Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/37/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. E.C. C. Y. I., T. Š. XX, F., proti žalovanej: K. A., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Y. XX, v konaní o vydanie rozkazu na plnenie na vypratanie bytu, takto

rozhodol:

žalovaná je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. v T., pozostávajúci zo X obytných miestností, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a ďalšieho príslušenstva, a to so všetkými osobami, ktoré v tomto byte bývajú, alebo sa v ňom zdržiavajú,

žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu,

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd o vydanie rozkazu na plnenie, na základe ktorého by žalovaná bola povinná vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. v T., pozostávajúci zo X obytných miestností, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a ďalšieho príslušenstva, a to so všetkými osobami, ktoré v tomto byte bývajú, alebo sa v ňou zdržiavajú, s tým, že žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná v predmetnom byte býva bez právneho dôvodu, keďže ide o služobný byt vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu, pričom pôvodným nájomcom bol nebohý manžel žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že žalovaná v predmetnom byte býva, za jeho užívanie vôbec neplatí a k XX.XX.XXXX bol dlh žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške XX XXX,XX Eur, pričom žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlhu už upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Uvádzala, že je nájomníčkou bytu a toto právo získala z titulu, že v byte bývala s pôvodným nájomcom, teda s manželom, pred jeho smrťou. Čo sa týka dlhu, mala za to, že je síce pravda, že jej na nájomnom vznikol dlh, avšak pokúsi sa ho uhradiť. Odvolávala sa na § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len a článok 5 zmluvy, ktorý uvádza, že súdne nebude zakročené, pokiaľ nebudú zvlášť závažné dôvody proti vojakom v zálohe, ktorí odišli do zálohy v dôsledku dovŕšenia vekovej hranice rozhodnej pre odchod do dôchodku, prípadne v dôsledku svojho zdravotného stavu alebo potrieb rezortu obrany. Žiadala rozšíriť okruh účastníkov na strane žalovaných

aj o plnoleté deti žalovanej. Zároveň žiadala poskytnúť bytovú náhradu a taktiež uviedla, že v súlade s § 710 nedostala výpoveď z nájmu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zriaďovacou listinou žalobcu, nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a manželom žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom z osobného doručenia výzvy na vypratanie bytu č. X zo dňa XX.XX.XXXX, sumarizáciou dlhov žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX od roku XXXX do roku XXXX, zálohovým predpisom na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov od roku XXXX do roku XXXX, rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznaním dlhu a dohodou o splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami žalovanej, vyjadreniami žalobcu, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove svojím uznesením č.k. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove v odôvodnení mimo iného konštatuje, že právne posúdenie veci prvostupňovým súdom je predčasné a že prvostupňový súd na zistený skutkový stav vôbec neaplikoval hmotnoprávne ustanovenia § 13a zákona č. 484/2001 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, účinného od 01.12.2001.

Úlohou prvostupňového súdu bude dôsledne sa vyrovnať s otázkou charakteru predmetného bytu vzhľadom na to, že nájomca (manžel žalovanej) prestal vykonávať prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný v roku XXXX, avšak nájomný vzťah vznikol v čase právnej úpravy zákona č. 189/1992 Zb. účinného do 01.12.2001. Logicky sa preto toto ustanovenie vzťahovalo len na právne vzťahy, ktoré k uvedenému dátumu už vznikli a trvali. Prvostupňový súd preto posúdi aj otázku možného vzniku spoločného nájmu bytu žalovanou.

Krajský súd v Prešove poukázal aj na právo žalovanej na obydlie. Právo na obydlie je garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to v zmysle čl. 8.

Po vrátení veci na súd prvého stupňa súd doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadreniami účastníkov konania, zoznamom žiadateľov o byty žalobcu, vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a nebohým manželom žalovanej K.. Y. A., mala rodina žalovanej prenajatý byt č. X na X. poschodí na ulici Y. č. XX v T., pozostávajúci zo Š. izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, predsiene, komory, lodžie, balkóna, skladu a pivnice. Podľa článku 3 zmluvy, nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, a to počas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany s účinnosťou odo dňa podpisu zmluvnými stranami.

