Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: N. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XX/XX, XXX XX M. C. A., zastúpenej JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom so sídlom kancelárie Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, proti žalovanému: Obec Pečovská Nová Ves, so sídlom Hlavná 64/33, 082 56 Pečovská Nová Ves, zastúpenému doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom kancelárie Južná trieda 1, 040 01 Košice, IČO: 31 942 423, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely J. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 51 m2 vytvorenej z parcely J. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m 2 zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie Pečovská Nová Ves, geometrickým plánom GEODET SABINOV s.r.o. č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 10.07.2017, autorizačne overeného dňa 10.07.2017 a úradne overeného 21.09.2017 pod č. V.-XXX/XXXX.

II. Žalobkyňa voči žalovanému m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2019 sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou tej časti parcely CKN č. XXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.913 m2 zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie Pečovská Nová Ves, ktorej podľa geometrického plánu spoločnosti Geodet Sabinov, s.r.o. č. plánu XX/XXXX zodpovedá parcela J. XXX/X zastavaná plocha vo výmere 51 m2.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako maloletá dňa 11.01.1957 v zastúpení svojim otcom uzavrela kúpnu zmluvu s predávajúcim X. P. na parcelu č. XX/XX zapísanú v zápisnici č. 1 katastrálne územie Pečovská Nová Ves. Súčasťou kúpnej zmluvy bol aj geometrický plán, na základe ktorého parcela č. XX/XX, ktorú kúpila vznikla rozdelením pôvodnej parcely č. XX/X na viacero nových stavebných parciel. Tento geometrický plán polohovo stotožnil parcelu č. XX/X s parcelou č. XXX, pričom po rozdelení vzniknutá parcela č. XX/XX bola totožná s parcelou č. XXX/XX.

3. Zápis vlastníckeho práva v jej prospech bol vykonaný na základe uznesenia Ľudového súdu v Sabinove zo dňa 16.03.1957. Na základe uvedeného bola novovytvorená parcela č. XX/XX zapísaná do vložky č. XXX. Podľa kúpnej zmluvy bola časť parcely č. XX/XX požívaná ako prechodová cesta, čomu zodpovedá aj znenie kúpnej zmluvy s tým, že výmera celej parcely činí 14 árov a 25 m2, z toho cesty 150 m2.

4. Od zakúpenia parcely v roku 1957 túto nerušene užívali. V ďalšom období si žalovaný dal užívanú cestu geometricky zamerať a práve vtedy podľa jej názoru došlo k chybe, pretože parcela CKN č. XXX bola zameraná tak, že jej súčasťou sa stala aj tá časť jej pozemku, ktorá sa nachádza z druhej

strany cesty a ktorú od roku 1957 nerušene užívala a užíva doposiaľ. Súčasný stav podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Pečovská Nová Ves je taký, že na liste vlastníctva č. 112 je zapísaná ako výlučná vlastníčka parc. registra C č. XXX/X o výmere 908 m2, parcely č. XXX/ X o výmere 447 m2. Uvedené parcely polohovo súhlasia a ich umiestnenie na mape je totožné s umiestnením parcely č. XX/XX. Pre potreby tohto konania si dala vypracovať geometrický plán na zakreslenie zeleného pásu vedľa cesty, čím vznikla parcela XXX/X o výmere 51 m2. Práve táto plocha je predmetom tejto určovacej žaloby. Právny stav v katastri nehnuteľnosti je taký, že parcela CKN XXX/X je súčasťou parcely CKN XXX zapísanej na LV č. XXXX v prospech žalovaného. O tomto právnom stave, ktorý je v rozpore zo stavom skutočným sa dozvedela v roku 2015 a to v súvislosti s rekonštrukciou miestnej komunikácie, umiestnenej na parcele CKN XXX. Táto sa netýka len jej, ale aj ďalších občanov

- obyvateľov ulice Záhradná. Napriek viacerým upozorneniam, žalovaný do dnešného dňa nápravu neurobil.

