Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/27/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, právne zastúpená HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: I.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 5, G., o zaplatenie 2.728,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -261 zo dňa 14.10.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 378,11 Eur titulom riadneho úroku a 116,18 Eur titulom poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil podľa § 262, § 269, § 273, § 497 Obchodného zákonníka. Zároveň citoval článok VII. Obchodných podmienok vydaných pre použitie HVB kreditnej karty VISA a článok 10 a 11 uvedených podmienok.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania zostala po predchádzajúcom právoplatnom priznaní časti uplatneného nároku žalobcovi a právoplatnej časti zamietnutia uplatneného nároku istina uplatnená titulom kapitalizovaných riadnych úrokov vo výške 378,11 Eur a istina uplatnená titulom dlžných poplatkov vo výške 116,18 Eur.

Súd prvého stupňa z listinného dôkazu žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zistil (č.l. 7), že dňa 20.11.2006 žalovaný ako žiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie tejto HVB kreditnej karty, kde v časti I. je uvedený titul žiadateľa meno a priezvisko JUDr. S. E. a ďalšie identifikačné údaje, ako je číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, spôsob bývania, rodinný stav, údaje o vzdelaní a zamestnaní.

Dohodnutá výška poskytnutého úverového rámca bola 100.000,- Sk. V tejto žiadosti bolo uvedené, že žiadateľ berie na vedomie, že banka vydáva HVB kreditnú kartu za podmienok, ktoré stanovila v žiadosti v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA. Ustanovenia obchodných podmienok majú v prípade odlišnej úpravy prednosť pred ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a platia pre všetkých klientov HVB Bank Slovakia, a.s., pokiaľ nebola ich pôsobnosť výslovne vylúčená.

V článku IV. bolo uvedené, že podpisom tejto žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že sa oboznámil so znením obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty, ako aj všeobecných obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a výslovne súhlasí s ich znením. Dňa 20.11.2006 bola žiadosť podpísaná žalovaným.

Listinným dôkazom (č.l. 53) mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovanému bolo na adresu jeho trvalého bydliska zasielané potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty, potvrdenie o riadnom uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty a dodatkovej karty, upozornený bol, že v najbližších dňoch obdrží aj svoj PIN, súčasne bol upovedomený o výške schváleného úverového rámca, hotovostnom limite, zúčtovacom účte, ročnej úrokovej sadzbe.

Z výpisu zo dňa 30.09.2007 s dátumom splatnosti 15.10.2007 zistil súd prvého stupňa, že suma z predchádzajúceho výpisu predstavovala 39.280,88 Sk, suma debetných položiek za mesiac september (kedy už žalovaný nebol zamestnancom CS CARGO a.s. nakoľko došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.08.2007, v mesiaci august čerpal však dovolenku), predstavovala 5.549,55 Sk a dlžná suma ku dňu vystaveniu výpisu, t.j. ku dňu 30.09.2007 predstavovala sumu 44.819,- Sk, čo po odpočítaní úroku 278,63 Sk a úroku z omeškania ako vyplýva z výpisu (čl. 71) predstavuje žalovanú istinu 1.476,63 Eur.

Oznámením zo dňa 18.09.2009 žalobca žalovanému oznámil predčasnú splatnosť úveru a výzvu na úhradu celého zostatku úveru s tým, aby v lehote do 3 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil banke celý zostatok záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o karte, ktorého výška k tomuto dňu predstavovala celkovú sumu 2.632,78 Eur.

Predmetná výzva bola doručená žalovanému dňa 29.09.2009 (č.l. spisu 24).

Právny predchodca žalobcu HVB Bank Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní HVB kreditnej karty na základe prijatia žiadosti o vydaní HVB kreditnej karty zo dňa 20.11.2006, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalovaným ako žiadateľom a považuje sa za návrh na uzavretie zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty, ktorá ak bude schválená, pošle banka žiadateľovi HVB kreditnú kartu a potvrdenie o uzatvorení zmluvy a vydaní karty. Momentom doručenia potvrdenia o uzavretí zmluvy a vydaní HVB kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. Zmluvné strany, ktoré boli riadne označené sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 1 .

V článku VII. 1, 2, 5, 11. sa žalovaný ako držiteľ karty zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky z úverového rámca, uhrádzať poplatky, úroky v pravidelných mesačných splátkach vo výške rovnajúcej sa aspoň výške povinnej minimálnej splátky. Výška povinnej minimálnej splátky je 10 % z dlžnej sumy t.j. sumy peňažných prostriedkov čerpaných z úverového rámca, splatných poplatkov a úrokov.

