Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_38P-478-2014.pdf
PDF · 161.64 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/478/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: K. X., E.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka
- U.. D. X., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, J. a otec - U.. O. X., E.. XX.XX.XXXX, I. K. XXXXX, I.W., zastúpený AK S. W. Z., S..X..F.., S. S.B. G. XX, S. E. K., o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zverenie maloletej K. X., E.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 12.08.2014 sa otec maloletej K. domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako to bolo uvedené v jeho návrhu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bola schválená uzavretá rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá K., spolu so svojim vtedy ešte maloletým bratom Š., zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Zároveň bol styk otca s oboma deťmi ponechaný bez úpravy. Od tohto obdobia však došlo k výraznej zmene pomerov, na základe ktorej otec navrhuje, aby bola maloletá K. zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Okrem iného poukázal na to, že uzavretie predmetnej rodičovskej dohody nebolo spôsobené tým, že by sa otec nechcel alebo nevedel o deti postarať, ale preto, že rodičia si medzi sebou dohodli pravidlá výchovy a starostlivosti o deti, ktoré však matka maloletej začala po nejakom čase porušovať. Po odchode otca maloletej do W. si matka 38P/478/2014
do spoločného domu rodičov maloletej nasťahovala svojho priateľa, z ktorého vzťahu sa dňa 06.09.2013 narodil maloletý A. G.. Otec maloletej mal za to, že všetky tieto okolnosti výrazne negatívne maloletú Veroniku ovplyvňujú, keďže je prirodzene matkou odstrkovaná, nakoľko táto má veľa práce so starostlivosťou o maloletého A.. Maloletá K. pritom vycestovala aj za otcom do W. a zotrvala tam takmer rok, počas ktorého si tam plnila aj školskú dochádzku. Napokon sa však maloletá vrátila späť na Slovensko a následne svoj pobyt v zahraničí ukončil aj otec, vrátil sa späť na Slovensko, a to predovšetkým preto, aby pomohol maloletej K. so školou, ako aj preto, že nemal o deťoch žiadne informácie. Otec maloletej mal za to, že tým, že si matka založila novú rodinu a má s terajším priateľom dieťa, zanedbáva výchovu maloletej K., čo sa u nej prejavilo i výrazným zhoršením prospechu v škole.
Nadôvažok mal za to, že matka maloletej svojim negatívnym postojom bráni v riadnom styku otca s maloletou, keďže maloletú bezdôvodne a opakovane zaťahuje do vzájomných sporov rodičov. Otec preto nemôže byť s maloletou tak dlho, ako by chcel, tráviť s ňou voľný čas a pomáhať jej v škole. Poukázal na to, že má záujem sa o maloletú K. starať v rámci striedavej osobnej starostlivosti v rodinnom dome vo K., kde maloletá vyrastala a bývala až do marca 2014, kedy musela tento dom opustiť a presťahovala sa spolu s matkou do J. do domu matkinho priateľa. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by malo aj tú výhodu, že by maloletá mohla byť častejšie so svojim bratom Š. K. K., čím by sa upevňoval ich súrodenecký vzťah. Striedavá osobná starostlivosť je v súlade so záujmami maloletej a boli by takto lepšie zaistené jej potreby. S matkou maloletej sa otec snažil na zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. dohodnúť mimosúdne, avšak bezúspešne. Počas konania ďalej poukázal na to, že po svojom návrate z W. sa snažil tráviť s maloletou čo najviac času, pričom kladie veľký dôraz na školu a plnenie školských povinností a maloletej sa v tomto smere i venoval, keď bola v W.. Aj po návrate na Slovensko bol v plnení školských povinností neoblomný, pričom maloletá K. sa zaťala a prestala sa s ním rozprávať. Vzhľadom k tomu, že s maloletou K. nie je, nemôže sa podieľať na jej výchove a starostlivosti tak, ako by chcel a ako tomu bolo v čase, keď sa o ňu staral. V súčasnosti býva maloletá K. v prostredí, o ktorom otec nič nevie, maloletá mu o tom nerozpráva a o školských výsledkoch sa dozvedá iba z e-mailov zo školy, pričom podľa vedomostí otca, maloletá nemá v súčasnej domácnosti matky podmienky na štúdium. Samotná maloletá sa vyjadrila, že cestovanie ráno do školy z J. je zložité a taktiež i samotné bývanie a priestor, ktorý má v domácnosti matky k dispozícii nevyhovuje jej potrebám. Matka pritom otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej K. vôbec neinformuje, pričom otec sa zo strany školy dozvedel, že maloletá má neospravedlnené hodiny a neplní si školské povinnosti.
Matka maloletej K. s návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila a navrhla súdu, aby ho v celom rozsahu zamietol, a to predovšetkým z dôvodu, že samotná maloletá so zverením do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí a taktiež by nebolo vhodné, aby menila svoje zázemie. Poukázala na to, že otcovi nikdy v styku s maloletou nebránila, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že maloletá strávila s otcom takmer rok K. W., kedy matka uprednostnila záujem maloletej, ktorá si želala do W. vycestovať. Rovnako nie je pravdou, že by otec nemal v čase svojho pobytu v W. U.nformácie o deťoch, 38P/478/2014 - 194
keďže s maloletou K. bol v kontakte podľa ich vzájomnej dohody a uváženia prostredníctvom internetu, pričom otec o žiadne ďalšie informácie v tom čase nežiadal a matka teda mala za to, že otec je informovaný dostatočne. Skutočnosť, že si matka založila novú rodinu nemá na maloletú K. žiadny negatívny vplyv a matka v žiadnom prípade nezanedbáva jej výchovu. Výrazne zhoršený prospech mala maloletá len v deviatom ročníku, čo bolo následkom jej pobytu v W., kedy vynechala celý jeden ročník, čo sa nakoniec odzrkadlilo na jej prospechu. Nakoľko sa maloletá vrátila z W. v zhoršenom psychickom stave, triedna učiteľka navrhla, aby napriek zameškanému učivu pokračovala v pôvodnom kolektíve spolužiakov, nakoľko opakovanie ôsmeho ročníka by mohlo v konečnom dôsledku maloletej viac poškodiť ako pomôcť. Maloletá pritom matke po príchode na Slovensko povedala, že žiť s otcom je zložité, že sa chcela vrátiť na Slovensko, ale nechcela mu povedať, že dôvodom je jeho prístup k nej, bála sa. Po nástupe maloletej na strednú školu sa jej prospech výrazne zlepšil. K svojej participácii na príprave maloletej do školy uviedla, že maloletá K. je vo veku, kedy sa na vyučovanie pripravuje sama. Keď však potrebuje pomôcť, samozrejme jej pomôže. Taktiež nie je pravdou, že by sa maloletá K. musela presťahovať spolu s matkou do domu jej partnera do J., mohla zostať v dome vo K. spolu s otcom, avšak toto maloletá odmietla a uviedla, že chce ísť bývať s matkou do J.. Rovnako sa nezakladajú na pravde tvrdenia otca, že v dome vo K. býva spolu s plnoletým synom Š., s ktorým by sa v prípade zverenia do striedavej osobnej starostlivosti mohla maloletá pravidelne kontaktovať, keďže plnoletý syn rodičov Š. študuje v Š. a domov chodí len na prázdniny, kedy je s maloletou K. v normálnom súrodeneckom kontakte. Obe deti taktiež udržiavajú kontakt prostredníctvom internetu. Je pravdou, že otec maloletej sa snažil na striedavej osobnej starostlivosti o maloletú dohodnúť, maloletá K. mu však povedala, že s ním bývať nechce, ale že stretávať sa s ním bude bez problémov. Otec však povedal, že ho názor maloletej nezaujíma, maloletá však takýto spôsob starostlivosti nepripúšťa a vzhľadom k jej veku nie je možné ju nútiť. Otec maloletej si po príchode z W. svojim nevhodným správaním a ignorovaním názorov maloletej vzťah s ňou pokazil, nakoľko namiesto zlepšenia situácie sa s ním chce maloletá stretávať čoraz menej. Problémový vzťah maloletej K. s otcom riešil aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí za spolupráce školskej psychologičky, kedy bolo otcovi maloletej doporučené, aby najskôr prehodnotil svoj prístup k
maloletej a až potom od nej vyžadoval stretnutia, prípadne bývanie. Nie je možné nútiť dieťa vo veku maloletej K. k pobytu s otcom bez prihliadnutia k jej vôli. Nerozporovala rodičovské práva otca maloletej, avšak mala za to, že tieto by nemali byť uprednostňované pred právom dieťaťa na vyjadrenie svojho názoru a vzatím tohto názoru do úvahy. Vzhľadom k súčasnému napätiu vo vzťahoch maloletej k otcovi, ktoré zapríčinil otec svojim vlastným postojom a správaním sa k maloletej, považovala za nevhodné vynucovať si zlepšenie tohto vzťahu formou donútenia maloletej k ich spoločnému spolunažívaniu.