5. Žalovaný v žalobe uviedol, že s touto nesúhlasí s tým, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná parcela, resp. jej časť bola neknihovanou parcelou v intraviláne obce a tvorila vždy súčasť telesa miestnej komunikácie. Neknihované parcely ex lege prešli do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzali, v tomto prípade Pečovská Nová Ves. Poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce. Z týchto podkladov a listín vyplýva, že oddávna išlo o neknihovaný verejný majetok obce slúžiaci potrebám obyvateľov na tejto ulici a teda nie sú splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe o určenie vlastníckeho práva.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný žiada žalobu zamietnuť z 2 dôvodov. Ako prvý dôvod uvádza, že neknihované parcely ex lege prešli do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzali. Ako druhý dôvod uvádza ustanovenie Vo vyjadrení sa opiera o geometrický plán, ktorý jej nebol doručený. K prvému dôvodu uvádza, že súkromný majetok sa do pozemkovej knihy zapisoval, ale verejný nie. Preto sa v súčasnosti tieto pozemky označujú ako neknihované pozemky. Patria medzi ne väčšinou poľné cesty, výmole, strže, debry, potoky a pod. Už zo samotných dôkazov, ktoré predložila k žalobe je zrejmé, že sa nejednalo o neknihované parcely, ale o parcely, ktoré mali svoje pridelené parcelné číslo. K druhému dôvodu uviedla, že si neuplatňuje vlastníctvo k pozemku pod komunikáciou, ale k priľahlému pozemku, ktorý sa nachádza vedľa komunikácie a ktorý od roku 1957 nerušene užíva. Táto časť pozemku je v prírode dobre viditeľná, tvorí ju zelený pás vedľa komunikácie a je umiestnený rovno oproti parcele CKN XXX/X, na ktorej má postavený rodinný dom.

7. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením kúpnej zmluvy, uznesení Ľudové súdu v Sabinove, výpismi z listu vlastníctva, geometrickými polohopisnými plánmi, znaleckým posudkom č. 49/2021, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa ako maloletá v zastúpení svojho otca dňa 11.01.1957 ako kupujúca s X. P. ako predávajúcim uzatvorila kúpnu zmluvu v predmete prevodu nehnuteľnosti parcely č. XX/XX zapísanej v zápisnici č. 1, katastrálne územie Pečovská Nová Ves pod S. v celosti, ktorú on užíval a bol oprávnený užívať a ktorá vznikla delením parcely č. XX/X podľa pripojeného geometrického plánu zo 07.01.1957. Výmera celej parcely činí 14 árov a 25 m2, z toho cesty 150 m2. Uznesením C. Ľudový súd v Sabinove kúpno-predajnú zmluvu uzavretú dňa 11.01.1957 medzi odpredávajúcim X. P. a žalobkyňou ako kupiteľkou schválil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.1958. Ľudový súd v Sabinove uznesením zo dňa 05.05.1957 povolil zápis vo vložke č. 1 katastrálne územie Pečovská Nová Ves na nehnuteľnosť s parc. č. XX/X zapísanej na X. P. pod S. v celosti. Podľa pripojeného geometrického plánu z 18.01.1957 č. X-XX-XX-XX-XXX-XXX bola parc. č. XX/X rozdelená na stavebné pozemky s označením parcelného č. XX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX. Zároveň bola odpísaná parc. č. XX/XX a zapísaná do novej vložky XXX na žalobkyňu N. Q., rod. S..

9. Z predloženého geometrického plánu č. X/XX (č.53) vyplýva, že v prospech žalovaného bol realizovaný zápis vlastníckeho práva k parcele KNC XXX- zastavaná plocha o výmere 1.913 m2. V súčasnosti je uvedená parcela vedená na LV č. XXXX.

10. Žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX k.ú. Pečovská Nová Ves ako parc. XXX/X o výmere 918 m2 a parc. XXX/X o výmere 447 m2.

11. Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele XXX/X geometrickým plánom XX/XXXX s tvrdením, že uvedená časť parcely bola súčasťou parcely XX/XX, ktorú nadobudla do svojho výlučného vlastníctva ako maloletá kúpnou zmluvou 11.01.1957, ktorú odvtedy nerušene až doposiaľ užíva.

