Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-323-2015.pdf
PDF · 121.38 KB
No categories available
15C/323/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci navrhovateľky: Y. U., T.. X. XX. XXXX, bytom Š. Č.. XX, K., proti odporcovi: I. U., T.. XX. X. XXXX, bytom Y. Č.. X, Y., zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom Floriánska č. 16, Košice, o zvýšenie výživného
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 5. 2012 č.k. 22P/124/2011-122 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 23. 5. 2013 č.k. 22P/124/2011-155 tak, že výživné pre navrhovateľku voči odporcovi sa počnúc dňom od 16. 4. 2014 z v y š u j e zo sumy 150,- Eur na sumu 190,- Eur, splatnú vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Dlžné výživné za obdobie od 16. 4. 2014 do 22. 3. 2016 v sume 480,- Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom (uplatneným ako vzájomný návrh podľa § 97 O.s.p.) doručeným súdu dňa 16. 4. 2014 domáhala proti odporcovi zvýšenia výživného zo sumy 150,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne od 1. 11. 2013 do budúcna. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že otec jej v decembri 2013 tvrdil, že už nie je zamestnancom U.S. Steel, je na PN a je už bez zamestnania. Sama si overila, že nebol prepustený tak, ako to tvrdil a že je naďalej zamestnancom U.S. Steel, po ukončení práceneschopnosti riadne nastúpil do práce. Otec tvrdí, že je na tom finančne veľmi zle, jeho príjem je natoľko nízky, že mu pomáhajú susedia. Úmyselne zavádza súd, že je bez príjmu, nemá trvalý pracovný pomer, aby sa vyhol plateniu výživného. Navrhovateľka študuje na vysokej škole, výdavky na školu sú vysoké, všetko jej pomáha uhrádzať matka. Za vodičský preukaz zaplatila 400,- Eur a uhradila jej to mama. V budúcom školskom roku bude potrebný SBS kurz. Odporca jej ničím neprispieva naviac, ani na narodeniny, ani na Vianoce. Na začiatku školského roka zakúpila zošity v sume 50,- Eur, rysovacie pomôcky vo výške 20,- Eur. Štúdium na vysokej škole je náročné a preto potrebuje doučovanie z určitých predmetov, jedna doučovacia hodina stojí 10,- Eur. Otec nemá záujem a ani predstavu, čo všetko stojí vysoká škola, ponižuje ju, uráža, to napokon aj sám ukázal, keď po pojednávaní v decembri 2013 začal na ňu a na matku vulgárne nadávať. Bežné mesačné výdavky navrhovateľky sú v sume 500,- Eur.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného uviedol, že ako otec sa o ňu celý život vzorne a príkladne staral, okrem jeden a pol ročného obdobia, keď bola po rozvode zverená do
opatery matky, s čím nesúhlasil, lebo vedel, že matka navrhovateľky kvôli jej neprispôsobivému spôsobu života nedokáže zabezpečiť výchovu navrhovateľky. Po roku od rozvodu musel požiadať Okresný súd v Spišskej Novej Vsi o zverenie navrhovateľky do opatery, lebo matka závažným spôsobom zanedbávala jej výchovu. Žiadosť bola Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi odmietnutá s odôvodnením, že je príliš skoro rozhodovať o zmene výchovného prostredia. Navrhovateľka v opatere matky začala piť, fajčiť, drogovať, zanedbávať školu, páchať výtržnosti, chodiť na celonočné diskotéky s cigánmi a utekať z domu. V 13 rokoch jej života bola znásilnená. Matka navrhovateľky namiesto pomoci navrhovateľke ju odvrhla, zriekla sa jej. Navrhovateľka na podnet lekárov bola umiestnená v psychiatrickej liečebni Hraň, čo nemohol nijako ovplyvniť. Po vyzdvihnutí z liečebne jej zariadil izbu v byte a začal sa o ňu starať a 5 rokov sa o navrhovateľku staral sám a zabezpečoval jej bežné potreby. V jeho opatere navrhovateľka prestala piť, fajčiť, drogovať, túlať sa po nociach s nevhodnými kamarátmi, začala sa riadne a pravidelne stravovať. V opatere odporcu dostala dobré základy pre štúdium na vysokej škole. Keď začal mať vážne zdravotné problémy, navrhovateľka