Obaja rodičia sa vo svojich vyjadreniach podrobne zaoberali situáciou, ktorá nastala po rozvode ich manželstva, odchodom otca a následne i maloletej do W. a jej návratu späť, riešeniu ich vzájomných nevysporiadaných osobných i majetkových vzťahov, ktoré záležitosti však s prejednávanou vecou nesúviseli, a preto sa súd nimi podrobnejšie nezaoberal a tieto ani nevyhodnocoval.
Kolízny opatrovník vykonal prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov maloletej Veroniky a taktiež vykonal na žiadosť súdu s maloletou K. pohovor bez prítomnosti rodičov, o čom založil do súdneho spisu písomnú správu.
K pohovoru s maloletou K. pristúpil následne i súd a tento bol vykonaný v rámci pojednávania súdu dňa 14.04.2015, bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti kolízneho opatrovníka.
Uznesením zo dňa 03.07.2015, č. k. 38P/478/2014 - 79 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie - klinická psychológia detí a dospelých a vykonaním znaleckého dokazovania poveril Z.. U. F.. Znalecký posudok bol tunajšiemu súdu doručený dňa 28.12.2015.
Matka maloletej K. a kolízny opatrovník nemali k vykonanému znaleckému dokazovaniu a k vypracovanému znaleckému posudku žiadne námietky a stotožnili sa s jeho závermi.
Otec maloletej mal k vykonanému znaleckému dokazovaniu a k záverom vypracovaného znaleckého posudku námietky. Mal za to, že znalec nepoprel schopnosť otca postarať sa o maloletú K., znalec svojím posudkom ďalej len mierne uprednostnil matku, ktorá má údajne podľa znalca lepšie osobnostné predpoklady na výchovu maloletej, a to preto, lebo celkovo dokáže prejaviť dcére viac porozumenia a pochopenia. Matka má údajne „o niečo intímnejší“ kontakt k dcére a matka vraj viac rešpektuje „hranice“ dcéry a je k nej tolerantnejšia. Matka podľa znalca (viď str. 16 znaleckého posudku) menej nastavuje pravidlá a menej dbá na ich dodržanie než otec. K hore uvedeným tvrdeniam znalca uviedol nasledovné:
a) argumenty znalca sú podľa otca vágne a nezrozumiteľné (znalec nijako bližšie v posudku nevysvetlil aké konkrétne osobnostné predpoklady matky sú lepšie v porovnaní s osobnostnými predpokladmi otca) b) znalec nijako nezohľadnil vo svojom znaleckom posudku tú zásadnú okolnosť, že matka má objektívne menej času na výchovu svojej dcéry K. (keďže sa musí starať o ďalšie mal. dieťa), c) znalec sa nijako v posudku nezaoberal veľkým negatívom v starostlivosti matky o dcéru, ktoré sa týka výrazné zhoršenia prospechu maloletého v škole. Naopak, v rozpore s týmto znalec v posudku uviedol (str. 19), že nie sú údajne žiadne známky toho, že by spolužitie maloletej s matkou malo na maloletú nejaký negatívny dopad. Podľa znalca preto nie je údajne dôvod doterajší spôsob spolužitia meniť. Ohľadom zhoršeného prospechu maloletého otec poukázal na doklady o prospechu maloletej za čas, odkedy je v starostlivosti matky, ktoré sú založené v súdnom spise a jednak ďalšie, a to doklad o polročnom vysvedčení z februára tohto roku, d) znalec vo svojom posudku nijako nezohľadnil jednu zo základných povinností otca ako rodiča (povinnosť podľa ustanovenia § 28 Zákona o rodine) o tom, že rodič je povinný sústavne a dôsledne sa starať (okrem iného) aj o výchovu a všestranný vývin jeho maloletého dieťaťa. K tomu patrí aj sústavná starostlivosť rodiča o prospech dieťaťa v škole a vo všeobecnosti starostlivosť rodiča aké vzdelanie dieťa dosiahne. V tejto 38P/478/2014 - 195
súvislosti sa znalec nijako v posudku nevysporiadal s tým, o čo ide v tomto konaní otcovi maloletej a nevysporiadal sa s tým, čo je zlé na tom ak otec chce tráviť s dcérou viac času v rámci striedavej osobnej starostlivosti práve preto, lebo chce dcére všestranne pomáhať s jej školskými povinnosťami, ale aj s inými vecami, ktoré sa týkajú tak školských ako aj mimoškolských aktivít maloletej. Znalec z pohľadu
otca nezohľadnil to, že práve otec má v porovnaní s matkou viac času venovať sa maloletej, keďže otec ( na rozdiel od matky), nemá v starostlivosti ďalšie maloleté dieťa. e) znalec z pohľadu otca v znaleckom posudku nezohľadnil ani tú skutočnosť, že matka nezriedka negatívne vplývala a vplýva na maloletú Veroniku tým, že s ňou rieši konfliktné situácie, ktoré medzi matkou a otcom vznikajú, a to už od čias rozvodu resp. času pred rozvodom manželstva až doteraz, kedy prebiehajú viaceré súdne spory medzi rodičmi. Mal za to, že maloletá vlastne nepriamo potvrdila znalcovi uvedenú skutočnosť tým, že znalca odkazovala pri jeho otázkach často na spisový materiál so slovami „všetko tam je“ (viď čl. 11 znaleckého posudku) f) otec mal za to, že znalec nijako nevysvetlil, čo je zlé na tom, keď si chce otec presadiť voči dcére to, aby sa viac venovala svojim školským povinnostiam. Znalec opomenul zohľadniť to, že ide vlastne o povinnosť rodičia dohliadať na školský prospechom resp. vzdelanie dieťaťa. Znalec nijako nezohľadnil to, že práve striedavá osobná starostlivosť o maloletú K. na týždennej báze môže otcovi a maloletej zabezpečiť dostatočný časový priestor na to aby mohol otec takýto dohľad nad dodržiavaním školských povinností u maloletej K. vykonávať. Znalec nie celkom presne a zároveň opakovane sa na adresu otca vyjadroval v posudku v tom zmysle že ide o osobu, ktorá má také osobnostné črty, na základe ktorých sa otec údajne snaží presadzovať si svoje názory za každú cenu, ako aj znalec hodnotil otca nekorektne tým spôsobom, že vraj otec údajne núti a presviedča ostatných o tom aby veci robili tak, ako si to on predstavuje. Takýto opis osobnostných čŕt otca je nekorektný a nepravdiví a nijakým spôsobom to nemôže popierať právo a povinnosť otca presadzovať si voči dcére to, aby si riadne plnila svoje školské povinnosti. Otec mal za to, že takýto opis jeho osobnostných čŕt otca v posudku je zavádzajúci, nepresný a z tohto dôvodu mal za to, aj vzhľadom na ďalšie hore uvedené argumenty, že by sa k tomu mal znalec osobne vyjadriť na súdom pojednávaní. g) Otec mal taktiež za to, že znalec nezhodnotil a nezohľadnil nijakým spôsobom vo svojom znaleckom posudku to, že prípadná striedavá osobná starostlivosť nariadená súdom (a na tom základe pravidelný pobyt maloletej K. v jej dome vo K.) môže byť do budúcna prospešné aj z toho pohľadu, že by takto mohla maloletá Veronika tráviť viac času aj so svojím bratom Š., ktorý v prípade prestávky v škole v zahraničí sa na SR zdržiava výlučne v tomto dome vo K.. Z tohto pohľadu opomenul znalec zhodnotiť aj takýto možný prínos súdom nariadenej striedavej osobnej starostlivosti. Z pohľadu otca by teda súd nemal prihliadať na závery tohto znaleckého posudku, ale mal by citlivo posúdiť to, čo je v najlepšom záujme maloletej K.. Súd by mal posúdiť, či je 38P/478/2014