12. Uvedená časť parcely bola podľa jej názoru nesprávne geometricky zameraná pri rekonštrukcii miestnej komunikácie, kedy sa jej súčasťou stala aj uvedená časť tohto pozemku.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že išlo pôvodne o neknihovanú parcelu, ktorú obce ex lege nadobudli do svojho výlučného vlastníctva a súčasne tvrdil, že uvedený pozemok je súčasťou miestnej komunikácie, ktorá v zmysle je vo vlastníctve obce.

14. Znalec Ing. Jozef Bujňák v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že predmetom sporového konania je určenie vlastníckeho práva k parcele reg. C XXX/X s tým, že jeho úlohou je identifikovať novovytvorenú parcelu s pôvodne pozemkovo-knižným stavom a popísať históriu zmien v priestore pozemkovo-knižnej parcely č. XX/XX. 15. Na obrázku č. 1 je snímka z pôvodnej pozemkovo-knižnej mapy, kde v priestore červenej šípky sa nachádza pôvodná pozemkovo-knižná parcela č. XX/X zapísaná v zápisnici č. 1. V roku 1957 došlo k rozdeleniu pozemkovo-knižnej parcely č. XX/X na 12 nových stavebných pozemkov. Na obrázku č. 2 je výrez z geometrického plánu z roku 1957, kde v priestore červenej šípky je umiestnená parcela mpč. XX/XX. V grafickej časti na snímke hore je číslovanie podľa operátu bývalého pozemkového katastra, kde mpč. XX/XX je označená parc. č. XXX/XX. Z pripojenej kúpnej zmluvy vyplýva, že X. P. ako výlučný vlastník pozemkovo- knižnej parcely XX/X odpredal stavebný pozemok, novovytvorenú parcelu XX/XX o výmere 14 árov a 25 m2. Z uvedenej výmery predstavovala výmera 150 m2 samotnú cestu. Kontrolným meraním zistil, že časť mpč. XX/XX nachádzajúca sa v ceste parcely CKN č. XXX má v skutočnosti výmeru 150 m2 v súlade s kúpnou zmluvou.

16. Časť pozemkovo-knižnej parcely mpč. XX/XX o výmere 150 m2 v červeno šrafovanej ploche na obrázku č. 4, ktorá sa nachádza v parcele registra CKN XXX predstavuje plochu v kúpnej zmluve označenú ako cesta. V 50 rokoch minulého storočia išlo o obvyklý spôsob vytvárania nových stavebných pozemkov, kde súčasťou stavebných pozemkov bola aj prístupová cesta k novým pozemkom.

17. Uznesením Ľudového súdu v Sabinove č. C., právoplatným dňa 06.06.1958 bol povolený zápis v pozemkovej knihe. Parcela č. XX/XX bola zapísaná do novej pozemno-knižnej zápisnice č. XXX. V katastrálnom území Pečovská Nová Ves v roku 1963 sa realizovalo nové mapovanie, kde na základe meračských prác v teréne podľa skutkového stavu došlo k vytvoreniu nového mapového operátu a prečíslovaniu parciel. Vtedy bola zameraná cesta - parcela č. XXX.

18. V roku 1968 Štátne notárstvo v Prešove doručilo žiadosť o založenie vlastníctva na parcelu EN č. XXX a zápis vecného bremena na základe registrovanej zmluvy o pôžičke. Pod položkou výkazu zmien X/XX na parcelu EN č. XXX bol založený nový list vlastníctva č. XXX.