Na základe Rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol K.. Y. A. k XX. L. XXXX prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Pôvodný nájomca spolu s rodinou v predmetnom byte naďalej býval, avšak so žalobcom nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu. Dňa XX.XX.XXXX K.. Y. A. zomrel.

Žalobca návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podal na tunajší súd, žiadal predmetný byt vypratať ešte za života manžela žalovanej. Súd rozsudkom č. k. XZ. XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX návrhu vyhovel. Manžel žalovanej spolu so všetkými osobami, ktoré mali od neho odvodené právo bývania, boli povinní vypratať a odovzdať predmetný byt bez bytovej náhrady. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Keďže žalovaná a jej rodina nerešpektovala právoplatný rozsudok súdu, bol voči povinným podaný návrh na vykonanie exekúcie. V priebehu exekúcie však manžel žalovanej zomrel. Kvôli zneniu výroku

rozsudku exekútor odmietol ďalší výkon exekúcie. Žalobca tak bol nútený podať opätovný návrh na vyparatenie.

Za života manžela žalovanej boli voči nemu vedené aj konania o zaplatenie úhrad za užívanie bytu, a to:

- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX, XX Eur, č. k. XXC XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo XXX/XXXX,

- o zaplatenie XXX,XX Eur, č. k. XXRo XX/XXXX,

- o zaplatenie XXX,XX Eur, č. k. XXRo XX/XXXX.

Z doplnených informácií od žalobcu súd zistil, že voči žalovanej boli na tunajšom súde vedené konania:

- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXC XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXC XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXRo XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXRo XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XC XX/XXXX.

Z predložených zálohových predpisov na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov od roku XXXX súd zistil, aké mesačné úhrady mal nájomca, resp. užívateľ predmetného bytu uhrádzať. Od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac, od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac, od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac a od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac.

Ku koncu roka XXXX bol dlh žalovanej na úhradách za užívanie bytu vo výške XX XXX,XX Eur, ku koncu roka XXXX to už bolo XX XXX,XX Eur a ku koncu roka XXXX to bolo XX XXX,XX Eur. Dlh na úhradách za užívanie bytu ku koncu roka XXXX bol vo výške XX XXX,XX Eur. Žalovaná bola na úhradu dlhu písomne vyzvaná upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaná dohodu o splátkach a zo strany žalovanej došlo k uznaniu dlhu vo výške X XXX,XX Eur, z toho suma X XXX,XX Eur bola už predmetom súdneho konania vedenom na tunajšom súde. Žalovaná sa zaviazala uhradiť svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach po XXX Eur. V dohode o splátkach bol uvedený aj účet, na ktorý mala žalovaná dohodnuté splátky poukazovať. Vzhľadom k tomu, že dedičia po Y.I. A. v dedičskom konaní na seba neprevzali dlh a toto bolo právoplatne zastavené, musel navrhovateľ v R. XXXX pristúpiť k odpísaniu dlhu vo výške XX XXX,XX Eur.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná neuhrádzala svoj dlh ani pravidelné mesačné platby za užívanie bytu, vyzval žalobca žalovanú na odovzdanie (vrátenie) bytu v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanej doručovaná jednak poštou a následne aj žalobcom prostredníctvom jeho zamestnankyne dňa XX.XX.XXXX. Dospelý syn žalovanej výzvu prevzal, avšak odmietol jej prevzatie potvrdiť svojím podpisom. Žalovaná na výzvu nereagovala a predmetný byt doposiaľ nevrátila.