najlepším záujmom maloletej to, aby sa prihliadalo nekriticky na odmietavý postoj maloletej k striedavej osobnej starostlivosti alebo či je v najlepšom záujme maloletej to, aký prospech by mohol otec maloletej do budúcna priniesť, ak by mal väčší priestor na jej výchovu. Vzhľadom na rozporuplné závery znaleckého posudku znalca Z.. U. F. otec navrhol, aby bol súdny znalec predvolaný pred súd a aby osobne pred súdom vysvetlil z pohľadu otca rozporné body svojho posudku.
Vo svojom záverečnom návrhu otec maloletej žiadal, aby súd zohľadnil skutočnosti, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení sa k znaleckému posudku tak, ako ich predniesol na pojednávaní súdu cestou svojho právneho zástupcu. Nad rámec uvedeného opakovane poukázal na to, že z pohovoru s maloletou K. ako aj z listinných dôkazov založených v spisovom materiáli vyplýva, že maloletá má zhoršený prospech v škole odkedy býva s matkou, čo je spôsobené tým, že síce má vytvorený priestor na to, aby sa do školy pripravila, ale ako to maloletá sama potvrdila, netrávi prípravou na vyučovanie dostatok času, čo sa potom odráža na jej prospechu. Taktiež z pohovoru s maloletou je zrejmé, že matka riešila a rieši s maloletou K. konflikty rodičov a ich súdne spory, čo otec prezentoval tak vo svojom návrhu a prílohách k nemu pripojených, ako aj vo svojej výpovedi pred súdom. Z pohľadu otca je to prejav negatívneho nastavovania maloletej zo strany matky, ktorý postoj matka maloletej prejavila aj tým, že klamala v priebehu súdneho konania o tom, čo bolo dôvodom rozpadu manželstva rodičov ako aj o vzťahu maloletej K. s otcom. Poukázal na to, že bez ohľadu na výsledok súdneho konania bude rád každému kontaktu s maloletou, bude tu pre ňu, aby jej mohol s čímkoľvek pomôcť, a to nielen ohľadom školských povinností, ale aj ohľadom spoločného trávenia času alebo iného. V ostatnom sa pridržiaval svojich prednesov a písomných vyjadrení počas konania.
Matka maloletej K. v závere uviedla, že zotrváva na svojich prednesoch a vyjadreniach, mala za to, že maloletej poskytuje dostatočnú výchovu i čo sa týka školy. Na starostlivosť o maloletú má dostatok času. Nie je pravdou, že maloletú zaťažuje konfliktami, ktoré sa odohrávajú medzi ňou a otcom, nakoľko to nie je ani v jej záujme a ani v záujme maloletej. Maloletá K. má v škole dlhodobejšie problémy,
matka to s ňou rieši a venuje sa jej. Sama maloletá si je vedomá, že sa škole dostatočne nevenuje, a to napriek dohováraniu zo strany matky a jej pomoci v tomto smere. Má obdobia, kedy jej to ide lepšie a kedy jej to ide naopak horšie. Po polročnom vysvedčení si prospech zlepšila, dňa 13.04.2016 bolo rodičovské združenie, kde uvedenú skutočnosť potvrdili i pedagógovia. Rovnako ako matka sa o školských výsledkoch maloletej môže informovať aj otec, keďže škola má elektronickú žiacku knižku, z ktorej sú rodičom raz mesačne zasielané e-mailom výpisy. Taktiež všetky informácie o rodičovských združeniach ako aj celkový kontakt školy s rodičmi sa uskutočňuje prostredníctvom internetu a otec má k tomu rovnaký prístup ako matka.
Kolízny opatrovník sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, mal za to, že súdny znalec veľmi odborne a zodpovedne odpovedal na všetky predložené otázky. Podotkol, že súdnemu znalcovi nebola položená otázka týkajúca sa školských výsledkov maloletej Veroniky, a preto nebolo úlohou znalca zaoberať sa takýmto 38P/478/2014 - 196
dokazovaním. Súdny znalec jednoznačne vyhodnotil okolnosti, týkajúce sa ovplyvňovania maloletej vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti zo strany matky. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd návrh otca na zverenie maloletej K. do striedavej osobnej starostlivosti zamietol ako nedôvodný.
Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 12.08.2014, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.02.2011, č. k. 52C/245/2010 - 59, e-mailovou komunikáciou rodičov, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 10.02.2015, správou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí z prešetrenia pomerov na strane matky a maloletej K. a na strane otca maloletej, uznesením zo dňa 03.07.2015, č. k. 38P/478/2014 - 79, rodným listom maloletého A. G., E.. XX.XX.XXXX, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.12.2015, č. k. 11CoP/467/2015 - 108, znaleckým posudkom Z.. U. F. zo dňa 21.12.2015, potvrdením o návšteve školy na strane maloletej K., rodným listom maloletej K., rodným listom Š. X., výpisom z elektronickej žiackej knižky maloletej K., správou zo psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 25.06.2014, potvrdením o úhrade výživného na maloletú zo strany otca maloletej a záverečným návrhom otca maloletej. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletej K. upravovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.02.2011, č. k. 52C/245/2010 - 59, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase obom maloletým deťom K. W. Š.U. bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 € mesačne a styk otca s maloletou zostal neurčený.
