Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Monty Consulting, s.r.o., Jantárová 30, Košice, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Beluščákom, Jantárová 30, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10.11.2014 č. 1100303/1/495392/2014/14008, takto jednomyseľne

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Daňový úrad Košice rozhodnutím z 31.07.2014 č. 9801401/5/3686897/2014/Ber podľa § 68 ods.5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 90.459,33 eur za zdaňovacie obdobie november 2011. Daňový úrad Košice nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 70.000,-- eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 20.459,33 eur. V odôvodnení rozhodnutia daňový úrad konštatoval, že u žalobcu vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 05.02.2014 č. 9801401/5/466722/2014/Ber. Na základe výsledku vykonanej kontroly bol u žalobcu zistený rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu. Kontrolou uskutočnených zdaniteľných obchodov na predložených účtovných a daňových dokladov bolo zistené porušenie ustanovenia § 69 ods.1, v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) tým, že žalobca pri dodaní tovaru pre odberateľa VAKERT Kft., DELSO krt 57, Nyíregyháza, Maďarsko, IČ DPH: HU12656550 vyhotovil faktúry č. 50110036 zo dňa 11.11.2011, predmetom ktorej bolo dodanie 1 ks motorového vozidla H. A. A. XXd VIN: P. v sume 61.378,-- eur, a faktúru č. 50110037 zo dňa 11.11.2011, predmetom ktorej bola dodávka 1 ks motorového vozidla H. A. A. XXd VIN: P.XXLXXXXXX v sume 61.378,-- eur bez DPH a jej neodvedením si žalobca nesplnil svoju daňovú povinnosť. Žalobca vykázal v daňovom priznaní k DPH a súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2011 dodanie tovaru uvedeného na predmetných faktúrach ako dodanie do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. K predmetným faktúram žalobca nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ.

Správca dane za účelom overenia dodania dvoch motorových vozidiel H. spoločnosti VAKERT Kft., zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom v odpovedi na túto žiadosť zo dňa 22.01.2013 sa uvádza, že daňový subjekt VAKERT Kft. nevie poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí,

a ani nevie preukázať, či tovar prišiel do Maďarska. Úloha tohto daňového subjektu v transakcii je prostredný zákazník v trojstrannom obchode. Táto skutočnosť bola zaznamenaná na faktúre vystavenej pre CRT CAR Rent & Trade GmbH, ATU 63010538 a DPH priznaní, pričom táto spoločnosť zabezpečila prepravu tovaru. Maďarský daňový subjekt nevedel predložiť zmluvu o predaji uzatvorenú so slovenskou spoločnosťou, objednávku, ani iné súvisiace doklady. Súčasne boli Daňovému úradu Košice zaslané dostupné doklady, a to faktúry vystavené spoločnosťou VAKERT Kft., spoločnosti CRT CAR Rent & Trade GmbH, so sídlom v Rakúsku za dve vozidlá H.. Ďalej boli zaslané doklady o preprave CMR s dátumom 21.11.2011 a s uvedením miesta prevzatia tovaru: Košice, Slovakia a miesto dodania tovaru Rakúsko, G. im Z..

Konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že o dodaní motorových vozidiel do Maďarska nebola uzavretá písomná zmluva, boli iba ústne dohody a nevedel sa vyjadriť, či bola vyhotovená objednávka. So spoločnosťou VAKERT Kft. v Maďarsku sa nakontaktoval prostredníctvom p. N., ktorý je spoločníkom s.r.o. Jeszenský a syn, Inžinierske staviteľstvo SK, v ktorej je konateľom. Nevedel sa vyjadriť ani k preprave tovaru, pričom uviedol, že doklady doloží neskôr. Daňový úrad konštatoval, že na základe prijatých opatrení konateľ žalobcu nepredložil v stanovenej lehote žiadne doklady preukazujúce prepravu tovaru a dodanie tovaru do Maďarska. Na základe týchto výsledkov medzinárodnej výmeny informácie správca dane získal pochybnosti o dodaní predmetných vozidiel do Maďarska, preto zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Rakúska, v ktorej žiadal rakúsku daňovú správu o preverenie skutočného dodania motorových vozidiel H. CRT CAR Rent & Trade GmbH, Rakúsko, IČ DPH: ATU63010538. V odpovedi na toto dožiadanie rakúska daňová správa uviedla, že predmetné vozidlá boli nakúpené spoločnosťou od VAKERT Kft., a to Rakúska tieto vozidlá priviezla spoločnosť CRT CAR Rent & Trade GmbH, a následne predala do Turecka. Spoločnosť Monty Consulting, s.r.o. je pre túto spoločnosť neznáma, žiadna IC nadobudnutia neboli uskutočnené touto spoločnosťou cez CRT CAR Rent & Trade GmbH. Uvedená spoločnosť mala uzatvorenú zmluvu s VAKERT Kft. so spoločnosťou VAKERT Kft. a týkala sa dodávky vozidiel 2 H. A..

Na základe týchto skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca v kontrolovanom daňovom období si uplatnil pri dodaní tovaru pre odberateľa VAKERT Kft., Maďarsko, oslobodenie od dane v rozpore s ustanovením § 43 zákona o DPH, nakoľko tovar nebol odoslaný ani prepravený z tuzemska do členského štátu Maďarská republika. Žalobca počas kontroly nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 43 citovaného zákona, t.j. v rámci tejto dodávky došlo k odoslanie alebo preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalobca si v priebehu výkonu kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, t.j. do Maďarska dokladmi uvedenými v § 43 ods.5 zákona o DPH. Pretože neboli splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, žalobcovi pri predaji motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft. vznikla podľa § 19 zákona o DPH daňová povinnosť. Daňový úrad konštatoval, že pri kontrole bolo tiež zistené, že neboli splnené ani podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, nakoľko v zmysle § 45 ods.1 písm.a) a d) zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný ale prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a ak tovar odovzdal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet.

Daňový úrad uviedol, že žalobca si uvedený tovar nakúpil od spoločnosti TEMPUS AWT BAVARIA s.r.o., Rožňavská 34, Bratislava, čo správca dane preveril dožiadaním na Daňový úrad Bratislava, ktorý potvrdil dodanie dvoch motorových vozidiel na základe faktúr č. 2505110671, 2505110672, u ktorých boli vystavené a podpísané preberacie protokoly.

Podľa § 69 ods.1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Žalobcovi vznikla daňová povinnosť, a to podľa § 19 ods.1 zákona o DPH dňom dodania tovaru a bol povinný k fakturovanej cene uplatniť 20 %-nú daň z pridanej hodnoty, a to ku každej faktúre po 10.229,66 eur. Na základe týchto skutočností správca dane kontrolou zvýšil žalobcovi výšku daňovej povinnosti o sumu 20.459,33 eur.

Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 70.000,-- eur z došlej faktúry č. 1020110152 (interné číslo 30110037) vystavenej dňa 08.12.2011 za prijatú zálohovú platbu 29.11.2011 od dodávateľa MD- stav Capital s.r.o., Pražská 4, Košice, IČ DPH: SK 2022855703, základ dane 350.000,-- eur.