Žalovaná písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo adresované žalobcovi, oznámila, že nedoplatok do roku XXXX v sume XX XXX,XX Eur je ochotná uhradiť najneskôr do XX.XX.XXXX, čo sa však nestalo. Z písomných vyjadrení žalobcu súd zistil, že dlh na predmetnom byte bol ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XX XXX,XX Eur. Spolu tak žalovaná a jej rodina vyprodukovali na úhradách za byt dlh vo výške XX XXX,XX Eur, čo po prepočte predstavuje sumu X XXX XXX Sk. K sume XX XXX,XX Eur sa už žalobca nijako nedostane, keďže bol nútený dlh v tejto výške odpísať.

Žalovaná vo svojich vyjadreniach argumentovala článkom 5 nájomnej zmluvy, ktorý uvádza, že nebude súdne zakročené voči pôvodnému nájomcovi, u ktorého bol skončený služobný pomer, prípadne voči rodinným príslušníkom pôvodného nájomcu v prípade jeho úmrtia, pokiaľ preto nebudú zvlášť závažné dôvody. Ďalej argumentovala tým, že úhrady za užívanie bytu neplatila z dôvodu, že nemala platnú nájomnú zmluvu a čakala, že s ňou žalobca nájomnú zmluvu uzavrie. Keďže však nájomnú zmluvu neobdŕžala, neuhradila ani platby za energie. Vo svojom písomnom vyjadrení tiež uviedla, že dohodu o splátkach nerešpektovala z dôvodu, že číslo účtu navrhovateľa, kde mala poukazovať platby, bolo nesprávne. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaná uviedla, že vzniknutý dlh chce uhradiť v lehote tridsiatich dní.

Žalovaná neskôr argumentovala tým, že žalobca ako príspevková organizácia Ministerstva obrany SR spravuje majetok štátu, nie je však jeho vlastníkom. Žalobca teda podľa žalovanej nemôže vo svojom mene vystupovať pred súdmi ohľadom nájmu veci, ktorá je vo vlastníctve štátu, ale musí vystupovať v mene štátu. Žalobca tak podľa žalovanej nemá aktívnu legitimáciu a z tohto dôvodu žiadala konanie zastaviť. Žalovaná ďalej namietala platnosť nájomnej zmluvy, kedy podľa jej názoru na platnosť nakladania s majetkom štátu bol v čase uzatvárania zmluvy potrebný súhlas Ministerstva financií SR. Podľa § 13 zákona o správe majetku štátu, správca môže majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou, pričom na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Podľa žalovanej tak žalobca nemal potrebný súhlas Ministerstva financií SR ani Ministerstva obrany SR na platné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Podľa žalovanej tak nájomný vzťah k bytu vznikol, ale nie so žalobcom a nie na základe zákona o správe majetku štátu, ale na základe Občianskeho zákonníka a zákona č. 189/92 Zb., účinných v čase odovzdania prevzatia bytu manželovi žalovanej. Podľa žalovanej nájomná zmluva vznikla na základe konkludentného prejavu vôle, a tým je vznik služobného pomeru vojaka, prevzatie bytu do užívania, podpísanie aj keď formálne nesprávnej nájomnej zmluvy s nesprávnym prenajímateľom a hradenie úhrad za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaná tvrdila, že po zániku služobného pomeru jej manžela mal dať prenajímateľ, teda Slovenská republika, výpoveď z nájmu služobného bytu najneskôr do XX.XX.XXXX podľa § 1 ods. 6 zákona č. 189/92 Zb., účinného v čase vzniku nájomného vzťahu. Keďže k tomu nedošlo, služobný byt podľa žalovanej stratil povahu služobného bytu a nájom sa pretransformoval na nájom bytu podľa Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že k zániku nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a druhým spoločným nájomcom (žalovanou) nedošlo, predmetná žaloba je svojím obsahom nedôvodná.