Výpisom z kartového účtu žalovaného žalobca preukázal, že žalovaný prečerpal na istine 1.476,63 Eur (v tejto časti rozhodnutie súdu už nadobudlo právoplatnosť ). Výpis bol vyhotovený k 30.09.2007. K uvedenej pohľadávke žalobca uplatnil riadne úroky, ktoré sú odmenou resp. cenou za poskytnutý úver v sume 378,11 Eur vo výške 15 % ročne čo vyplýva z výpisov a 757,55 Eur úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie (v, ktorej časti súd žalobu zamietol pričom toto rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť) a ďalej si uplatnil dlžné poplatky v sume 116,18 Eur.

Čo sa týka kapitalizovaného úroku v sume 378,11 Eur, tu súd žiadal žalobcu, aby špecifikoval jeho výpočet, za ktoré obdobie v akej sume z akej istiny je uplatňovaný, tak aby jeho dôvodnosť mohla, byť podrobená súdnemu prieskumu, a bola predložená po podaní odvolania tak to, že ide o neuhradené riadne úroky s dátumom od 30.09.2007 (t.j. od dátumu posledného výpisu, do kedy dochádzalo k úhradám rámci zmluvných dojednaní) do 30.10.2007 sadzba 15,96 % z čerpanej sumy za daný mesiac 9,25 Eur, za obdobie od 31.10.2007 do 29.11.2007 v sadzbe 15,96 % čerpanej sumy za daný mesiac 18,60 Eur, za obdobie od 30.11.2007 do 30.12.2007 v sadzbe 15,96 % ročne čerpanej sumy 1.476,68 Eur 19,64 Eur, za obdobie od 31.12.2007 do 30.01.2008 v sadzbe 15,96 % ročne čerpanej sumy 1.476,68 Eur 19,64 Eur, za obdobie od 31.01.2008 do 28.02.2008 v sadzbe 15,96 % ročne čerpanej sumy 1.476,68 Eur 19,64 Eur, od 29.02.2008 do 30.03.2008 v percentuálnej sadzbe 15,96 % z dlžnej sumy 1.476,65 Eur vo výške 19,64 Eur za obdobie od 31.03.2008 do 29.04.2008 - 15,96 % ročne z

čerpanej sumy 1.476,64 Eur v sume 19,64 Eur, za obdobie od 30.04.2008 do 30.05.2008 - 15,96 % ročne z čerpanej sumy 1.476,63 Eur v sume 19,64 Eur, za obdobie od 31.05.2008 do 29.06.2008 - 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 20,49 Eur, za obdobie od 30.06.2008 do 30.07.2008 - 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.07.2008 do 30.08.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.08.2008 do 29.09.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 30.09.2008 do 30.10.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.10.2008 do 29.11.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 30.11.2008 do 30.12.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.12.2008 do 30.01.2009 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.01.2009 do 27.02.2009 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 28.02.2009 do 31.03.2009 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur spolu v sume 378,11 Eur (čo je správne aj po matematickom prepočte).

Taktiež podľa predloženého sadzobníka kreditnej karty VISA Gold bol ročný poplatok za kartu v sume 3.500,- Sk t.j. 116,18 Eur. Tento bol účtovaný žalobcom žalovanému ku dňu 30.04.2008 ako ročný poplatok v zmysle predloženého sadzobníka (č.l. spisu 245).

Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal žalovaného, ktorý nepochybne bol povinný platiť riadne úroky, nakoľko sa jednalo sa o zmluvu o úvere, v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a poplatok za poskytnutú kartu VISA Gold, v zmysle dojednaní vo Všeobecných obchodných podmienkach VII. dobu 11, a Sadzobníka.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov opätovne k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. a že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 205 ods.2 f/ O.s.p. ako to už raz potvrdil odvolací súd. Opätovne zdôraznil, že celý spor je vlastne iba o tom, či ako žalovaný vystupoval pri vydaní HVB kreditnej karty v roku 2006 ako štatutárny zástupca vtedajšieho zamestnávateľa alebo ako súkromná osoba. Banka tvrdí, že ako fyzická osoba mal požiadať o nejaký fiktívny úverový rámec pre seba, žalovaný tvrdí a myslí si, že z priložených písomných dôkazov, ako aj z jeho výpovedi je úplne jasné a zrozumiteľné, že žalobca svojím tvrdením, že ako veriteľ poskytol na základe žiadosti z 27.11. 2006 úverový rámec vo výške 3.319,39 Eur úmyselne zavádza, uvádza nepravdivé údaje, nakoľko sa to takto nikdy nestalo a nikdy žalovanému bývala HVB Bank Slovakia a.s. neposkytla žiadny úverový rámec ako súkromnej osobe. V tom čase pracoval ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti C.S.CARGO Slovakia a.s. a predmetnú žiadosť podpisoval ako štatutárny zástupca. V žiadosti je jasne uvedené, že sa bude splácať z účtu zamestnávateľa, teda C.S.CARGO č. 1423363131, kód banky 8080. Žalovaný nikdy nemal v tejto banke osobný účet a fakt, že dostal spomínanú kartu práve z HVB Bank je len o tom, že jeho zamestnávateľ mal s uvedenou bankou nadštandardné vzťahy. Keď už v tom čase chcel v skutočnosti potvrdiť a dať karte jasne služobný charakter, keďže inak sa to nedalo rozlíšiť ako aj keď to súd ani raz nevysvetlil, ako sa to dalo podľa podpisu odlíšiť, či zmluvu podpisuje ako subjekt, ako občan, alebo štatutárny zástupca spoločnosti, dal si to potvrdiť od banky aj jasne písomne a to prejavom zo dňa 29.12.2006. Veľmi podstatné je, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal akým spôsobom vlastne poskytoval informácie o stave účtu držiteľovi karty, čím skutočne sa mohol zabrániť nárastu úrokov z omeškania a toto nezodpovedá ani zásadám poctivého obchodného styku. Jedna z ďalších najrozhodujúcejších vecí, ktorú súd prvého stupňa nebral do úvahy a síce absolútne liknavý postoj banky k vlastnej pohľadávke, kedy za dva roky vôbec sa nič nedialo od jeho ukončenia pracovného pomeru v roku 2007 až do septembra 2009, teda celé dva roky o banke ani bývalom zamestnávateľovi nič nepočul. Išlo zo strany banky o jasné alibistické a pohodlné riešenie, keď sa uspokojili s tým, že úroky rastú, ani raz nekontaktovali žalovaného telefonicky, pričom v žiadosti je číslo mobilu uvedené a po odchode z C.S.CARGO mali jeho súkromné mobilné číslo, pričom v žiadosti je jasne uvedené s podpisom žalovaného a pečiatkou, čo banka akceptovala, že budú komunikovať so žalovaným výlučne na jeho korešpondenčnú adresu G., ul. B. XX. Dva roky zo strany banky nebol žiaden kontakt. Dôkazy o opaku neboli na pojednávaní predložené. Pôvodná suma nebola nijako závratná a určite by banke nedovolil realizovať si svoj legálny úžernícky systém a dohnať ju do takýchto obludných rozmerov. Na strane 4 súd uvádza, že mal z listinného dôkazu - žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zistené, že dňa 20.11.2006 žalobca ako

žiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho predchodcu žalobcu, kde v časti I. je uvedený titul žiadateľa, jeho meno a priezvisko a ďalšie identifikačné údaje ako rodné číslo, číslo OP, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, to je v poriadku, ale ako môže tvrdiť, že žiadal ako fyzická osoba, keď to žiadal ako štatutár firmy, aj tu bol bankou predsa identifikovaný presne, podľa tých istých identifikačných znakov veď sú to tie isté osoby u človeka - občan, žalovaný, či generálny riaditeľ - žalovaný. Súd vychádzajúc od samotného počiatku z nesprávneho posúdenia celého prípadu pochopiteľne, aj keď to najprv zamietol, priznal žalobcovi ako úroky, tak aj poplatok, nerozhodol však ešte o trovách konania, o ktorých si vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka kapitalizovaného úroku v sume 378,11 Eur, aj keď ho súd pôvodne zamietal s odôvodnením, aby žalobca špecifikoval jeho výpočet tak, aby ho súd mohol podrobiť súdnemu prieskumu, tak potom už len stačilo, aby žalobca predložil kopu čísel a súd už nepotreboval žiadne skúmanie a žalobcovi úrok rovnako priznal, ako aj samostatne poplatok vo výške 116,18 Eur. Už si nerobí žalovaný žiadne ilúzie po 5 rokoch, keď vidí ako sa súdy silou mocou od začiatku tvrdohlavo a nespravodlivo držia svojich výrokov v prospech banky, ale ako žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v súlade s ust.§ 220 O.s.p. zmenil, žalobný návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu všetkých trov žalovanému.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Namietal, že odvolanie nespĺňa náležitosti uvedené v ust.§ 205 ods.1 O.s.p., preto ho žiadal odmietnuť podľa ust.§ 218 ods.1 písm.d/ O.s.p. Odvolanie je výhradne postavené na tvrdeniach, že medzi žalovaným ako fyzickou osobou a právnym predchodcom žalobcu nedošlo k vzniku zmluvného vzťahu na základe ktorého si následne žalobca uplatnil svoj nárok vzniknutý zo zmluvy. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že nie je dlžníkom a poukazoval na to, že spoločnosti C.S.CARGO Slovakia a.s., v ktorej bol v danom čase predsedom predstavenstva mala byť zmluvnou stranou a v skutočnosti uhradiť predmetnú pohľadávku. V odvolaní žalovaný uvádza, že ani súd prvého stupňa ani odvolací súd sa týmito jeho námietkami nezaoberal, ba ich až ignoroval, pričom tejto skutočnosti nemal byť podľa názoru žalovaného dostatočne zistený skutkový stav veci. Uvedené však nijakým spôsobom relevantne nemení nič na skutočnosti, že žiadateľom bol žalobca osobne ako fyzická osoba. Pokiaľ žalovaný mal dohodu so svojim zamestnávateľom v rámci poskytovaných manažérskych benefitov, nič mu nebránilo uplatniť vzniknuté náklady, ktoré mal v súvislosti s výkonom svojej funkcie. Ide však o vzťah zamestnávateľa a žalovaného. Otázkou pasívnej legitimácie žalovaného sa zaoberal aj Krajský súd v Prešove vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci zo dňa 09.02.2012. Súd prvého stupňa vo svojom druhom rozhodnutí v danej veci zo dňa 27.09.2012 uviedol, že zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty nevyplýva, že žalovaný vystupoval ako štatutárny zástupca tejto spoločnosti. Naopak jednoznačne vyplýva, že zmluvnou stranou bol žalovaný ako fyzická osoba. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danej veci. Krajský súd v Prešove vo svojom druhom rozhodnutí zo dňa 27.03.2014 vyslovil právny názor, že i odvolací súd má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danej právnej veci. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd prvého stupňa riadne vyhodnotil, že zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty nevyplýva, že by žalovaný vystupoval ako štatutárny zástupca tejto spoločnosti. Naopak jednoznačne vyplýva, že zmluvnou stranou bol žalovaný ako fyzická osoba. Pasívna legitimácia žalovaného výsledkami vykonaného dokazovania bola nepochybne preukázaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že otázka pasívnej legitimácie bola riadne preukázaná, tvrdenia žalovaného, že jeho námietky neboli dôsledne preskúmané sú nepravdivé a nedôvodné. Žalobca má za to, že žalovaný podaním odvolania iba oddiaľuje splnenie svojej povinnosti, nakoľko ani v podanom odvolaní zo dňa 06.11.2014 už neuvádza žiadne nové právne relevantné skutočnosti, iba sa obmedzuje na opakovanie sa namietaných skutočností, ktoré už boli preukázané. Pre úplnosť tvrdení žalobca uvádza, že pokiaľ by žalovaným namietané skutočnosti mali byť pravdivé a pasívne legitimovaným účastníkom má byť spoločnosť C.S.CARGO Slovakia a.s. a nie žalovaný ako fyzická osoba, takáto skutočnosť by musela prinajmenšom vyplývať z uzavretej zmluvy. Keďže však zo žiadneho ustanovenia zmluvy takáto skutočnosť nevyplýva, sú tvrdenia žalovaného nedôvodné a nepravdivé. Preto navrhol odmietnuť odvolanie žalovaného ako nedôvodné v zmysle ust.§ 218 O.s.p. alebo rozsudok podľa ust.§ 219 O.s.p. potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 143,52 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Aj keď možno prisvedčiť žalobcovi, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaný sa sústredil na otázku pasívnej legitimácie vo veci, ktorá už bola právoplatne vyriešená, nejde zo strany žalovaného o jedinú odvolaciu námietku, a preto nie je namieste odvolanie odmietnuť.