namiesto pomoci s chodom domácnosti, na podnet matky utiekla. Matka navrhovateľky navrhovateľku k úteku naviedla kvôli tomu, aby nemusela platiť výživné na navrhovateľku. Slová navrhovateľky, ktoré zverejnila na internetových stránkach, sa ho hlboko dotkli, nakoľko je už 5 rokov vážne chorý, dvakrát bol operovaný a navrhovateľka neprejavila ani kúsok súcitu a ľudskosti voči nemu ako otcovi. Navrhovateľka namiesto plnenia základných povinností dieťaťa voči rodičovi sa spolu s matkou zaujímajú o to, koľko zarába a svoj súčasný plat dosahuje len na úkor svojho zdravia. Po 11 mesiacoch práceneschopnosti stratil nárok na nemocenské dávky, nemal žiadny finančný príjem. Aby mohol platiť výživné a aby prežil, musel aj napriek obrovským bolestiam chorý nastúpiť do práce. Bývanie navrhovateľky v podnájme je neprípustné, navrhovateľke ponúka bývanie v byte zadarmo, keďže u neho v byte má vlastnú zariadenú izbu v blízkosti školy, preto je nelogické a nehospodárne, aby míňala peniaze z výživného na niečo, čo má zabezpečené. Stravovanie navrhovateľky za 150,- Eur mesačne je neprípustné. Navrhovateľke ponúka kvalitné zdravé stravovanie. Čo sa týka zdravotných problémov navrhovateľky, tie pripisuje jej nevhodnému spôsobu života, nevhodnému obliekaniu, stravovaniu, fajčeniu a nevhodným podmienkam na podnájme bez dozoru. Navrhovateľka v súčasnosti dokáže míňať peniaze z výživného na alkohol, cigarety, finančne náročné tetovania, piercingy a zvýšenie výživného by podporovalo ďalej rozšafný, nerozvážny život navrhovateľky, čím by výživné prestalo plniť svoj účel. Súd by mal zvážiť, či by navrhovateľka nemala byť v záujme jej dobra vyšetrená a opäť liečená psychológom a psychiatrom. Navrhovateľka ako plnoletá osoba má možnosť zlepšiť si finančnú situáciu brigádnickou formou práce, s čím jej ponúka pomoc, lebo navrhovateľka nikdy brigádnicky nepracovala a je vhodné, aby súd upozornil navrhovateľku, že aj ona sama sa môže podieľať na zlepšení finančnej situácie. Navrhovateľka má právo požiadať o výživné zdravú matku, ktorá je povinná sa podieľať na finančnom zabezpečení. Matka navrhovateľky pred súdom účelovo zatajila, že jej mesačný príjem je vo výške okolo 800,- Eur mesačne a tento príjem dosahuje z opatrovateľskej práce o 2 osoby, t.j. o oboch rodičov jej druha a na čierno vykonáva prácu kaderníčky. Matka navrhovateľky s jej druhom vlastnia tri dvojizbové byty, rodinný dom, hnuteľný a nehnuteľný majetok a nadštandardné motorové vozidlo.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že je študentkou súkromnej vysokej školy, ktorú navštevuje z toho dôvodu, že na tejto škole sú predmety, ktoré ju zaujímajú a v budúcnosti si vie predstaviť nájsť si vhodné zamestnanie, keďže štátne školy neposkytujú takéto možnosti. Jej výdavky spočívajú vo výdavkoch na učebné pomôcky, zošity, skriptá a materiály, konzultačné hodiny vo výške 10,- Eur, ktoré má dvakrát do mesiaca, tlač, viazanie skrípt, spolu výdavky na učebné pomôcky 80,- Eur za semester. Na začiatku každého semestra zaplatila školné 800,- Eur. Do svojho trvalého bydliska nemôže dochádzať z dôvodu, že má vyučovanie aj v popoludňajších hodinách. Na stravu minie 150,- Eur mesačne, na bežnú hygienu 60,- Eur mesačne, trpí skoliózou chrbtice, platí si cvičenia pravidelne každý týždeň, jedno cvičenie ju stojí 3,- Eur. Venuje sa plávaniu, korzet na chrbát proti bolesti ju stál 50,- Eur. Zúčastnila sa kurzu prežitia, kde bolo potrebné zaplatiť špeciálne oblečenie a obuv vo výške 60,- Eur. Odporca jej platí výživné 150,- Eur mesačne a dlžné výživné 50,- Eur mesačne. Pred súdom odporca naposledy sľuboval, že jej zaplatí školné na celý semester, ale ostalo len pri sľuboch. S odporcom nie je v kontakte, lebo sa viackrát sám vyjadril, že pre neho nič neznamená. Za ISIC - študentskú kartu naposledy zaplatila 20,- Eur.
