Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CbZm-3-2015.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10CbZm/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX X. S., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kandlerová, advokátka so sídlom Ul. 1 mája 113, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporcovi: S.. I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX, XXX XX X. S., štátny občan SR, o zaplatenie 5.500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 15.01.2015 v znení upresňujúceho podania zo dňa 02.02.2015 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.500,- eur s 6%-ným úrokom od 14.10.2014, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 18,33 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že prijatím zmenky bez protestu zo dňa 11.10.2014 sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú pohľadávku 5.500,- eur dňa 13.10.2014. Na predmetnú zmenku ku dňu podania žaloby nebolo platené, a to napriek výzve navrhovateľa zo dňa 28.10.2014, na ktorú odporca nereagoval. Navrhovateľ spolu s podanou žalobou predložil súdu originál zmenky zo dňa 11.10.2014 a výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27.10.2014.
Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil predmetnú právnu vec podľa § 104a ods. 1, 2 a § 105 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 10 ods. 1, 2 písm. e) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky ako vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Žilina.
Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 27.04.2015, namietol žalobou uplatnený nárok. Uviedol, že voči navrhovateľovi nemá žiadne finančné záväzky, pričom navrhovateľ na základe zmenky uplatňuje náhradu škody za rám bicykla, ktorú si spôsobil sám navrhovateľ pri dopravnej nehode. Navrhovateľom predložená zmenka je vystavená na inú osobu ako je odporca poukazujúc na označené číslo občianskeho preukazu, ktoré nezodpovedá dokladu totožnosti odporcu. Odporca namietol miestnu príslušnosť konajúceho súdu vo veci konať s poukazom na trvalý pobyt účastníkov, ktorý je v Liptovskom Mikuláši. Odporca ďalej uviedol, že s navrhovateľom nie je v žiadnom právnom vzťahu. Navrhovateľa odporca stretol ako svedok dopravnej nehody a škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 11.10.2014 v Liptovskom Mikuláši, kde odporca ako účastník cestnej premávky bol povinný navrhovateľovi pomôcť a následne bol vypočutý policajným orgánom. Okresný dopravný inšpektorát v Liptovskom Mikuláši uznal navrhovateľa dňa 23.04.2015 vinným z dopravnej nehody a uložil navrhovateľovi pokutu vo
výške 300,- eur. Škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť poškodením bicykla v sume 5.500,- eur si navrhovateľ spôsobil sám nedodržaním pravidiel cestnej premávky. Ako dôkaz odporca označil priestupkový spis ODI ORPZ Liptovský Mikuláš pod č. Q.-X.-Q.-K.-XX/XXXX. Odporca ďalej poukázal na snahu navrhovateľa získať sumu 5.500,- eur vydieraním a hrubým nátlakom a rovnako prostredníctvom poisťovne. Uplatnenie zmenkového nároku označil ako jeden z pokusov navrhovateľa obohatiť sa na úkor odporcu.
Pojednávanie konané dňa 15.04.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom - uložením zásielky na doručovacej pošte. Pred začatím pojednávania súd oboznámil dôvod, pre ktoré nedošlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, spočívajúci v nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre možnosť rozhodnutia súdu v rámci skráteného konania zmenkovým platobným rozkazom. Navrhovateľ na podanej žalobe trval a žiadal vo veci rozhodnúť rozsudkom a priznať navrhovateľovi uplatnený zmenkový nárok.
Právny zástupca navrhovateľa opísal skutkové okolnosti, za ktorých došlo k vystaveniu predmetnej zmenky, a to v súvislosti so škodou, ktorú spôsobil odporca pri dopravnej nehode navrhovateľovi v sume 5.500,- eur. Odporca sa zaviazal túto škodu navrhovateľovi uhradiť, pričom sám navrhol zabezpečiť nárok navrhovateľa vystavením zmenky. Podľa dohody účastníkov mal zmenkovú pohľadávku navrhovateľovi zaplatiť dňa 13.10.2014, k čomu napokon nedošlo. Písomné vyjadrenie odporcu k žalobe označil navrhovateľ za tendenčné a nepravdivé. Právny zástupca poukázal na nadmerné požívanie alkoholických nápojov odporcom, v súvislosti s ktorým bol odporca hospitalizovaný. Osobné údaje odporcu uvedené na zmenke poskytol osobne odporca. Právny zástupca navrhovateľa navrhol vypočuť ako svedka doktorku L. H., ktorá bola svedkom dopravnej nehody a svedkom pri spísaní zmenky, z ktorej navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok.
Súd návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom označenej svedkyne zamietol, nakoľko výsluch svedkyne vzhľadom na predmet konania a zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov nemohol prispieť k objasneniu veci.
Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľ predložil do súdneho spisu originál zmenky bez protestu, ktorú súd podrobil skúmaniu z hľadiska platnosti zmenky a zákonom predpísaných náležitostí v čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového.