Žalovaný v odvolaní namieta i priznaný kapitalizovaný úrok v sume 378,11 Eur a poplatok vo výške 116,18 Eur. Uvádza, že stačilo, aby žalobca predložil kopu čísel a súd nepotreboval žiadne skúmanie a žalobcovi úrok aj poplatok priznal. Namietal i to, že súdy rozhodujú v prospech banky, nerozhodujú spravodlivo. Zároveň namietal, že banka za dva roky od ukončenia jeho pracovného pomeru mu nezaslala jediné upozornenie, list alebo telefonát, aj keď mala na ňho kontakt. Položil otázku prečo sa banka neozvala skôr a neriešila sa vec pokiaľ bola pohľadávka malá, ale dva roky nechala narásť sumu do úžerníckej veľkosti. Malo ísť o alibistické a pohodlné riešenie s tým, že sa banka uspokojila s tým, že úroky rastú. Vyslovil názor, že určite by banke nedovolil realizovať legálny úžernícky systém a dohnať pohľadávku do obludných rozmerov. Jasný je aj odvolací petit, keď žiada rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

Odvolací súd rozsudkom č.k. -227 zo dňa 27.03.2014 potvrdil rozsudok súdu 1.stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.476,63 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.476,63 Eur od 30.09.2009 do zaplatenia a vo výroku o zamietnutí žaloby v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 30 % p.a. z istiny 1.476,63 Eur od 01.10.2007 do 14.01.2009 a 9 % úroku z omeškania z istiny 1.476,63 Eur od 15.01.2009 do 29.09.2009.

Vo zvyšku zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v rozsudku konštatoval, že má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danej právnej veci. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd prvého stupňa riadne vyhodnotil, že zo žiadosti o vydanie HVB Kreditnej karty nevyplýva, že by žalovaný vystupoval ako štatutárny zástupca tejto spoločnosti. Naopak jednoznačne vyplýva, že zmluvnou stranou bol žalovaný ako fyzická osoba.

Odvolací súd už v tomto rozsudku vyslovil názor, že z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva (napr. uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. -67), že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, leasingová zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dodávke elektriny a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej.

Odvolací súd nenamietal, že úver je absolútnym obchodom a že na ňho dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Popretím úveru ako absolútneho obchodu však nemožno rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými zákonodarca sleduje dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútneho obchodu, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd teda súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že neprimerane vysoké úroky z omeškania vo výške 30 % ročne odporujú uznávaným pravidlám správania sa a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň, že možno súhlasiť, že takéto dojednania odporujú zásadám poctivého obchodného styku. Odvolací súd ďalej konštatoval, že pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor, že sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania až po doručení výzvy na zaplatenie dlžnej istiny, čo mal súd prvého stupňa preukázané doručenkou, preto bolo správne zamietnutie žaloby čo do úroku z omeškania z istiny 1.476,63 Eur od 15.01.2009 do 29.09.2009. Inak je to však čo do kapitalizovaného úroku v sume 378,11 Eur, kde súd prvého stupňa zamietol žalobu z dôvodu, že nebol špecifikovaný jeho výpočet za ktoré obdobie, v akej sume a z akej istiny je uplatňovaný tak, aby jeho dôvodnosť mohla byť podrobená súdnemu prieskumu. Uvedené súd prvého stupňa označil ako neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Z toho istého dôvodu nepriznal súd prvého stupňa ani uplatnené dlžné poplatky vo výške 116,18 Eur s tým, že ich sadzobník nebol predložený.

Rozsudok bol vo zvyšku zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušený z dôvodu, že súd prvého stupňa riadne neodôvodnil prečo neakceptoval žalobcom predložené mesačné výpisy z úverového účtu, z ktorých sú zrejmé jednotlivé čerpania úverového rámca s označením sumy a dátumu a úroková sadzba riadneho úroku spolu s vyčíslením riadneho úroku k poslednému dňu v mesiaci a z akej sumy bol počítaný a zároveň sa nezaoberal ani otázkou poplatku vo výške 116,18 Eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako to vyjadril aj v rozsudku sp.zn. zo dňa 27.03.2014, je zmluva nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Už v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. -132 zo dňa 09.02.2012 odvolací súd konštatoval, že ide o spotrebiteľský vzťah.

