z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti.
Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že návrh je podľa jej názoru nedôvodný, nakoľko je to strašne veľa, je to ako keby si zobrala ďalších 1.000,- eur úver. Je to nehorázne, neľudské, dávno to už preplatila. Ďalej uviedla, že zaplatila i ďalšiu splátku vo výške 20,- eur, a to dňa 15.4.2016. Na otázku samosudcu uviedla, že o žiadnych poplatkoch ju nikto neinformoval, všeobecné obchodné podmienky ani nečítala, dobre nevidí a tieto boli veľmi drobné.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so žiadosťou o vydanie nákupnej karty Quelle zo dňa 20.10.2009, s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., s výpismi z nákupnej karty Halens za obdobie od 5.11.2009 až do 30.11.2015, s cenníkom VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., pričom zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ ako veriteľ - banka a odporkyňa ako dlžník uzatvorili na základe žiadosti odporkyne o vydanie nákupnej karty Quelle zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Odporkyni bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,20%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala odporkyňa schválený úverový rámec vo výške 600,- eur a bola povinná navrhovateľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- eur. Odporkyni bola teda poskytnutá kreditná karta, pričom sa jednalo o formu revolvingového úveru. Súčasťou boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Odporkyňa začala úverový rámec čerpať od 5.11.2009, tak ako to vyplýva z predložených výpisov z kartového účtu. Podaným návrhom si teda navrhovateľ uplatnil voči odporkyni aj právo na zaplatenie sumy 973,62 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 488,74 eur, poplatkov vo výške 147,38 eur, štandardného úroku vo výške 234,02 eur a sankčného úroku vo výške 103,48 eur. Prehľad čerpania a splátok odporkyne je uvedený v jednotlivých výpisoch za ten ktorý mesiac. Nakoľko odporkyňa zaplatila navrhovateľovi dňa 23.2.2016 a dňa 19.3.2016 splátky vo výške 20,- eur, navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 40,- eur s príslušenstvom späť a požiadal súd, aby konanie zastavil.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Na základe žiadosti odporkyne zo dňa 20.10.2009 navrhovateľ ako veriteľ vydal odporkyni kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Odporkyni bol na základe žiadosti poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,20%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala odporkyňa schválený úverový rámec vo výške 600,- eur a bola povinná navrhovateľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- eur mesačne. Jednotlivé čerpania a úhrady zo strany odporkyne predstavujú výpisy z nákupnej karty, ktoré boli každomesačne vystavované a zasielané odporkyni. V danom prípade zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) odporkyni, ale vznikla až dohodou zmluvných strán a jej obsahu, z ktorej vyplýval platný záväzok navrhovateľa poskytnúť v prospech odporkyne finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok odporkyne ako dlžníčky takto poskytnuté plnenie navýšené o príslušný úrok splácať v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach. Uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka je takzvaným absolútnym obchodom, pre ktorý je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov konania. V čase uzatvorenia zmluvy Občiansky zákonník už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv. Súd teda ustálil, že aj keď zmluva o úvere je takzvaným absolútnym obchodom, predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, a preto je potrebné použiť na uvedený právny vzťah aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a iných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti spotrebiteľov.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že kreditná karta, ktorá bola vystavená v prospech odporkyne ako dlžníčky, je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Odporkyňa ako majiteľka karty mohla, ale nemusela tento úver čerpať. Z predložených kreditných a debetných transakcií odporkyne vyplýva, že odporkyňa tento úver čerpala. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala schválený úverový rámec vo výške 600,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,20% ročne a štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- eur. Odporkyňa začala čerpať úverový rámec od 5.11.2009 až do 30.11.2015. Odporkyňa celkom zaplatila sumu 973,32 eur, ako to vyplýva z kreditných operácií z jednotlivých mesačných výpisov. Podaným návrhom si teda uplatnil navrhovateľ voči odporkyni právo na zaplatenie sumy 973,62 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 488,74 eur, poplatkov vo výške 147,38 eur, štandardného úroku vo výške 234,02 eur a sankčného úroku vo výške 103,48 eur. Z prehľadu debetných transakcií vyplýva, že odporkyňa od 4.11.2009 až do 28.3.2011 vyčerpala sumu 680,- eur.
Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 40,- eur s príslušenstvom späť, súd konanie v tejto časti s poukazom na uvedený dispozičný úkon zastavil.