V rámci pohovoru s maloletou vykonaného kolíznym opatrovníkom dňa 02.03.2015 sa maloletá vyjadrila, že otec ju v čase podania návrhu informoval o tom, že má záujem o striedavú starostlivosť. Maloletá reagovala odmietavo a podľa nej sa pred otcom vyjadrila jasne, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. Argumentovala tým, že nemá záujem sa v určitých časových intervaloch sťahovať z jednej domácnosti do druhej. Chcela mať jedno stabilné prostredie a zostať v starostlivosti matky s tým, že s otcom sa bude stretávať na základe ich dohody a nie na základe súdom určeného styku. V čase vykonania pohovoru (marec 2015) bola s otcom v pravidelnom kontakte, navštevovala ho takmer každý piatok po vyučovaní, v jeho domácnosti však neprespáva, pretože sa tam necíti „doma“. Uviedla, že je tomu tak preto, že ju do toho otec núti a ona nerada robí veci na silu. Ku svojmu vzťahu s otcom uviedla, že tento je komplikovaný. Otca má rada, ale nechápe ho a nerozumie jeho správaniu, keďže mení svoje názory. Ide hlavne o postoj k jej potrebám, otec nerešpektuje jej názory vo veciach, ktoré sa jej týkajú. Opisovala aj čas strávený v W. a správanie sa otca voči nej v tom čase. Pokiaľ ide o spolunažívanie s matkou, toto považovala za bezproblémové. Na domácnosť matky a jej priateľa v J.F. sa adaptovala, nemá s tým problémy. Má tam vlastnú izbu, ktorú má zariadenú podľa svojich potrieb a s matkou má dobrý vzťah. 38P/478/2014
Rovnako má dobrý vzťah aj s partnerom matky, vychádzajú spolu a ona ho rešpektuje. Mame občas pomáha so starostlivosťou o maloletého A., čo ju však nezaťažuje, robí to rada a keď chce. V súvislosti s návštevou školy a školských výsledkov uviedla, že u matky má dostatok času aj priestor k príprave na
vyučovanie, avšak uvedomuje si, že je lenivá, niektoré predmety ju nebavia, a tak im nevenuje dostatok času. Má diagnostikovanú dyslexiu a jej príprava na vyučovanie si vyžaduje pozornosť a úsilie.
V rámci pohovoru vykonaného súdom maloletá vyjadrila svoj názor na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý bol zhodný s tým, čo prezentovala počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom v marci 2015. Má záujem sa s otcom stretávať podľa dohody, avšak bývať chce s matkou, súčasný stav jej vyhovuje. Taktiež sa vyjadrovala k návšteve školy, k príprave na vyučovanie a školským výsledkom, pričom uviedla, že v škole dosahovala dvojky a trojky, zhoršilo sa to až keď sa začali riešiť veci cez súd, vtedy začala dostávať štvorky. Zopakovala, že má dostatok času na prípravu na vyučovanie, ale nevenuje jej toľko času, koľko by mala, čo sa odzrkadľuje aj na jej známkach. Matka pritom necháva prípravu do školy na ňu, keďže sa dokáže pripraviť na vyučovanie sama, ak by však potrebovala pomoc, matka jej ochotne pomôže. Nemá záujem na tom, aby sa s ňou otec pripravoval na vyučovanie, pretože s ňou nemá trpezlivosť. Uviedla, že otec jej nedáva na výber, núti ju s ním tráviť čas, čo sa jej nepáči. Podľa nej nebolo nutné to ťahať na súd, otec je však zaťatý a nikdy si nedá od druhých povedať.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovanom Z.. U. F. dňa 21.12.2015 súd zistil, že maloletá K. je z hľadiska svojho veku (v tom čase 16,5 roka) v období „začínajúcej dospelosti“, jej zrelosť v oblasti emočnej a sociálnej je však o niečo nižšia. Je ambicióznejšia, ale aj povrchnejšia, často uniká k menej podstatným detailom, čo sťažuje možnosť prispôsobenia. Je schopná správne vnímať a interpretovať realitu, no niektoré spôsoby jej uvažovania sú ešte viac „detské“. Emotivita je viac egocentricky orientovaná, menej zrelá a aj slabšie prispôsobivá, čo sa podieľa na tom, že jej vnútorný potenciál na zvládanie životných situácii je slabší, riešenie životných situácii je častejšie spojené s vyšším vnútorným napätím, či neistotou. V sociálnom kontakte skôr preferuje svoj svet, v reálnom svete sa cíti byť neistá, vo vzťahoch je citlivá na osobný priestor, čo súvisí s jej sebaobrazom, kde je zvýraznený sklon k pocitom neistoty ohľadne vlastnej role. Znalec sa domnieval, že vzťah maloletej k matke je blízky, maloletá vníma matku ako osobu, ktorá jej rozumie, pričom však dostatočne akceptuje jej predstavy a možnosti, resp. jej individualitu, t. j „neohrozuje“ jej hranice, ktoré si maloletá stráži. Vzťah maloletej k otcovi považoval znalec za v podstate dobrý, ale niektoré formy správania sa otca voči nej považuje za príliš „invazívne“, má dojem, že otec dostatočne nerešpektuje jej individualitu, čo môže pociťovať ako ohrozujúce. Preto si chce udržať od otca určitý odstup, aby mala vo vzťahu k nemu pocit určitej vnútornej slobody.
U otca maloletej sa v rámci vyšetrenia nezistili známky duševného ochorenia, ani emočnej poruchy v zásade je schopný mať vo svojej starostlivosti dieťa. Jeho istým „osobnostným problémom“ je jeho značná zameranosť na výkon a s tým súvisiaca nepružnosť, keď je málo ochotný akceptovať, že druhí môžu mať na tie isté 38P/478/2014 - 197
okolnosti iný názor ako on, pretože sa aj osobnostným založením od neho líšia. Preto má sklon presadzovať si svoje s menším ohľadom na odlišné potreby iných, čo v okolí môže vyvolávať nepriaznivé reakcie. U matky maloletej sa taktiež v rámci vyšetrenia nezistili známky duševného ochorenia, ani emočnej poruchy. V rámci jej osobnostných charakteristík sa nezistili také údaje, ktoré by spochybňovali jej schopnosť mať vo svojej starostlivosti dieťa. Jej prístup pri spracovávaní podnetov z vonkajšieho okolia je v zásade konvenčný, zjednodušujúci, všíma si hlavne to, čo je jasné a zrejmé. V náročnejších situáciách má sklon viac sa orientovať na menej obvyklé časti podnetového poľa. Emotivita je vo vonkajších prejavoch úsporná, emočne náročnejším situáciám sa skôr vyhýba, ak v nich reaguje môžu jej emočné prejavy pôsobiť menej zrelo, čo poukazuje na slabšiu emočnú prispôsobivosť. Celkovo je jej vnútorný potenciál na zvládanie záťažových situácií slabší, a to najmä v dôsledku rigidnejšieho nastavenia psychických štruktúr. V sociálnych vzťahoch má na jednej strane záujem o vzťahy, na druhej strane má zvýšenú tendenciu vnímať ľudí viac v zmysle svojich predstáv a očakávaní, než podľa ich reálnych reakcií. Od reálnejšieho okolia si drží skôr vnútorný odstup, dbá na osobný priestor. Menej dokáže priamo prejavovať pocity nespokojnosti, či prípadné agresívne impulzy. Vo vzťahu k sebe je jej záujem o vlastnú osobu povrchnejší, plytší, nedokáže venovať adekvátnu pozornosť svojim vnútorným procesom, jej sebaobraz je viac založený na jej predstavách o sebe, než na reálnej spätnej väzbe sociálneho okolia.
