Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/189/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: TWM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. U.. T. XX, XXX XX I., pr. zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom so sídlom Urbánkova 1562/6, 0400 01 Košice, v konaní o zaplatenie 1.566,88 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 254,16 Eur na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Moniky Marjanovič, IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu dňa 28.08.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.566,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,85 % ročne zo sumy 1.391,66 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.391,66 eur od 26.09.2014 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere Č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 09.11.2004 poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 žalovanému kontokorentný úver do výšky úverového rámca 33.000 Sk (1.095,40 eur) s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,85 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 08.11.2005. Doba trvania zmluvy o kontokorentnom úvere sa v zmysle článku 3 bodu 1 zmluvy o kontokorentnom úvere predlžovala vždy o dobu jedného roka, nakoľko žalovaný neoznámil žalobcovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predlženej), že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy. Odstúpením od zmluvy zo dňa 14.12.2012 Slovenská sporiteľňa a.s. v súlade s obchodnými podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov a služieb odstúpila od zmluvy o úvere s tým, že ak pohľadávka nebude splatená v lehote siedmych dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, bude Slovenská sporiteľňa a.s. vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok Č. XXXX/XXXX/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaného o postúpení pohľadávky. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 13.03.2015 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu však žalovaný nereagoval. Výška splatného dlhu ku dňu 25.09.2014 predstavuje 1.566,88 eur, pozostáva z istiny vo výške 1.391,66 eur a príslušenstva vo výške 175,22 eur. Príslušenstvo tvorí zmluvný 11,85 % ročný úrok z poskytnutého úveru v súlade z článkom 1 zmluvy o úvere a zákonný 8 % ročný úrok z omeškania. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že keďže ide

o zmluvu o úvere z obdobia pred 01.02.2013, na úroky z omeškania je potrebné aplikovať § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013 a zároveň poukázal na ustanovenie § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia o omeškaní dlžníka účinné od 01.02.2013 nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 01.02.2013.

Žalovaný vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré bolo doručená súdu 11.04.2016 v znení č. l. 37-38 navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania právnej zástupkyni žalovaného. Uviedol, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy listom zo dňa 14.12.2012. Odstúpením od zmluvy bola táto zrušená od začiatku (ex tunc) v zmysle § 48 ods. 2 a zanikli práva a povinnosti z nej. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť poskytnuté plnenie titulom bezdôvodného obohatenia (§ 457 . V prípade bezdôvodného obohatenia platí dvojročná premlčacia doba (107 ods. 1 , ktorá začala plynúť dňa 15.12.2012 (na rozdiel od § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, Občiansky zákonník neviaže účinky odstúpenia na jeho doručenie) a uplynula dňa 15.12.2014. Keďže žalobca doručil žalobu na súd dňa 28.08.2015, to je po uplynutí premlčacej doby, žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Žalobca a žalovaný prostredníctvom právnych zástupcov ospravedlnili neúčasť na pojednávaní a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto dňa 14.04.2016 vykonal dokazovanie v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 09.11.2004 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere číslo XXXXXXXXXX/X/X s výškou úverového rámca 33.000 Sk, s úrokovou sadzbou premenlivou 11,85 % p.a., so splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 08.11.2005, s poplatkom za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca splatnom pri podpise tejto zmluvy, s poplatkom za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne, s číslom sporožírového účtu 0500915645/0900. Uvedená úroková sadzba, výška a splatnosť poplatkov je platná ku dňu podpisu zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby, výšky poplatkov a splatností poplatkov sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými odo dňa 01.08.2002. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver tak, že bude realizovať príkazy žalovaného na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v článku 1 zmluvy aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je žalovaný oprávnený požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru v rozsahu úverového rámca dohodnutého v článku 1 zmluvy. V zmysle článku II bod 4 sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V zmysle článku III zmluvy sa táto uzatvorila na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak žalovaný neoznámi právnemu predchodcovi žalobcu najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku žalovaného. V zmysle článku 3 bod 2 je úver splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy. V prípade predlženia zmluvy podľa bodu 1 tohto článku zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predlžená účinnosť zmluvy, to je o jeden rok.

Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok číslo XXXX/XXXX/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 oznámil právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky podľa § 526 OZ. Žalobca písomným podaním zo dňa 13.03.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, avšak bezúspešne.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 344 , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 2 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

So vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až §60) a uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 01.04.2004 (§ 897f ods.3) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súlade s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súlade s ust. § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods.3 , sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 9.11.2004 zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver do výšky úverového rámca 33.000 Sk s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,85 %. Konečnú splatnosť si účastníci zmluvy dohodli na deň 08.11.2005 s tým, že doba trvania tejto zmluvy sa v zmysle článku III. bod 1 Zmluvy mala predlžovať o dobu jedného roka, nakoľko žalovaný neoznámil právnemu predchodcovi žalobcu najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Z dôvodu porušovania dohodnutých povinností žalovaným, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy dňa 14.12.2012.

Je bezpochybné, že zmluva, ktorú uzatvorili žalovaný s právnym predchodcom žalobcu dňa 09.11.2004, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné, že právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutie úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ani nič nasvedčuje tomu, aké je povolanie žalovaného ako odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím k ustanoveniu § 52 ods. 2 veta 3 OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od jeho účinnosti sa predpis, sa vzťahuje na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľsky právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj z hľadiska premlčania. Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj aplikácií ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na takýto právny vzťah je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 sp. zn. . Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahov. Premlčaním právo nezaniká iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby ďalších dôkazov.

V danej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobné ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1) ako aj v objektívnej (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dva premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy listom zo dňa 14.12.2012. Odstúpením od zmluvy bola táto zrušená od začiatku ex tunc v zmysle § 48 ods. 2 a zanikli práva a povinnosti z nej. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť poskytnuté plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dvojročná premlčacia doba teda začala plynúť dňa 15.12.2012 (na rozdiel od § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník neviaže účinky odstúpenia na jeho doručenie) a uplynula dňa 15.12.2014. Keďže žalobca doručil žalobu na súd dňa 28.08.2015 súd konštatuje, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a vzhľadom na to, že žalovaný sa premlčania dovolal, súd nemohol žalobcovi žalovanú sumu priznať a z tohto dôvodu súd jeho žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia žalovaného pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby á 71,37 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd 08.04.2016, 3.účasť na pojednávaní dňa 14.04.2016) podľa § 10 ods. 1 a § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 214,11 Eur a z režijného paušálu vo výške 25,74 Eur (3×8,58 €) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Súd priznal právnej zástupkyni žalovaného aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla Mercedes Benz s priemernou spotrebou 6,8 l/100 km za cestu Košice - Prešov a späť (70 km) dňa 14.04.2016 pri cene PHM 1,029 €/l vo výške 4,78 Eur vzhľadom na uplatnenú 1/3 zo sumy 14,34 Eur. Náhrada za stratu času cestou Košice - Prešov a späť predstavuje sumu vo výške 9,53 Eur (2 polhodiny × 14,30 € × uplatnená 1/3).

Trovy právneho zastúpenia žalovaného sú tak vo výške 254,16 Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovanému vznikli trovy konania v celkovej výške 254,16 Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal neúspešného žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne žalovaného.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.