Odporca vo výpovedi uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o. Navrhovateľke platí mesačné výživné vo výške 150,- Eur a dlžné výživné určené súdom vo výške 2 800,- Eur spláca v
50,- Eur mesačných splátkach. Je vlastníkom chaty v Y. H., ktorá má hodnotu okolo 1 000,- Eur, ktorá sa nachádza na nevysporiadanom pozemku. Používa motorové vozidlo, vo vlastníctve priateľky. Býva v 2-izbovom byte, jedná sa o byt v osobnom vlastníctve s tým, že prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené. Nájom bytu platí vo výške 250,- Eur mesačne, má vážne zdravotné ťažkosti. Do zamestnania cestuje motorovým vozidlom, cestovné ho stojí 130,- Eur mesačne. Platí zákonnú poistku za motorové vozidlo vo výške 98,- Eur mesačne, emisnú kontrolu 60,- Eur raz za dva roky. Pracuje na 5-zmenný kolotoč na oceliarni. Z dôvodu extrémneho potenia, špiny sa prezlieka vzhľadom na ťažké pracovné podmienky, má výdavky na pracovné ošatenie vo výške 50,- Eur mesačne. Má výdavky na hygienu 30,- Eur mesačne, stravu a pitný režim 250,- Eur mesačne, lieky 20,- Eur mesačne, telefón 30,- Eur mesačne, TV + internet 20,- Eur mesačne, daň za byt 18,- Eur mesačne, odpad 31,- Eur mesačne, poistenie bytu 15,- Eur mesačne, spolu 64,- Eur ročne, výživné pre navrhovateľku 200,- Eur mesačne. Celkové základné mesačné výdaje ho stoja viac ako 1 000,- Eur.
Svedkyňa N. U., matka navrhovateľky, vo výpovedi uviedla, že býva spoločne s priateľom, navrhovateľkou a ďalšou dcérou v mestskom byte v K., za ktorý platí nájomné vo výške 260,- Eur mesačne. Priateľ pracuje na agrofarme Nálepkovo, jeho čistý mesačný príjem je vo výške okolo 500,- Eur. Platí internet vo výške 13,- Eur mesačne, škôlka pre dcéru so stravou 30,- Eur mesačne a bežné veci ako sú strava a domácnosť. Navrhovateľka má skoliózu chrbtice, preto po odporučení lekára chodila na rehabilitačné cvičenia, v súčasnosti navštevuje cvičenia pilates, ktoré jej odporučili lekári. Finančne svedkyni vypomáha sestra, priateľ a jeho rodičia. Dcéra na začiatku konzultovala s matkou, či môže ísť na školu, kde sa platí vysoké školné. Navrhovateľka si vybrala také odbory, ktoré ju zaujímajú a ktorým by sa chcela v budúcnosti venovať. Svedkyňa robí maximum pre to, aby navrhovateľka školu doštudovala. Odporca prispieva navrhovateľke výlučne sumou 150,- Eur mesačne a dlžným výživným 50,- Eur mesačne. Sociálne štipendium navrhovateľka nepoberá, lebo jej bolo oznámené, že ak je v súdnom spore, štipendium jej nepatrí a ak by bolo výživné zvýšené súdom, musela by štipendium spätne vrátiť.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 3. 11. 2015 súd zistil, že s účinnosťou od 1. 8. 2015 poberateľke N. U. bol priznaný peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je N. I., nar. XX. X. XXXX a I. I., nar. X. X. XXXX vo výške 205,41 Eur mesačne.