Zo správy Ministerstva financií SR súd zistil, že v súlade s ustanoveniami zákona o správe majetku štátu, na zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa nevzťahuje zákon o správe majetku štátu, ak dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu, t. j. F. E. Y. I. L. má v predmete činnosti (zriaďovacej listine) vymedzenú takú činnosť, napr. poskytovanie nájomných bytov príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, resp. obdobnú činnosť alebo ide o nájom nehnuteľného majetku štátu podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 189/1992 Zb.). Ak F. E. Y. I. L. uzatvára nájomné zmluvy v súlade s vyššie uvedeným, súhlas Ministerstva financií SR sa na platnosť nájomných zmlúv nevyžaduje. Podobne sa vo svojej správe vyjadrilo aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Žalobca (ďalej v texte aj F.) je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom obrany Slovenskej republiky na základe zriaďovacej listiny č. XXXXX/XX a jej dodatku č. 1. zo dňa X. R. XXXX. Základným účelom zriadenia príspevkovej organizácie F. je zabezpečenie bytov pre potreby rezortu Ministerstva obrany SR (ods. 3 § 28 zákona č. 361/92 Zb.), spravovanie a rozvoj bytového fondu Armády SR na celom území SR, podľa potrieb v jednotlivých posádkach.

Základným predmetom činnosti F. je predovšetkým nákup celých obytných domov a jednotlivých bytov v obytných domoch, podľa potrieb a počtov žiadateľov v danej posádke. Ďalej je predmetom činnosti zabezpečovať spravovanie a rozvoj bytového fondu Armády SR, mimo iného aj nájom bytov a nebytových priestorov, nájom objektov ubytovní a priľahlých pozemkov, nájom nehnuteľností vedených na LV vo vlastníctve SR v správe F..

Základným účelom zriadenia organizácie je mimo iného správa a údržba bytového fondu v správe F. vyplývajúca zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

Podľa vyjadrenia žalovanej v byte žije ona, pričom je zamestnaná. Spolu s ňou v predmetnom byte žijú Š. plnoleté deti, z ktorých H. pracujú, avšak úhrady za byt neplatia. Zvyšné H. plnoleté deti žalovanej študujú len z dôvodu, že kvôli zanedbávaniu školy prvý alebo druhý krát opakujú ročník.

Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len , zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili

v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa § 709 OZ, ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/92 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (ďalej len citovaného zákona), služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl.

Podľa § 1 ods. 5 citovaného zákona, v znení účinnom do 30. 11. 2001, Povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom.

Podľa § 4 citovaného zákona, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, 6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 13a zákona č. 484/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, právna povaha bytov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a nájomné vzťahy k ním, ktoré vznikli pred 1.decembrom 2001, zostávajú nezmenené.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond,

Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje na a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním, b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na namietaný nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd prioritne skúmal túto skutočnosť. Predpokladom podania žaloby podanej správcom, teda žalobcom, vo vlastnom mene je preukázanie výkonu správy majetku štátu a tým aj vlastníckeho práva štátu a preukázanie neoprávneného zásahu do vlastníctva štátu k veci zverenej správcovi do správy. Žalobca je príspevkovou organizáciou Ministerstva obrany SR a na základe zriaďovacej listiny má vymedzený predmet činnosti a oprávnenia, ktoré uskutočňuje. Na základe tohto je oprávneným správcom predmetného bytu, keďže ide o byt nepochybne vo vlastníctve štátu. Žalobca je zriaďovacou listinou priamo poverený na uplatňovanie ochrany majetku štátu vo vlastnom mene, a to formou žaloby o vypratanie, a teda žalobca v tomto spore disponuje aktívnou legitimáciou.

Súd v tejto veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. XCdo XX/XXXX, ktoré sa zaoberalo rovnakou námietkou žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.

Najvyšší súd SR v odôvodnení konštatuje, že štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. V týchto prípadoch má podľa § 21 Občianskeho zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám o sebe svoju vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané iné osoby. V prípade štátu sú to predovšetkým štátne orgány, ktoré sú povolané realizovať práva a povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov pre štát.

