Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-65-2010.pdf
PDF · 170.21 KB
No categories available
9C/65/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytového domu 137, Medvedzie, Tvrdošín, IČO: 37 981 633, zastúpeného JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel 177, proti odporcovi: KOMTERM a.s., so sídlom v Žiline, Na stanicu 22, IČO: 35 792 604, zastúpenému JUDr. Marekom Letkovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Legionárska 1/C, o zaplatenie 637,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu odporcu vo výške 926,03 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd dňa 30.11.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 637,33 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za spotrebovanú elektrickú energiu za rok 2007 a 2008.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako odberateľ uzatvoril dňa 02. 01. 2007 s odporcom ako dodávateľom zmluvu o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX, ktorou sa odporca zaviazal v článku 6.2 zaviazal platiť úhradu za elektrickú energiu spotrebovanú jednotlivými výmenníkovými stanicami. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXX spotrebu elektrickej energie v OST za rok 2007 vo výške 345,71 eur (10 415,-Sk) a faktúrou Č.. XXXXX spotrebu elektrickej energie v OST za rok 2008 vo výške 380,73 eur, z ktorej bolo podľa vyčíslenej výšky nedoplatku zaplatených dňa 04.05.2009 89,11 eur. V zmluve na dodávku tepla boli dohodnuté úroky z omeškania pri nezaplatení faktúry vo výške 0,005% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Nakoľko odporca doposiaľ svoju pohľadávku riadne a včas neuhradil, navrhovateľ žiada, aby súd vyhovel návrhu v plnom rozsahu.
Súd vydal dňa 15.01.2010 pod č.k.: 33Rob/3007/2009-27 platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že nárok navrhovateľa neuznáva, pretože v zmysle zmluvy o dodávke tepla zo dňa 2.1.2007 sa odporca zaviazal platiť výlučne úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu výmenníkovými stanicami. Nárok navrhovateľa na úhradu jednotlivých faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu v objektovej odovzdávacej stanici je podľa odporcu neopodstatnený.
Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. V dôsledku podania
odporu voči platobnému rozkazu č.k.: 33Rob/3007/2009-27 odporcom došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou poverenej zástupkyne navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, prednesom právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Poverená zástupkyňa navrhovateľa v rámci svojej výpovede uviedla, že navrhovateľ trvá na návrhu a žiada, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Právny zástupca navrhovateľa rámci svojich ústnych vyjadrení uviedol, že v prejednávanej veci ide o právne vyhodnotenie postupu navrhovateľa pri fakturácii úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami tak ako je to uvedené v článku 6 ods. 2 zmluvy uzatvorenej dňa 02.01.2007. Navrhovateľ aj v tomto prípade tak ako aj v iných za roky 2007 a 2008 vyhotovil faktúry, v ktorých uviedol, že „fakturujeme Vám spotrebu elektrickej energie v našom bloku z Vašej OOST za rok 2007, 2008“. Navrhovateľ pôvodne vyhotovil faktúry o fakturácii za spotrebu elektrickej energie v bloku navrhovateľa vo výmenníkových staniciach tak ako to bolo uvedené v zmluve. Odporca tieto faktúry vrátil a vyzval navrhovateľa, aby bolo vo faktúrach uvedené „fakturácia z Vašej OOST“. To znamená, že navrhovateľ takto upravené faktúry doručil odporcovi a tento ich odmietol preplatiť. Faktúra za rok 2008 bola čiastočne uznaná z dôvodu, že zo sumy vyfakturovanej vo výške 380,73 eur bolo dňa 04.05.2009 zaplatených 89,11 eur a navrhovateľ je toho názoru, že týmto uznaním dlhu sa stal splatným celý dlh. A preto nechápe postup zo strany odporcu, ktorý od roku 2009 v celom rozsahu plní podmienky zmluvy uzatvorenej v roku 2007, ktorej znenie nebolo vôbec dodatkami upravené. Poukazuje na závery kontrolného znaleckého posudku vyhotoveného dňa 14.10.2015 znalca V.. U. M.. Navrhovateľ od samotného začiatku chce len to aby odporca plnil dohodnuté podmienky v zmluve a je jedno pod akým názvom sú uvedené, nakoľko pojem výmenníkové stanice a OOST sú pojmom obsahovo rovnocenné. V uvedenom prípade absolútne neprichádza do úvahy hodnotenie nejakých technických parametrov, ale ide iba o právne vyhodnotenie povinnosti, ktoré odporca, aj keď ich čiastočne uznal, nakoniec odmietol plniť. V prípade úspechu si navrhovateľ uplatňuje trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčísli v zákonnej lehote.
Splnomocnený zástupca odporcu V.. M. C. v rámci svojej výpovede uviedol, že od októbra 2005 je zamestnancom odporcu na pozícií obchodný manažér. Čo sa týka nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu sekundárnymi čerpadlami OST uviedol, že dodávateľom elektrickej energie je v tomto prípade SSE a odberateľom je navrhovateľ. Spotrebovanú elektrickú energiu vždy hradí odberateľ tepla, v danom prípade navrhovateľ, a to výlučne dodávateľovi elektrickej energie, alebo ju hradí tak dodávateľovi elektrickej energie ako aj dodávateľovi tepla, ktorý ju ako oprávnený náklad zakalkuluje do ceny tepla. V takomto prípade odberateľ tepla náklady za elektrickú energiu, ktorú zaplatil dodávateľovi elektrickej energie, refakturuje dodávateľovi tepla, z toho vyplýva, že náklady na elektrickú energiu spotrebovanú pri dodávke tepla koncovému odberateľovi hradí vždy odberateľ tepla - t.j. konečný spotrebiteľ. Keďže spoločnosť odporcu v rokoch 2007 a 2008 v cene tepla vykalkuloval aj náklady na elektrickú energiu, ak by tieto náklady navrhovateľovi na základe ním vystavenej faktúry uhradil, na stane navrhovateľa by došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľovi v rokoch 2009 -2012 odporca preplácal elektrickú energiu z dôvodu, že už bola zakalkulovaná v cene tepla. Zmluvu o dodávke tepla on netvoril a na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, k čomu sa v bode 6.2 zmluvy o dodávke tepla zaviazal odporca odpovedal, že na základe tohto bodu by platil elektrickú energiu vlastníkovi budovy výmenníkovej stanice , ktorá je zakalkulovaná v cene tepla. Ustanovenie bodu 6.2 sa netýka OST a v zmluve nemal byť. Súčasťou tepelnej sústavy sú 4 budovy VS a činná je iba jedna. Elektrickú energiu za VS4 platí odporca.
Právny zástupca odporcu rámci svojich ústnych vyjadrení uviedol že trvá na svojich písomných vyjadreniach a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zo svedeckej výpovede I. Š., ktorého svedecká výpoveď (prednesená na pojednávaní vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn 14C 91/2010) bola založená do spisu ako listinný dôkaz súd zistil, že I. Š. vo svojej svedeckej výpovedi v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn 14C 91/2010 uviedol, že cena elektrickej energie bola zahrnutá do ceny tepla až v roku 2009 (č.l. 73 spisu) a sekundár (t.j. časť objektovej odovzdávacej stanice tepla, kde sú aj čerpadlá, vrátane rozvodov a vykurovacích telies v bytovom dome, ktorá slúži na dopravu dodaného tepla do jednotlivých bytov v
bytovom dome) je záležitosťou vlastníkov bytov, takže vlastníci bytov sú povinní platiť aj elektrickú energiu ním spotrebovanú (č.l. 76 spisu).
Vo vyjadrení zo dňa 26.02.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.03.2010 navrhovateľ namietal, že Zmluva o dodávke tepla v čl. 6. ods. 2 zakotvuje povinnosť dodávateľa platiť za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami. Plnenie zmluvných záväzkov sa uskutočňuje na výstupe z odovzdávajúcej stanice, pričom sporná spotreba elektrickej energie sa uskutočňuje v technológii, preto musí byť zahrnutá do ceny tepla a nemôžu ju znášať koneční spotrebitelia.
Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 08.06.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.06.2012 uviedol, že podľa kolaudačného rozhodnutia z roku 2003 neexistujú už 4 výmenníkovej stanice tepla na sídlisku I., sú len blokové OOST (objektové odovzdávajúce stanice tepla, v každej bytovke samostatne), ktoré sú ale tiež v niektorom doklade nazvané ako o OST (odovzdávajúce stanice tepla), a v niektorom - viď Stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie alebo aj zmluva o dodávke tepla - ako výmenníkové stanice. Ide teda o objekt, na ktorý sa používa viac pomenovaní - výmenníkové stanice tepla, blokové OOST (objektové odovzdávajúce stanice tepla, v každej bytovke samostatne), OST (odovzdávajúce stanice tepla) alebo aj kompaktné odovzdávajúce stanice tepla. Podľa tvrdenia odporcu v súčasnosti existuje len jedna výmenníková stanica a iné výmenníkové stanice neexistujú a aj tá je nazvaná OST 4 prevádzkovo patriaca odporcovi, z ktorej ide teplo do bytovky vo vlastníctve mesta U., H. XX a nie do bytoviek vo vlastníctve jednotlivých bytových spoločenstiev, v ktorej odporca platí za elektrickú energiu, ktorá je v nej spotrebovaná. Táto výmenníková stanica však nemá žiadnu súvislosť s ostatnými výmenníkovej mi stanicami (OOST), uvedenými v zmluve o dodávke tepla, ktoré sú v množnom a nie jednotnom čísle preto, lebo sa nachádzajú v jednotlivých bytovkách, v počte od jednej až do troch. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odporcu, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy je neopodstatnený z dôvodu, že ak uhrádza spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici OST 4, tak záväzok v zmluve si plní v celom rozsahu. Takéto tvrdenie odporcu odporuje logike, keď právny vzťah - v časti zmluvy o dodávke tepla - platobný styk a fakturácia je uzatvorený len medzi účastníkmi tohto konania a zároveň účastníkom zmluvy. Takéto tvrdenie odporcu je v rozpore so skutočnosťou, lebo odporca zaplatil spotrebovanú elektrickú energiu z OOST faktúrami číslo XXXXX, XXXXX, XXXXX Z. XXXXX aj napriek tomu, že jeho povinnosť platiť za spotrebovanú elektrickú energiu nie je upravená pod názvom v OOST, ale podľa článku 6.2. vo výmenníkových staniciach. Navrhovateľ je vlastníkom hlavného merača spotrebovanej elektrickej energie. Existuje však aj podružný merač umiestnený vo výmenníkovej stanici (OOST), ktorým sa meria elektrická energia spotrebovaná vo výmenníkovej stanici (OOST). Miestnosť výmenníkovej stanice je uzamknutá, vstup do nej nemá povolený navrhovateľ (len v prípade havárie), a ak by vstup porušil, tak existuje dohoda o sankcii vo výške 5000 slovenských korún. Vstup do priestorov výmenníkovej stanice (OOST) má len pracovník odporcu. Navrhovateľ v uvedených priestoroch pre svoje účely neodoberá žiadnu elektrickú energiu a za jej odber, ktorého výška je meraná podružným meračom, platí tak ako doteraz, podľa dohodnutých zmluvných podmienok, odporca. Údaje uvedené vo faktúrach sa realizujú 1 krát ročne, na základe mesačných odpisov spotreby elektrickej energie vo výmenníkovej stanici bytovky (OOST), ktoré vykonáva výlučne pracovník odporcu. V mesačnom odpise je uvedený okrem údajov o spotrebe tepla aj údaj o spotrebe kWh. Ak odporca odôvodňuje nezaplatenie vyfakturovaných čiastok za roky 2007, 2008 na tom základe, že „záväzok stanovený v článku 6, bod 6.2. zmluvy o dodávke tepla v plnom rozsahu plní, pričom spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici VS 4 I. uhrádza dodávateľovi elektrickej energie“, tak ide z jeho strany o účelové tvrdenie v priamom rozpore s doterajším postojom, ktorým nárok navrhovateľa platením vyfakturovaných čiastok za spotrebu elektrickej energie v OOST za roky 2009 až 2012 v celom rozsahu uznáva a ich aj v termínoch uhrádza. Ak odporca platí za spotrebovanú elektrickú energiu podľa faktúry v OOST za roky 2009 až 2011 aj napriek tomu, že v zmluve o dodávke tepla nie zakotvená jeho povinnosť platiť za spotrebovanú elektrickú energiu v OOST alebo výmenníkových staniciach, tak potom za uvedené roky uznáva oprávnenosť nároku navrhovateľa vyplývajúceho zo zmluvy aj nie je pochopiteľné z akých dôvodov odmieta platiť za to isté aj za roky 2007 až 2008. Ak aj v citovanej dohode je uvedená skratka VS (výmenníkové stanice), tak to je ďalším nepriamym dôkazom toho, že ide o jeden a ten istý objekt OOST pomenovaný v zmluve o dodávke tepla ako výmenníkové stanice.
Právny zástupca odporcu v písomnom podaní zo dňa 25.10.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2012 uviedol, že nejde o OST 4, ako uvádza navrhovateľ, ale o VS4, v ktorej sa nachádza objektová odovzdávacia stanica tepla OST1. Táto VS4 nepatrí odporcovi, ale odporca ju má len v užívaní. Podľa Schémy primárnych rozvodov tepelnej sústavy I., (ktorú odporca založil do súdnou
spisu) je zariadenie OST4 umiestnené v bytovom dome číslo XX na sídlisku v I.Í.. S čo sa týka úhrad nájomného za plochu pod výmenníkovými stanicami, odporca platí nájomné za celú plochu pod výmenníkovými stanicami (a nielen za plochu pod zariadením, t.j pod objektovou odovzdávacou stanicou tepla). Aj Kolaudačné rozhodnutie mesta U. zo dňa 17.12.2003 dokazuje, že výmenníková stanica a objektová odovzdávacia stanica tepla sú rôznymi pojmami označujúcimi rôzne časti sústavy tepelných zariadení. V kolaudačnom rozhodnutí sa spomína výmenníková stanica ako objekt, súčasťou ktorého je aj objektová odovzdávacia stanica tepla. V predmetnom kolaudačnom rozhodnutí sa pritom spomínajú tak výmenníkovej stanice, ako aj objektové odovzdávacie stanice tepla, t. j. ide o 2 rôzne pojmy. Nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu na navrhovateľa, že faktúry od roku 2007 do roku 2011 neboli odporcom rozporované a neboli namietané ako nesprávne. Práve úhrada faktúr za rok 2007 a 2008 je predmetom tohto súdneho konania. Odporca neporušil žiadne právne predpisy v oblasti energetiky, preukazuje to aj i potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Výmenníková stanica a objektová odovzdávacia stanica tepla sú rôzne časti sústavy tepelných zariadení, čo odporca dostatočne preukázal prostredníctvom predloženej Schémy primárnych rozvodov tepelnej sústavy I. X a Stavebného povolenia mesta U. zo dňa priateľ X. X. XXXX (v Stavebnom povolení mesta U. zo dňa XX. X. XXXX sa uvádza, že v bytových domoch aj v bytovom dome navrhovateľa sa nachádzajú objektové odovzdávacie stanice tepla a nie výmenníkovej stanice), ale taktiež prostredníctvom stanoviska kompetentného štátneho orgánu, t. j. prostredníctvom stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24. 8. 2011. Rozdiel medzi vymeníkovou stanicou a objektovou odovzdávacom stanicou tepla vysvetlil i svedok I. Š., ktorý bol vypočutý na Okresnom súde Bratislava II v súdnom konaní 14C/91/2010. Právny zástupca navrhovateľa predložil v rámci svojho právneho rozboru i zápisnicu z pojednávania, v ktorej bola zaznamenaná výpoveď svedka I. Š.. Skutočnosť, že návrh navrhovateľa je nedôvodný aj neoprávnený preukazuje aj stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24. 8. 2011, odborný posudok zo dňa 31. 10. 2010 vyhotovený znalcom pánom K., ako aj záver listu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28. 1. 2009. Vo vzťahu k zahrnutiu alebo nezahrnutiu spotrebovanej elektrickej energie do ceny tepla, a k plateniu elektrickej energie spotrebovanej pri dodávke tepla dodávateľom (odporcom) odberateľovi (navrhovateľovi) existujú podľa odporcu dve možnosti: 1/ ak má dodávateľ tepla spotrebu elektrickej energie zahrnutú z ceny tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom túto elektrickú energiu platí odberateľ priamo v cene tepla. Vzhľadom na uvedené nie je dôvod na to, aby odberateľ následne opätovne znášal náklady na spotrebovanú elektrickú energiu (keďže ich už raz uhradil v cene tepla), pričom tieto náklady hradí dodávateľ tepla dodávateľovi elektrickej energie a to prostredníctvom odberateľa. 