19. Z identifikácie parciel na obrázku č. 6 vyplýva, že pozemkovo-knižná parcela č. XX/XX, stavebný pozemok o výmere 1.425 m2 bola stotožnená s parcelou evidencie nehnuteľnosti č. XXX záhrad o výmere 1.323 m2. Z toho vyplýva, že do LV č. XXX bol zapísaný iba stavebný pozemok predstavujúci dom, dvor a záhradu bez plochy nachádzajúcej sa v miestnej komunikácii. V roku 2008 bol spracovaný geometrický plán úradne overený dňa 01.04.2008 pod č. XXX/XX, ktorým parcela evidencie nehnuteľnosti s číslom XXX o výmere 1.913 m2 bola identifikovaná s neknihovanou parcelou č. XXX. Na základe žiadosti Obecného úradu v Pečovskej Novej Vsi zo dňa 06.05.2018 bola uvedená parcela ako neknihovaný pozemok na podklade geometrického plánu zapísaná do listu vlastníctva č. XXXX. Zápis do listu vlastníctva pre obce bol vykonaný z dôvodu, že parcela registra CKN XXX mala byť vytvorená z neknihovaného pozemku a to konkrétne z parcely č. XXX. Na obrázku č. 7 je v mieste modrej šípky situovaná parcela č. XXX a v priestore červenej prerušovanej línie súčasná parcela CKN XXX. Z tejto snímky je potom zrejmé, že parcela CKN č. XXX sa nenachádza v priestore neknihovaného pozemku parcely č. XXX, ale v parcele bývalého pozemkového katastra č. XXX, resp. v priestore riadne knihovanej pozemkovo-knižnej parcely č. XX/X. XX. Z obrázku č. 7 je potom zrejmé, že geometrický plán úradne overený dňa 01.04.2008 pod č. XXX/ XX chybne identifikoval parcelu CKN č. XXX o výmere 1.913 m2 s neknihovanou parcelou XXX.

21. Zistil, že geometrický plán úradne overený 21.09.2017 vytvoril parcelu registra CKN XXX/X, ktorá predstavuje časť pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely č. XX/XX o výmere 1.420 m2, pôvodne zapísanej v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX. Uvedená novovytvorená parcela sa nachádza v nespevnenej časti miestnej komunikácie. Na základe uvedeného, v závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že parcela CKN XXX/X vznikla z pozemkovo-knižnej parcely č. XX/XX, zapísanej v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX pre výlučnú vlastníčku N. S..

22. Podľa , (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

23. Podľa , (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

24. Podľa , (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

25. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.

26. Určovacia žaloba predpokladaná uvedenými ustanoveniami je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu, ak v zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Naliehavý právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobkyňa odôvodnila nutnosťou zosúladenia faktického užívacieho stavu so stavom právnym.

27. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako maloletá dňa 11.01.1957 kúpnou zmluvou v zastúpení svojho otca nadobudla do svojho výlučného vlastníctva parcelu č. XX/XX o výmere 1.425 m2 s tým, že z toho cesta predstavovala 150 m2.

28. Uznesením Ľudového súdu v Sabinove zo dňa 05.06.1957 bol v prospech žalobkyne povolený zápis vo vložke č. 1 na nehnuteľnosť s parc. č. XX/X a to rozdelenie uvedenej parcely podľa geometrického plánu z 18.01.1957 č. X-XX-XX-XX-XXX-XXX na 12 samostatných parciel s tým, že v prospech žalobkyne bola odpísaná parcela č. XX/XX zapísaná do novej pozemkovo-knižnej vložky.

29. Neskorším mapovaním bola uvedená parcela zapísaná v prospech žalobkyne na LV č. XXX ako parcela EN XXX, avšak už iba o výmere 1.323 m2. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že do LV č. XXX bol zapísaný iba stavebný pozemok predstavujúci dom, dvor a záhradu bez plochy nachádzajúcej sa v miestnej komunikácii.

30. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný si nechal cestu geometricky zamerať a vtedy došlo k chybe, pretože parcela CKN č. XXX vedené na LV č. XXXX bola zameraná tak, že sa súčasťou stala aj tá časť jej pozemku, ktorá sa nachádza z druhej strany cesty tvorená zeleným pásom vedľa cesty, ktorú od roku 1957 až doposiaľ nerušene užíva.

31. V zmysle záverov znaleckého posudku geometrický plán č. X/XX, ktorý bol podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaného k parcele CKN XXX nesprávne identifikoval uvedenú parcelu ako časť neknihovanej parcely XXX, ktorá patrila do vlastníctva obce. Parcela registra CKN XXX sa nikdy nenachádzala v priestore neknihovaného pozemku s parcelným č. XXX, ale v parcele bývalého pozemkového katastra č. XXX resp. v priestore riadne knihovanej pozemkovo-knižnej parcely č. XX/X. Z uvedeného teda vyplýva, že parcela registra CKN XXX vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX je súčasťou pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely XX/XX, ktorú nadobudla žalobkyňa ako maloletá kúpnou zmluvou zo dňa 11.01.1957.