Z toho, že štát je ako účastník občianskoprávnych vzťahov právnickou osobou vyplýva, že sa na neho vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, alebo pokiaľ aplikácia všeobecných ustanovení nie je vylúčená povahou štátu. Štát ako vlastník hmotného majetku (vecí) je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a jeho vlastnícke právo požíva rovnakú ochranu ako vlastnícke právo ostatných vlastníkov. Svoje oprávnenia vlastníka však nevykonáva priamo.

V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. štát ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu (ďalej aj len „správca“). Správcovia, pokiaľ sú nimi štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a štátne fondy, nemôžu nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. K majetku, ktorý im štát zveril do správy, vykonávajú správu majetku štátu, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (upravujúcej tzv. právo hospodárenia s národným majetkom) nie je konštruovaná ako samostatné právo, ale ako faktický výkon oprávnení a povinností vymedzených zákonom.

Medzi tieto oprávnenia a povinnosti patrí aj oprávnenie a povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu. Z uvedeného možno vyvodiť, že oprávneným subjektom domáhať sa ochrany vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve štátu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je okrem štátu aj správca majetku štátu, ktorému bol tento majetok zverený do správy. Predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby podanej správcom vo vlastnom mene je preukázanie výkonu správy majetku štátu a tým aj vlastníckeho práva štátu a preukázanie neoprávneného zásahu do vlastníctva štátu k veci, zverenej správcovi do správy. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že novelou vykonanou zákonom č. 277/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2007 bol doplnený § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. tak, že správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Použitie uvedeného ustanovenia v znení novely na prejednávaný prípad neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že žalobu v tejto veci nepodal štát, ale správca majetku štátu vo vlastnom mene. Okrem toho toto ustanovenie procesnej povahy oprávňujúce správcu konať pred súdmi a inými orgánmi v mene štátu, sa netýka otázky vyplývajúcej z hmotného práva, a to otázky aktívnej legitimácie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu žalobou o vydanie veci (v prípade jej neoprávneného zadržiavania) alebo negatórnou žalobou (v prípade iného neoprávneného rušenia než je zadržiavanie veci), ktorú okrem štátu (v mene ktorého od 01.07.2007 koná správca), môže úspešne uplatniť i správca vo vlastnom mene ako subjekt oprávnený využívať tento právny prostriedok

ochrany majetku štátu. V súvislosti s možnosťou aplikácie § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní aktívnej legitimácie v konaní o žalobe o vydanie veci alebo o negatórnej žalobe dovolací súd poznamenáva, že ak žalobca, domáhajúci sa ochrany ako vlastník, nepreukáže svoje vlastnícke právo, nie je tým vylúčená možnosť jeho ochrany podľa tohto ustanovenia, ktoré predpokladá právo mať vec u seba, teda právo na faktické ovládanie veci. Vychádzajúc z toho, že správa majetku štátu nie je konštruovaná ako samostatné právo, ako aj s prihliadnutím na systematický výklad, zohľadňujúci osobitnú povahu štátu ako právnickej osoby a ustanovenia zákona o správe majetku štátu, a tiež s prihliadnutím na účel ochrany vlastníctva, možno v prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva štátu vykladať § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozširujúcim spôsobom, t. j. vyvodiť aktívnu legitimáciu správcu domáhať sa ochrany proti takémuto zásahu priamo z tohto ustanovenia. (Najvyšší súd Slovenskej republiky XCdo XX/XXXX).

Čo sa týka námietky neplatnosti nájomnej zmluvy, súd poukazuje na to, že nájomná zmluva nebola uzatváraná podľa zákona o správe majetku štátu, ale v súlade so zákonom č. 189/92 Zb. a žalobca ako príspevková organizácia mal oprávnenie uzatvárať nájomné zmluvy bez toho, aby na uzatvorenie každej zmluvy potreboval súhlas Ministerstva financií SR alebo Ministerstva obrany SR.