2/ ak dodávateľ tepla nezahrnie spotrebu elektrickej energie do ceny tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom odberateľ neplatí elektrickú energiu v cene tepla, ale musí ju uhradiť osobitne, a to dodávateľovi elektrickej energie, na základe ním vystavených faktúr. Vzhľadom na uvedené odberateľ platí elektrickú energiu tiež len raz, avšak nie v cene tepla, ale následne a to dodávateľovi elektrickej energie osobitne (v tomto prípade spoločnosti Stredoslovenská energetika a.s.). Odporca nemal pri dodávaní tepla navrhovateľovi v roku 2007 a 2008 zahrnutú spotrebu elektrickej energie v cene tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla (v tomto prípade sa teda aplikuje situácia podľa vyššie uvedeného bodu 2/). V prípade, ak by mal odporca v tomto prípade zaplatiť navrhovateľovi náklady na spotrebovanú elektrickú energiu, navrhovateľ by prišiel k neoprávnenému zisku (viď odborný posudok pána V.. K.). V roku 2009 však odporca ako dodávateľ tepla zahrnul náklady na elektrickú energiu do ceny tepla, vzhľadom na čo navrhovateľ zaplatil elektrickú energiu v cene tepla a odporca uhradil faktúru za elektrickú energiu v OOST za rok 2009 (v tomto prípade sa aplikuje situácia pod vyššie uvedeným bodom 1/). Ako uviedol ak svedok p. I. Š. vo svojej výpovedi, že sekundár (t.j. časť objektovej odovzdávacej stanice tepla, kde sú aj čerpadlá, vrátane rozvodov a vykurovacích telies v bytovom dome č. XXX, ktorá slúži na dopravu dodaného tepla do jednotlivých bytov v bytovom dome č. XXX) je záležitosťou vlastníkov bytov, takže sú aj povinní platiť elektrickú energiu ním spotrebovanú. Pokiaľ ide o výpoveď splnomocneného zástupcu odporcu V.. C. na pojednávaní dňa 05.09.2012, že v rokoch 2007 a 2008 odporca v cene tepla vykalkuloval aj náklady na elektrickú energiu, ide o zrejmú nesprávnosť v písaní, nakoľko V.. C. vo všetkých identických súdnych konaniach uvádza, že v rokoch 2007 a 2008 odporca ako dodávateľ tepla nezahrnul (nezakalkuloval) do ceny tepla náklady za spotrebovanú elektrickú energiu; uvedené potvrdzuje aj svedecká výpoveď I. Š., ako aj Protokol o výsledku vykonania kontroly č. 316/2009 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Právny zástupca odporcu písomným podaním označeným ako Vyjadrenie odporcu (č.l. 223-226) doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2015 uviedol, že odporca neporušil žiadne právne predpisy z oblasti energetiky, preukazuje to i Protokol o výsledku vykonania kontroly číslo XXX/XXXX zo dňa 18. 2. 2010 ( strana 13, bod 2. 5 Protokolu). Z uvedenej časti Protokolu vyplýva, že odporca nezahrnul
spotrebovanú elektrickú energiu do ceny tepla za rok 2007 a 2008. K tvrdeniu navrhovateľa, že URSO uložil odporcovi ako dodávateľovi tepla povinnosť zahrnúť náklady za spotrebovanú elektrickú energiu v OOST do ceny tepla - a to v zmysle cenového rozhodnutia zo dňa 28. 5. 2008 (ods. 4, písm. b) odôvodnenia) a zo dňa 31.12.2007( ods. 5, písm. b) odôvodnenia) odporca uvádza, že z predložených častí cenových rozhodnutí uvedené nevyplýva, nakoľko uvedené ustanovenia cenových rozhodnutí URSO, sú len všeobecnými citáciami § 2 výnosu URSO číslo 6/ 2007 zo dňa 31. 7. 2007; v predmetnom Výnose URSO, v ktorom sa uvádza štruktúra a rozsah oprávnených nákladov (§2) je uvedené, že čo sa považuje za oprávnené náklady dodávateľa tepla, avšak v žiadnom jeho ustanovení sa neurčuje, ktorý náklad musí, respektíve nemusí byť zahrnutý v cene dodaného tepla. V zákone číslo 276/2001 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach (ktorý bol platný a účinný relevantnom období) sa uvádza, že ak by bol návrh ceny dodávateľa tepla neúplný, URSO by návrh ceny dodávateľovi tepla vrátil, respektíve vyzval na odstránenie nedostatkov (§ 14 ods. 4); toto sa však nestalo, vzhľadom na čo bol návrh ceny tepla odporcu ako dodávateľa tepla v súlade s vyššie uvedeným Výnosom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na viac v prípade, ak by povinnosťou odporcu ako dodávateľa tepla bolo zahrnúť spotrebu elektrickej energie do ceny dodaného tepla, pričom by odporca túto povinnosť porušil, potom by toto porušenie muselo byť skonštatované aj v Protokole o výsledku vykonania kontroly č. XXX/XXXX zo dňa 18. 2. 2010. V predmetnom protokole sa však konštatuje presný opak. Zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednesie tvrdí, že VS, OST, OOST, KOS je to isté zariadenie, avšak odporca počas súdneho konania preukázal rozdielnosť týchto pojmov. Zástupkyňa navrhovateľa ďalej uviedla, že ak pohľadávka nie je uhradená do tridsiatich dní od doručenia faktúry, môžu od zmluvy o dodávke tepla odstúpiť. V zmluve o dodávke tepla však pre navrhovateľa ako odberateľa takáto možnosť nie je uvedená. Zástupkyňa navrhovateľa tiež uvádza, že odberatelia majú v prípade neplatnosti zmluvy o dodávke tepla otvorenú cestu k samostatným kotolniam, lebo odporca nebude účastníkom stavebného konania. Toto tvrdenie zástupkyne navrhovateľa nie je pravdivé s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 10 zákona číslo 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Právny zástupca odporcu písomným podaním označeným ako „Vyjadrenie právneho zástupcu odporcu na pojednávaní zo dňa 09.12.2014 v písomnej forme“, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2015 uviedol, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha voči odporcovi zaplatenia faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu v roku 2007 a 2008 titulom bodu 6. 2 zmluvy č. U. XX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX o dodávke tepla, uzavretej medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ sa síce odvoláva na bod 6.2 zmluvy, ale v skutočnosti žiada uhradiť faktúry za elektrickú energiu spotrebovanú nie jednotlivými výmenníkovými stanicami (VS), ale objektovými odovzdávajúcimi stanicami tepla (OOST) v bytovom dobe, t. j. nejedná sa o energiu spotrebovanú vo výmenníkových staniciach, ale v odovzdávajúcich miestach dodávky tepla a to je rozdiel - odporcovi zo zmluvy medzi účastníkmi konania nevyplýva žiaden záväzok uhradiť náklady za spotrebovanú elektrickú energiu na výstupe z OOST v bytovom dobe a preto odporca považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný. Skutočnosť, že VS a OOST sú rôzne a rozdielne časti tepelnej sústavy, bolo v tomto konaní odporcom preukázané listinnými dôkazmi (stanovisko URSO zo dňa 24.08.2011, schéma tepelnej sústavy dodávateľa, stavebné povolenie mesta U. zo dňa XX.XX.XXXX, zmluva o dodávke tepla) , ako aj výsluchom svedka C.. Š. na pojednávaní konanom vo vecne totožnej veci pod spisovou značkou 14 C 91/2010, v ktorej navrhovateľ daného konania svoj nárok opiera o identický dôvod. Čo sa týka zmluvného záväzku odporcu uhradiť spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami, tento si odporca plní, čo v konaní aj preukázal príslušnými faktúrami (faktúry vystavené spoločnosťou MEANDER THERMAL s.r.o.) . Čo sa týka nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu v OOST, odporca zdôrazňuje, že 1/ ak má dodávateľ tepla spotrebu elektrickej energie zahrnutú v cene treba ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom túto elektrickú energiu platí odberateľ priamo v cene tepla, t. j. nie je dôvod na to, aby odberateľ tepla následne opätovne znášal náklady na spotrebovanú elektrickú energiu, keďže ich už raz uhradil v cene tepla, pričom tieto náklady hradí dodávateľ tepla dodávateľovi elektrickej energie prostredníctvom odberateľa (v konkrétnom prípade sa jedná o rok 2009 a nasl.) 2/ ak dodávateľ tepla spotrebu elektrickej energie nemá zahrnutú v cene tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom odberateľ neplatí elektrickú energiu v cene tepla, ale ju musí uhradiť osobitne, a to dodávateľovi elektrickej energie, na základe ním vystavených faktúr, t.j. odberateľ tepla platí elektrickú energiu tiež len raz, avšak nie v cene tepla, ale následne, a to dodávateľovi elektrickej energie osobitne v (v konkrétnom prípade sa jedná o roky 2007 a 2008, pričom dodávateľom elektrickej energie bola spoločnosť Stredoslovenská energetika a..s.) V predmetnom konaní bolo preukázané, že náklady za spotrebovanú elektrickú energiu v OOST neboli v roku 2007, ani v roku 2008 zahrnuté do ceny tepla dodávaného odporcom ako dodávateľom tepla navrhovateľovi, ako odberateľovi tepla. Nakoľko otázku úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu v OOST zmluva neupravovala, účastníci sa dohodli