Maloletá K. pôsobila voči otcovi priateľky, spontánne, dokázala s ním žartovať, oslovovala ho bez problémov a bez problémov reagovala aj na podnety z jeho strany. To bolo aj v situácii, keď s ním
bola sama (bez matky), aj keď s ním bola v prítomnosti matky. Drobný ale psychologicky zrozumiteľný rozdiel bol snáď len v tom, že pri samostatnom stretnutí maloletej s matkou pôsobila atmosféra o niečo srdečnejšie, či intímnejšie, než pri samostatnom kontakte s otcom, čo je však prirodzené, nakoľko asi žiadne dieťa sa necíti v kontakte s rodičom úplne rovnako, každého z nich vníma a prežíva inak, čo sa postupne diferencuje s narastajúcim vekom dieťaťa. Kontakt s matkou bol srdečný, priateľský aj keď bola s matkou sama, aj keď s ňou bola v prítomnosti otca. Maloletá reagovala na matku spontánne, nemala žiadny problém ju osloviť, ani reagovať na podnety z jej strany. Samostatný kontakt s matkou pôsobil o niečo intímnejšie, než samostatný kontakt s otcom. Emočne konformnejšie sa maloletá cíti vo vzťahu k matke, má dojem, že matka jej viac rozumie, viac rešpektuje jej hranice, je k nej tolerantnejšia a pod. Z hľadiska pocitu bezpečia, porozumenia a podpory má matka lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej. Ak by však otec dokázal prezentovať svoje názory, presvedčenia a životné postoje spôsobom, ktorý by bol pre maloletú prijateľnejší, jeho úloha v jej živote by bola tiež dôležitá. Výchovné prostredie u matky považuje znalec za vhodnejšie pre maloletú. Znalec neodporučil zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom za podstatný argument považuje to, že nie je možné ani vhodné nútiť 17- ročnú slečnu do niečoho, čo sama nechce.
Podľa čl. 5 písm. a) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa.
Podľa čl. 5 písm. g) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh otca na zverenie maloletej Veroniky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť.
Zákon o rodine vo svojom ust. § 24 ods. 2 stanovuje podmienky, za ktorých možno zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom tieto neboli v danom prípade splnené, a to pokiaľ ide o podmienku, že táto forma výkonu starostlivosti bude v záujme dieťaťa a že budú takto
lepšie zaistené jeho potreby. Súd nespochybňuje tú skutočnosť, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať a obaja majú vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti o maloletú, čo bolo počas konania riadne preukázané šetrením orgánov sociálnoprávnej ochrany detí. Zvereniu maloletej K. do striedavej osobnej 38P/478/2014 - 198
starostlivosti oboch rodičov však bráni tá skutočnosť, že uvedené by nebolo v jej záujme, a to najmä z dôvodu kategorického odmietnutia zo strany maloletej.
V tejto súvislosti súd odkazuje predovšetkým na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého....“záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Znamená to, že každý postup týkajúci sa dieťaťa alebo detí musí prednostne prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Súd ako inštitúcia, ktorá rozhoduje o dieťati a svojim rozhodnutím v mnohých prípadoch určuje smer života maloletého dieťaťa, musí viac než ktokoľvek iný mať na zreteli práva maloletého dieťaťa a predovšetkým jeho najlepší záujem. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o maloletom dieťati a o všetkom, čo sa ho týka, pričom výraz „prvoradé hľadisko“ znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami. Najlepší záujem dieťaťa - po posúdení a určení - môže byť v rozpore s inými záujmami alebo právami, napr. aj rodičov tak, ako je tomu v tomto prípade. Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu k tomu uvádza, že potenciálne konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a právami iných osôb (napr. rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od prípadu, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich zosúladiť, príslušné orgány a rozhodujúci činitelia musia zanalyzovať a posúdiť váhu práv všetkých zúčastnených, pamätajúc na to, že najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko znamená, že najlepší záujem dieťaťa má prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán. Tomu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, preto treba pripísať omnoho väčšiu váhu.“ Z uvedeného je zrejmé, že právam maloletého dieťaťa prináleží jednoznačne väčšia miera ochrany než právam rodiča a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa a právami rodiča sú práva dieťaťa jednoznačne silnejšie a práva rodiča im v prípade konfliktu musia ustúpiť. I z uvedeného je zrejmé, že práva rodiča požívajú rovnakú mieru ochrany ako práva dieťaťa len do času, kedy s právami dieťaťa nevstúpia do konfliktu. Okamžite ako sa tak stane, majú práva dieťaťa oveľa významnejšie postavenie. Vo vzťahu práva dieťaťa vs. práva rodiča nemôžu požívať práva rodiča také výsadné postavenie ako práva dieťaťa, keďže rodičia odvíjajú svoje práva od práv priznaných dieťaťu, t. j. tam, kde je dieťa sú i práva dieťaťa bez ohľadu na to, či je tam aj rodič tohto dieťaťa (či vôbec, existuje, je známy a pod.), avšak práva rodiča sú len tam, kde je i dieťa, ku ktorému tieto rodičovské práva smerujú. Z uvedených dôvodov sa tento súd musel vysporiadať s určitým konfliktom, kde na jednej strane stojí jednoznačný nesúhlas maloletej K. so zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a na strane druhej stoja práva otca ako rodiča maloletej, ktoré tvoria ucelený, komplexný a zložitý systém, ktorý je možné v danom prípade vyjadriť základnou myšlienkou „byť so svojim dieťaťom“ a ktorý odmietanie maloletej považuje za bezdôvodné a vyvolané vplyvom matky na maloletú, ktorý názor otca je umocňovaný aj tou skutočnosťou, že otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú (túto skutočnosť súd nespochybňuje) a ak by súd rozhodoval o striedavej osobnej starostlivosti v čase, kedy by maloletá K. bola mladšia, s najväčšou pravdepodobnosťou by návrhu otca vyhovel.