Za účelom zistenia oprávnenosti odpočítania dane z vyššie uvedenej faktúry správca dane zistil, že ide o uplatnenie odpočítania dane z prijatých platieb v súvislosti s kúpou nehnuteľností - pozemkov a stavieb bez súpisného čísla na adrese C. ulica v I. a v jeho bezprostrednej blízkosti od daňového subjektu MD-stav Capital, s.r.o., Košice, na základe kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam z 22.11.2011. Na základe tejto zmluvy mal žalobca nadobudnúť nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva LV č. XXXX, a to pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, stavba bez súpisného čísla na parcele č. XXXX - sklad. Z faktúry č. 1020110152 bolo zrejmé, že išlo o fakturovanie za prijatú zálohovú platbu 29.11.2011. Z predložených dokladov bolo zistené, že mesiaci november 2011 mali byť vyplatené dve zálohové platby, a to bezhotovostne dňa 23.11.2011 v sume 202.000,-- eur z účtu Č. Z..G.. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a v hotovosti dňa 29.11.2011 v sume 218.000,-- eur - výdavkový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 29.11.2011 s uvedením „úhrada dokladu 30110037“. Správca dane vykonal dňa 12.04.2012 miestne zisťovanie sídla spoločnosti MD-stav Capital s.r.o. uvedené v Obchodnom registri na Pražskej 4 v Košiciach, pri ktorom zistil, že spoločnosť nemá označenie na informačnej tabuli vo vchode do budovy podnikateľského centra a na uvedenej adrese nesídli. Dňa 08.10.2012 správca dane spísal s konateľom uvedenej spoločnosti Rastislavom Grodským zápisnicu o ústnom pojednávaní, s konateľom tejto spoločnosti Rastislavom Grodským, ktorý uviedol, že spoločnosť mala do konca apríla 2012 dvoch zamestnancov na trvalý pracovný pomer a päť zamestnancov na dohodu, pričom v súčasnosti nevykonáva spoločnosť žiadnu činnosť a nemá ani uzatvorenú zmluvu na prenájom priestorov na C. Potvrdil prijatie platieb od žalobcu, pričom uviedol, že v mesiaci november išlo o prvú splátku za predaj pozemku a stavieb budov. Ďalšie faktúry boli vystavené, ale neboli uhradené. So žalobcom sa ústne dohodol na splátkach do konca roka, že mu zaplatí aspoň 150 - 200 tisíc eur. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti spoločnosť kúpila od V.. Ľ. R. F. I. na základe kúpno-predajnej zmluvy z 26.10.2011 a faktúry č. F110021 z toho istého dňa za sumu 39.600,-- eur. Konateľ spoločnosti konštatoval, že žalobca súhlasil s dohodnutou cenou, pretože mal záujem kúpiť tento pozemok pre účel colného skladu, ktorý tam chcel zriadiť. Konateľ žalobcu správcovi dane na ústnom pojednávaní dňa 27.02.2013 potvrdil úmysel so zaobstaraním predmetnej nehnuteľnosti na vybudovanie logistického centra, pričom cena bola dohodnutá s pánom Grodským na základe predloženého súdno-znaleckého posudku, ktorý zabezpečil predávajúci.

Správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu využili aj zistenia a poznatky z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2011 uvedené v protokole z kontroly č.j. 9801402/5/1040300/2013 zo dňa 19.03.2013. Správca dane v priebehu kontroly zistil aj úhrady, ktoré vykazuje žalobca výdavkovými pokladničnými dokladmi bez uvedenia čísla z 23.05.2012 vo výške 35.000,-- eur, 25.06.2012 vo výške 35.000,-- eur, 28.08.2012 vo výške 30.000,-- eur, 11.09.2012 vo výške 30.000,-- eur, 16.10.2012 vo výške 20.000,-- eur po čiastkových úhradách v celkovej výške 150.000,-- eur. Doteraz žalobca uhradil 570.000,-- eur. Ďalšie faktúry vystavené v mesiaci decembri 2011 a v roku 2012 doteraz neboli uhradené, pričom celková hodnota predávaných nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy je 2,260.494,-- eur s DPH. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že žalobca doteraz uhradil iba časť hodnoty kúpených nehnuteľností v sume 570.000,-- eur a podstatnú časť hodnoty nehnuteľností v sume 1,690.494,-- eur doteraz nezaplatil. Žalobca správcovi dane ani nepreukázal finančné zdroja, z ktorých by kúpnu cenu nehnuteľností chcel zaplatiť. V skutočnosti daňový subjekt MD-stav Capital s.r.o. úhradou od žalobcu vo výške 570.000,-- eur nadobudol viac ako 14-násobok sumy, za ktorú predmetné nehnuteľnosti kúpil od V.. Ľ. R.. Aj tieto skutočnosti podľa správcu dane svedčia o tom, že ide o uzavretie účelovej a pre žalobcu výrazne nevýhodnej zmluvy.

Správca dane vykonal v rámci kontroly dňa 14.02.2013 miestne zisťovanie v mieste, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy z 22.11.2011 uzavretej medzi MD-stav Capital s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zapísaných na LV XXXX katastrálne územie I.. Bolo zistené, že ide o objekt priemyselného charakteru s troma nadzemnými podlažiami a pozemky nachádzajúci sa pod objektom a v jeho blízkosti. Objekt bol v značne schátralom stave, bez okien, okenné otvory sú zalepené plechom. Objekt má rovnú strechu, budova má dvoje vchodové kovové dvere zamknuté na kľúč, resp. na reťazi visiacim zámkom, na celej ploche všetkých podlaží budovy sa nachádzajú betónové podporné stĺpy. Vnútro budovy je skoro celkom prázdne, v niektorých častiach sa nachádzajú časti dreveného materiálu stavebného charakteru (dvere, časti kuchynského nábytku). Na všetkých podlažiach sa v čase ohliadky nachádzala voda, resp. voda z topiaceho sa snehu. Zo stropov budovy kvapkala, resp. tiekla voda. Pozemky sú zarastené burinou.

Pri miestnom zisťovaní konateľ žalobcu predložil správcovi dane zmluvu o budúcej spolupráci a budúcej zmluve za účelom vybudovania logistického centra uzatvorené medzi žalobcom a PEGAS-K, Užhorod, Ukrajina z mesiaca marec 2011. Správca dane k tejto zmluve namietal, že nie je určená konkrétna doba, v ktorej sa má uzavrieť budúca zmluva. Naopak, je v nej určená lehota, v ktorej sa v prípade neúspešnosti jedného z účastníkov zmluvy pri kúpe nehnuteľnosti do vlastníctva ukončí spolupráca zmluvných strán dohodou. Predmetná zmluva je v rozpore aj s ustanovením § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho zmluva nespĺňa náležitosti podľa Obchodného zákonníka, a považuje sa za neuzavretú. Správca dane konštatoval, že žalobca od mája 2012 podáva nulové daňové priznania k DPH, prípadne daňové priznania s nízkou daňovou povinnosťou.