(Zápis z jednania z 19.05.2009), že elektrickú energiu spotrebovanú v objektových odovzdávajúcich staniciach tepla v bytovom dome v rokoch 2007 a 2008 uhradia účastníci pomerne (v Zápisnici je chybne uvedené VS, mala sa na mysli OOST, zápisnicu spisovala zástupkyňa navrhovateľa C.. Y.) a to na základe výpočtu - v zmysle uskutočneného merania skutočnej spotreby elektrickej energie v OOST (Zápis o vykonaní merania zo dňa 28.03.2008), a to s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ je odberateľom tepla, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava konečným spotrebiteľom - jednotlivým vlastníkom bytov v bytovom dome, t. j. odporca dňa 4. 5. 2009 uhradil navrhovateľovi spotrebovanú elektrickú energiu v OOST v súlade s dohodou účastníkov zo dňa 19. 5. 2009. Účastníci sa ďalej dohodli, že od roku 2009, kedy už náklady za spotrebovanú elektrickú energiu v OOST boli zahrnuté v cene tepla, bol navrhovateľ oprávnený tieto odporcovi refakturovať v plnej výške a tieto odporca navrhovateľovi počnúc rokom 2009 aj uhrádzal. Na základe uvedených skutočností nie je daný žiaden opravný dôvod navrhovateľa na úhradu faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko v zmluve je daný záväzok odporcu iba vo vzťahu elektrickej energii, spotrebovanej VS a čo sa týka záväzku odporcu vo vzťahu k elektrickej energii spotrebovanej v OOST dojednanom dňa 19. 5. 2009, tento bol odporcom uhradený v dohodnutej výške, teda pomerne podľa výpočtu odporcu.
Navrhovateľ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2015 (č.l. 261 spisu) uviedol, že k projektu stavby, ktorú dal vybudovať TS Geotherm s.r.o. (ktorú predložil odporca na pojednávaní) zasiela zmluvu o dodáve tepla s predchodcom odporcu - firmou K., kde je uvedené, v čl. III, že 1/ odberné miesto je osadené na päte objektu určeným meradlom, ktoré je umiestnené v objekte výmenníkovej stanice, 2/ celková spotreba tepla výmenníkovej stanice je meraná na vstupe určeným meradlom celkového množstva tepla, 3/ spotreba tepla pre ÚK je meraná určeným meradlom výmenníkovej stanice..atď M. Firma K. dala vypracovať projekt stavby, kde projektant nazval OOST, ale v zmluve na dodávku tepla mal už TS K. už dlhodobo zaužívané názvy - výmenníkové stanice. Zo zápisu, ktorý predchádzal podpisu zmluvy s odporcom (č.l. 274- 278) vyplýva, že V.. C. súhlasil v bode 1 s platbou za spotrebu elektrickej energie vo výmenníkových staniciach a v bode 2 má za úlohu do konca januára 2007 zabezpečiť samostatné odberné miesta pre tieto výmenníkové stanice. Z uvedeného je jasné, že V.. C. vo výpovedi svedka klamal. Zápis spísali pracovníci OSBD S. Y.. Z dokladu zo dňa 2.10.2008 (č.l.280), ktorý napísala riaditeľka odporcu, sa uvádza nastavenie teplotnej krivky vo výmenníkových staniciach pre bytovky - z uvedeného vyplýva, že ani pani riaditeľka nevie ako sa volajú zariadenia, ktoré majú na sídlisku I. v bytovkách nainštalované. Podľa projektu má byť toto zariadenie OOST. Skratku OST odporca vymyslel účelovo - v žiadnom projekte nie je názov OST - až v roku 2008, aby získali čas na úhradu nákladov za elektrickú energiu. Dodnes elektrickú energiu uhrádzajú bez námietok, hoci v zmluve na dodávku tepla odporca nezmenil bod 6.2 a je tam stále uvedená Výmenníková stanica. Po roku 2009nkeď sa neudiala žiadna zmena v Zmluve na dodávku tepla, sa už jedná iba o jeden pojem - výmenníková stanica a odporca im bez problémov platí faktúry za elektrickú energiu. Elektrika OST nemala byť prečo zarátaná do ceny tepla, keď si pojem OST pracovníci odporcu vymysleli až od roku 2008, kedy bola cena z URSO schválená na rok 2007 aj 2008. Pojem OST bol do tej doby neznámy. Z Protokolu o výsledku vykonania kontroly číslo XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že do variabilnej zložky ceny boli zahrnuté aj náklady na elektrickú energiu výmenníkových staníc, položku OST tam nemohli nájsť, lebo ten názov pre výmenníkové stanice (OOST) vymysleli u odporcu až v roku 2008 po fakturácii navrhovateľa, teda kontrola názov OST nenašla vo variabilnej zložke a našla tam spotrebu elektrickej energie vo výmenníkových staniciach a v žiadnom prípade to nemohli byť centrálne výmenníkové stanice, lebo tie už 6 rokov neexistovali ako zdroj tepla a zariadenie bolo odovzdané do zberu. Z toho vyplýva, že tam bola zahrnutá elektrická energia, ktorú žiada navrhovateľ uhradiť. V.. K. nakreslil vo svojom posudku schému vykurovania sídliska I., ktorá už 6 rokov neplatila, lebo to, čo nakreslil, už 6 rokov neexistovalo. Zariadenie z centrálnych VS bolo odvezené do zberu v roku 2000 viac 2004 a V.. K. nakreslil neexistujúce zariadenie v roku 2010 a taktiež chybne označil domové výmenníkové stanice ako OST a nie tak, ako je určené v projekte OOST. Pravdou má však v tom (na 4 strane posudku), že spotreba elektriky vo VS bola do ceny zarátaná, ako variabilný náklad v súlade s bodom 6.2 zmluvy na dodávku tepla a znova uvádza na poslednej strane svojho posudku, že elektrická energia VS bola zarátaná. To isté potvrdil aj V.. C., že do ceny bola zahrnutá aj elektrická energia výmenníkových staníc.
Odporca sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2015 (č.l. 285- 286) vyjadril k Projektovej dokumentácií k výstavbe OOST v bytovom dome navrhovateľa, na podklade ktorej došlo k výstavbe OOST v bytovom dome navhovateľa a z ktorej jednoznačne vyplýva, že v soločných priestoroch bytového domu navrhovateľa sa nachádza zariadenie OOST - t.j. energetické zariadenie slúžiace na
dodávku tepla. Na podklade uvedenej Projektovej dokumentácie došlo k vydaniu Stavebného povolenia zo dňa 28.03.2003 a taktiež k vydaniu Kolaudačného rozhodnutia zo dňa 17.12.2003, z ktorého tiež vyplýva rozdielnosť pojmov OOST a VS. Aj kolaudačné rozhodnutie dokazuje, že OOST a VS sú rôzne pojmy označujúce rôzne časti sústavy tepelných zariadení: VS sa spomína ako objekt, súčasťou ktorého je aj OOST - t.j. energetické zariadenie slúžiace na dodávku tepla. K predloženej fotodokumentácií predloženej navrhovateľom uvádza, že z nej vyplýva, že na vstupných dverách zrejme do spoločných priestorov bytového domu navrhovateľa, v ktorých sa nachádza OOST, sa nachádza okrem iného štítok odporcu, na ktorom sú uvedené údaje o poruchovej telefonickej linke odporcu a štítok „Výmenníková stanica tepla“ (ďalej len „štítok VST“), pričom však tento štítok VST neumiestnil na vstupné dvere odporca
- z fotodokumentácie vyplýva, že štítok odporcu bol na vstupné dvere odporcu umiestnený až následne po nalepení štítku VST; štítok VST ani nie je označený farbami a logom odporcu.