V predmetnom konaní súd zistil, že pôvodný nájomca, K.. Y. A., ukončením služobného pomeru v ozbrojených silách prestal byť nájomcom predmetného bytu, a to ku dňu XX.XX.XXXX. Samotná nájomná zmluva bola platne uzatvorená. Rodina K.. Y. A. ostala v predmetnom byte bývať. V tom čase platný zákon č. 189/1992 Zb. nepripúšťal možnosť zmeny charakteru bytu. Teda služobný byt vo vlastníctve štátu zostal naďalej služobným bytom aj po tom, čo bol bývalý nájomník prepustený zo služobného pomeru. Novelou tohto zákona č. 484/2001 účinnou od 01.12.2001 došlo k tomu, že právna povaha bytov a nájomné vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely, zostávajú nezmenené. Je teda jasné, že pokiaľ niekto uzatvoril nájomnú zmluvu so žalobcom, táto ostáva v platnosti a pokiaľ išlo o nájomnú zmluvu na služobný byt, novelou tohto zákona sa nemení ani charakter bytu, teda ostáva naďalej služobným bytom vo vlastníctve štátu. Novelou č. 484/2001 Z. z. chcel zákonodarca docieliť, aby služobné byty vo vlastníctve štátu nemohli nikdy stratiť charakter služobného bytu, teda prenajímateľ bol nútený podávať v určitej lehote výpoveď z nájmu, v opačnom prípade by byt stratil charakter služobného bytu. Touto novelou teda došlo k tomu, že pojem služobného bytu prestal byť chápaný z hľadiska toho, kto taký byt užíva a začal byť chápaný z hľadiska jeho vlastníctva štátom.

Od 01.12.2001 teda postačovalo, že nájomca bol prepustený zo služobného pomeru a pokiaľ užíval služobný byt, ktorý bol viazaný na existenciu tohto služobného pomeru, oprávnenie užívať tento služobný byt mu zaniklo a nájomná zmluva skončila. Pre prenajímateľa nevyplývala žiadna iná povinnosť zo zákona, aby byt zostal služobným bytom. Byt svoj charakter stratiť nemohol. Pokiaľ teda manžel žalovanej bol prepustený zo služobného pomeru, tak ako to konštatoval súd aj v prvom rozhodnutí, jeho oprávnenie a oprávnenie jeho rodiny užívať byt na základe nájomnej zmluvy mu skončilo. Pokiaľ v predmetom byte zostával, užíval ho bez právneho dôvodu. Keďže k služobnému bytu nevznikol na základe nájomnej zmluvy spoločný nájom aj vo vzťahu k žalovanej, táto mala len odvodené právo bývania od jej manžela, nemohol spoločný nájom bytu žalovanej vzniknúť po tom, čo bol jej manžel prepustený zo služobného pomeru, ak predmetný byt užíval bez právneho dôvodu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaná preukázateľne neoprávnene zasahuje do vlastníctva štátu užívaním bytu bez právneho dôvodu a dlhodobým neplnením si základných povinností. Argumenty žalovanej, že žalobca ponechal žalovanú a jej rodinu v byte bez toho, aby sa pokúsil o vypratanie, takmer XX rokov, neobstoja. Súd zistil, že už voči manželovi žalovanej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o povinnosti vypratať a odovzdať predmetný byt, pričom konanie začalo v roku XXXX a bolo ukončené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Rodina žalovanej tento a ani množstvo ďalších rozhodnutí súdu vo vzťahu k dlhom vzniknutým z dôvodu neuhrádzania platieb za byt nerešpektovala, byt dobrovoľne nevypratala a z dôvodu úmrtia manžela žalovanej musel žalobca podať nový návrh o vypratanie. Vo vzťahu ku konaniam týkajúcim sa zaplatenia úhrad za byt je voči žalovanej vedených množstvo exekučných konaní, keďže žalovaná ani jej plnoleté deti za byt nič neuhrádzajú.