Podľa článku I. §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákon (ďalej tiež "ZZŠ"), vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I. § 76 ods. 1 ZZŠ listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. (2) O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie. (3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. (4) Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
Z citácie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového vyplýva, že vlastná zmenka ako cenný papier predstavuje sľub zo strany vystaviteľa, že bezpodmienečne zaplatí zmenkovú sumu. Jednou z podstatných náležitostí vlastnej zmenky je označenie "zmenka" v texte listiny, pričom uvedenie tohto pojmu v nadpise, na boku a podobné umiestnenie spôsobuje neplatnosť zmenky. Náležitosť textu listiny musí byť vykladaná tak, že príslušné
podstatné údaje (náležitosti) treba vyjadriť v súvislej slovesnej vetnej forme, teda nie bez vzájomného takto vyjadreného vzťahu (Karol Kizlink, Ján Spišiak: Zmenkové právo komentár, Heuréka, rok vydania 2005, str. 28, 405). V textu listiny musí byť uvedené slovo "Zmenka", pričom sa pripúšťa označenie listiny týmto názvom v rôznych pádoch. Umiestenie tohto označenia na listine je právne významné z dôvodu, že zmenka nepredstavuje len súbor jednotlivých doložiek, ale tvorí ucelený text, ktorého obsahom je zmenkové vyhlásenie. Slovo zmenka sa tak viaže k príkazu zaplatiť ( v prípade cudzej zmenky) alebo bezpodmienečnému sľubu zaplatiť (u vlastnej zmenky). Zásadne nie je chybou, ak označenie zmenka je uvedené v nadpise listiny, avšak za súčasného predpokladu, že slovo zmenka je obsiahnuté aj ostatnom texte listiny. Nepostačuje prídavné meno "zmenkový" ani príslovka "zmenkovo" ap. Slovo zmenka ako podstatné meno sa tak musí viazať buď k záväzku vystaviteľa zmenky, k zmenkovej sume alebo k osobe vystaviteľa zmenky (v prípade vlastnej zmenky). Navrhovateľom predložená zmenka s uvedením podstatného mena "Zmenka" v nadpise je z vyššie uvedeného hľadiska listinou s nesúvislým prehľadom jednotlivých položiek bez vzájomnej jazykovej súvislosti, čo spôsobuje jej neplatnosť.
Vlastná zmenka musí obsahovať aj bezpodmienečný sľub zaplatiť istú sumu. Pre platobný sľub možno použiť akékoľvek výrazy "zaplatím", "zaväzujem sa zaplatiť", "som povinný zaplatiť" a podobne. Navrhovateľom predložená listina obsahuje text "Na sumu 5.500,- EUR, slovom päťtisícpäťsto eur, ktorú zaplatí: S.. I. ...". Z uvedeného textu vyplýva, že bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu v listine absentuje, ako obligatórna súčasť zmenkového prehlásenia, čo je ďalším dôvodom neplatnosti predloženej zmenky.
Pokiaľ listina neobsahuje údaje stanovené zákonom, nemôže ísť o vlastnú zmenku a takáto listina nemôže byť ani zmenkou. Nie je relevantné, či účastníci zamýšľali vystavenie zmenky, alebo či listinu napriek rozporu so zákonnými požiadavkami za platnú zmenku naďalej považujú. Z povahy zmenky ako abstraktného nesporného cenného papiera, ktorý v sebe inkorporuje právo na zaplatenie zmenkovej sumy a ostatných zmenkových pohľadávok, vyplýva, že túto je možné vykladať len z jej obsahu. Pre zmenku je typická zásada zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku a ide o prísnu zodpovednosť zo zmenkových záväzkov, pričom z formálnej stránky musí byť zachovaná bezpodmienečná povinnosť dodržať zákonom predpísanú formu zmenky. Procesná prísnosť zmenky sa prejavuje v tom, že súdu umožňovala právna úprava rozhodovať v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania a vypočutia odporcu zmenkovým platobným rozkazom, pričom podmienkou jeho vydania bolo, aby navrhovateľ v postavení zmenkového veriteľa predložil súdu prvopis zmenky, pričom v návrhu musel požadovať vydanie zmenkového platobného rozkazu a len v prípade, ak boli splnené podmienky, sudca mohol vydať platobný rozkaz, v ktorom odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi do troch dní požadovanú sumu a trovy konania, prípadne do troch dní podať proti platobnému rozkazu námietky s odôvodnením. Napriek tomu, že aktuálna procesná úprava neumožňuje vydanie zmenkového platobného rozkazu, aj pri rozhodovaní súdu rozsudkom súd skúma pri uplatnení si zmenkových nárokov povinné náležitosti zmenky, absencia ktorých spôsobuje neplatnosť zmenky a v takom prípade nie je možné návrhu vyhovieť a priznať navrhovateľovi uplatňovaný nárok. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že nesprávne označenie čísla občianskeho preukazu vystaviteľa zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky. Formálnej platnosti vyhovuje každá zmenka, aj keby v prípade vystaviteľa išlo o označenie neurčitej osoby. V prípade fyzickej osoby postačuje uvedenie mena a priezviska tejto osoby. K námietke miestnej nepríslušnosti súd poukazuje na ustanovenie § 84 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zmenkovým a šekovým súdom sa rozumie súd, ktorý je príslušný na konanie o veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a) citovaného zákona na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov, je príslušný Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
Predmetom konania je uplatnený nárok vyplývajúci zo zmenky, pričom návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol podaný na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 15.01.2015. Okresný súd v Liptovskom Mikuláši postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako vecne a miestne príslušnému poukazujúc na ustanovenie § 10 ods. 1, 2 písm. e) zákona č. 371/2004 Z.z..
Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov upravuje kauzálnu vecnú príslušnosť, ktorá prichádza do úvahy v prípade špecifických, resp. zriedka sa vyskytujúcich predmetov konania, kedy je prejednanie a rozhodnutie o veciach určitého druhu zverené konkrétnym súdom. Uvedený zákon je zákonom špeciálnym, ktorý v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis má prednosť pred všeobecným Občianskym súdnym poriadkom. Nakoľko zákon č. 371/2004 Z.z. upravuje príslušnosť vo veciach iných cenných papierov v ustanovení § 10, príslušnosť súdu je určená uvedeným zákonom. Teda v danej veci je príslušný na prejednanie zmenkového nároku Okresný súd Žilina, a preto námietku odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca ako účastník úspešný v konaní si voči navrhovateľovi náhradu trov konania neuplatnil a vznik trov na strane odporcu z obsahu spisového materiálu nevyplýva, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.