Právny zástupca odporcu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2015 (č.l. 302 spisu) uviedol k Zápisu z 28. 12. 2006 predloženého súdu splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľa, že tento Zápis nie je podpísaný žiadnou z osôb, ktorých prejavy majú byť v zápise zachytené, preto je relevancia tohto dokladu nulová. Odhliadnuc od toho odporca poukazuje na tvrdenie navrhovateľa, že v bode 2 tohto Zápisu sa mal odporca zaviazať „do konca januára 2007 zabezpečiť samostatné odberné miesta“. Toto tvrdenie navrhovateľa je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko podľa spomínaného Zápisu sa odporca mal zaviazať podať žiadosť na Slovenské elektrárne o vyjadrenie, aké náklady by predstavovali samostatné prípojky. Týmto poukazuje odporca na to, akým spôsobom navrhovateľ pracuje s faktami v tomto súdnom konaní a ako ich účelovo prispôsobuje svojmu záujmu. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal od odporcu zaplatiť elektrickú energiu spotrebovanú v objektovej odovzdávacej stanici tepla, ktorá sa nachádza v bytovom dobe číslo XXX, pričom sa odvoláva na ustanovenie zmluvy o dodávke tepla, ktoré sa týka úhrady elektrickej energie v úplne inom mieste tepelnej sústavy. Nie je žiadny dôvod, aby odporca uhrádzal spotrebu elektrickej energie za roky 2007 a 2008 bytovom dome navrhovateľa, keďže cenu elektrickej energie spotrebovanej v OOST odporca nemá za predmetné roky započítanú v cene tepla (a ani na to nebol povinný). V danom prípade sa navrhovateľ pokúšal ohýbaním obsahu Zmluvy o dodávke tepla obohatiť na úkor odporcu, pričom sa snaží podsúvať účelovú hypotézu, že pojmy výmenníková stanica (VS) a objektová odovzdávajúca stanica tepla (OOST) sú totožné. V súvislosti s tým odporca poukazuje na stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 24. 8. 2011, kde je konštatované, že sa jedná o rozdielne pojmy (str. 1, bod 1): „V odovzdávacej stanici tepla umiestnenej v objekte s názvom výmenníková stanica 4 I. sa upravujú parametre teplonosnej látky pre viac objektov. Okrem tejto odovzdávacej stanice sú v objektoch vybudované odovzdávacie stanice tepla, ktoré slúžia na úpravu parametrov teplonosnej látky vedz pre príslušný objekt. Z hľadiska rozsahu predmetu podnikania objekt VS 4 a zariadenie OST sú rôzne časti sústavy tepelných zariadení, ktoré slúži na výrobu a rozvod tepla v lokalite T. - D. U.“. Ohľadom platenia za elektrickú energiu od roku 2009 navrhovateľ je zjavne domnienke, že nedošlo k žiadnej zmene, ale opak je pravdou. Do roku 2008 vrátane si odporca cenu elektrickej energie spotrebovanej v OOST do ceny tepla nezapočítaval
- preto neexistuje ani žiadny dôvod, prečo by ju mal platiť odporca. Od roku 2009 odporca začal započítavať cenu elektrickej energie spotrebovanej v OOST do ceny tepla s a preto ju aj platiť, keďže, ak by to neurobil, obohatil by sa tým na úkor obyvateľov tohto bytového domu (odporca ako dodávateľ tepla tu pôsobí vlastne ako prostredník pri platení ceny elektrickej energie - de facto ju uhrádzajú obyvatelia bytového domu v cene tepla, pričom platba potom smeruje od dodávateľa tepla dodávateľovi elektrickej energie prostredníctvom navrhovateľa). V tomto konaní sa navrhovateľ snaží o opak - získať cenu elektrickej energie, ktorá bola spotrebovaná v jeho vlastnej OOST od odporcu a tým sa na úkor odporcu obohatiť, hoci odporca túto elektrickú energiu nikdy od navrhovateľa nemal zaplatenú, pretože v roku 2007 a 2008 si ju do ceny tepla nezapočítal (táto skutočnosť bola potvrdená listinným dôkazom
- Protokolom o výsledku vykonania kontroly zo strany URSO č. XXX/XXXX z 18.02.2010, odporným posudkom V.. K. z 31.10.2010 a aj výpoveďou V.. C.).
Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2015 (č.l. 315-316 spisu) uviedol k znaleckého posudku č. 1/2015, vypracovaného znalcom V.. U. M. (v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 14C 91/2010 s rovnakým predmetom konania, rovnakým odporcom a navrhovateľom - bytový dom XXX/X I. - U., založeného do spisu dňa 24.03.2016), že zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že vo faktúre bol uvedený pojem OOST, ktorý odborne správne označuje objektovú OST tlakovo nezávislú s výmenníkmi, ktorá je umiestnená v objekte odberateľa - navrhovateľa. Zmluva o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX zo dňa 02.01.2007sa týka len
sídliska I. - U.. Slovné spojenie „jednotlivé výmenníkové stanice“ uvedené v bode 6.2. zmluvy obsahovo zodpovedá odbornému pojmu v skratke označenému ako OOST.
Právny zástupca odporcu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2016 (č.l. 330-331 spisu) uviedol k znaleckého posudku č. 1/2015, vypracovaného znalcom V.. U. M. (v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 14C 91/2010 s rovnakým predmetom konania, rovnakým odporcom a navrhovateľom - bytový dom XXX/X I. - U., založeného do spisu dňa 24.03.2016), že v závere uvedeného znaleckého posudku podľa názoru odporcu v plnej miere potvrdzuje tvrdenia odporcu, ktoré poskytol od začiatku tohto konania, že žaloba navrhovateľa je nedôvodná. Poukazuje na stranu 13, kde v 2. odseku znalec konštatuje, že odporca dodáva teplo zo svojej prevádzky T. do OST umiestnených u jednotlivých odberateľov, pričom v jeho technológií sa nenachádzajú sekundárne rozvody. Sekundárne rozvody je časť tepelnej sústavy, ktorá sa nachádza za takzvaným výmenníkom tepla, teda zariadením, kde dochádza k odovzdaniu teplonosnej látky medzi dodávateľom (odporcom) a odberateľom (navrhovateľom). Toto zariadenie sa nachádza aj v bytovom dome navrhovateľa v suteréne v osobitnej miestnosti. Sekundárny rozvod je vlastne tvorený rozvodmi ktoré (ktorého čerpadlá) teplonosnú látku dopravujú v rámci bytového domu od výmenníka do radiátorov, respektíve teplú vodu do kohútikov z jednotlivých bytoch. Zo záverov znaleckého posudku je evidentné, že tieto sekundárne rozvody vlastnícky nepatria odporcovi, a teda, že elektrická energia spotrebovaná týchto rozvodoch nie je elektrickou energiou, ktorú spotrebúva odporca. V tejto súvislosti poukazuje na vysvetlenie uvedené na strane 14 znaleckého posudku, ktoré podrobne uvádza rozdiely medzi 2-trubkovým systémom (primárnym) a 4- trubkovým (sekundárnym) rozvodom. Opakovane poukazuje na záver znalca, že nikde v sústave vo vlastníctve odporcu sa nenachádzajú sekundárne rozvody, pretože pôvodný 4- trubkový systém bol nahradený novším 2-trubkovým systémom. Vo vzťahu k VS4 poukazuje na záver znalca, že sa tu takisto nenachádzajú sekundárne rozvody, ktorý naviazal na stanovisko URSO z 24. 8. 2011, podľa ktorého v objekte s takým označením sa upravujú parametre teplonosnej látky pre viac objektov; znalec skonštatoval, že toto stanovisko URSO ide v súlade s realitou (strana 15 znaleckou posudku, prvý ods.). V ďalšom znalec pokračuje vo vzťahu k VS4, že sa jedná o označenie objektu a že v žiadnom z rozhodnutí URSO ani v protokoloch o overení hospodárnosti prevádzky nie je žiadny sekundárny rozvod. Z uvedeného vyplýva, že odporca nemá vo svojej sústave v Tvrdošíne na sídlisku I. žiadne sekundárne rozvody. Aj zo záverov znaleckého posudku - v odpovedi na otázku číslo 1 vyplýva, že odporca vo svojej sústave nemá sekundárne rozvody, čo znalec konštatuje aj v odpovedi na otázku číslo 2. Výsledkom týchto vyjadrení znalca je záver, že odporca nie je povinný znášať náklady na elektrickú energiu podľa žaloby tak ako žaluje navrhovateľ a že pojmy VS a OOST sú pojmami odlišnými. Je nesporné, že žiadny sekundárny rozvod nie je súčasťou rozvodov odporcov (ktorý má len rozvody primárne) a preto náklady na elektrickú energiu spotrebovanú v sekundárnych rozvodoch má znášať ich vlastník, čo sú spoluvlastníci bytového domu (i tieto náklady znášajú prostredníctvom vyúčtovanie navrhovateľa). Predmetom žaloby aj v predmetnom súdnom konaní je totiž elektrická energia spotrebovaná v sekundárnom rozvode, a to čerpadlami, ktoré slúžia na dodávku tepla, respektíve teplej vody po odovzdaní odporcom ako dodávateľom navrhovateľovi ako odberateľovi k spotrebiteľom - jednotlivým obyvateľom bytov.