Správca dane pri posúdení práva na odpočítanie DPH vychádzal z ustanovenia § 49 ods.1 zákona o DPH a pri posúdení práva na odpočítanie dane skúmal skutočný obsah právneho úkonu vychádzajúc z platného ustanovenia § 2 ods.6 Daňového poriadku. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ prijme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok, tovarov a služieb, ktoré podliehajú dani na výstupe, prípadne ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane. Základným princípom DPH je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH (§ 49 ods.2 zákona o DPH). Odpočítanie dane znamená odpočítane dane v plnom rozsahu, alebo v pomernej výške (§ 49 ods.5 zákona o DPH od celkového súčtu dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Žalobca počas výkonu kontroly nepredložil žiadne dôkazy o použití nakúpeného majetku na účely svojho podnikania, ani na iný účel, ako na podnikanie v zmysle § 49 ods.5 zákona o DPH.

Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel, ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Svojho rozhodnutie však žalobca pri kontrole správcovi neuviedol.

Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca má sídlo na ulici Učňovská 6, Košice - Šaca, ktoré bolo len virtuálne, žalobca tam nemal označenie. Počas kontroly došlo k zmene sídla na Jantárovú 30, Košice. Žalobca nemal žiadnych, a ani nemá žiadnych zamestnancov, účtovníctvo bolo vedené spoločnosťou FINAL ACCOUNTS, s.r.o., Košice, ktorá takisto viedlo účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti MD-stav Capital s.r.o. Na základe uvedených zistení správca dane považuje správanie obidvoch spoločností za účelové - získanie výhody na dane z pridanej hodnoty v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou, ktorá nehnuteľnosti mala dodať, a následného krátenia daňovej povinnosti na DPH. Pochybnosti správcu dane neboli zo strany žalobcu počas výkonu kontroly odstránené a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tieto pochybnosti odstránil.

Daňový úrad konštatoval, že žalobca v priebehu kontroly nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy podporujúce jeho ústne tvrdenie, ktoré by jednoznačne a bez pochybností preukázali vecnú stránku a skutočný obsah právneho úkonu.

Pri posúdení práva na odpočítanie dane správca dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis) zohľadňujúc taktiež závery z rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. Režim odpočítania dane podľa Šiestej Smernice mal z cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy o sebe v zásade podliehajú DPH. Právo na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie. Už ustanovenie § 49 ods.2 zákona o DPH potvrdzuje, že nárok na odpočítanie je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami. Pre vznik nároku na odpočítanie dane je potrebné, že všetky prijaté tovary a služby musia mať priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľná plnenia. Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich obstarávaním, sú súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií.

Správca dane pri kontrole zistil, že platiteľom dane je uplatnené odpočítanie dane z prijatých platieb za nákup nehnuteľností, ktoré nemali väzbu na zdaniteľné plnenia platiteľa, a ani daň z dodania nehnuteľností nebola dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu, je v rozpore s cieľom a režimom DPH, a takéto odpočítanie by viedlo len k získaniu daňovej výhody, čo je v rozpore s vnútroštátnym predpisom, ako i so smernicou Rady 2006/112/ES. Žalobca za nakúpené nehnuteľnosti nezaplatil celkovú sumu uvedenú v zmluve, nakúpené nehnuteľnosti nevyužíva, a ani ich ďalej nepredal, ani neprenajal iným nájomcom. Taktiež pri kontrole bolo zistené, že dodávateľ MD-stav Capital s.r.o. v priebehu vykonávania daňových kontrol bol nekontaktný, nepodával daňové priznania, k daňovej kontrole nepredložil žiadne doklady, účtovníctvo viedlo tá istá osoba ako u žalobcu, a nakoniec táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou, ktorá je nekontaktná. Spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. síce daň z prijatej platby odviedla v záznamoch DPH, ale nikdy ju neodviedla do štátneho rozpočtu.

Správca dane na základe zistení v priebehu kontroly preukázal, že prijaté plnenia - nákup nehnuteľností a s tým súvisiace prijaté platby boli deklarované platiteľom dane s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane bez iného hospodárskeho cieľa. Právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe bráni skutočnosť, že plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.

Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril tak, že v súvislosti s dodaním dvoch motorových vozidiel pre odberateľa VAKERT Kft.. Maďarsko uviedol, že na základe dohody boli motorové vozidlá fakturované odberateľovi s tým, že prepravu si mal z Y. zabezpečiť odberateľ firma VAKERT Kft. sám na vlastné náklady. Žalobca ako platiteľ DPH konal v dobrej viere, že v tomto konkrétnom obchodnom prípade ide o klasický obchod do iného členského štátu EÚ spojeného s intrakomunitárnym dodaním tovaru a nebola mu známa žiadna skutočnosť, že by sa intrakomunitárne dodanie do iného členského štátu EÚ neuskutočnilo, resp. že by malo ísť o trojstranný obchod. Poukázal na to, že kupujúci poskytol písomné vyhlásenie žalobcovi, že predmetné motorové vozidlá boli prepravené do iného členského štátu, pričom prepravu mal zabezpečiť odberateľ na vlastné náklady. Uviedol, že spoločnosť VAKERT Kft. nemohla tento obchod deklarovať ako trojstranný obchod, nakoľko nebola splnená podmienka pre trojstranný obchod. K tejto námietke správca dane uviedol, že je pre neho nepochopiteľné, že maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, a ani nevedel preukázať, či tovar prišiel do Maďarska, nakoľko sa v ďalších zisteniach správcu dane uvádza, že úloha maďarského daňového subjektu transakcií je prostredný zákazník (prvý odberateľ) v trojstrannom obchode. Táto skutočnosť mala byť zaznamenaná aj na faktúre vystavenej pre CRT CAR Rent & Trade GmbH, Rakúsko (druhý odberateľ) v prípade trojstranného obchodu. Preprava mala byť zabezpečená odberateľom - spoločnosťou CRT CAR Rent & Trade GmbH. K tomu správca dane uviedol, že ak daňový subjekt deklaroval trojstranný obchod, tak potom musel splniť podmienku, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, pretože by musel splniť podmienku nadobudnutia tovaru ako vlastník od žalobcu, ale pri preverovaní maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, ani nevedel preukázať, či tovar prišiel do Maďarska.

Pokiaľ žalobca uviedol, že maďarský daňový subjekt odkúpil predmetné motorové vozidlá od žalobcu a uhradil kúpnu cenu za tovar bezhotovostne prevodom na účet dňa 23.11.2011 spolu 122.756,-- eur, pričom uviedol, že ide o úhradu faktúr č. 50110037 a 50110036, správca dane uviedol, že intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu sa uskutočnilo v zmysle zákona, nakoľko právo nakladať ako vlastník nebolo prevedené žalobcom na rakúskeho odberateľa, a preto intrakomunitárna preprava tovaru do iného členského štátu musí byť priradená k obchodu zrealizovaného žalobcom.