32. Žalovaný tvrdil, že parcelu CKN XXX nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pôvodne ako neknihovanú pozemkovo-knižnú parcelu. Obce mohli nadobudnúť vlastnícke právo k neknihovaným pozemkom iba v zmysle ust. v znení účinnom do 29.09.2016.

33. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplynulo, že dňom 01.09.2005 pozemky s nezisteným vlastníkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti najmenej 1 kalendárny rok prechádzajú ako opustené do vlastníctva štátu a do správy fondu, alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva, ak ide o pozemky, ktoré sú súčasťou lesného pôvodného fondu a ktoré nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Ak do 01.09.2005 nebudú pozemky s nezisteným vlastníkom zapísané v katastri nehnuteľnosti najmenej 1 kalendárny rok, alebo ak sa zapíšu do katastra nehnuteľnosti po 01.09.2005, prejdú do vlastníctva štátu a do správy fondu uplynutím jedného kalendárneho roka odo dňa zápisu do katastra nehnuteľnosti. Do jedného roka odo dňa nadobudnutia vlastníctva pozemkov štátom podľa ods. 1 a 2 prechádzajú tieto pozemky do vlastníctva tej obce, ktorej katastrálnom území sa nachádzajú.

34. V zbierke bol zverejnený nález Ústavného súdu SR z 22.08.2006, ktorý rozhodol, že ust. nie je v súlade s článkom1 ods. 1 prvou vetou, článkom 20 ods. 1 a 4 a s článkom 46 ods. 1 a ods. 2 poslednou vetou SR. Podľa článku 125 ods. 3 SR dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca ust. účinnosť a ak Národná rada SR neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s SR stráca po 6 mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností, je potom vylúčené, aby žalovaný ex lege nadobudol vlastníctvo k akémukoľvek neknihovanému nehnuteľnému majetku nachádzajúcemu sa v katastri obce Pečovská Nová Ves. Okrem iného, tak ako to vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku XX/XXXX parcela CKN XXX bola nesprávne identifikovaná s neknihovanou parcelou XXX, keďže táto sa nachádza v parcele bývalého pozemkového katastra č. XXX resp. v priestore riadne knihovanej pozemkovo-knižnej parcely č. XX/X.

36. Ďalej žalovaný tvrdil, že je vlastníkom predmetného pozemku z dôvodu, že na tomto je umiestnená miestna komunikácia, ktoré sú v zmysle ust. vo vlastníctve obce.

37. Z ust. vyplýva, že stavba nie je súčasťou pozemku a potom ani pozemok nemôže byť súčasťou stavby. Zároveň je nesporné, že miestna komunikácia má charakter inžinierskej stavby podľa (Stavebný zákon), ktorej vlastníkom v zmysle ust. je obec. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva, že vlastník miestnej komunikácie je súčasne vlastníkom pozemku na ktorom je umiestnená a preto žalovaný nemohol ex lege nadobudnúť vlastníctvo k spornej časti pozemku ako vlastník miestnej komunikácie. Súd I. inštancie zároveň skúmal aj prípadne podmienky nadobudnutia vlastníctva k spornej parcele vydržaním žalovaným v zmysle .

38. Ustanovenie , upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že je zmluva neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania, sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.

39. Dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nie len zo subjektívnych predstáv držiteľa ale aj z objektívnych hľadísk viažúcich sa k právnemu dôvodu, z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.2.2012 pod sp. zn. ).

40. Podľa názoru súdu I. inštancie zo strany žalovaného nebolo preukázané ani splnenie základných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele vydržaním. Oprávnený vstup do držby spornej parcely nemôže byť daný geometrickým plánom. Skutočnosť, že geometrický plán, ktorým bola uvedená sporná parcela nesprávne identifikovaná ako časť neknihovanej parcely mpč. 786 nie je titulom zakladajúcim oprávnený vstup do držby. Geometrický plán totižto nie je právnym úkonom, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka a preto nemôže byť právnym titulom spôsobilým založiť oprávnenú držbu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.03.2004 pod sp.zn. ).

41. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že sporná časť parcely bola vytvorená z pôvodnej mpč. 13/27, ktorú žalobkyňa nadobudla do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 11.01.1957.

42. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.