Zo správy Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, školské oddelenie, súd zistil, že navrhovateľka je študentkou bakalárskeho štúdia Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Kukučínova č. 17 v Košiciach, dennej formy v odbore Ochrana osôb a majetku, študijný program Riadenie bezpečnostných systémov. Povinnosti študenta si navrhovateľka plní v súlade so študijným a skúškovým poriadkom a škola neeviduje správanie, ktoré by bolo podnetom na návrh pre disciplinárnu komisiu.
Z opisu mzdového listu odporcu za obdobie od 1. 7. 2015 do 31. 12. 2015 súd zistil, že jeho čistý príjem bol spolu vo výške 6 973,85 Eur, priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 1 163,- Eur.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 5. 2012 č.k. 22P/124/2011-122, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 3. 2014, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 12. 2013 č.k. 7Co/61/2013-168, súd určil výživné zo strany otca pre navrhovateľku mesačne v sume 150,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1. 11. 2010 do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 1. 11. 2010 do 31. 5. 2012 zo strany otca určil v sume 2 850,- Eur a povolil otcovi splácať ich po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Súd vychádzal zo zistenia, že keď navrhovateľka navštevovala 2. ročník strednej školy, cez jesenné prázdniny odišla od otca k matke, kde bývala a matka jej hradila všetky jej výdavky. Otec si k nej neplnil vyživovaciu povinnosť. Z príležitosti sviatkov ju neobdarovával ani iným spôsobom neuhrádzal jej potreby. V apríli 2012 jej poslal výživné vo výške 100,- Eur. Navštevovala Strednú školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde nastúpila 1. 9. 2009. Okrem Y. mal odporca vyživovaciu povinnosť k M. S., nar. X. X. XXXX, ku ktorému dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť mesačne v sume 40,- Eur, podieľal sa iným spôsobom na úhrade jeho potrieb, ktorý navštevoval 3. ročník na Vysokej školy strojárskej v Košiciach. Otec býval s družkou v 2-izbovom byte, za užívanie ktorého platil mesačne 160,- Eur, jedenkrát ročne daň z bytu 15,- Eur a poistenie bytu jedenkrát ročne. Jeho družka bola ťažko zdravotne postihnutá, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,- Eur. Priemerný čistý mesačný zárobok odporcu
za rok 2010 predstavoval 1 091,05 Eur, za rok 2011 750,89 Eur, iný príjem nemal. Mal nevyhnutné výdavky spojené so stravou, keďže pracoval v nepretržitej 5-zmennej prevádzke, približne 300,- Eur mesačne, cestovné 110,- Eur mesačne, poistné 200,- Eur ročne, má zdravotné problémy, na liečbu potrebuje mesačne 20,- Eur, na rehabilitáciu 40,- Eur mesačne. Pomáhal svojmu otcovi, ktorý bol ťažko zdravotne chorý, sumou 200,- Eur mesačne. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a skonštatoval, že odporca zo svojho príjmu je schopný uhrádzať výživné vo výške 150,- Eur mesačne aj s ohľadom na to, že navrhovateľka nie je schopná sa živiť, pripravuje sa na budúce povolanie a je odkázaná na výživu svojich rodičov, ktorým trvá zákonná vyživovacia povinnosť.
Uznesením zo dňa 23. 6. 2015 č.k. 15C/210/2013-103 súd konanie o návrhu navrhovateľa - I. U. o zrušenie vyživovacej povinnosti proti odporkyni - Y. U. zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 7. 2015. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni podal I. U. na Okresný súd Košice I dňa 1. 7. 2013 z dôvodu, že bol dlhodobo práceneschopný od 2. 1. 2013.
Zo správy ošetrujúcej lekárky odporcu I.. Z. S. (v spise sp. zn. 15C/210/2013 na č.l. 38), súd zistil, že diagnóza I. U. označená ako I 80.9 mu nebráni pokračovať v práci ani sa zamestnať.
