Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-487-2012.pdf
PDF · 115.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/487/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Zdenka B., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom I., X. XXX/XX, práv.zast. Mgr. Richardom Koišom MBA, advokátom so sídlom Štiavnická 2018/7, Ružomberok proti odporcovi Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO 31 595 545 o zaplatenie 289,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 289,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 289,- Eur od 13.06.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 33,- eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.122,44 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 289,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 289,- Eur od 13.06.2012 až do zaplatenia a trovy konania. V návrhu uviedol, že dňa 12.05.2012 cca o 14.30 hod. došlo ku škodovej udalosti, keď na hlavnej ceste po úseku z Z. do G. G. spod kolies motorového vozidla továrenskej značky M., S.: TN - XXX CS, ktoré viedol W. B., bytom W. 9, G., idúceho pred motorovým vozidlom navrhovateľa, odskočila skalka, ktorá poškodila predné sklo na motorovom vozidla navrhovateľa továrenskej značky BMW, EVČ: TN XXX DP. Po tejto udalosti škodca a poškodený spísali škodovú udalosť a samotný škodca si bol vedomý svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Navrhovateľ si dal na vlastné náklady vymeniť poškodené predné sklo, pričom náklady na opravu boli servisom fakturované vo výške 289,- Eur a následne navrhovateľom uhradené. Navrhovateľ si uplatnil u odporcu, ako poisťovateľa škodcu, náhradu vzniknutej škody v uplatnenej výške z titulu uzatvorenej zmluvy na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá sa vzťahovala na motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda. Poisťovateľ s uvedeným stanoviskom, resp. dôvodom zamietnutia poistného plnenia nesúhlasil a preto o pomoc požiadal spoločnosť DAMNIUM s.r.o.. Dňa 04.07.2012 zaslal odporcovi list označený ako "Predžalobná výzva", v ktorom ho upozornil na to, že zamietavé stanovisko a odopreté plnenie za vzniknutú škodu spôsobenú jej poistencom nie je v súlade so zákonom a zároveň odporcu vyzval na plnenie. Odporca predmetnú výzvu prevzal no do dnešného dňa sa nevyjadril a ani neplnil.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že zastáva názor, že prihliadnuc ku všetkým okolnostiam nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda jednoznačne potvrdiť, alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj samotnú škodu v danom čase na danom mieste, nakoľko si počas jeho prevádzky v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (skalka, kameň), resp. predmety (skalky, kamene), ktoré údajne poškodili čelné
sklo na poškodenom motorovom vozidle, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Ani Záznam o dopravnej nehode nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste. Poukázal tiež na to, že poistený ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka(OZ). Prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Keďže zákon č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom ust. § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie je iba možných, resp. vysoko pravdepodobných ) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav. T.j. následok. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. Poškodený, t.j. navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosti medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Keďže v prípade odmrštenej skalky (kameňa) od kolies motorového vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka rozhodne nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto ani nemôže byť dostatočne preukázaný kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane poškodeného, t.j. navrhovateľa je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný (§4 ods. 2 zákona (a contrariou) a § 120 ods. 1 OSP). V prípade, ak by v právnej veci súd napriek vyššie uvedeným závažným skutočnostiam došiel k záveru, že príčinná súvislosti je preukázaná, je potrebné žalobný návrh zamietnuť, a to z dôvodu existencie liberačných dôvodov. V zmysle ust. § 428 Občianskeho zákonníka prevádzateľ sa svojej zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V zásade sa teda prevádzateľ motorového vozidla podľa druhej vety ust. § 428 Občianskeho zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Skalka (kameň) ležiaca na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať "prekážku" na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd máme za to, že od prevádzateľa nebolo možno požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu.
Odporca má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejdená o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu vozovky. Pri povinnosti účastníka cestnej premávky ako vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou, venovať sa vedeniu vozidla a situácii v premávke, nie je možné odmršteniu kameňa spod kolies vozidla predísť, a preto je prevádzateľ zbavený zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
Po vykonanom dokazovaní okresný súd rozsudkom č.k. 11C/487/2012-116 zo dňa 05.05.2014 návrh navrhovateľa zamietol vychádzajúc z názoru, že pokiaľ by pochybnosti o priebehu skutkového deja
neboli, tento by mal súd za preukázaný, nebola by daná zodpovednosť poistenca odporcu a tým aj povinnosť odporcu plniť za poisteného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko nejde o škodu, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Vyslovil názor, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky predchádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa voľne ležiaceho na vozovke predstavuje podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn. 19Co/844/2014-142 zo dňa 23.apríla 2015 vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom názore. Konštatoval, že na základe vyhodnotenia právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko č. 135/2014 z 03. júna 2014 (Cpj5/2014) podľa ktorého: "aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Z poznámky k prijatému stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že z obdobného záveru vychádza aj stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16. júla 2013. Podľa tohto stanoviska v prípade škody na čelnom skle zaujala Národná banka Slovenska názor, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.