Tento súd má v čase svojho konania a rozhodovania pred sebou 17- ročné dieťa, ktoré jednoznačne a opakovane odmietlo zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to naprieč celkovým dokazovaním vykonaným v danom prípade. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí, okrem vyššie uvedených skutočností, zahŕňať i rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a brať do úvahy jeho požiadavky v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. Názor maloletej K. v tomto konaní bol zisťovaný cestou kolízneho opatrovníka, pohovoru vykonaného súdom a napokon aj v rámci vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. V tomto veku (necelý kalendárny rok pred dosiahnutím plnoletosti) nielenže názor dieťaťa nie je bezvýznamný a je potrebné ho rešpektovať, ale prípadné odchýlenie sa od tohto názoru by bolo možné iba za predpokladu, že by mal súd za preukázané, že maloleté dieťa, napriek tomuto veku, nie je schopné posúdiť obsah vyjadreného
názoru a jeho dôsledky (či už s ohľadom na zdravotný stav dieťaťa, či úroveň jeho psychických a mentálnych schopností a pod.). Uvedené však u maloletej K. nie je prítomné, u tejto nebol ani v rámci znaleckého dokazovania konštatovaný deficit intelektu, či akékoľvek iné, štandardom sa vymykajúce vzorce správania sa, ktoré by odôvodňovali takýto názor. Maloletá je vo vzťahoch so svojimi rodičmi ako i v celkovej situácii dobre zorientovaná a jej názor je nanajvýš nevyhnutné rešpektovať. Otec počas konania poukazoval na to, že názor maloletej K. nie je totožný s jej záujmami, nakoľko striedavou osobnou starostlivosťou by sa lepšie zaistili jej potreby, kedy by jej otec pomáhal s prípravou do školy, trávil by s ňou voľný čas športovými a inými aktivitami a bola by v kontakte so svojim starším bratom, a teda je, podľa názoru otca, namieste zveriť maloletú K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj napriek jej nesúhlasu, s ktorým názorom otca nebolo možné sa v danom prípade stotožniť. Názor maloletého dieťaťa samozrejme nemusí byť v súlade s jeho najlepším záujmom a v takom prípade sa súd od neho môže odchýliť a posúdiť ho v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu a vykonaným dokazovaním tak, že rozhodne v rozpore s týmto názorom, v danom prípade však k uvedenému postupu súdu nie sú dané žiadne dôvody. Vo veku maloletej K. už názor dieťaťa je nutné považovať za totožný s jeho najlepším záujmom, keďže v tomto veku už nie je možné, v tak závažnej otázke aká sa rieši v tomto súdnom konaní, posúdiť situáciu tak, že názor dieťaťa je v rozpore s jeho najlepším záujmom a rozhodnúť presne opačne, než aký je názor a želanie maloletého dieťaťa, nadôvažok ak i ostatné okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie názor dieťaťa podporujú. Na uvedené poukazuje i Všeobecný komentár o práve dieťaťa na zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu v bode 44, keď vraví, že „čím viac dieťa vie, zažilo a chápe, tým väčšmi rodič, právny zástupca a iné za dieťa právne zodpovedné osoby musia zmeniť svoje príkazy a riadenie dieťaťa do formy pripomienok a rád a neskôr sa snažiť spolupracovať s dieťaťom ako s rovnocenným partnerom....Postupne ako dieťa dozrieva sa v posudzovaní jeho najlepšieho záujmu pripisuje väčšia váha aj jeho názorom.“ Na uvedené poukazuje i súdny znalec Z.. U. F. vo svojom posudku, keď uvádza...“ že za podstatný argument považuje to, že nie je možné a ani vhodné nútiť 17 ročnú slečnu do niečoho, čo sama nechce.“
Otec namietal závery vykonaného znaleckého dokazovania, s ktorými námietkami sa však súd nemohol stotožniť. Maloletá K. sa aktívne zúčastňovala dokazovania v danej veci, keď s ňou bol najprv vykonaný pohovor 38P/478/2014 - 199
kolíznym opatrovníkom, následne pohovor súdom a napokon sa zúčastnila i znaleckého dokazovania v danej veci, pričom každý z týchto postupov viedol vždy k rovnakým záverom a síce, že maloletá jednoznačne nesúhlasí s tým, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti a žiada, aby bola ponechaná v starostlivosti matky. Dôvody postoja maloletej Veroniky boli taktiež predmetom dokazovania, pričom možno uzavrieť, že sú to určité modely správania sa otca voči nej, s ktorými sa maloletá nestotožňuje, vadia jej a z ktorých dôvodov nedokáže byť s otcom kompatibilná natoľko, aby s ním mohla žiť. Na druhej strane matka je tým rodičom, ktorý rešpektuje osobnostné a povahové rysy maloletej K., jej osobný priestor a prežívanie do takej miery, že maloletá pri nej cíti bezpečie a istotu, čo má za následok, že vzťah s matkou je srdečnejší a bližší, než vzťah s otcom. Otec má síce za to, že maloletá chce zotrvať s matkou a má s ňou bližší vzťah preto, že pri matke si nemusí plniť svoje školské povinnosti tak, ako by mala, čo sa prejavuje na zhoršenom prospechu maloletej, s uvedeným sa však súd nemôže stotožniť. Maloletá svoju matku preukázateľne rešpektuje, je pre ňu autoritou a v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že starostlivosť matky o maloletú je nedostatočná, čo sa u maloletej prejavuje neplnením si školských povinností. Z kontaktu s maloletou ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že maloletá si potrpí na rešpektovanie svojho osobného priestoru a vysoko negatívne vníma, ak sa niekto snaží ju do niečoho nútiť. Uvedené bezpochyby súvisí s osobnosťou maloletej, na čo poukazoval vo svojom posudku aj súdny znalec. Osobnostné rysy otca a maloletej sú odlišné, je preto prirodzené, že sú medzi nimi prítomné rozdiely v nazeraní na život a prístupe k nemu, čo nemusí byť nevyhnutne negatívne, práve naopak, maloletej to dokáže rozšíriť životné obzory a aj v rámci svojho budúceho profesionálneho smerovania môže s pomocou otca nadobudnúť skúsenosti a informácie, ktoré budú pre ňu prínosné. Avšak musí sa to diať spôsobom, ktorý preferuje maloletá K. a nie spôsobom, ktorý preferuje otec, keďže práve prístup otca a jeho správanie k maloletej je tým, čo vyvoláva medzi ním a maloletou nezhody. Súd samozrejme chápe vnímanie otca, ktorý chce, aby si maloletá riadne plnila svoje školské povinnosti a dosahovala výborné študijné výsledky, avšak bolo by vhodné, aby sa otec zamyslel nad tým, že každé dieťa je iné a školské výsledky, ktoré sú pre jedno dieťa výsledkami slabšími, sú pre iné dieťa maximom, ktoré môže dosiahnuť. Maloletá K. sama priznala, že jej príprava do školy je slabšia, pretože ju niektoré predmety nebavia, iné má zasa rada, rada sa
