Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-499-2015.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/499/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa Secapital S. á. R. L so sídlom 2 Avenue Cahrles de Gaulle, L - 1653 Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zapísaná v obchodnom registri oddiel B, vložka 108305, zastúpený AK Gallo s.r.o. Jilemníckeho 30 Martin IČO: 36 71 53 52 proti odporcovi D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. Č.. XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 4.394,38- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.621,67- € spolu s 9% úrokom z omeškania odo dňa 8.10.2010 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 441,29,- € na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK Gallo s.r.o. Martin Jilemníckeho 13, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Prostredníctvom splnomocneného advokáta navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny v sume 4.394,38- € s 9% úrokom z omeškania ročne odo dňa 8.10.2010 až do zaplatenia z titulu dlhu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zmluvu ako poskytovateľ uzatvoril s odporcom ako spotrebiteľom právny predchodca navrhovateľa.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.4.2015, predvolanie na pojednávanie riadnym spôsobom doručil navrhovateľovi, právnemu zástupcovi navrhovateľa i odporcovi. Účastníci konania sa pojednávania nezúčastnili, právny zástupca neúčasť ospravedlnil a preto súd s využitím ustanovenia § 101 ods. 2. O. s. p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov.
Súd potom vo veci realizoval dokazovanie len oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil súdu navrhovateľ na základe čoho mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako poskytovateľ a odporca ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere / čl. 3 spisu / dňa 7.1.2010 na základe, ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 3.621,67,- € s uvedením mesačnej splátky 96,75,- €, s ročnou úrokovou sadzbou 23,97 % RPMN 18,47%. Spôsob splácania bol dojednaný poštovou poukážkou, konečná splatnosť úveru nebola určená. Počet splátok 63 mesiacov. Dlžník sa zaviazal poskytnutý úver spolu s odplatou zaplatiť v celkovej výške 6.095,25,-€ .
Navrhovateľ tvrdil, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti a do dňa podania návrhu na začatie konania neuhradil v splátkach ani jednu platbu a vzhľadom na túto skutočnosť vyzval navrhovateľ odporcu na dobrovoľné plnenie a určil splatnosť ku dňu 7.10.2010. Súčasne súdu predloženou zmluvou
o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril s Consumer finance Holding a.s. dňa 7.3.2013 preukázal, že sa stal aktívne legitimovaným ako postupník vo vzťahu k uplatňovanému nároku.
Predložené listinné dôkazy navrhovateľom boli pre súd hodnoverné, uzatvorená zmluva medzi účastníkmi konania vykazuje znaky spotrebiteľskej hromadnej formulárovej zmluvy. Súd podriadil preto hodnotenie tejto zmluvy i s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená v čase platnosti a účinnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch - Zák. č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení, podľa ods. 1. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. podľa ods. 2. ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. podľa ods. 3., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. podľa ods. 4., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, Občianskeho zákonníka /OZ/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy a poskytnutia peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzované obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečovania jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb na ktoré bola zmluva uzatvorená, ale všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Ustanovenie § 4 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy
- Zák. č. 258/2001 Z.z., špecifikoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem toho, že musela mať predpis zákonnom predpísanú písomnú formu, musela okrem všeobecných náležitostí obsahovať tiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru / § 4 ods. 2 písm. g/ vyššie citovaného právneho predpisu, výšku počet a termín splátok istiny, úrokovaných poplatkov / písm. i/ a tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov a cenu celkové náklady spotrebiteľa spojené v spotrebiteľskom úvere vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere / písm. j/ vyššie uvedeného predpisu.
Súd predloženú uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom s odkazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka ako i Zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene Zákona obchodnej inšpekcii - Zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy a zistil rozpor s ustanovením § 4 ods. 2. keďže takto uzatvorená neobsahovala údaj konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ročná percentuálna miera nákladov bola vyjadrená nezrozumiteľne, nejasne a v identickej výške ako i ročná úroková sadzba.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3. vyššie citovaného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na
jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/ b/ d/ až j/ k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ preukázal, že poskytnutý spotrebiteľský úver spotrebiteľ riadnym spôsobom čerpal titulom splátok neuhradil žiadnu sumu, čo vo svojom písomnom vyjadrení nespochybňoval ani odporca. Zmluva tak ako ju uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporca neobsahovala okrem všeobecných náležitosti konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a jasným spôsobom nebola určená ani ročný percentuálna miera nákladov. Z týchto dôvodov preto súd považoval zmluvu sa bezúročnú a bezpoplatkovú. Navrhovateľ deklaroval poskytnutý úver vo výške 3.261,67,- €, odporca neposkytol žiadne plnenie na úhradu dojednaných splátok. Preto súd uložil odporcovi zaplatiť v prospech navrhovateľa sumu 3.621,67,-€, čo je výška reálne poskytnutej pôžičky. Okrem absencie náležitosti v zmysle § 4 ods. 2. písm. g/ a písm. j/ Zák. č. 258/2001 Z.z., súdu pri podrobenej kontrole sa javí neprimeraná dojednaná odmena za poskytovaný úver vo ýške 3.621,67,- € v sume nákladov úveru vyčíslených na 2.473,58,- €. Čl. 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza priamo výšku RPMN 23,97% a v identickej výške označuje i ročnú úrokovú sadzbu.
Súd zaviazal odporcu preto len k zaplateniu sumy 3.621,67,- €, ktorá predstavuje zostatok nesplateného poskytnutého úveru ( odporca neuhradil žiadnu splátku na dlhu ) a súčasne uložil odporcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru t.j. odo dňa 8.10.2010 zaplatiť príslušný zákonný úrok z omeškania. Výška takéhoto úroku je daná s odkazom na Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Zb. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB zvýšenú o 8% v čase omeškania.
Vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku s odkazom na vyššie uvedené t. j, že súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bezodplatný, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2. OSP, obaja účastníci mali vo veci úspech pomerný, čiastočný. S poukazom na uplatňovaný nárok 4.394,38- € = 100%, úspech navrhovateľa v rozsahu 3.621,67,- € predstavuje 83%, neúspech 17%, pomer úspechu a neúspechu 83-17 = 66 v prospech navrhovateľa. Súd preto z vyčíslených trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 263,50- € a trov právneho zastúpenia vo výške 405,12,- € za 2 úkony právnej pomoci á 160,99,- €, 2 x režijný paušál + 20% DPH zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 441,29,- € (66% z celkovo vyčíslených trov ) a súčasne uložil mu povinnosť realizovať náhradu trov na účet právneho zástupcu navrhovateľa / § 149 ods. 1. OSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.