Pred zrušením prvostupňového rozsudku odvolacím súdom vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka W. B., oboznámením faktúry č. XXXXXXXX, predžalobnej výzvy vrátane doručenky, správy o nehode, oznámenia odporcu, vyjadrenia odporcu k žalobe, poistnej zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok, uplatnenia nároku na náhradu škody, záznamu o dopravnej nehode, technickej správy, zápisu o poškodení skiel vozidla, fotodokumentácie predmetného vozidla, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 20.02.2014 a zistil tento skutkový stav:
Podľa záznamu o dopravnej nehode dňa 12.05.2012 cca o 14.30 hod. došlo ku škodovej udalosti, keď na hlavnej ceste po úseku z Z. do G. G. spod kolies motorového vozidla továrenskej značky M., S.: TN - XXX CS, ktoré viedol W. B., bytom W. 9, G., idúceho pred motorovým vozidlom navrhovateľa, odskočila skalka, ktorá poškodila predné sklo na motorovom vozidla navrhovateľa továrenskej značky Z., S.: TN XXX DP. X. XX.XX.XXXX na diaľnici D1 na XXX,XXX km, smer Žilina sa stala dopravná nehoda.. Následkom dopravnej nehody došlo k poškodeniu majetku navrhovateľa - stredových kovových zvodidiel.
Škodca mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Seat, S.: TN - XXX CS u odporcu .
Podľa faktúry č. 01562012 zo dňa XX.XX.XXXX O. J.R., s.r.o. ako zhotoviteľ vyúčtoval navrhovateľovi sumu XXX,- eur za montáž a súvisiace práce pri montáži čelného skla Z. 3 03, ktorá suma bola uvedený deň aj uhradená.
Listom odporcu zo dňa 12.06.2012 na adresu navrhovateľa boli odmietnuté nároky zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2012 z poistnej zmluvy č. 6805621055/1000151394 a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre poskytnutie poistného plnenia pre nepreukázanie zodpovednosti vodiča motorového vozidla SEAT za vzniknutú škodu.
Z predžalobnej výzvy zo dňa 04.07.2012 bolo zistené, že navrhovateľ vyzval odporcu, aby mu nahradil škodu vo výške žalovanej sumy do 5 dní od doručenia výzvy.
Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že keď išiel po panelovej ceste okolo obce Trenčianske Stankovce ešte pred odbočkou na Trenčín, pri závode Waillant započul, ako mu niečo, nejaký predmet pleskol do skla a na skle vznikla prasklina. Ihneď začal trúbiť a blikať na predchádzajúce auto, ktoré následne zastavilo. S vodičom tohto auta si vymenili svoje osobné údaje. Po oprave poškodeného skla požiadal odporcu, aby mi uhradil vzniknutú škodu, čo sa nestalo a preto si svoj nárok uplatnil na súde. Pokiaľ ide o počasie, už si nespomína aké bolo, ale nedialo sa nič mimoriadne, bolo štandardné počasie. Oproti nešlo žiadne auto, ale za ním nejaké autá išli. Pred škodovou udalosťou vodiča pred ním jazdiaceho auta p. B.epoznal. Nespomína si už presne aká je povolená rýchlosť v danom mieste a akou rýchlosťou išiel, nakoľko to nedávno menili, myslí, ale že to bola rýchlosť 60 - 70 km/hod., a takou rýchlosťou aj išiel. Vzdialenosť medzi jeho vozidlom a predchádzajúcim vozidlom bola dostatočná, aby v prípade potreby dokázal ubrzdiť.