Zo zmluvy o dodávke tepla Č.. U. XX-XXX/XX zo dňa 02.01.2007 súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 02.01.2007 zmluvu o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX, na základe ktorej sa odporca ako dodávateľ zaviazal navrhovateľovi ako odberateľovi dodávať teplo z tepelného zdroja Y.-B. T. do priestorov bytového domu XXX/ÚSS odberateľa určené na vykurovanie (ďalej len "UK") a na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len "TUV") a navrhovateľ sa zaviazal platiť za dodávku tepla kalkulovanú cenu. V zmysle článku 2.3 zmluvy o dodávke tepla č. XX-XXX/XX boli ako odovzdávacie miesto dodávky tepla pre UK a TUV určené výstupné armatúry z OOST (odovzdávacia stanica tepla v obytnej budove ďalej len "OST"). Odporca ako dodávateľ sa v článku 6. 2 zmluvy o dodávke tepla zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami a v zmysle článku 6.3 zmluvy o dodávke tepla sa zaviazal ako dodávateľ platiť nájomné za plochu pod výmenníkovými stanicami vo výške 250,-Sk/m2 s tým, že konkrétna výška nájomného podľa plochy jednotlivej výmenníkovej stanice bude stanovená v Zmluvách o nájme, ktoré zmluvné strany podpíšu do 10.03.2007. V zmysle článku 8.4 zmluvy o dodávke tepla pri neplatení faktúry alebo zálohy v stanovenej výške a v predpísanom termíne je postihnutá zmluvná strana oprávnená účtovať druhej zmluvnej strane úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Z Prílohy č. 1 k zmluve o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX zo dňa 02.01.2007 súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 02.01.2007 Prílohu č. 1 k zmluve o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX, ktorej predmetom je kalkulácia ceny tepla od 01.01.2007: jednotková cena tepla spolu: 658,80 Sk/GJ (fixná zložka ceny tepla vrátane priemerného zisku: 222,80 Sk/GJ, plus variabilná zložka tepla 436,00 Sk/GJ), objednané množstvo tepla na rok 2007: 250 GJ/Sk, plánovaná platba pre rok 2007: 164 700 Sk/GJ.
Z Prílohy č. 2 k zmluve o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX zo dňa 02.01.2007 súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 02.01.2007 Prílohu č. 2 k zmluve o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX, ktorej predmetom je odberový diagram dodávky, objednané množstvo tepla: 250 GJ.
Z Prílohy č. 3 k zmluve o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX zo dňa 02.01.2007 súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 02.01.2007 Prílohu č. 3 k zmluve o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX, ktorej predmet tvoril splátkový kalendár za dodávku tepla.
Z faktúry č. XXXXX súd zistil, že navrhovateľ vystavil faktúru č. XXXXX s dátumom odoslania dňa 16.02.2008 a dátumom splatnosti dňa 28.02.208, ktorou odporcovi vyfakturoval spotrebu elektrickej energie v OST za rok 2007 v sume 345,71 eur.
Z faktúry č. XXXXX súd zistil, že navrhovateľ vystavil faktúru č. XXXXX s dátumom odoslania dňa 23.03.2009 a dátumom splatnosti dňa 05.04.2009, ktorou odporcovi vyfakturoval spotrebu elektrickej energie v OST za rok 2008 v sume 380,73 eur.
Zo zápisu z jednania zástupcov účastníkov zo dňa 19.5.2009 súd zistil, že dňa 19.5.2009 sa konalo jednanie v MsKs na I., za účelom prejednania spotreby elektrickej energie vo VS v jednotlivých blokoch, za účasti zástupcov účastníkov konania. Zo zápisu vyplynulo, že zástupcovia účastníkov konania sa dohodli na tom, že cena elektrickej energie spotrebovaná od roku 2009 bude celá - na základe faktúr od dodávateľa - uhradená dodávateľom tepla. V závislosti od toho, či navrhovateľ je odberateľom elektrickej energie, mala byť spotrebovaná elektrická energia refakturovaná podľa výpočtu odporcu, t.j. odporca mal uhradiť pomernú časť ním spotrebovanej elektrickej energie. V prípade, že navrhovateľ by bol konečným spotrebiteľom, mal odporca uhradiť celú cenu spotrebovanej elektrickej energie za roky 2007 a 2008.
Zo žiadosti na úhradu faktúr zo dňa 11.06.2009 súd zistil, že listom zo dňa 11.06.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu faktúr za elektrickú energiu spotrebovanú OST navrhovateľa zo rok 2007 a 2008, do 30.06.2009 pre všetky Spoločenstvá vlastníkov bytov na sídlisku I. D. U..
Zo zápisu o vykonaní merania spotrebovanej elektrickej energie zo dňa 28.3.2008 súd zistil, že podľa merania uskutočneného odporcom v bytovej jednotke navrhovateľa bola spotrebovaná elektrická energia v celkovom objeme 104,9 kWh. Z celkového objemu čerpanej elektrickej energie predstavovala spotreba elektrickej energie OST 12,6 kWh, t.j. 12 %. V závere listu odporca navrhovateľovi oznámil, že akceptuje a uhradí spotrebu určenú ako spotreba OST v %.
Odporca navrhovateľovi uhradil dňa 4.5.2009 sumu vo výške 89,11 eur. Navrhovateľ úhradu započítal na plnenie faktúry č. XXXXX. V zvyšnej časti odporca sumu vyúčtovanú faktúrami č. XXXXX a XXXXX neuhradil.
Z kolaudačného rozhodnutia mesta U. zo dňa 17.12.2003 súd zistil, že v predmetnom rozhodnutí sa spomínajú ako dva rôzne pojmy výmenníkové stanice a objektové odovzdávacie stanice tepla (s tým, že výmenníkovou stanicou je označený objekt, súčasťou ktorého je aj objektová odovzdávacia stanica tepla- t.j. energetické zariadenie slúžiace na dodávku tepla).
Z odpovede - žiadosti zo dňa 28.1.2009 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví súd zistil, že účastníci konania ohľadne nejasnosti s platením ceny spotrebovanej elektrickej energie komunikovali aj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a v odpovedi zo dňa 28.1.2009 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví J. Y. v súvislosti so žiadosťou o pomoc pri riešení problému s dodávateľom tepla oznámil, že náklady na elektrinu sú oprávnenými nákladmi, a to tak náklady na elektrinu spotrebovanú čerpadlom v sekundárnom systéme UK TUV ako aj náklady na elektrinu spotrebovanú ostatnou technológiou objektovej odovzdávacej stanice. Z uvedenej odpovede zároveň vyplýva, že je vecou vzájomnej dohody
dodávateľa a odberateľa, či náhradu elektriny spotrebovanej sekundárnymi čerpadlami uhrádzajú jednotliví vlastníci bytov alebo, či sú tieto náklady súčasťou maximálnej ceny tepla.