Ako je zrejmé z vyúčtovania, ktoré predložil žalobca, na službách a úhradách spojených s užívaním bytu začali už od roku XXXX vznikať nedoplatky. Tieto nedoplatky rodina uhrádzala čiastočne. Od roku XXXX však dlhy uhrádzané nie sú a neustále rastú, a to z dôvodu neplatenia úhrad spojených s užívaním bytu. Rodina žalovanej býva v byte bez právneho dôvodu, keďže žalobca s nimi neuzatvoril žiadnu

zmluvu. O tejto skutočnosti mal vedomosť bývalý nájomca, ako je žalovaná. Žalobca ani nemal záujem nájomnú zmluvu so žalovanou uzatvoriť. Argumenty žalovanej, že neplatila úhrady za užívanie bytu z dôvodu, že čakala, že s ňou bude uzatvorená nájomná zmluva, súd považuje za absolútne nedôvodné a zavádzajúce, keďže žalovaná mala vedomosť, že vo veci už bol vydaný právoplatný rozsudok o vypratanie bytu, ako to vyplýva aj zo spisu.

Ako právne irelevantné súd posúdil aj vyjadrenia žalovanej, že je nájomníčkou bytu a má sa na ňu vzťahovať § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka a taktiež § 711 Občianskeho zákonníka. V § 709 Občianskeho zákonníka je pre byty trvalo určené ako služobné byty výslovne vylúčené použitie § 703 až 708. Nebohý manžel žalovanej nebol v čase svojej smrti nájomcom bytu, a teda nájom nemohol prejsť ani na jeho manželku, prípadne na jeho deti. Dôvodom, prečo žalovaná s rodinou naďalej v byte býva, je to, že dobrovoľne nesplnila právoplatné rozhodnutie o vyprataní a žalobca tento rozsudok exekučne nevymohol.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú sa odvolávala žalovaná, bol článok 5 nájomnej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že nebude súdne zakročené, pokiaľ na to nebudú zvlášť vážne dôvody proti vojakom v zálohe a v prípade náhlej smrti nájomcu voči jeho manželke aj deťom. V súlade s § 574 ods. 2 je toto ustanovenie zmluvy potrebné považovať za neplatné pre rozpor so zákonom, nakoľko šlo o dohodu, ktorou sa žalobca ako účastník zmluvy vopred vzdal práv, ktoré mu mohli vzniknúť až v budúcnosti. Právo na vypratanie, ktoré mohol požadovať žalobca, mu totiž mohlo vzniknúť až po ukončení služobného pomeru pôvodného nájomcu. Ak by aj súd prihliadol na tento článok nájomnej zmluvy, okrem slovného spojenia, že súdne nebude zakročené, veta pokračuje: pokiaľ preto nebudú zvlášť závažné dôvody. Dlhodobé neplatenie úhrad spojených s užívaním bytu aj po tom, čo bola uzatvorená dohoda o úhrade dlhu v splátkach a uznanie dlhu, je podľa súdu tak závažným dôvodom, pre ktorý by aj v prípade, že táto časť nájomnej zmluvy by bola platná, mohlo dôjsť k súdnemu zakročeniu.

Súd nie je viazaný právnym názorom Krajského súdu, keďže po vrátení veci došlo k zmene skutkového stavu v tom zmysle, že súd zistil, že ohľadom vypratania už prebehlo právoplatné konanie a taktiež prebehlo množstvo konaní o zaplatenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej.