Zo správy U.S. Steel Košice, s.r.o. (v spise sp. zn. 15C/210/2013 na č.l. 39) súd zistil, že I. U. bol dočasne práceneschopný od 4. 1. 2013 do 17. 12. 2013 a dňa 18. 12. 2013 nastúpil do zamestnania.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice súd zistil, že odporca bol práceneschopný od 4. 1. 2013 do 17. 12. 2013, nemocenské dávky mu boli vyplatené v januári 2014 vo výške 6 673,10 Eur (v spise sp. zn. 15C/210/2013 na č.l. 40, 41).
Zo zmluvy o stavebnom sporení č. 2241507901 pre stavebného sporiteľa Y. U., bolo zistené, že nasporené prostriedky so stavom na účte 1 028,65 Eur boli prevedené na I. U..
Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi navrhovateľkou a J. H. - Z., N. Č.. XX, Y. bolo zistené, že navrhovateľka má od 16. 11. 2015 v prenájme 1,5-izbový byt v Košiciach, za ktorý platí nájomné vo výške 250,- Eur mesačne.
Rozhodnutím Obvodného úradu Košice - okolie zo dňa 7. 11. 2012 bol rozhodnuté o zastavení konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený I. U. v chatovej osade Y. R., Y. tým, že mal kričať na S. H., vulgárne nadávať. Konanie bolo zastavené, nakoľko spáchanie priestupku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2011.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné sami sa živiť, počas prípravy na budúce povolanie. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, súd určí rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 ods. 2 druhá veta), a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Ak rodičia dosahujú štandard životnej úrovne, má dieťa zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia
prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v podobe, keď už je schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, ale nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 65 ods. 3 citovaného zákona výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka, ale ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti a ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Častejšie budú rozpory spravidla v prípadoch výživného medzi manželmi, resp. príspevku na výživu rozvedeného manžela, výživného medzi ostatnými príbuznými. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by príjmové a majetkové pomery oprávneného, napríklad pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom, prevyšovali majetkové pomery povinného. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi je možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, aj napriek objektívnym možnostiam a schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) a dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnená zmena rozhodnutia, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke, a to zvýšením rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z nasledovných úvah: Predmetom konania bol návrh (uplatnený navrhovateľkou ako vzájomný návrh v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti) na zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti voči odporcovi podľa § 65 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 5. 2012 č.k. 22P/124/2011-122 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 23. 5. 2013 č.k. 22P/124/2011-155, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 3. 2014. V čase rozhodovania súdu navrhovateľka navštevovala 3. ročník strednej školy. Odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne a dlžným výživným vo výške 50,- Eur mesačne, lebo sa pripravovala na budúce povolanie.
Porovnaním pomerov súd zistil, že došlo k podstatnej zmene na strane navrhovateľky, ako aj na strane odporcu. Pri poslednej úprave výživného mala navrhovateľka 19 rokov, nevenovala sa žiadnym záujmovým aktivitám, ktoré by boli finančne náročné. Jej mesačné výdavky predstavovali 261,- Eur, nemala vážne zdravotné ťažkosti, ostatné výdavky mimo školy mala bežného charakteru na oblečenie, stravu, hygienické a kozmetické potreby. Od poslednej úpravy výživného ku dňu podania návrhu dňa 16. 4. 