Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/88/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. V. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.05.2015, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. apríla 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u- j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný O. V., nar. XX.XX.XXXX vo X., trvale bytom X., J. I. XXXX/X,

u z n á v a v i n n ý m

zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 9.3.2013 v meste D. uzavreli zmluvu označenú ako Dohoda o zaplatení zálohy - objednávka vozidla s objednávateľom S. O., v ktorej sa zaviazal obstarať osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi elegance, šedá metalíza, stav tachometra 171 000 km, rok výroby: 2004 za dohodnutú sumu 5.900,- Eur, pričom pri podpise zmluvy mu poškodený S. O. zaplatil zálohu vo výške 1.300,- Eur, potom dňa 18.4.2013 obvinený odstúpil od zmluvy pre nemožnosť plnenia ale zálohu 1.300,- Eur vyplatenú pri podpise zmluvy doposiaľ nevrátil, čím poškodenému S. O. spôsobil škodu vo výške 1.300,- Eur.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému S. O., nar. XX.XX.XXXX v N., D., C. XXX/XX, . škodu vo výške 1.300,- Eur.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného O. V. za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 9.3.2014 v meste D. uzavreli zmluvu označenú ako Dohoda o zaplatení zálohy - objednávka vozidla s objednávateľom S. O., v ktorej sa zaviazal obstarať osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi elegance, šedá metalíza, stav tachometra 171 000 km, rok výroby: 2004 za dohodnutú sumu 5.900,- Eur, pričom pri podpise zmluvy mu poškodený S. O. zaplatil zálohu vo výške 1.300,- Eur, potom dňa 18.4.2014 obvinený odstúpil od zmluvy pre nemožnosť plnenia ale zálohu 1.300,- Eur vyplatenú pri podpise zmluvy doposiaľ nevrátil, čím poškodenému S. O. spôsobil škodu vo výške 1.300,- Eur.

Za tento trestný čin uložil obžalovanému podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému S. O. škodu vo výške 1.300,- Eur.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa založil svoje rozhodnutie na dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktorých rozsah aj obsah vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, rovnako, ako aj to, akým spôsobom jednotlivé dôkazy súd I. stupňa vyhodnotil, keď mal za to, že tak z priamych, ako aj nepriamych dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný uzatvorenie zmluvy s poškodeným nepopieral, nepopieral ani prevzatie zálohy, avšak nedodržal dohodnutý termín dodania vozidla, začal sa vyhýbať kontaktu s poškodeným ako objednávateľom. Súd I. stupňa mal preukázané, že prinajmenšom od okamihu, kedy uplynul dohodnutý termín dodania vozidla a najmä od okamihu, kedy sa dohodli s poškodeným na odstúpení od zmluvy, je zjavné, že obžalovaný nemienil svoj záväzok - vrátiť zálohu, dodržať. V tejto súvislosti súd I. stupňa poukázal najmä na to, že napriek tomu, že obžalovaný slovne deklaroval, že splní svoj záväzok a zálohu vráti, vrátenie zálohy je aj obsahom listiny - „odstúpenie od zmluvy“, tento svoj záväzok nemienil splniť a zálohu vrátiť, jednalo sa len o snahu vyhnúť sa trestnému stíhaniu. V priebehu trestného stíhania v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a neskôr v odpore proti trestnému rozkazu popieral, že by v uzavretej zmluve bolo dohodnuté vrátenie zálohy v prípade nedovozenie vozidla, rozvíjal také teórie, ktorými sa snažil obhájiť svoj nárok na zálohu. Obranu obžalovaného považoval súd I. stupňa za účelovú a dospel k záveru, že obžalovaný si prisvojil zálohu, ktorú bol povinný vrátiť poškodenému, nakoľko mu nedodal vozidlo. Pri vyhodnotení konania obžalovaného a jeho právnej kvalifikácii poukázal súd I. stupňa aj na to, že nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nie je spreneverou; je ňou až vtedy, ak páchateľ odmietne vec vrátiť, k čomu prišlo aj v danom prípade, kedy obžalovaný odmietol vrátiť zálohu poškodenému napriek splneniu podmienok na jej vrátenie, túto si prisvojil a nakladal s ňou ako s vlastnou a ani do budúcna jej vrátenie nepripúšťa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V dôvodoch odvolania namietal procesný postup súdu I. stupňa, ktorý napriek jeho ospravedlneniu rozhodol na hlavnom pojednávaní v jeho neprítomnosti, tiež namietal nezákonnosť rozsudku z dôvodu, že sa odvoláva na úradný záznam policajta, ktorého pravdivosť popiera. Nie je pravda, že došlo k naplneniu znakov prečinu sprenevery, nakoľko nebolo preukázané, že sumu 1.300 Eur spreneveril, ale bolo preukázané iba to, že uvedenú sumu nevrátil. Túto sumu si ponechal, stále s ňou disponuje, nepoužil ju pre vlastnú potrebu, ale ju zadržiava z titulu uplatnenia zádržného práva, ako finančný záloh na vysporiadanie oprávnených nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s plnením úlohy, ktorou bol ako príkazník poškodeným, ako príkazcom, poverený. Dohodu o zaplatení zálohy - objednávka vozidla zo dňa 09.03.2013 žiadal podľa obsahu posudzovať ako príkaznú zmluvu a žalovaný skutok ako občianskoprávny vzťah medzi ním a poškodeným.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania. Obhajca obžalovaného v súlade s týmto odvolaním mal za to, že zo strany obžalovaného nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery. Nebolo skúmané, či mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby zaplatil zálohu. Zároveň poukázal na porušenie práva na obhajobu,