Odporkyňa vykonala poslednú debetnú transakciu dňa 28.3.2011. Táto transakcia bola zúčtovaná dňa 30.3.2011. Z navrhovateľom predložených výpisov z kreditnej platobnej karty za jednotlivé mesiace však nie je zrejmé, akú časť úverového rámca toho ktorého mesiaca odporkyňa vyčerpala a aké boli z jej
strany úhrady. Na každom výpise sa nachádza zúčtovacie obdobie od 23.10.2009 do 30.11.2015 a na každom výpise je uvedená rovnaká suma povinnej splátky na úhradu 973,62 eur. V jednotlivých výpisov teda neboli premietnuté suma debetných transakcií a suma kreditných transakcií, nebol vykonaný sumár, a teda odporkyňa sama v tom ktorom mesiaci nevedela, koľko vyčerpala z poskytnutého úverového rámca a aký počet splátok a v akých výška uhradila. Uvedené teda znamená, že každý mesiac bol výpis z kreditnej karty rovnaký, t.j. vykazoval rovnaký debetný zostatok vo výške 973,62 eur. Odporkyňa teda vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 680,- eur, pričom v prospech navrhovateľa uhradila sumu 973,32 eur. Rozdiel medzi sumou, ktorú odporkyňa vyčerpala z poskytnutého úverového rámca a sumami, ktoré uhradila v splátkach, predstavuje 293,32 eur. Navrhovateľ uviedol, že dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 488,74 eur, poplatkov vo výške 147,38 eur, štandardného úroku vo výške 234,02 eur a sankčného úroku vo výške 103,48 eur. Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že poplatky vo výške 147,38 eur, ktoré si uplatnil navrhovateľ voči odporkyni, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené poplatky predstavovali poplatky za správu kartového účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie, poplatky za výber z bankomatu v Slovenskej republike a krajinách eurozóny, za spracovanie poštovej poukážky a náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti. Uvedené poplatky však neboli súčasťou žiadosti o vydanie nákupnej karty Quelle a tieto poplatky boli zahrnuté v obchodných podmienkach pre vydávanie a používanie kreditných platobných kariet. Obchodné podmienky však boli takmer nečitateľné, nakoľko boli vyhotovené veľmi malým písmom, pričom odporkyňa nemala možnosť s takýmito podmienkami sa oboznámiť. Z tohto dôvodu preto súd ustálil, že poplatky, ktoré si uplatnil navrhovateľ voči odporkyni, neboli s odporkyňou individuálne vyrokované a odporkyňa nemala možnosť sa o týchto poplatkoch reálne dozvedieť, nakoľko obchodné podmienky boli vypracované veľmi malým písmom, pričom vzhľadom na vek odporkyne, táto nemala možnosť sa s nimi riadne oboznámiť. Predstavovali teda neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto súd tento nárok navrhovateľa nepriznal.
Z jednotlivých mesačných výpisov ďalej vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil aj náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti a náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti. Ak teda odporkyňa čerpala poskytnutý úver naposledy dňa 30.3.2011 a do uvedeného dňa, t.j. do 30.3.2011 uhradila na splátkach na istinu sumu 360,- eur, mala ešte uhradiť v prospech navrhovateľa zvyšok dlžnej sumy do sumy čerpanej istiny, t.j. sumu 320,- eur. V prípade, že by po 30.3.2011 uhrádzala splátky pravidelne a načas, dlžnú istinu by uhradila v septembri 2012. Samotný navrhovateľ, hoci vo výpise uvádza náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti a po vyhlásení okamžitej splatnosti, neuviedol, kedy vyhlásil okamžitú splatnosť poskytnutého úveru. Vzhľadom ku skutočnosti, že v prípade, že by odporkyňa platila povinné mesačné splátky vo výške 20,- eur bez toho, aby tieto boli zarátané na úroky, sankčné úroky a iné poplatky, splatila by dlžnú istinu najneskôr v mesiaci september 2012. Po tomto mesiaci teda vzniklo navrhovateľovi právo žiadať od odporkyne zaplatiť celú istinu. Vzhľadom k tomu, že súd je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia povinný prihliadať k premlčaniu práva, súd zistil, že v danom prípade došlo k premlčaniu práva navrhovateľa na uplatnenie zvyšku dlžnej istiny, nakoľko návrh bol podaný na tunajší súd až 21.1.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že hoci navrhovateľovi vzniklo právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, tento tak neurobil a od posledného čerpania úveru odporkyňou, t.j. od 30.3.2011 jej účtoval poplatky a sankčné úroky. Súd zistil, že sa jedná o šikanózny výkon práva s cieľom navyšovať plnenie odporkyne o sankčné úroky a poplatky. Takýto výkon práva nemôže požadovať právnu ochranu, pretože je potrebné prihliadnuť na osobitné postavenie odporkyne ako spotrebiteľa. Takýmto spôsobom by odporkyňa nikdy nezaplatila navrhovateľovi dlžnú sumu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd návrh navrhovateľa aj vo zvyšnej časti v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si žiadne trovy konania neuplatnila a ani žiadne trovy konania jej zo spisu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný
počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistené rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.