2014 uplynuli dva roky. Navrhovateľka začala navštevovať bakalárske štúdium Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Kukučínova č. 17 dennou formou. Výška školného za jeden semester je 800,- Eur. Jej výdavky sa zvýšili na sumu 500,- Eur mesačne. K zmene došlo aj vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, má ťažkosti s chrbticou, nosí korzet, chodí na rehabilitačné cvičenia. K zmene došlo vo vzťahu k záujmovej športovej činnosti, v rámci povinnej telesnej výchovy chodí na plávanie, kde platí mesačne 30,- Eur. Venuje sa bicyklovaniu, za bicykel zaplatila 150,- Eur. Za ubytovanie platí 250,- Eur mesačne. Všetky podstatné zmeny v pomeroch na strane navrhovateľky viedli k zvýšeniu výdavkov na uspokojenie jej potrieb. Vysoké výdavky sú spojené najmä s návštevou súkromnej vysokej školy, ktorou sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Pri poslednej úprave výživného, ako aj v súčasnosti sa o navrhovateľku stará jej matka N. U., ktorá aj s pomocou priateľa a jeho rodičov hradí výdavky spojené s uspokojovaním potrieb navrhovateľky ako bývanie, strava, odev, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky, záujmové potreby. Odporca platí súdom stanovené výživné vo výške 150,- Eur mesačne a dlžné výživné vo výške 50,- Eur mesačne, inak navrhovateľke neprispieva. Bývanie mala navrhovateľka v minulosti zabezpečené v 2-izbovom byte u matky, v súčasnosti býva v nájme, v jeden a pol izbovom byte, z dôvodu, že navštevuje školu aj v popoludňajších hodinách a nemôže cestovať pravidelne denne do miesta svojho trvalého bydliska. Matka bola v čase posledného rozhodnutia súdu na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 190,- Eur mesačne, rodinné prídavky na maloletú J. vo výške 20,- Eur, na Y. vo výške 22,- Eur mesačne. Matka mala a aj v súčasnosti má dve vyživovacie povinnosti. Odporca mal vyživovaciu povinnosť k M. S., T.. X. X. XXXX, ku ktorému plnil vyživovaciu povinnosť mesačne v sume 40,- Eur, navštevoval 3. ročník Vysokej školy strojárskej v Košiciach. Bol a je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa, jeho priemerný čistý zárobok za rok 2010 bol vo výške 1 091,05 Eur. Bol a je vlastníkom chaty v katastrálnom území Y. R., ktorú nadobudol kúpnou zmluvou D. XXXX/XX dňa 14. 7. 2006 (č.l. 48 v spise sp. zn. 15C/210/2013).
Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že odporca zo svojho príjmu vo výške 1 163,- Eur mesačne je schopný uhrádzať určené výživné s ohľadom na okolnosť, že navrhovateľka doposiaľ nie je schopná sama sa živiť, pripravuje sa na budúce povolanie a je odkázaná na výživu svojich rodičov, ktorým trvá ich zákonná vyživovacia povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Navrhovateľka nepoberá sociálne štipendium, pretože nevznikol jej na sociálne štipendium nárok. Prospechové štipendium nepoberá, lebo nespĺňa náležitosti potrebné pre výborný prospech. Potreby navrhovateľky, ktoré sa týkajú predovšetkým jej štúdia, zdravotného stavu, sú odôvodnené. Výživné má zo zákona prednosť pred inými výdavkami a odporca je povinný zo svojho príjmu plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a navrhovateľka má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Námietka odporcu, že navrhovateľka míňa výživné na alkohol, cigarety, drogy, žije nevhodným spôsobom života a zvýšenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi je nepravdivá. Podľa správy Mesta K. navrhovateľka býva v mestskom nájomnom byte s matkou a mladšou sestrou a nie sú im známe žiadne okolnosti, ktoré by negatívne ovplyvnili jej negatívne posúdenie ako súkromnej osoby. Orgánmi mesta a ani inak nebola navrhovateľka prejednávaná v priestupkovom konaní (správa na č.l. 102 v spise sp. zn. 15C/323/2015). Povinnosti študenta si plní v súlade so študijným a skúškovým poriadkom a ani škola neeviduje žiadne také správanie, ktoré by bolo podnetom na návrh pre disciplinárnu komisiu (správa školy na č.l. 88 v spise sp. zn. 15C/323/2015). Nebolo ani preukázané, aby navrhovateľka vzhľadom na nedostatky v správaní, na ktoré poukazoval odporca, mala byť zaradená do výchovného zariadenia alebo podrobená liečeniu a ani nie je rozhodujúce v konaní o zvýšenie výživného, či navrhovateľka v minulosti navštevovala psychiatrickú ambulanciu. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a nie je povinný ani vykonávať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd nevykonával dokazovanie navrhnuté odporcom na pojednávaní dňa 14. 4. 2016 na vyžiadanie vkladnej knižky odporcu, ako bolo naložené so stavebným sporením. So zreteľom na § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a odporca v priebehu celého konania takýto dôkaz nenavrhoval,