Podľa ust.§ 52 ods.1 O.s.p. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, ďalej len „OZ"), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákon č. 258/2001 Z.z. v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ust.§ 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, teda dňa 20.11.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaný namietal dôvody uvedené v ust.§ 205 ods.2 O.s.p., ktorými odôvodnil odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než aký sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, tak ako to konštatuje súd prvého stupňa v rozsudku vyplýva, že dňa 20.11.2016 žalobca ako žiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho predchodcu o poskytnutie tejto HVB kreditnej karty, kde v časti I. je uvedený titul žiadateľa meno a priezvisko JUDr. Andrej Vaško a ďalšie identifikačné údaje, ako je číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, spôsob bývania, rodinný stav, údaje o vzdelaní a zamestnaní.

Dohodnutá výška poskytnutého úverového rámca bola 100.000,- Sk. V tejto žiadosti bolo uvedené, že žiadateľ berie na vedomie, že banka vydáva HVB kreditnú kartu za podmienok, ktoré stanovila v žiadosti v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA. Ustanovenia obchodných podmienok majú v prípade odlišnej úpravy prednosť pred ustanoveniami všeobecných

obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a platia pre všetkých klientov HVB Bank Slovakia, a.s., pokiaľ nebola ich pôsobnosť výslovne vylúčená.

V článku IV. bolo uvedené, že podpisom tejto žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že sa oboznámil so znením obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty, ako aj všeobecných obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a výslovne súhlasí s ich znením. Dňa 20.11.2006 bola žiadosť podpísaná žalovaným.

Žalovanému bolo na adresu jeho trvalého bydliska zasielané potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty, v ktorom mu žalobca vyslovene oznámil, potvrdenie o riadnom uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty a dodatkovej karty, upozornený bol, že v najbližších dňoch obdrží aj svoj PIN, súčasne bol upovedomený o výške schváleného úverového rámca, hotovostnom limite, zúčtovacom účte, ročnej úrokovej sadzbe.

Tak ako bolo konštatované vyššie, zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty nevyplýva, aby boli medzi právnym predchodcom a žalovaným okrem požadovaného úverového rámca vo výške 100.000,- Sk dohodnuté úroky alebo poplatky. Žiadosť o vydanie HVB kreditnej karty bola podpísaná oboma účastníkmi konania. Žalovaným dňa 20.11.2006 a právnym predchodcom žalobcu dňa 27.11.2006. Výška ročnej úrokovej sadzby vyplýva z potvrdenia o uzavretí zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty, ktoré bolo zaslané žalovanému na adresu B. XX, G.. Ide o ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15,96 % p.a., pričom z potvrdenia vyplýva i konštatovanie, že výška poplatkov za služby poskytované HVB Bank Slovakia a.s. je uvedená v Sadzobníku poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty ktorého aktuálne znenie je k dispozícií v pobočkách banky i na internetovej stránke banky. Uvedené potvrdenie o uzavretí zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty však nie je podpísané žalovaným.

Zo spisu ani nevyplýva, že by žalovaný podpísal obchodné podmienky na vydanie a používanie kreditných kariet, tak ako sú založené na č.l. 9 až 22, aj keď priestor na podpis na č.l. 22 týchto obchodných podmienok existuje. Súd prvého stupňa ani nezisťoval, či existovala možnosť voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností tak, aby bola zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi, teda aby spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

V tejto súvislosti odvolací súd znova poukazuje na zákon č. 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 20.11.2006, ktorý vyžaduje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu pre dodržanie ktorej sa všeobecne vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúceho, teda žalovaného.

Javí sa podľa toho ako naznačil odvolací súd vyššie, že nebola dodržaná písomná forma čo do prijatia návrhu, teda potvrdenia banky, pretože toto nebolo zo strany žalovaného učinené písomne.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste v danom prípade aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z., konkrétne ust.§ 4 ods.5

Súd prvého stupňa vo vzťahu k riadnemu úroku vo výške 378,11 Eur a poplatku vo výške 116,18 Eur nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň vec aj nesprávne právne posúdil, keďže neaplikoval právny predpis, ktorý vo vzťahu k úroku i poplatku mal aplikovať.

Aj keď odvolací súd nie je zástancom kasačných rozhodnutí, v prípadoch tzv.nevyhnutného dvojinštančného posúdenia nároku, judikatúra Najvyššieho súdu SR k otázke tzv. zmeňujúcich rozsudkov je konštantná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.07.2009, keď dovolací súd konštatuje, že ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení.

Preto nezostávalo odvolaciemu súdu iba rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude správne posúdiť nárok žalobcu čo do riadneho úroku a poplatku vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, že ide o spotrebiteľský vzťah a znova vo veci rozhodnúť.

Súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.