Z výsluchu svedka Mareka Puteka vyplynulo, že navrhovateľa pred škodovou udalosťou nepoznal. Uviedol, že keď v predmetný deň išiel do G., okľukou po ceste D1 smerom na Z. približne na úrovni závodu Waillant prešiel po kamienkoch, nakoľko ich počul na podbehoch. Následne videl ako auto jazdiace za ním trúbi a bliká. Zastavil na odbočke smerom na Trenčiansku Turnú a vodič za ním jazdiaceho auta mu vysvetlil, že videl ako kamienok spod kolesa jeho auta odfrkol a rozbil mu čelné sklo auta. Spísali záznam o škodovej udalosti, vymenili sme si svoje osobné údaje a čísla telefónov a rozišli sa. Potvrdil, že navrhovateľ išiel za ním, ale nie v tesnej blízkosti pričom oproti nim žiadne iné vozidlá nešli. Ako vodič z jeho pohľadu nemohol vidieť ako kamienok odskočil spod jeho kolesa a poškodil čelné sklo vozidla navrhovateľa, ale počul ako kolesom prešiel po kamienkoch. Jeho vozidlo zásterky nemalo. V mieste bola povolená rýchlosť90 km/hod, a išiel 90 km /hod., nemá vo zvyku prekračovať povolenú rýchlosť. Ku skutočnosti aká bola vzdialenosť medzi vozidlom svedka a autom navrhovateľa sa nevie vyjadriť. Pokiaľ ide o poškodenie sklo bolo poškodené približne v strede, bola to prasklina, puknuté sklo, vyzerajúce štandardne, neviem či tam bola len dierka alebo či tam boli i lúče. Nevenoval tomu pozornosť, bral som ako normálnu vec.
Odporca zotrval na svojom písomnom vyjadrení, poukázal na to, že svedok nevidel ako došlo k poškodeniu čelného skla kamienkom a nevedel ani popísať ako táto prasklina vyzerala a na rozhodnutiach súdov v obdobných právnych veciach.
Po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom, ktorého vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný, súd zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 12.05.2012 cca o 14.30 hod. došlo ku škodovej udalosti, keď na hlavnej ceste po úseku z Z. do G. G. spod kolies motorového vozidla továrenskej značky M., S.: TN - XXX CS, ktoré viedol W. B., bytom W. 9, G., idúceho pred motorovým vozidlom navrhovateľa, odskočila skalka, ktorá poškodila predné sklo na motorovom vozidla navrhovateľa továrenskej značky Z., S.: TN XXX DP. V čase predmetnej škodovej udalosti na danom úseku komunikácie nešlo oproti motorovému vozidlu, ktoré viedol svedok W. B., žiadne iné motorové vozidlo. Po tejto udalosti škodca a poškodený spísali škodovú udalosť a samotný škodca si bol vedomý svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Z výpovede svedka W. B. mal súd preukázané, že svedok pri jazde po predmetnom úseku komunikácie náhle začul náraz kamienkov na podblatníky a následne zaregistroval, ako mu auto jazdiace za ním trúbi a bliká, signalizuje, aby zastal. Potom spoločne vypísali správu o nehode, z ktorej vyplynuli rovnaké skutkové okolnosti ako z ich výpovedí. V konaní bolo nesporné, že motorové vozidlo, ktoré v rozhodnej dobe viedol svedok Marek B. bolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu.
Navrhovateľ si následne uplatnil náhradu škody vo výške žalovanej sumy u odporcu, ktorý ho listom zo dňa 12.06.2012 vyrozumel, že ukončil šetrenie, a nepristúpil k poistnému plneniu nároku a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre poskytnutie poistného plnenia pre nepreukázanie zodpovednosti vodiča motorového vozidla SEAT za vzniknutú škodu.
Zo záverečné vyjadrenia navrhovateľa bolo zistené, že považuje za potrebné sa vyjadriť už len k pochybnostiam o priebehu škodovej udalosti, nakoľko druhostupňový súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je logické,
že pri vedení motorového vozidla si vodič - škodca nemusí všimnúť letiaci kameň spod jeho kolies, resp. kolies jeho vozidla, avšak v danom prípade aj svedok B. uviedol, že cítil, ako prešiel po kamienkoch, ktoré aj zároveň počul, ako v dôsledku vymrštenia spod kolies jeho vozidla narážajú o podbehy jeho vozidla. Domnieva sa preto, že bolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že týmito letiacimi kameňmi bolo poškodené motorové vozidlo navrhovateľa, resp. bolo poškodené letiacim predmetom - kameňom, ktorý bol vymrštený spod kolies škodcu, svedka, Puteka. Z fyzikálneho hľadiska je absolútne nemožné, aby vozidlo idúce za navrhovateľom v smere jazdy navrhovateľa, poškodilo navrhovateľove vozidlo, nie je možné, aby spod kolies vozidla idúceho v rovnakom smere, ako vozidlo navrhovateľa, a za navrhovateľom, vymrštilo kamienky do vozidla idúceho pred ním. Je preto vylúčené, aby škoda vznikla inak, ako ju opísali vo svojich výpovediach navrhovateľ a svedok, ktoré tvrdenia sa v žiadnom smere od seba neodlišujú. Už opis škodovej udalosti v oznámení o škodovej udalosti poistením dostatočným spôsobom zakladá prejav vôle škodcu i poškodeného a dostatočným spôsobom opisuje priebeh škodovej udalosti. Argumentáciu odporcu o nepreukázaní škodového deja vo vzťahu k vzniku zodpovednosti poistenca odporcu, považuje za absolútne účelové a nedôvodné, nakoľko je nesporné, že škodca sa v mieste vzniku škodovej udalosti v rozhodnom čase nachádzal, svoju zodpovednosť nevylúčil, pripustil a konal vo vzťahu k svojej povinnosti ako škodca, tým, že škodovú udalosť nahlásil odporcovi. Práve inštitút povinného zmluvného poistenia je inštitút, ktorý pamätá, na také škodové udalosti akou je škodová udalosť v prejednávanej veci.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý zisk).
Podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať. /21/
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, súd po právnom posúdení veci návrhu v celom rozsahu vyhovel. Mal preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla Seat, EČV:., došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa BMW, EVČ: G. , a to konkrétne odskočením kamienka, skalky spod kolies motorového vozidla Seat, EČV: TN - XXX CS. V konaní bolo nesporné, že v rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo EČV: O. - XXX J. povinne zmluvne poistené u odporcu, ktorý v zmysle § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2 predmetného zákona zodpovedal za škodu spôsobenú týmto motorovým vozidlom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za predmetnú škodu objektívne t.j. bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za predmetnú škodu, a to v prípade, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, a to, ak by škodca preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Vychádzajúc zo záveru nadriadeného súdu je nesporné, že v predmetnej veci sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorej prejavom je v tomto prípade otáčavý pohyb kolies. Bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
V súdenej veci bolo preukázané, že v dôsledku pôsobenia sily (tlaku váhy vozidla na kamene), rotácie kolies motorového vozidla, došlo k odskočeniu skalky, kamienka, k jeho vystreleniu a k zásahu čelného skla bezprostredne za ním idúceho vozidla navrhovateľa. Existuje teda príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody a je tak daná zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu vzniknutú na prednom, čelnom skle vozidla navrhovateľa. Keďže prevádzkovateľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ, odporca povinný takúto škodu zaňho nahradiť. Na základe uvedeného, keďže v konaní nebola sporná výška predmetnej škody, súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu, pokiaľ ide o žalovanú istinu, vyhovel.
Súd priznal navrhovateľovi súčasne aj úroky z omeškania, nakoľko odporca bol preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného záväzku a to v uplatnenej výške, odo dňa nasledujúceho po odmietnutí odporcu uhradiť škodu navrhovateľovi, teda odo dňa 13.06.2012.
Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto výška zodpovedá § 3ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a predstavuje výšku o 8 %-tuálnych bodov vyššiu, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba ECB mala výšku 1% ročne).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa vo výške 1.155,44 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a za odvolanie 2x 16,50 eur spolu vo výške 33,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.122,44 eur, ktoré boli priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden
úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odmena vo výške 23,24 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky v spojení s §14 ods. 1 písm. a), b) a c) Vyhlášky) t.j. za 8 úkonov právnych služieb 6 x 23,24 eur, 1x 5,81 eur, 1x 11,162 eur, t.j. spolu 156,87 eur(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania, písomné vyjadrenie zo dňa 20.02.2014, účasť na pojednávaniach dňa 03.10.2011, odročené bez prejednania veci vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, dňa 17.04.2014, dňa 050.05.2014- vyhlásenie rozsudku vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, odvolanie zo dňa 27.06.2014, účasť na pojednávaní dňa 14.04.2016), celkom 220,91 eur. Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16ods. 3 Vyhlášky, právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti so 8-mi úkonmi právnych služieb t.j. 2 x 7,63 eur v roku 2012, 5x 8,04 eur v roku 2014, 1 x 8,58 eur v roku 2016, čo predstavuje sumu 64,04 eur. V súlade s § 15 písm.b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky, prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za cestu Ružomberok - Trenčín a späť zo dňa 13.03.2014, 17.4.2014, 05.05.2014 a t.j. vo výške 8 x 13,40eur (t.j. za 8 začatých polhodín, spolu vo výške 114,40 eur)x 3 dni + dňa 14.04.2016 8x 14,30eur spolu 436,-eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky, prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada cestovného za cestu Ružomberok - Trenčín a späť zo dňa 13.03.2014, 17.4.2014, 05.05.2014 a 14.04.2016 vo výške 278,46 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km 290, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla 4,5 l/100km, cena pohonných hmôt 1,356 eur/l, 1,341 eur/l, 1,360 eur/l, 0,997 eur/l ), celkom vo výške 935,37 eur zvýšené o 20% DPH vo výške 187,07 eur, spolu s DPH vo výške 1.122,44 eur. Trovy konania je odporca povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).