K zisteniam ohľadne kúpy nehnuteľností žalobca uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol za účelom podnikania a správcovi dane oznámil podnikateľský zámer, ktorý stál za kúpou nehnuteľností, ako aj plán ich budúceho využitia. Konštatoval, že nemôže niesť zodpovednosť za správanie spoločnosti MD- stav Capital s.r.o. a nemôže mu byť konanie tejto spoločnosti dané na ťarchu. Zdôraznil, že žalobca uviedol hospodársky dôvod pre nákup predmetných nehnuteľností, a tým bol podnikateľský zámer vybudovať logistické centrum - colný sklad. To, že doteraz nedošlo k realizácii tohto zámeru, podľa žalobcu nepreukazuje, že nie je, resp. v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol daný. Závery správcu dane o skutočnom obsahu právneho úkonu nie sú preukázané a sú založené podľa žalobcu len na interpretácii

skutkového stavu správcom dane bez dôkazov pre správcom vyvodené závery. Správca dane sa v priebehu kontroly vôbec nezaujímal o to, prečo daný podnikateľský zámer nebol doteraz zrealizovaný. Zo skutočnosti, že colný sklad doteraz nebol vytvorený, jednoducho vyvodil skutočnosť, že zámer vytvoriť colný sklad tu nikdy neexistoval a jediným cieľom predmetnej transakcie bolo neoprávnené získanie daňovej výhody bez toho, aby správca dane predložil jednoznačné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Hoci správca dane konštatoval, že uvedené skutočnosti preukázal sám, presúval dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností na žalobcu a vyčítal mu, že neuniesol dôkazné bremeno.

Správca dane k týmto námietkam uviedol, že správca dane na základe zistení v priebehu kontroly preukázal, že prijaté plnenie - nákup nehnuteľností a s tým súvisiacich prijatých platieb, boli deklarované platiteľom dane s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane bez iného hospodárskeho cieľa. Právo platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe bráni skutočnosť, že plnenia predstavujú základ tohto plnenia, predstavujú zneužitie.

Žalobca ďalej konštatoval, že správca dane v rámci daňovej kontroly neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej neexistencie „iného hospodárskeho cieľa“. Uviedol, že podnikateľské rozhodnutia sú vo výlučnej kompetencii daňového subjektu, a iba ten je oprávnený sledovať ním vybraný podnikateľský zámer a primerane konať.

Správca dane poukázal na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý uviedol, že nevie predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení k protokolu, a ohľadom úhrady ceny za predmetnú nehnuteľnosť, uviedol, že do dnešného dňa bolo uhradených asi 70 % z celkovej ceny. Konštatoval, že on už nemá žiadne finančné prostriedky a investor nie je ochotný investovať.

Vzhľadom na uvedené daňový úrad na záver konštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení neodstránil pochybnosti správcu dane o uskutočnení dodania motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft., Maďarsko s oslobodením od dane v súlade s ustanovením § 43 zákona o DPH, nakoľko nepreukázal ani vo svojom vyjadrení zisteniam uvedeným v protokole, že tovar bol odoslaný a prepravený z tuzemska do Maďarska osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte Maďarská republika. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH, a tým nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane pri predmetnej dodávke. Nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru, predložil len fotokópie vyhlásení odberateľa, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, konkrétne do akého členského štátu uvedené nebolo, zmluvu o predaji, objednávku, ani iné súvisiace doklady. Naopak, vo svojom vyjadrení potvrdil, že svojho obchodného partnera nepozná a konal len v dobrej viere, že v tomto konkrétnom obchodnom prípade ide o klasický obchod do iného členského štátu EU a nebol informovaný o skutočnosti, že bude súčasťou trojstranného obchodu.

Daňový úrad poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. , v ktorom súd poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásahu poctivého obchodného styku, ale aj na skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí.

Žalobca taktiež nepredložil žiaden dôkaz o použití nakúpeného majetku na účely podnikania, ani na iný účel ako na podnikanie, uviedol len, že nehnuteľnosť bola zakúpená za účelom vybudovania logistického centra - colného skladu na základe predbežnej dohody s ukrajinským partnerom. Žalobca podľa kúpnej zmluvy nakúpil nehnuteľnosti v mesiaci december 2011, doteraz nezaplatil celú kúpnu cenu nehnuteľností, nemá zabezpečené finančné zdroje na jej zaplatenie, ako ani finančné zdroje na financovanie rozsiahlej rekonštrukcie, ktorú si zakúpený objekt vyžaduje, ak sa má používať na podnikanie. Správanie žalobcu, ako aj správanie sa dodávateľskej spoločnosti MD-stav Capital s.r.o., považuje správca dane za účelové s úmyslom získania výhody na DPH v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z faktúr vystavených touto dodávateľskou spoločnosti. Všetky zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, preberajúcej túto smernicu, viedli len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovanými týmito ustanoveniami.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom ohľadom deklarovaného dodania tovaru (motorové vozidlá) oslobodeného od dane do iného členského štátu - Maďarska, uviedol, že v zdaňovacom období november 2011 dodal dve motorové vozidlá H. A. A. X, Xd v cene po 61.378 eur v cene bez DPH pre odberateľa VAKERT Kft., Delso krt 57, Nyíregyhaza, Maďarsko a vystavil ako platiteľ DPH pre tohto odberateľa faktúry č. 50110036 a č. 50110037 s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 11.11.2011. Na základe dohody boli predmetné motorové vozidlá fakturované odberateľovi s tým, že prepravu si mal z Y. uskutočniť odberateľ sám na vlastné náklady. Namietal, že ako platiteľ DPH konal v dobrej viere, že v tomto konkrétnom obchodnom prípade ide o klasický obchod do iného členského štátu EÚ spojeného s intrakomunitárnym dodaním tovaru a nebola mu známa žiadna skutočnosť, že by sa intrakomunitárne dodanie do Maďarska neuskutočnilo, resp. že by malo ísť o trojstranný obchod. Uviedol, že spoločnosť VAKERT Kft. uhradila kúpnu cenu za tovar bezhotovostne prevodom na účet dňa 23.11.2011, identifikoval túto platbu ako úhradu faktúr č. 50110037 a 36 a poskytla žalobcovi čestné prehlásenie, že predmetné motorové vozidlá boli prepravené do iného členského štátu. Poukázal na to, že spoločnosť VAKERT Kft. nemohla tento obchod deklarovať ako trojstranný obchod, lebo nebola splnená podmienka pre trojstranný obchod. O trojstranný obchod nepôjde, ak prepravu vykoná druhý odberateľ, teda nebude splnená jedna z podmienok trojstranného obchodu podľa § 45 ods.1 písm.d) zákona o DPH. Žalobca poukázal na rozsudku ES EÚ vo veci C-409/04 Teleos, v ktorom súdny dvor judikoval, že uplatnenie oslobodenia od dane v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru nemôže byť daňovníkovi odopreté, ak tento konal v dobrej viere pri poskytnutí evidencie preukazujúce oslobodenie od dane, ak daňový subjekt nebol súčasťou daňového podvodu. V zmysle uvedeného mala byť intrakomunitárna preprava predmetného tovaru riadená k prvej dodávke, nakoľko právo nakladať ako vlastník nebolo prevedené na konečnému odberateľa v členskom štáte odoslania. Žalobca k výsledkom medzinárodnej výmeny informácií uviedol, že je nepochopiteľné, že maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, a ani nevie preukázať, či tovar prišiel do Maďarska, nakoľko sa ďalej v zisteniach správcu dane uvádza, že úlohu maďarského daňového subjektu v transakcii je prostredný zákazník (prvý odberateľ v trojstrannom obchode). Táto skutočnosť mala byť zaznamenaná aj na faktúre vystavenej pre už uvedenú rakúsku obchodnú spoločnosť, ktorá si mala zabezpečiť aj prepravu tovaru. Žalobca poukázal na to, že ak maďarský daňový subjekt deklaroval trojstranný obchod, potom musel splniť podmienku, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, pretože by musel splniť podmienku nadobudnutia tovaru ako vlastník od kontrolovaného daňového subjektu. Pri preverovaní maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, ani nevedel preukázať, či tovar prišiel do Maďarska. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol význam a podstatu trojstranného obchodu, miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode, a príklad, v zmysle ktorého uviedol, že v prípade ak by malo ísť o obchod, tak ako to mal deklarovať prvý odberateľ (spoločnosť VAKERT Kft.), tak potom v tomto prípade by sa faktúra musela vystaviť so slovenskou DPH a prvý odberateľ by sa musel registrovať na účely DPH na Slovensku, k čomu zo strany prvého odberateľa nedošlo. K záveru, že nepreukázal dodanie tovaru do Maďarska, dokladmi uvedenými v ustanovení § 43 ods.5 zákona o DPH, žalobca uviedol, že toto preukázal tým, že maďarský daňový subjekt odkúpil predmetné motorové vozidlá, za ktoré zaplatil kúpnu cenu bezhotovostným prevodom na účet dňa 23.11.2011. Intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu sa uskutočnilo v zmysle zákona, nakoľko právo nakladať ako vlastník nebolo prevedené daňovým subjektom na rakúskeho odberateľa, a preto intrakomunitárna preprava tovaru do iného členského štátu musí byť priradená k obchodu zrealizovaného žalobcom. Ďalej poukázal na to, že konal v dobrej viere, že tovar bude vyvezený do Maďarska a spoľahol sa na vyhlásenie spoločnosti VAKERT Kft. ako kupujúceho, že dopravu zabezpečí sám na vlastné náklady, a tým žalobca namietal, že nemal možnosť skontrolovať, či vozidlá boli alebo neboli vyvezené do Maďarska.

Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí k tejto odvolacej námietke uviedol, že za určitých zákonom stanovených podmienok môže byť dodanie tovaru do iného členského štátu a nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane. Od dane je podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, alebo nadobúdateľom tovaru alebo na jej účet, ak nadobúdateľ tovarov je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že správca dane daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane predloženými faktúrami. Pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od DPH nevychádza len z predložených faktúr, ale k tomu vykonal dokazovanie na zistenie,

či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad (subjekt - dodávateľ, odberateľ, objekt - predmet zdaniteľného obchodu). Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa predložených faktúr a obchodných vzťahov medzi žalobcom a maďarským daňovým subjektom VAKERT Kft. formou medzinárodnej výmeny daňových informácií v súlade s § 24 Daňového poriadku.

Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že žalobca predložil správcovi dane k výkonu daňovej kontroly len faktúry vystavené odberateľovi VAKERT Kft. Maďarsko, ktorými preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane, ale z preverovania správcu dane, ktorý vychádzal jednak z predložených dokladov a z odpovedí z medzinárodných výmien daňových informácií vyplynulo, že dodanie nadobúdateľom - maďarskou obchodnou spoločnosťou nebolo potvrdené. Tvrdenie žalobcu bolo v priamo rozpore so zistením maďarskej daňovej správy, pretože spoločnosť VAKERT Kft. nevykonala prepravu do Maďarska, ale prepravu mala vykonať spoločnosť CRT CAR Rent & Trade GmbH, Rakúsko z Y. do G. V. Z.. Žalovaný konštatoval, že žalobca bol v zmysle § 43 ods.5 zákona o DPH povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu Maďarska kópiou faktúry a ďalších dokladov podľa spôsobu prepravy (ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným prehlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Sporné faktúry, ktorými žalobca uplatňoval oslobodenie dodávky tovaru od dane, neobsahujú odkaz na ustanovenie § 43 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu - Maďarska, tak ako je to deklarované na sporných faktúrach, a predložil len fotokópiu vyhlásenia odberateľa, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, ale neuviedol, že bol tovar dovezený do Maďarska, tak ako to deklaroval žalobca na sporných faktúrach. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobcu, že prepravu zabezpečil odberateľ VAKERT Kft. na vlastné náklady na vlastné náklady, pretože rakúska daňová správa zistila, že prepravu mala vykonať rakúska spoločnosť CRT CAR Rent & Trade GmbH, a to z Y.. Žalobca nevedel uviesť ohľadom ním fakturovaného dodania tovaru do Maďarska žiadne konkrétne a preveriteľné okolnosti a skutočnosti. Správca dane spochybnil pravdivosť a vierohodnosť predložených faktúr, ktorými žalobca preukazoval splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, pričom žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by toto spochybnenie správcu dane vyvrátil, ani nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by pravdivosť jeho tvrdení preukázali. Nedostatok preukázateľnosti dodania tovaru do iného členského štátu osobe uvedenej na faktúre nemôže byť odstránený tvrdením žalobcu o tom, že deklarované obchodné aktivity boli uskutočnené bez jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov uvedených v citovanom ustanovení zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako je to deklarované preverovanými faktúrami, a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané reálne nadobudnutie tovaru odberateľom, ktorému bol tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH.

K rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos, na ktorý žalobca poukázal v odvolaní, žalovaný uviedol, že v tomto rozsudku je uvedené, že pre oslobodenie intrakomunitárneho dodania od dane je nevyhnutné, aby nadobúdateľ bol vlastníkom. Ďalej dodávateľ (v preskúmavanom prípade žalobca) musí dokázať prepravu, ďalej to, že predmet dodania bol prepravený do iného členského štátu, tak ako to sám deklaroval, čo v preskúmavanom prípade žalobca nepreukázal. V uvedenom rozsudku je uvedené, že keď sú splnené uvedené predpoklady, môže byť plnenie oslobodené od dane. Boj proti daňovým podvodom odôvodňuje (ospravedlňuje) v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade žalobca nesplnil predpoklady uvedené v rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos, na ktorý sám poukázal v odvolaní, čo podľa neho preukazuje správnosť záveru správcu dane o nesplnení podmienok na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods.1 zákona o DPH.

Námietkam žalobcu ohľadom trojstranného obchodu, žalovaný uviedol, že žalobca a správca dane sa zhodujú v tom, že v danom prípade nemohlo ísť o trojstranný obchod v zmysle zákona o DPH. Jediný, kto uviedol, že išlo o trojstranný obchod, bola maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom preverovaní odberateľsko-dodávateľského vzťahu žalobcu so spoločnosťou VAKERT Kft., čo sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo.

