Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/386/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľky: O. G. Z., nar. X.X.XXXX, bydlisko N., N. XXXX/XX, proti odporcovi: Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Š. H., S. - M., U. Q. XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné odporcu voči navrhovateľke zo sumy 180,- € na sumu 230,- € s účinnosťou od 1.4.2016 výživné je splatné vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 26.8.2015 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu- otca k navrhovateľke - dcére, a to zo sumy 180,- € mesačne na sumu 450,- € mesačne. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že študuje na VŠ ekonomickej v Bratislave, čím sa výrazne zvýšili jej výdavky.

Otec maloletej sa k návrhu vyjadril tak, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 450,- € mesačne.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica pod sp. zn. , rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutím o prijatí na štúdium, výsluchom navrhovateľky, vyjadreniami účastníkov konania, a zistil tento stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. -48 zo dňa 7.9.2010 mal súd preukázané, že súd zvýšil výživné na mal. O. G., nar. X.X.XXXX zo sumy 2.500,- Sk na sumu 180,- € mesačne.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal. súd preukázané, že D. Z., nar. X.X.XXXX, bola dňa 1.4.2006 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z rozhodnutia o prijatí na vysokoškolské štúdium zo dňa 8.7.2015 súd zistil, že navrhovateľka bola prijatá na bakalárske štúdium na Fakulte hospodárskej informatiky EU v Bratislave v ak. roku 2015/16.

Výsluchom navrhovateľky bolo zistené, že rozsudkom OS Senica bolo odporcovi zvýšené výživné vtedy na maloleté dieťa zo sumy 2.500,- Sk na sumu 180,-€. Navrhovateľka študuje na VŠ ekonomickej v Bratislave v I. ročníku. Od 1.4.2015 až do septembra 2015 bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Matka je evidovaná na úrade práce, keď pracuje, tak pracuje na dohodu. Je zamestnaná v spoločnosti RAMEX a dosahuje netto mes. zárobok cca 500,-€, keď z tejto sumy matke zrážajú 200,- € na exekúciu v prospech otca. O túto sumu sa zvyšuje príjem otca. Do Bratislavy dochádza navrhovateľka každý

týždeň, jedna cesta ju stojí cca 5,-€, za mesiac 20,-€, stravuje sa sama a strava ju stojí cca 10,-€ denne. Internet platí 52,- € mesačne, električenku 13,50 € mesačne, knihy si kupuje, cca 70,- € na semester. Navrhovateľka je zdravá, výdavky mala so stomatológiou, keď mala zubný strojček. Minimálne mesačné výdavky sú cca 300,- €. Otec jej nad rámec bežného výživného neposiela nič, nekomunikuje s navrhovateľkou. Má sestru, ktorá má 28.rokov, na tú otec už výživné neplatí. Sestra má invalidný dôchodok. Vzhľadom na postoj odporcu k podanému návrhu, žiada zvýšiť výživné od 1.4.2016 vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, nedoplatok na výživnom otec nemá.

Z vyjadrení odporcu súd zistil, že tento s návrhom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľkou žiadaná čiastka je neúnosná, pričom tento je už na dôchodku, keď žiadaná suma predstavuje polovicu jeho dôchodku.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa mohlo začať i bez návrhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne.

V konaní mal súd preukázané, že výživné otca na O. G. Z., nar. X.X.XXXX, ako maloletú bolo naposledy zvyšované rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. -48 zo dňa 7.9.2010, a to na sumu 180,- € mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka, t. č. plnoletá, v súčasnosti študuje na 3-ročnom dennom bakalárskom štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Matka navrhovateľky nie je stabilne zamestnaná, pričom mesačne platí 200,- € na exekúciu. Vzhľadom na tieto okolnosti a odôvodnené potreby navrhovateľky súd skonštatoval, že navrhovateľka v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť, a teda napriek jej plnoletosti zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá.

Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhovateľka žiadala priznať sumu 450,- € mesačne. Súd preto preskúmal osobné a majetkové pomery oboch účastníkov konania tak, aby zistil, či je takáto výška

výživného opodstatnená. Otec navrhovateľky je toho času na dôchodku, pričom navrhovateľka študuje na vysokej škole. Vzhľadom na uvedené pomery účastníkov konania súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného odporcu na navrhovateľku pri súčasnej finančnej situácii oboch účastníkov konania je 230,- € mesačne, ktorú sumu súd považuje za primeranú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.