ich učí a pripravuje sa na ne. Uvedené je prirodzené prakticky u každého dieťaťa, pričom u maloletej K. je to zvýraznené diagnostikovanou dyslexiou a taktiež i tým, že výrazne inklinuje k umeniu, čo nespochybňuje ani jeden z rodičov a čo sa prejavilo i pri výbere budúceho povolania u maloletej. Otec by sa mal skôr snažiť osobnosť maloletej rešpektovať a snažiť sa ju skôr pochopiť, než zmeniť. V tejto súvislosti súd poukazuje i na závery znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že maloletá lipne na svojom životnom priestore a vyslovene nemá rada, keď jej doň niekto zasahuje, a to bez ohľadu na to, že to myslí dobre, čo otec bezpochyby myslí. Matka je rodičom, ktorý túto stránku osobnosti maloletej rešpektuje a naučil sa s maloletou komunikovať a pracovať v súlade s očakávaniami maloletej a nie v súlade so svojimi očakávaniami, z ktorého dôvodu nie sú vo vzťahu matka -K. prítomné žiadne trecie plochy, ktorých je na strane druhej vo vzťahu otec -K. prítomných mnoho. Otec maloletej však uvedené vníma tak, že matka je k dcére benevolentná, čo maloletej umožňuje nedostatočne si plniť svoje povinnosti, čo je výchovne 38P/478/2014
nebezpečné a bude to mať na maloletú negatívny dopad. Z pohľadu súdu má maloletá K. bližšie k matke preto, že matka rešpektuje osobnosť maloletej a jej názory na jej vlastné prežívanie a potreby a jedná s ňou ako s rovnocenným partnerom. Otec maloletej si pritom musí byť vedomý, že maloletá sa z jeho prístupom voči nej samotnej nestotožňuje, čo mu dala opakovane najavo rovnako, ako to dala najavo aj počas samotného súdneho konania, a taktiež si musí byť vedomý, že vzhľadom k veku maloletej a jej v podstate už vyprofilovanému osobnostnému potenciálu, nemá otec reálnu možnosť a ani nemôže maloletú Veroniku nútiť k tomu, aby myslela a konala tak, ako si otec myslí, že je pre ňu správne. Práve uvedené „vnucovanie“ predstáv o správnosti konania zo strany otca, je pre maloletú neprípustné. V tejto súvislosti otec poukazoval na to, že prístup maloletej a jej názory sú negatívne ovplyvnené matkou, čo však nebolo počas konania preukázané, pričom k tejto otázke sa vyjadrovala i samotná maloletá a taktiež uvedené zisťoval i súdny znalec v rámci vyšetrovania, ktorý považoval ovplyvňovanie maloletej matkou v tejto súvislosti za málo pravdepodobné, pričom vychádzal tak z rozhovoru s maloletou, matkou, ako aj z výsledkov psychologického vyšetrenia. Názor maloletej na otca možno považovať za jej vlastné zhodnotenie situácie vo vzťahu k otcovi. Na strane druhej maloletá K. veľmi jasne a zrozumiteľne zhodnotila svoj postoj k otázke striedavej osobnej starostlivosti a veľmi jednoznačne formulovala dôvody, pre ktoré s touto formou starostlivosti nesúhlasí a ktoré, čo je nutné konštatovať, všetky spočívali v správaní a prístupe otca voči nej. Uvedené je zrejmé i zo samotných vyjadrení maloletej v rámci pohovoru uskutočneného kolíznym opatrovníkom a taktiež v rámci znaleckého vyšetrovania, kde maloletá opakovane popisovala svoj vzťah s otcom a skutočnosti, pre ktoré odmieta byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti, pričom sa okrem iného vyjadrila, že s otcom sa dá byť, ak s ním nie je často. Obáva sa, že ak by bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti, otec by na ňu znovu vyvíjal nátlak, ktorý by znášala veľmi ťažko a v podstate by ho neuniesla. Treba však uviesť, že K. má otca rada, pravidelne sa s ním stretáva a ich vzťah ona sama označuje za dobrý. Toto by si mal otec maloletej uvedomiť a od tohto odvíjať svoje očakávania, pokiaľ ide o vzťah s maloletou. Maloletá K. otca neodmieta, má ho úprimne rada a chce s ním tráviť čas, avšak podľa vlastných pravidiel, nie pravidiel nadstavených rodičmi a už vôbec nie súdom. Je nutné konštatovať, že vzťah maloletej s otcom sa zlepšil po tom, čo maloletá po návrate z W. začala žiť s matkou, počas pobytu v W. boli medzi maloletou a otcom konflikty, ktoré napokon vyústili do návratu maloletej na Slovensko, čo otec maloletej v žiadnom ohľade demonštrovanom maloletou nepoprel. Za súčasného stavu veci je preto pre súd nepochopiteľné, prečo sa otec tak dôrazne domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, keď s tým samotná maloletá K. nesúhlasí, čo v podstate neguje akýkoľvek reálny výkon tejto formy starostlivosti. Nadôvažok je nutné podotknúť, že samotné domáhanie sa výkonu striedavej osobnej starostlivosti súdnou cestou spôsobilo vo vzťahu maloletej k otcovi nezhody, čo potvrdil tak otec ako aj samotná K., ktorá dala jasne najavo, čo si o návrhu otca myslí. Súd dáva otcovi maloletej na zváženie jeho ďalšie kroky vo vzťahu k maloletej, ktorá má evidentné sklony brániť sa proti naoktrojovaným formám správania sa a konania, keďže akékoľvek ďalšie „nátlakové“ správanie sa voči maloletej by mohlo mať za následok výrazné narušenie vzťahov medzi maloletou a otcom, ktorých následná sanácia by mohla byť, vzhľadom k pokročilému veku maloletej, veľmi obtiažna, ak vôbec možná. 38P/478/2014 - 200
Pokiaľ ide o ďalšie námietky otca voči záverom znaleckého posudku Z.. U. F. v súvislosti s charakteristikou osobnosti otca, časovými kapacitami matky na výchovu maloletej K. ako aj pokiaľ ide o zhoršenie prospechu maloletej ako negatívum v starostlivosti matky o maloletého a napokon prospech
striedavej osobnej starostlivosti o maloletú K. s ohľadom na budovanie jej vzťahov s bratom Š., k týmto súd uvádza, že sa s nimi v žiadnom ohľade nemohol stotožniť. Predovšetkým je potrebné uviesť, že matku v žiadnom prípade z výchovy maloletej nediskvalifikuje tá skutočnosť, že má v starostlivosti ďalšie dieťa vo veku 2,5 roka, o ktoré sa celodenne stará, keďže táto skutočnosť nemá za následok, že by matka nemala na maloletú K. dostatok času, hoci to otec tak vníma. Predovšetkým je potrebné v danom prípade zohľadňovať vek maloletej K. a tomu prispôsobiť i obsah pojmov „výchova“ a „starostlivosť“. Osobná starostlivosť ako taká zo strany rodiča voči maloletej K. už odpadla, keďže vo svojom veku je maloletá plne samoobslužná a samostatná, a to aj pokiaľ ide o trávenie svojho voľného času. Pokiaľ ide o výchovu, táto sa dá voči dieťaťu vo veku K. vykonávať už v oveľa menšom rozsahu, než je tomu u mladších detí a toto výchovné pôsobenie zo strany rodiča musí už v sebe niesť prvky kooperácie a dohody a nie príkazov a zákazov, keďže tieto sú už voči dieťaťu, ktoré bude za niekoľko mesiacov plnoleté, neúčinné. Uvedené bolo opakovane konštatované i v znaleckom posudku. Rovnako je tomu tak, aj pokiaľ ide o tvrdenia otca, že ak by maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti mohol by s ňou tráviť viac času, pripravovať sa s ňou do školy a tráviť s ňou voľný čas. V tejto súvislosti súd opätovne odkazuje otca na vek maloletej K., kedy je nielen vhodné, ale aj žiaduce, aby sa maloletá pripravovala do školy vo vlastnej réžii, keďže v tomto veku sa jedná o povinnosti, ktoré si dieťa musí už dávno vedieť samostatne rozvrhnúť a realizovať, a to aj s tým ohľadom, že v tomto veku už rodič nemá taký podrobný prehľad o školských povinnostiach dieťaťa, ako je tomu v nižších ročníkoch vzdelávacieho procesu. V žiadnom ohľade nie je na prospech dieťaťa vo veku K., aby bola s prípravou do školy odkázaná na rodiča a tento sa s ňou do školy pripravoval tak, ako to robieval v čase, kedy