Žalobca ohľadom odpočítania dane v sume 70.000,-- eur z faktúry č. 1020110152 zo dňa 08.12.2011 vystavenej dodávateľom MD-stav Capital s.r.o., namietal, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX a stavbu bez súpisného čísla na parc.č. XXXX)

nadobudol, čo správcom dane nebolo spochybnené. Namietal, že počas kontroly predložil dôkazy o použití majetku na podnikateľské účely. Žalobca oznámil správcovi dane, že nehnuteľnosť bola zakúpená za účelom vybudovania logistického centra - colného skladu na základe predbežnej dohody s ukrajinským partnerom, a teda že nehnuteľnosti boli kúpené za účelom využitia na podnikanie. Poukázal na to, že v ustanovení § 49 ods.2 zákona o DPH nie je žiaden časový horizont, v ktorom musia byť tovary a služby použité na dodávku tovarov a služieb. Rozhodujúci je účel, za ktorým boli tovary a služby nadobudnuté, a to že budú v budúcnosti použité na dodávky tovarov a služieb. V žalobe ďalej konštatoval, že skutočnosť, že kúpna zmluva, ktorú predložil, má rovnaký obsah ako kúpna zmluva, ktorou nadobudol nehnuteľnosti predchádzajúci vlastník, až na článok C na predmetu zmluvy, je podľa neho skôr samozrejmosťou, ako niečím výnimočným. V zmluve sa zmenili iba tie ustanovenia, o ktorých existovala odlišná dohoda, a na zmenu ostatných nebol dôvod. V rámci daňovej kontroly bol predložený aj znalecký posudok na predmetné nehnuteľnosti, na základe ktorého bola určená kúpna cena. Poukázal na to, že znalec je povinný podať pravdivý znalecký posudok, pretože v opačnom prípade by sa mohol dopustiť trestného činu. Žalobca ďalej uviedol, že nemal možnosť ovplyvniť konanie spoločnosti MD- stav Capital s.r.o., ani spoluprácu pri daňovej kontrole, a nemôže za jej konanie zodpovedať. Tvrdil, že doteraz nedošlo k realizácii podnikateľského zámeru nepreukazuje, že nie je, alebo nebol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy daný. Tvrdil, že závery správcu dane o skutočnom obsahu právneho úkonu nie sú preukázané a sú založené len na interpretácii skutkového stavu správcom dane bez dôkazov pre správcom vyvodené závery. Správca dane sa podľa žalobcu v priebehu kontroly vôbec nezaujímal o to, prečo daný podnikateľský zámer nebol doteraz realizovaný. Zo skutočnosti, že colný sklad nebol doteraz vytvorený, vyvodil záver, že zámer vytvoriť colný sklad nikdy neexistoval a jeho jediným cieľom predmetnej transakcie bolo neoprávnené získanie daňovej výhody bez toho, aby správca dane predložil jednoznačné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca je toho názoru, že uniesol dôkazné bremeno v zákonnom rozsahu, pretože bolo jednoznačne preukázané, že tovar - nehnuteľnosť bola dodaná, a teda že na žalobcu prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Ide o nehnuteľnosti priemyselného charakteru, ktoré sú vhodné na komerčné využitie v súlade s podnikateľským zámerom deklarovaného žalobcom. Správca dane konštatoval, že boli naplnené formálne náležitosti pre odpočítanie dane. Podľa žalobcu nie je možné, aby nad rámec svojich zákonných povinností bol povinný vyvracať závery správcu dane nepodložené konkrétnymi dôkazmi. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že v rozhodnutí daňového úradu nie je uvedené, z ktorých skutočností konkrétne správca dane vyvodzuje svoje závery. Správca dane v rozhodnutí uvádza, že na základe zistení v priebehu kontroly preukázal, že nákup nehnuteľností, a s tým súvisiacich prijatých platieb, boli deklarované platiteľom dane s cieľom získania daňovej výhody, odpočítania - odpočítania dane bez iného hospodárskeho cieľa. Žalobca v žalobe opäť poukázal na skutočnosť, že ide o konanie spoločnosti MD-stav Capital s.r.o., na ktoré nemá žalobca dosah. Táto spoločnosť bola povinná odviesť daň, a nie žalobca, a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu. Podľa žalobcu správca dane neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej neexistencie „iného hospodárskeho cieľa“, a nijakým zistením nevyvrátil žalobcom uvedený hospodársky účel kúpy nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že hodnotenie správcu dane týkajúce sa zmluvy o budúcej spolupráci a budúcej zmluve za účelom vybudovania logistického centra, je podľa jeho názoru jednostranné. Správca dane hodnotil zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka vzťahujúcich sa na zmluvu o budúcej zmluve, ale neprihliada na skutočnosť, že v danom prípade ide o zmluvu o budúcej spolupráci. Zmluva o budúcej spolupráci je tzv. nepomenovanou zmluvou, a preto neexistujú žiadne osobitné zákonné predpoklady na jej obsahové náležitosti okrem všeobecných požiadaviek na právne úkony. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že hoci by uvedená zmluva nespĺňala všetky zákonné predpoklady na zmluvu o budúcej zmluve, táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje jej neplatnosť. Zmluva je platná a zaväzuje strany podľa svojho obsahu. Žalobca ďalej uviedol, že za predmetnú nehnuteľnosť zaplatil, aj keď nie plnú kúpnu cenu, ale jej podstatnú časť, čo správcom dane nebolo spochybnené. Správca dane žalobcu nikdy nevyzval, aby preukázal zdroje na zaplatenie kúpnej ceny a na rekonštrukciu objektu, a jeho konštatovanie, že tieto zdroje žalobca nemá zabezpečené, nemá oporu v skutkových zisteniach v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Podľa žalobcu rozhodujúci je úmysel daňového subjektu - hospodársky dôvod pre nákup predmetných nehnuteľností, čo v danom prípade žalobca preukázal.

Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že rozdeľuje dôkaznú povinnosť medzi správcu dane a daňový subjekt, poukazujúc na ustanovenie § 24 ods.1, 2 a 5 Daňového poriadku. Konštatoval, že všeobecne sa uznáva, že dokazovanie prechádza troma fázami, v rámci ktorých dochádza k obstaraniu dôkazu, vykonaniu dôkazu a zhodnoteniu dôkazu. Dôkazný subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne

sa tieto obe povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). V rámci dokazovania správca dane dokazovanie vedie, zabezpečuje jeho výkon, a za tým účelom i sám zabezpečuje dôkazy príkladmo uvedené v § 24 Daňového poriadku. Správca dane rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktoré dôkazy a v akom rámci a rozsahu vykoná, vykonané dôkazy hodnotí každý samostatne a všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom pravdivosť a preukázna hodnota. Správca dane je povinný prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uvedie daňový subjekt.

Dôkazná povinnosť je pre žalobcu nielen povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré mohlo využiť nielen počas daňovej kontroly, tým, že mohol predkladať správcovi dane všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca mal dostatok času počas daňovej kontroly, ktorá trvala skoro dva roky, predkladať a navrhovať dôkazy preukazujúce správnosť a pravdivosť údajov uvedených na sporných faktúrach, ako aj v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2011. Ďalej mohol žalobca vo vyrubovacom konaní predložiť pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, čo žalobca nevyužil.

Podľa žalovaného podmienky na odpočítanie dane neboli splnené. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. zákona o DPH sú hmotno-právnej povahy, a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pretože zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, a to subjekt - dodávateľ, odberateľ, objekt - predmet zdaniteľného obchodu. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH, pričom jednému vzniká daňová povinnosť, a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.