Z Protokolu o výsledku vykonania kontroly č. XXX/XXXX zo dňa 18.02.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako aj ďalšie spoločenstvá vlastníkov bytov v zastúpení mandatárom J. Y. doručili Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dňa 12.01.2009 žiadosť týkajúcu sa dodržiavania zmluvy o dodávke tepla za rok 2007. Vykonanou kontrolou bolo overené, že náklady na elektrinu spotrebovanú na výstupe z odovzdávacej stanice tepla I. XXX/XX, U. neboli súčasťou kalkulácie oprávnených nákladov. Náklady na elektrinu neboli ani súčasťou kalkulácie oprávnených nákladov. Náklady na elektrinu neboli ani súčasťou skutočných oprávnených nákladov, t.j. KOMTERM nenavýšil cenu tepla na výstupe z OST o cenu elektrickej energie na prevádzku čerpadiel za rok 2007. Zo stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetí zo dňa 24.8.2011 súd zistil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetí zaujal k spornej otázke stanovisko, že ak náklady na elektrinu pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla neboli zahrnuté do ceny tepla, nie je dôvod, aby dodávateľ tepla uhradil tieto náklady priamo odberateľovi tepla predovšetkým z dôvodu, že elektrina spotrebovaná pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla (OST) sa používa len na čerpaciu prácu vykurovacej vody pre potreby objektu.
Z odborného posudku vypracovaného V.. I. K. (ktorý bol v rámci dokazovania vykonaný ako listinný dôkaz) súd zistil, že zásobovanie jednotlivých obytných budov spoločenstiev bytov XXX/XX, XXX/ X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX I. XXX/XX sa uskutočňuje podľa schémy tak, že teplo vyrobené v kotolni sa následne rozvádza v podobe teplej vody cez výmenníkovú stanicu (VS) do odovzdávacích staníc tepla (OST) pre jednotlivé obytné budovy.
Zo znaleckého posudku č. 1/2015, vypracovaného znalcom V.. U. M. (v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 14C 91/2010 s rovnakým predmetom konania, rovnakým odporcom a iným navrhovateľom
- t.j. bytovým domom č XXX/X I. - U.), založeného do spisu dňa 24.03.2016, ktorý bol v rámci dokazovania vykonaný ako listinný dôkaz, súd zistil, že z technického hľadiska rozdielom medzi objektovou odovzdávacou stanicou tepla (OOST) a výmenníkovou stanicou (VS) je ten, že objektová odovzdávacia stanica tepla OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome alebo v inom objekte, preto ide o objektovú odovzdávaciu stanicu tepla, respektíve domovú objektovú odovzdávaciu stanicu tepla. Toto technologické zariadenie je obvykle umiestnené v suteréne, respektíve v prízemí bytového domu (alebo v inom objekte). Technologické zariadenie OOST slúži na úpravu parametrov teplonosného média vonkajšej potrubnej siete (teda i primárnej siete) na parametre vhodné pre vnútornú vykurovaciu sústavu prípadne prípravu TUV zväčša jedného objektu. Pre posúdenie objektu ako OOST je kľúčová absencia sekundárnych rozvodov na ceste dodávky tepla. Objekt výmenníkovej stanice (VS) predstavuje v praxi často používané, avšak neodborné označenie objektu odovzdávacej stanice tepla (OST), ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ide zvyčajne od samostatný stavebný objekt, v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie OST, slúžiace k úprave parametrov teplonosného média primárnej tepelnej siete na parametre vhodné pre vykurovacie sústavy, prípadne prípravu tepelnej úžitkovej vody (TUV), zväčša niekoľkých, samostatne stojacich budov zásobovaných teplom. Dodávka tepla takejto OST sa zabezpečuje tlakovým nezávislým systémom výmenníkov tepla cez sekundárne rozvody dodávateľa (2-trubkové - v prípade dodávky tepla len pre vykurovanie, resp. 4-trubkové - pri dodávke tepla pri vykurovanie a pre TUV), končiace dohodnutými odovzdávacími miestami s určenými meradlami tepla. Označujeme ho aj ako okrsková OST alebo takzvaná centrálna OST, na výstupe z ktorej musí byť taktiež zabezpečené meranie tepla určenými meradlami. Za dohodnutým odovzdávacím miestom sa nachádzajú vnútorné domové, respektíve inak označené objektové rozvody odberateľa. Vo fakturácii navrhovateľa za dodávku elektrickej energie odporcovi bolo uvedené: „fakturujeme vám spotrebu elektrickej energie v našom bloku z vašej OOST..“ Vo faktúre teda bol uvedený pojem OOST, ktorý odborne správne označuje objektovú OST tlakovú nezávislú s výmenníkmi, ktorá je umiestnená v objekte odberateľa - navrhovateľa. Pojmoslovie použité vo fakturácii navrhovateľa zodpovedá v praxi zaužívanému (aj keď neodbornému a zjednodušujúcemu) pojmu - výmenníková stanica. Nakoľko dodávka tepla na sídlisku I. D. U. nie je zabezpečovaná zo zdroja primárnou vetvou po objektové OST tlakovo nezávislé s výmenníkmi tepla (OOST) a ďalej iba vnútornými rozvodmi do objektov bez sekundárnych rozvodov a zmluva o dodávke tepla č. TE 02 - 050/06 zo dňa 2. 1. 2007 sa týka len sídliska I. D. U., slovné spojenie „jednotlivé výmenníkové stanice“ uvedené v bode 6.2 zmluvy od dodávke tepla č. U. XX - XXX/XX zo dňa 2. 1. 2007 obsahovo zodpovedá odbornému pojmu v
skratke označenému ako OOST. Primárny rozvod na vetve z T. S. I. - U. neprenáša teplo do žiadnej OST tlakovo nezávislej s výmenníkmi (v v praxi zaužívaný neodborný pojem výmenníková stanica) umiestnenej (relevantným spôsobom) mimo konkrétneho bytového domu, respektíve iného teplom zásobovaného objektu. Na ceste dodávky tepla CZT sídliska I. - U. totiž nejestvujú žiadne sekundárne rozvody, ktoré by zabezpečovali prenos tepla medzi OST nachádzajúcou sa mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobované ho objektu) do konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobované ho objektu). Ak by v rámci CZT sídliska I. - U. existoval aj sekundárny rozvod, odporca ako dodávateľ by musel mať takýto sekundárny rozvod uvedený v príslušných povoleniach, v stavebnom a kolaudačnom povolení ako aj v protokoloch SIEA. Práve v protokoloch SIEA by museli byť na základe rozdielu určeného meradla umiestneného na výstupe z OST (neodborne VS) nachádzajúcej sa mimo konkrétneho bytového domu a ďalšieho určeného meradla na vstupe do konkrétneho bytového domu vyhodnotené straty tepla na sekundárnom rozvode, respektíve hospodárnosť distribúcii tepla sekundárnym rozvodom. Uvedené však absentuje, čo potvrdzuje záver, že v rámci CZT sídliska I. -U. nie sú sekundárne rozvody. V tejto súvislosti ďalej znalec uviedol, že je pravdou, že jednak z OST tlakovo nezávislých s vymenníkmi, ktorá je označená ako VS4- I., sa nachádza stavebne mimo konkrétneho bytového domu G. XX, avšak jeho tesnej blízkosti. Napriek uvedenému od objektu VS 4 - I. do bytového domu (G. XX) nevedie žiadny sekundárny rozvod, pretože ten nie je uvedený ani v povoleniach ani v protokoloch SIEA a nie sú v ňom vypočítavané straty - hospodárnosť rozvodov. Preto je nutné takýto rozvod považovať len za vnútorný rozvod, rovnako ako je to u ostatných OST tlakovo nezávislých umiestnených v konkrétnych bytových domoch a OST označenú ako VS 4- I. je nutné považovať za objektovú OST (OOST).
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len "zák. č. 657/2004 Z.z.") dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.
Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 657/2004 Z.z. zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy15) musí obsahovať:
a) dohodnuté odberné miesto alebo odberné miesta, b) požadovaný maximálny tepelný príkon na odbernom mieste, c) objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok s vyčlenením podielu tepla pre domácnosti, d) technické parametre teplonosnej látky, e) vykurovaciu krivku, f) odberový diagram, ak sa neurčuje vykurovacia krivka, g) podmienky dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody alebo podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode, h) schválenú alebo určenú cenu tepla14) a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu zálohových platieb, i) náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla, j) termín, lehoty a dôvody na zmeny a doplnenie zmluvy o dodávke a odbere tepla, k) podmienky vypovedania zmluvy a podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany dodávateľa i odberateľa, l) podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20.
Podľa § 2 písm. e) zák. č. 657/2004 Z.z. odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. f) zák. č. 657/2004 Z.z. konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 12 ods. 10 zák. č. 657/2004 Z.z. pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje
výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Súd na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že účastníci platne uzatvorili kúpnu zmluvu o dodávke tepla, na základe ktorej odporca dodával navrhovateľovi teplo z tepelného zdroja do priestorov bytového domu s tým, že navrhovateľ bol povinný za odber tepla platiť kalkulovanú cenu. V uzatvorenej zmluve odporca na seba prevzal záväzok uhradiť elektrickú energiu spotrebovanú jednotlivými výmenníkovými stanicami.
V prejednávanej veci bola sporná otázka úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu v roku 2007 a 2008 titulom bodu 6.2. zmluvy č. U. XX-XXX/XX zo dňa 02.01.2007.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že teplo dodávané odporcom do obytného domu neprechádzalo len cez výmenníkovú stanicu, ale aj cez odovzdávaciu stanicu tepla, pričom spotrebovaná elektrická energia, ktorej preplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní domáha, bola spotrebovaná až v odovzdávacej stanici tepla. Keďže zmluvne sa odporca nezaviazal aj na úhradu elektrickej energie spotrebovanej odovzdávacou stanicou tepla, nemožno dospieť k záveru, že na základe uzatvorenej zmluvy by navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny.
Zo stanovísk Úradu pre reguláciu sieťových odvetví mal súd za preukázané, že cena spotrebovanej elektrickej energie je oprávneným nákladom, ktorý dodávateľ môže zahrnúť do kalkulovanej ceny tepla a v takomto prípade je povinný uhradiť cenu spotrebovanej elektrickej energie dodávateľom elektriny sám. Odporca však cenu spotrebovanej energie nezahrnul do ceny dodávaného tepla ako oprávnené náklady, preto mu zo zákona nevyplynula povinnosť uhrádzať elektrickú energiu spotrebovanú odovzdávacími stanicami tepla (OST). Bolo teda vecou vzájomnej dohody účastníkov konania, aby vo svojom záväzkovo-právnom vzťahu upravili, ktorý z nich bude niesť náklady spojené s úhradou spotrebovanej elektrickej energie v odovzdávacích staniciach tepla. K takejto dohode medzi účastníkmi konania došlo až na základe zápisu z roku 2009, v ktorom sa režim úhrady spotrebovanej elektrickej energie dohodol v závislosti od toho, či navrhovateľ je v zmysle zákona o tepelnej energetike chápaný ako odberateľ alebo konečný spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že dohoda sa týkala aj sporných úhrad za rok 2007 a 2008, súd mal za to, že týmto zápisom došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu dohody o urovnaní. V spojení s inými listinnými dôkazmi, najmä s prihliadnutím na zápis o vykonaní merania spotrebovanej elektrickej energie zo dňa 28.3.2008 mal súd za to, že označenie VS (výmenníková stanica) bolo v zápise zo dňa 19.5.2009 uvedené chybne a mala sa ním na mysli objektová odovzdávacia stanica (OST) pre čerpadlá UK a TUV tvoriace súčasť sekundárnych rozvodov v jednotlivých bytových jednotkách.
Z definícii uvedených v § 2 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike vyplýva, že navrhovateľ je odberateľom a je vylúčené, aby bol chápaný ako konečný spotrebiteľ, pretože u neho nie je splnený predpoklad využitia tepelnej energie výlučne na vlastnú spotrebu. Podľa dohody zo dňa 19.5.2009 tak účastníkom konania vznikla povinnosť uhradiť elektrickú energiu spotrebovanú v OST pomerne na základe výpočtu vykonaného odporcom, a to tak, že navrhovateľ mal odporcovi refakturovať pomernú časť ceny spotrebovanej elektrickej energie. Nakoľko cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v
odovzdávacej stanici tepla za rok 2008 navrhovateľ faktúrou vyúčtoval v roku 2009, odporca uhradil pomernú časť ceny elektrickej energie, čím svoju povinnosť podľa dohody splnil. Faktúra za elektrickú energiu spotrebovaná za rok 2007 bola odporcovi doručená ešte v roku 2008, t.j. v čase keď medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá pomerná úhrada ceny spotrebovanej elektrickej energie. V zmysle uzatvorenej dohody mal teda navrhovateľ odporcovi cenu za rok 2007 refakturovať podľa pomerného výpočtu. Keďže tak neurobil, navrhovateľova povinnosť uhradiť odporcovi pomernú časť cenu uhradenej elektrickej energie za rok 2007 sa nestala splatnou. Faktúra za spotrebovanú elektrickú energiu vystavená navrhovateľom sama o sebe nepreukazuje, aká bola skutočná cena elektrickej energie spotrebovanej v odovzdávacej stanici tepla v obytnom dome za rok 2007.
Záverom súd uvádza, že nemohol prisvedčiť ani námietke navrhovateľa, podľa ktorej sú pojmy výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla výrazmi pomenovávajúcimi totožný technický objekt. Uvedené v podstate vylúčil odborný posudok vypracovaný znalcom v odbore strojárstvo a energetika V.. I. K., ktorý vo svojom posudku podrobne popisuje schému zásobovania teplom jednotlivých obytných domov zásobovaných z tepelného zdroja KOMTERM-OTF Nižná. Podľa uvedeného popisu znalca je teplo dodávané z kotolne cez výmenníkovú stanicu do jednotlivých odovzdávacích staníc tepla v obytných budovách. Navrhovateľ je nepochybne podľa ust. § 2 písm. e) zák. č. 657/2004 Z. z. odberateľom tepla od odporcu ako je uvedené aj v zmluve o dodávke tepla, keď množstvo dodaného tepla rozpočítava konečným spotrebiteľom, t. j. jednotlivým vlastníkom bytov. Odporca pri dodávaní tepla v rokoch 2007 a 2008 nezahrnul do ceny tepla spotrebu elektrickej energie, ktorú hradil navrhovateľ a podľa zápisu zo dňa 19. 05. 2009 odporca až od roku 2009 uhrádza celú spotrebovanú energiu v odovzdávacej stanici tepla, ktorá je zahrnutá v cene tepla. Za predchádzajúce obdobia sa odporca nezaviazal na zaplatenie elektrickej energie spotrebovanej v odovzdávacej stanici tepla a pokiaľ navrhovateľ za rok 2007 a za rok 2008 vystavil sporné faktúry, tieto nepreukazujú správnosť fakturovanej výšky elektrickej energie, ktorú platil navrhovateľ, pretože navrhovateľ ním uhradenú cenu spotrebovanej elektrickej energie v konaní nepreukázal. Uvedené v plnej miere potvrdil i záver vyššie citovaného znaleckého posudku č. 1/2015, vypracovaného znalcom v odbore energetika, odvetvie tepelná energetika, Ing. Tiborom Romanom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. z. 14C/91/2010, ktorý bol ako listinný dôkaz založený do súdneho spisu dňa 24.03.2016.
Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov vo veci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 76,- eur, z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za 16 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podania na súd vo veci samej - spísanie odporu, písomné vyjadrenie zo dňa 25.10.2012, 29.01.2015, 16.07.2015, 28.09.2015, 08.01.2016, 23.03.2016, účasť na pojednávaní dňa 04.07.2012, 05.09.2012, 05.11.2012, 09.12.2014, 26.03.2015, 24.09.2015, 17.03.2016, 13.04.2016) v základnej sadzbe tarifnej odmeny po 41,50 eur/1 úkon, 2 x režijný paušál po 7,21 eur/1RP, 4 x režijný paušál po 7,63 eur /1 RP, 1 x režijný paušál po 8,04 eur /1 RP, 5 x režijný paušál po 8,39 eur /1 RP, 4 x režijný paušál po 8,58 eur /1 RP a 20 % DPH, čo spolu predstavuje trovy konania vo výške 926,03 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.