pri určení výšky výživného súd prihliadol na všetky uskutočnené plnenia (v danom prípade na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu), ktoré vyplynuli z dokazovania. Podľa lekárskej správy možnosti a schopnosti odporcu umožňujú, aby pokračoval v práci a neexistuje žiadny dôležitý dôvod, aby zo zdravotných dôvodov menil doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Sama skutočnosť tvrdená odporcom, že matka navrhovateľky má vyšší príjem, lebo robí na čierno kaderníčku, nestačí pre záver o tom, že postačuje zabezpečovať životné potreby navrhovateľky, pokiaľ z preukázaného príjmu táto skutočnosť nevyplýva. Matka navrhovateľky poberá peňažný príspevok vo výške 205,41 Eur mesačne za ošetrovanie ťažko chorých osôb. Námietka odporcu, že vie zabezpečiť navrhovateľke bývanie, preto nemusí bývať v nájme a platiť drahé nájomné, je neakceptovateľná, lebo navrhovateľka nechce bývať s odporcom pre dlhotrvajúce zlé vzťahy. Navrhovateľka uviedla, že otec u nej vyvoláva pocity strachu a stresu a aj v súčasnosti po zistení jej nového prechodného bydliska ju sleduje.
Námietka odporcu, že trestné konanie je vedené na podnet matky navrhovateľky a navrhovateľky, je taktiež nepravdivá. Ako vyplýva z obžaloby Okresnej prokuratúry Košice - okolie doručenej Okresnému súdu Košice - okolie dňa 4. 6. 2013 na obvineného I. U. je vedené proti odporcovi konanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2, písm. a/, b/, e/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a, e/ Trestného zákona pre skutok, ktorý sa stal dňa 21. 5. 2011 tak, že sa v chatovej osade Y. v katastri obce Y. H. vyhrážal C. C.Á. a M. N.. Konanie pred Okresným súdom Košice - okolie nie je právoplatne skončené. Podľa správy zamestnávateľa odporcu nachádzajúcej sa v trestnom spise, odporca je uzavretej samotárskej povahy a jeho vzťah ku kolegom je konfliktný. Je impulzívny a rád poukazuje na nedostatky druhých, ale svoje vlastné nepriznáva. V nadväznosti na námietky odporcu týkajúce sa jeho zlých súčasných finančných pomerov, je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby (šaty, obuv) a kultúrne potreby (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou. Nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche navrhovateľky, ktorá je v postavení dieťaťa odkázaného výživou na svojich rodičov a ani na ťarchu druhého povinného rodiča, na ktorú by bola v takomto prípade v plnej miere prenesená vyživovacia povinnosť k dieťaťu. Určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedeným v § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol o zvýšení výživného od podania návrhu, od 16. 4. 2014 (§ 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.). V prevyšujúcej časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného od 1. 11. 2013 vo výške nad 190,- Eur, súd návrh zamietol, prihliadol pritom na zvýšené výdavky odporcu.
Pri výpočte dlžného výživného (nedoplatku) súd vychádzal zo skutočnosti, že stanovená výška výživného bola v sume 150,- Eur mesačne. Ak súd zvýšil výživné na sumu 190,- Eur mesačne, rozdiel medzi doterajšou výškou výživného a novostanovenou výškou výživného predstavuje sumu 40,- Eur. Dlžné výživné tak predstavuje sumu 920,- Eur, ktorú sud povolil odporcovi splácať v 50,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky.
Súd uložil odporcovi platiť výživné v 15-dňovej lehote, lebo je možné od odporcu očakávať platenie v 15-dňovej lehote a nie je potrebné mu poskytnúť lehotu dlhšiu. Zároveň mu súd priznal výhodu splátok dlžného výživného splatného s bežným výživným.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešnej navrhovateľke trovy konania nevznikli a neúspešný odporca na náhradu trov konania nemá právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).