Žalovaný preskúmavaním faktúry č. 1020110152 zo dňa 08.12.2011 s textom „fakturujeme Vám za prijatú zálohovú platbu 29.11.2011 vo výške 420.000,-- eur (základ dane 350.000,-- eur, DPH 70.000,-- eur)“, ktorou žalobca preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane, sa zistilo, že zálohová platba nie je identifikovaná, nie je zrejmé, že ide o zálohovú platbu v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - pozemky a stav v I. na základe kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 22.11.2011. Je nesporné, že ide o preddavok. V prípade preddavku vznik daňovej povinnosti nie je viazaný na reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pretože nastupuje osobitný právny režim vyplývajúci z ustanovenia § 19 ods.4 zákona o DPH, podľa ktorého ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Týmto ustanovením bol do slovenského právneho poriadku transponovaný článok 10 ods.2, prvý pododsek Šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS, a k tomuto článku smernice sa vzťahuje rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd. s tým, že v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovar a služby presne určené. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť, prípadne kúpna zmluva o prevode tejto nehnuteľnosti nie je vo faktúre uvedená ani vo všeobecnosti, ani na ňu faktúra neodkazuje, žalovaný konštatoval, že táto preddavková platba nespĺňa požiadavky uvedeného rozsudku Súdneho dvora, pretože predmet zdaniteľného obchodu - nehnuteľnosť, prípadne kúpna zmluva nebola presne určená. Keďže išlo o preddavok, v danom prípade materiálna existencia plnenia nebola pre odpočítanie dane podstatná, a námietky, ktoré uviedol žalobca v podanom odvolaní, sú nepodstatne opodstatnené vo vzťahu k oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v tomto prípade. Správca dane podľa žalovaného dospel k správnemu záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, čím porušil ustanovenia zákona o DPH.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a ustanovením § 24 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral, dospel k záveru o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, a nesplnení podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Z uvedených dôvodov žalovaný napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a) - e) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe uviedol tie isté žalobné námietky ako v podanom odvolaní, pričom ešte namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol iné dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane ako správca dane, a s rozhodnutiami správcu dane, ktoré žalobca namietal v odvolaní, sa žalovaný konkrétne nevysporiadal, s tým, že žalovaný považoval dôvody, ktorý správca dane uviedol vo svojom rozhodnutí, za nepodstatné pre priznanie, resp. nepriznanie práva na odpočítanie dane, a následne aj námietky žalobcu k týmto dôvodom uvedené v odvolaní, za neopodstatnené. Žalobca uviedol, že žalovaný na rozdiel od správcu dane nepovažuje materiálnu existenciu plnenia a dôkaz o použití majetku na podnikateľské účely, za podstatné pre priznanie, resp. nepriznanie práva na odpočítanie dane. V dôvodoch pre nepriznanie práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že v predmetnej faktúre nie je presne určený predmet zdaniteľného obchodu, prípadne kúpna zmluva. Žalobca v žalobe poukázal na to, že zákon neuvádza konkrétne náležitosti vymedzenia predmetu plnenia vo faktúre. Predmetná faktúra z 08.12.2011 podľa žalobcu dostatočne určitým spôsobom vymedzuje predmet plnenia, na ktorý sa vzťahuje a predmet plnenia uvedený vo faktúre je možné jednoznačne identifikovať a priradiť ku konkrétnemu účtovnému prípadu. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr za nákup nehnuteľností.

Žalobca v žalobe uviedol, že výrok rozhodnutia správcu dane je v rozpore so zákonom, a to § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku. Správca dane pochybil tým, že vyrubil rozdiel dane v sume 90.599,33 eur. V zmysle uvedených ustanovení mal správca dane ak chcel rozhodnutím neuznať uplatnené oslobodenie od dane a uplatnené právo na odpočítanie dane, tak mal v rozhodnutí vyrubiť rozdiel dane v časti, v ktorej daň vyrubil (neuznal uplatnené oslobodenie od dane), a určiť rozdiel dane v časti, v ktorej nepriznal právo na odpočítanie dane (nadmerný odpočet). Z vyššie uvedených dôvodov nie je výrok správcu dane dostatočne určitý a nespĺňa požiadavky uvedené v už spomínanom ustanovení § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že žalobca uviedol v žalobe tie isté námietky ako v odvolaní voči rozhodnutiu daňového úradu, s ktorými sa žalovaný riadne a správne vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že žalovaný v rozhodnutí uviedol iné dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, ako správca dane, a nevysporiadal sa s odvolacími námietkami, žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie správcu dane napadnuté odvolaním v rozsahu uvedenom v ustanovení § 74 ods.2 Daňového poriadku. Žalovaný zistil, že podmienky na odpočítanie dane okrem iného neboli splnené a vydal rozhodnutie v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku, ako aj § 63 ods.5 Daňového poriadku, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal s návrhmi a námietkami uvedenými v odvolaní, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

K žalobnej námietke týkajúcej sa výroku rozhodnutia správcu dane, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 69 ods.5 a 6 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že táto námietka nebola žalobcom namietaná v daňovom konaní, ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, a preto by súd na ňu nemal prihliadať. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie argumenty uvedené v žalobe, ktoré žalobca už predtým namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, a s ktorými by sa preto žalovaný ako odvolací správny orgán musel v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyporiadať. V opačnom prípade by preskúmavacie súdne konanie zasahovalo do sféry odvolacieho správneho konania. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti a nepriznal mu nadmerný odpočet ním vyrubený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2011 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť, t.j. správca dane vyrubil rozdiel v sume, ktorú si nárokoval žalobca v daňovom priznaní (§ 68 ods.6 Daňového poriadku) a vyrubil daň (§ 68 ods.5 Daňového poriadku). Preto správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď odvolaním napadnutom rozhodnutí vyrubil rozdiel dane podľa § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že posúdením celého rozhodnutia dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami tohto zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane,

ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a že všetky námietky žalobcu uvedené v žalobe nie je možné akceptovať.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Daňového úradu Košice v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozhodol so súhlasom účastníkov konania bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods.1 O.s.p. rozsudkom, ktorý vyhlásil dňa 14.04.2016.

Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca pri kontrole preukázal podmienky zákona o DPH pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43 tohto zákona v súvislosti s dodaním dvoch motorových vozidiel značky H. A.X A. XXd do iného členského štátu - Maďarska pre odberateľa VAKERT Kft.

Podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH oslobodené od dani je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný, alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, či sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a: a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar (§ 43 ods.5 písm.a), b), c), d) zákona o DPH).

Žalobca správcovi dane deklaroval dodanie dvoch motorových vozidiel do iného členského štátu - Maďarska pre maďarského odberateľa faktúrami a kópiou čestného prehlásenia spoločnosti VAKERT Kft., že tovar bol dodaný do iného členského štátu bez uvedenia jeho názvu. Z výpovede konateľa žalobcu bolo zistené, že k dodaniu motorových vozidiel do Maďarska nebola spísaná písomná zmluva, nepredložil ani dodatočne vyhotovenú objednávku, pričom celú obchodnú transakciu mal sprostredkovať p. N. z T., prostredníctvom ktorého sa mal skontaktovať so spoločnosťou VAKERT Kft., a celý obchod dohodla osoba, o ktorej konateľ žalobcu nevedel uviesť, či bol zo spoločnosti VAKERT Kft. Konateľ žalobcu ani nevedel uviesť, kto zabezpečoval dopravu tovaru do Maďarska.