to bolo žiaduce a pre dieťa prospešné. Maloletá K. pritom nespochybňovala možnosť obrátiť sa na rodičov v prípade, ak by potrebovala pomoc, avšak ona sama sa vyjadrila, že sa chce do školy pripravovať sama a jednoznačne odmietla snahu otca o to, aby sa s ňou do školy pripravoval. Pri otázke trávenia voľného času je situácia obdobná. Vek maloletej K. zahŕňa úplnú samostatnosť v trávení voľného času a v rozhodovaní sa o tom, akým činnostiam sa v rámci voľného času bude venovať a je len prirodzené, že rodičom patrí z tohto času čoraz menšie množstvo. Súd samozrejme nespochybňuje dobrý úmysel otca, ktorý sa chce spolu s dcérou venovať športovým aktivitám a pod., avšak je na maloletej, aby ona sama o uvedené prejavila záujem a vtedy je na rodičovi, aby s dieťaťom ten čas strávil pri činnosti alebo spôsobom, ktoré si dieťa vybralo. Nie je možné, aby v tomto veku rodič dieťaťu organizoval voľný čas, môže mu ponúknuť, že s ním tento voľný čas strávi pri nejakej činnosti, o ktorej vie, že ju má dieťa rado (napr. spomínaný šport), avšak je napokon na dieťati, či sa rozhodne ponuku rodiča prijať alebo nie. Nemožno ho k tomu nútiť a ani mu to prikazovať z titulu výkonu osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že pri dieťati vo veku maloletej K. je „výkon osobnej starostlivosti“ viac pojmom právnym, než pojmom faktickým, keďže sa jedná o prakticky dospelého jedinca, ktorý bude o pár mesiacov právne rovný so svojimi 38P/478/2014
rodičmi. Na ničom z vyššie uvedených skutočností sa nepodpisuje tá skutočnosť, že matka má v starostlivosti maloletého A.. Pokiaľ ide o budovanie vzťahu maloletej K. s bratom Š., na túto okolnosť nemá zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti žiaden vplyv. Š. je dospelý a ak sa chce kontaktovať so svojou sestrou K., môže tak urobiť kedykoľvek bude chcieť. Nadôvažok sa väčšinu roka zdržiava v zahraničí, kde študuje a ak je počas prázdnin na Slovensku navštevuje aj svoju matku, v ktorej domácnosti je v kontakte i so sestrou K.. Nadôvažok ani maloletá K. nie je vo veku, kedy by jej niektorý z rodičov mohol organizovať čas strávený s bratom, s ktorým je aj tak sama v kontakte prostredníctvom internetu. Forma výkonu osobnej starostlivosti o maloletú K. a miesto pobytu Š. na Slovensku nemá na súrodenecký vzťah Š. a K. absolútne žiadny vplyv. K prospechu maloletej v škole a k jej príprave na vyučovanie sa súd vyjadroval už vyššie, na doplnenie však uvádza, že súdny znalec sa k tejto otázke nemal prečo vyjadrovať, súd mu ju nezadal ako otázku, ktorá má byť predmetom znaleckého skúmania, nakoľko k tomu nebol a ani nie je daný žiadny dôvod. K ostatným námietkam otca voči vypracovanému znaleckému posudku označené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.04.2016 súd uvádza, že k týmto sa znalec nemohol vyjadrovať, keďže k týmto sa v rámci svojho rozhodnutia vyjadruje výlučne súd, nakoľko sa jedná už o hodnotenie vykonaného dokazovania a rozhodnutia súdu.
Pokiaľ ide o námietku otca maloletej ohľadom tej skutočnosti, že súd zvukovo nezaznamenával pohovor s maloletou a, podľa jeho názoru, teda nemal možnosť sa oboznámiť s autentickým priebehom výsluchu, súd poukazuje na znenie čl. 5 písm. f) Zákona o rodine ako aj na znenie čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré poukazujú na to, že dieťa nemôže byť vystavené konfliktu lojality a má mu byť vždy poskytnutý priestor k tomu, aby sa mohol vyjadriť vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú slobodne, bez strachu z konfrontácie svojich vyjadrení. Pre dieťa je negatívna situácia ak sa dostane do konfliktu
lojality a tento konflikt lojality v ňom vyvolá pocit viny. Nie je namieste, aby súd umožnil, aby bolo maloleté dieťa vystavené konfrontačnej situácii s rodičom alebo inou osobou, kde bude nútené vysvetľovať, čo povedalo, ako to povedal, prípadne prečo to povedalo. Z pohľadu ochrany prípadnej objektivity a záujmov dieťaťa ako aj procesnej stránky vykonania pohovoru s dieťaťom je pri tomto pohovore prítomný kolízny opatrovník, ktorý v konaní zastupuje maloleté dieťa. Zo strany súdu pritom v žiadnom prípade nejde o „vypočutie“ dieťaťa, keďže sa nejedná o účastníka konania tak, ako sú nimi rodičia dieťaťa a taktiež nejde o žiadneho svedka, ktorého súd predvolá za účelom objasnenia skutkového stavu veci. S maloletým dieťaťom je zo strany súdu robený pohovor v zmysle § 100 ods. 3 OSP, z ktorého súd vyhotoví záznam do zápisnice súdu. Súd opakovane poukazuje na to, že v prvom rade musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa a v tejto súvislosti urobiť všetky potrebné kroky k tomu, aby bol tento záujem chránený. Nadôvažok pohovor s maloletou bol aj zo strany kolízneho opatrovníka vykonaný osamote a napokon aj v rámci znaleckého dokazovania, kde s maloletou komunikoval súdny znalec, taktiež osamote. Vyjadrenia maloletej boli pri každom z týchto postupov identické a maloletá vždy formulovala rovnaké závery.
Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na doplnenie dokazovania predvolaním súdneho znalca, resp. vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania, vykonanie 38P/478/2014 - 201
akéhokoľvek ďalšieho dokazovania považoval súd za nedôvodné a nadbytočné. Maloletá je vo veku, kedy je vykonávanie akéhokoľvek dokazovania zbytočné, s výnimkou vykonania pohovoru za účelom zistenia jej názoru, čo bolo zo strany súdu vykonané tak priamo, ako aj cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. Ani predvolanie súdneho znalca na pojednávanie a jeho konfrontovanie s námietkami prednesenými otcom voči znaleckému posudku, by názor súdu nezmenili, keďže súd nemohol v danom prípade rozhodnúť v rozpore so želaním maloletej K., nakoľko k tomu nebol daný žiadny dôvod. Pokiaľ ide o vykonanie kontrolného znaleckého posudku, k tomuto kroku súd nezhliadol absolútne žiadny dôvod. Znalecké dokazovanie vykonané Z.. U. F. bolo vykonané v súlade so štandardným postupmi výkonu znaleckého skúmania v oblasti klinickej psychológie detí a dospelých, súdny znalec zodpovedal na všetky otázky súdu jednoznačne a jeho závery boli podložené skutočnosťami, ktoré v rámci svojho vyšetrenia zistil a ktoré riadne popísal a zdôvodnil vo svojom posudku. V jeho obsahu pritom súd nezhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali čo i len najmenšie pochybnosti o relevantnosti získaných údajov a validite záverov z nich vyvodených. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nestotožnenie sa so závermi znaleckého posudku nezakladá právo účastníka konania domáhať sa vykonania kontrolného posudku. Nadôvažok je nutné podotknúť, že vzhľadom na vek maloletej by aj prípadné nariadenie tohto dokazovania zo strany súdu bolo absolútne irelevantné.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O. s. p. a § 81 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V Bratislave dňa 14. apríla 2016