Napriek vyššie uvedenému súd zhodnotil návrh aj v súlade s prípadným porušením práva žalovanej na obydlie. Prioritne je potrebné uviesť, že konanie žalovanej je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže dlhodobo nejaví záujem o úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, nejaví žiadny záujem o dohodu so žalobcom a nehľadá si ani iné primerané bývanie. Postoj žalovanej je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný aj s poukazom na to, že žalobca má množstvo záujemcov na predmetný byt, ktorý práve pre svoj charakter, teda charakter služobného bytu, je prioritne určený osobám v služobnom pomere. Žalovaná namiesto snahy danú situáciu riešiť so súdom nekomunikuje a aj napriek tomu, že je zamestnaná a zamestnané sú aj jej minimálne dve plnoleté deti, nesnaží sa ani čiastočne znižovať svoj dlh u žalobcu.

Čo sa týka tvrdenia, že by mohlo byť porušené právo na obydlie, súd poukazuje na to, že základné právo osoby je na nedotknuteľnosť obydlia a toto právo žalovanej nijako porušené nebolo. Súd poukazuje na to, že síce každý má právo na to, aby sa rešpektoval jeho súkromný a rodinný život a nedotknuteľnosť obydlia, okrem prípadov, keď je to v demokratickej spoločnosti v súlade so zákonom nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Zásah do obydlia je možný len vtedy, ak v súlade so zákonom nasleduje legitímny cieľ, napríklad ochranu majetku, osôb, ochranu práv a slobôd iných a v demokratickej spoločnosti je nevyhnutný. V tejto situácii je zrejmé, že všetky podmienky, napriek tomu, že podľa súdu tu nejde o ochranu obydlia, sú splnené, keďže žalobca ako oprávnený správca nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu chráni záujem štátu, teda jeho vlastníctvo, a v súlade so zákonom sa domáhal toho, aby súd vydal legitímny rozsudok, pretože žalovaná a jej rodina dlhodobo protiprávne užívajú nehnuteľnosť, ktorú má žalobca v súlade s jeho povinnosťami poskytnúť osobe, ktorá je v služobnom pomere s Ministerstvom obrany SR. Konanie žalobcu nie je nijako svojvoľné, je v súlade so zriaďovacou listinou a zákonmi a smeruje k tomu, aby tí, ktorí to skutočne potrebujú, mali po dobu trvania služobného pomeru k dispozícii služobný byt. Žalovanej súd nemôže v žiadnom prípade poskytnúť ochranu, keďže si nemôže zamieňať právo na ochranu obydlia s právom na poskytnutie bývania. Žiadny pozitívny záväzok štátu mu neukladá povinnosť ponechať vo svojej nehnuteľnosti osobu, ktorá tam pred trinástimi rokmi možno bývala legálne, ale v súčasnosti je tam dlhodobo nelegálne a svojim doterajším konaním preukázala, že nemieni nijako platiť za bezdôvodné užívanie bytu a ani uhrádzať už doteraz vzniknuté dlhy. Takémuto konaniu by

neposkytol ochranu žiadny súd zaoberajúci sa ľudskými právami, keďže tieto neboli nijako porušené. Jediným, kto tu hrubým spôsobom porušuje nielen právne predpisy, ale aj nepísané pravidlá morálky a správania sa v demokratickej spoločnosti, je žalovaná a osoby, ktoré s ňou v predmetnom byte žijú. Konanie žalovanej je tak v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že žalovaná a jej rodina za roky, kedy bezdôvodne obývajú byt v správe žalobcu, vyprodukovali dlh vo výške takmer XX XXX Eur. Poskytnutie ochrany takejto osobe by znamenalo zlegitimizovanie bezprecedentného porušovania práva a arogantného správania nielen k žalobcovi a k súdu, ale k všetkým slušným ľuďom, ktorí platia za nehnuteľnosti, ktoré užívajú.

S poukazom na tieto skutočnosti súd návrhu vyhovel a uložil žalovanej a všetkým osobám, ktoré v byte bývajú, povinnosť vypratať a odovzdať predmetný byt žalobcovi.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal aj náhradu iných trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX Eur a cestovného na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur (cesta M. - T. a späť, t.j. 2 × XX,XX Eur).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške XXX,XX Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovanú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.