Pri preverovaní tejto obchodnej transakcie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií v Maďarku a v Rakúsku, bolo zistené, že spoločnosť VAKERT Kft. nevedela poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí motorových vozidiel, nevedela preukázať, či tovar prišiel do Maďarska a jeho úloha v obchode bol sprostredkovateľ v trojstrannom obchode, čo bolo zaznamenané na faktúre vystavenej pre odberateľa CRT CAR Rent & Trade GmbH v Rakúsku. Maďarský daňový subjekt nevedel predložiť zmluvu o predaji, ktorú by uzavrel so žalobcom, ani objednávku, a iné súvisiace doklady. Z obsahu medzinárodnej výmeny informácie z rakúskej daňovej správy vyplynulo, že predmetné motorové vozidlá dodala spoločnosť VAKERT Kft. do Rakúska spoločnosti CRT CAR Rent & Trade GmbH Rakúsko, ktorá ich ďalej odpredala do Turecka. Pre rakúsku obchodnú spoločnosť žalobca bol neznámy a neboli potvrdené žiadne intrakomunitárne nadobudnutia uskutočnené žalobcom pre maďarského a rakúskeho odberateľa. S maďarskou a rakúskou obchodnou spoločnosťou bola uzavretá zmluva dňa 19.11.2011, ktorá sa týkala dodávky dvoch motorových vozidiel H. A.. Dokazovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že rakúska spoločnosť si sama zabezpečila prepravu dvoch motorových vozidiel z Y. z Rakúska, ktoré prevzala, čo vyplýva z obsahu CMR, na ktorých je miesto nakladania tovaru uvedená Slovenská republika Y. a miesto vykladania tovaru Rakúsko, G. V. Z.. Z dokumentov, ktoré boli zaslané rakúskou daňovou správou, bolo zrejmé, že v čase dodania tovaru maďarským platiteľom rakúskemu odberateľovi sa tovar nachádzal v Slovenskej republike v Y., a nebol teda odoslaný a prepravený do Maďarska. Žalobca si teda nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, t.j. do Maďarska, dokladmi, ktoré sú uvedené v ustanovení § 43 ods.5 zákona o DPH. Žalobcovi teda pri dodaní motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft. vznikla podľa § 19 zákona o DPH daňová povinnosť. Súd považuje za správny záver žalovaného, aj správcu dane, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi to, že obchodná transakcia medzi ním a maďarskou obchodnou

spoločnosťou sa uskutočnila tak, ako je to uvedené na predmetných faktúrach, t.j. že tovar bol dodaný z územia Slovenska do Maďarska spoločnosťou VAKERT Kft. Námietku žalobcu, že nemôže zodpovedať za konanie svojho obchodného partnera v Maďarsku, súd nemôže považovať za relevantnú, pretože okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dodaní dvoch motorových vozidiel do Maďarska svedčia o tom, že žalobca uzavretím kúpnej zmluvy s jemu neznámou obchodnou spoločnosťou nekonal obozretne a vzhľadom na uplatňovanie oslobodenia od DPH nevykonal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať.

Medzi účastníkmi je tiež sporné, či boli splnené podmienky pre odpočítanie dane z platieb v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území I. na základe faktúry č. 1020110152 od daňového subjektu MD-stav Capital s.r.o. na základe kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 22.11.2011. Žalobca mal v mesiaci november 2011 vyplatiť tejto obchodnej spoločnosti dve zálohové platby, a to 23.11.2011 bezhotovostne v sume 202.000,-- eur a dňa 29.11.2011 v hotovosti v sume 218.000,-- eur. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to pozemky a stavba bez súpisného čísla za sumu 2,260.494,-- eur. Účel nadobudnutia týchto nehnuteľností bolo vybudovanie logistického centra v spoluprácu s Ukrajincami na základe predbežnej zmluvy. Pri miestnej ohliadke vykonanej správcom dane bolo zistené, že pozemky boli zaburinené a budova bez súpisného čísla bola značne znehodnotená a nezačal s činnosťami, ktoré by svedčili o realizácii účelu nadobudnutia týchto nehnuteľností. Pri skúmaní okolností nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalobcom bolo zistené, že spoločnosť, od ktorej žalobca nehnuteľnosť kúpil, mala túto nehnuteľnosť nadobudnúť od fyzickej osoby za cenu 39.600,-- eur. Spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. podľa zistenia správcu dane nevykonávala žiadnu činnosť, nemala reálne sídlo, nepodávala žiadne daňové priznania, neplnila si svoje daňové povinnosti, a v priebehu kontroly zanikla zlúčením s inou spoločnosťou. V zdaňovacom období november 2011 spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. daň z prijatej platby uviedla v záznamoch DPH, ale do štátneho rozpočtu daň nebola odvedená.

Podľa § 19 ods.1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľností do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 19 ods.4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods.2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods.4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovarov alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej služby dňom prijatia platby. Tak ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, týmto ustanovením bol transponovaný do slovenského právneho poriadku článok 10 ods.2 prvý pododsek Šiestej smernice rady č. 77/388/EHS, a k tomuto článku sa vzťahuje rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd., z ktorého vyplýva, že v momente vyplatenia preddavku musia byť tovary a služby presne určené. Na predmetnej faktúre nie je uvedené, či ide o platbu za kúpu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. územia I.. Pretože preddavková

platba nespĺňa požiadavky rozsudku Súdneho dvora, keďže predmet zdaniteľného obchodu nebol na faktúre presne určený, a teda predmetný účtovný doklad nespĺňa náležitosti zákona potrebné na uplatnenie odpočtu dane. V tejto súvislosti súd konštatuje, že aj v prípade, ak by nešlo o preddavkovú platbu, považuje závery správcu dane ohľadom hodnotenia tejto obchodnej transakcie za správne a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti za cenu, ktorá je vyššia ako 14-násobok sumy, za ktorú nadobudol nehnuteľnosti predávajúci MD-stav Capital s.r.o. Žalobca nesplatil kúpnu cenu, a ani po odstupe dvoch rokov účel, pre ktorý nehnuteľnosť mala nadobudnúť, nezačal realizovať. Uzavretím takejto nevýhodnej zmluvy žalobca konal v rozpore s ustanovením § 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súd závery žalovaného a správcu dane, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, považuje za správne a zodpovedajúce logickému vyhodnoteniu dôkazov každého jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Námietka žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol iné dôvody pre nesplnenie podmienok na odpočet dane v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti ako správny orgán prvého stupňa. Táto námietka nie je opodstatnená, pretože žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods.2 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorého ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkov konania, neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne.

Na žalobnú námietku týkajúcu sa správnosti výroku rozhodnutia správcu dane, súd v preskúmavacom konaní nemôže prihliadnuť, pretože ju žalobca neuplatnil v odvolacom konaní.

Podľa § 74 ods.2 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Pretože žalobca túto žalobnú námietku v odvolaní neuviedol, správny orgán - žalovaný sa s touto námietkou nemohol vysporiadať vo svojom rozhodnutí, a preto súd na túto žalobnú námietku nemôže prihliadať.

Pretože súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech (§ 250k ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.