keď hlavné pojednávanie dňa 18.05.2015 vykonal súd I. stupňa v neprítomnosti obžalovaného napriek tomu, že obžalovaný sa riadne ospravedlnil mailom, ktorý bol doručený súdu o 08.32 hod.. Pokiaľ sa o tomto ospravedlnení obžalovaného samosudkyňa dozvedela až po vykonaní hlavného pojednávania o 11.00 bolo to bez zavinenia obžalovaného. Takýmto postupom mu bol upreté právo zúčastniť na hlavnom pojednávaní osobne a riadne sa obhajovať. Navrhol, aby bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne vzhľadom k tomu, že sa jedná o výlučne občianskoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodeným navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a vo všetkých smeroch zákonný.

Splnomocnený zástupca poškodeného navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné:

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Pri posudzovaní odvolacích námietok obžalovaného ohľadom procesného postupu súdu I. stupňa, krajský súd zohľadnil, že obžalovanému bola obžaloba a trestný rozkaz v prejednávanej trestnej veci doručený dňa 11.11.2014. Proti trestnému rozkazu podal dňa 26.02.2015 odpor, o ustanovenie obhajcu nežiadal.

Predvolanie na hlavné pojednávanie určené na deň 18.05.2015 obžalovaný prevzal dňa 10.04.2015. Pokiaľ obžalovaný až v deň konania hlavného pojednávania doručil súdu I. stupňa požiadavku na ustanovenie obhajcu a priznanie práva na bezplatnú obhajobu, konal podľa názoru krajského súdu účelovo, v snahe zmariť hlavné pojednávanie, pretože mal dostatok času urobiť tak s dostatočným predstihom od času doručenia obžaloby, resp. najneskôr od času doručenia predvolania na hlavné pojednávanie. Túto nečinnosť obžalovaného nemožno vyhodnotiť v jeho prospech.

V prejednávanej veci boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky podmienky v zmysle § 252 ods. 2 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku. Obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť už v prípravnom konaní vyjadriť sa ku skutku a v doručenom predvolaní bol upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Bez ohľadu na to, že súd I. stupňa nemal v čase vykonávania hlavného pojednávania k dispozícii ospravedlnenie neúčasti obžalovaného, ani krajský súd toto jeho ospravedlnenie nepovažoval za dostatočné, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu § 2 ods. 10 Trestného poriadku a zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, súd I. stupňa uviedol, na základe ktorých dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam a tiež aj akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Okresný súd v napadnutom rozsudku poukázal, o ktoré dôkazy sa opiera, aj akým spôsobom vyhodnotil dôkaznú situáciu. S týmito závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Zároveň odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky náležitosti v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný na základe dohody o zaplatení zálohy - objednávka vozidla, zo dňa 09.03.2013 (č. l. 54), prevzal ako obstarávateľ vozidla od poškodeného finančnú zálohu v sume 1.300 Eur. V zmysle tejto dohody sa zaviazal dodať poškodenému objednané motorové vozidlo najneskôr do 22.03.2013, v prípade, že sa tak nestane bola v dohode zakotvená povinnosť obžalovaného v termíne najneskôr do 3 pracovných dní od dohodnutého termínu dodania zálohu vrátiť.

Z vyššie citovanej dohody nevyplýva žiadny nárok obžalovaného na úhradu nákladov vynaložených na obstarávanie vozidla pre poškodeného, nebolo preukázané, že by akékoľvek vozidlo pre poškodeného zaobstaral, ani to, že by poškodený zaobstarané vozidlo odmietol prevziať. Z listiny na č. l. 55 spisu „odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 18.04.2013 vyplýva, že obžalovaný odstúpil od zmluvy „dohody o zaplatení zálohy - objednávka vozidla“ zo dňa 09.03.2013 pre nemožnosť plnenia, ktorá spočíva v tom, že nie je možné zabezpečiť vozidlo podľa špecifikácií poškodeného a za dohodnutú cenu a zároveň vyzval poškodeného na oznámenie čísla účtu, aby mu mohol poukázať sumu, ktorú prevzal ako zálohu. V kontexte tejto dohody aj krajský súd vyvodil, že v čase odstúpenia od zmluvy ešte obžalovaný disponoval s finančnými prostriedkami, ktoré prevzal od poškodeného a pokiaľ mu túto finančnú zálohu nevrátil, jednoznačne sa dopustil trestného činu sprenevery, pretože s touto prevzatou finančnou čiastkou disponoval ďalej spôsobom, ktorý nezodpovedá základnému účelu zverenia. Nemožno preto akceptovať odvolaciu námietku obžalovaného, že sa jedná o občianskoprávny vzťah medzi ním a poškodeným, ani to, že uvedenými finančnými prostriedkami si má refundovať údajné náklady spojené s vycestovaním do zahraničia za účelom obstarania vozidla, nakoľko na takýto účel mu táto záloha zverená nebola.

Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že napadnutým rozsudkom rozhodol miestne príslušný súd. Miestna príslušnosť je upravená v ustanovení § 17 Trestného poriadku. V zmysle tohto zákonného ustanovenia prvotným hľadiskom pre určenie miestnej príslušnosti je miesto spáchania činu. Za miesto spáchania činu sa považuje miesto, kde bolo uskutočnené konanie, ktoré napĺňa znaky trestného činu, ako aj miesto, kde nastal, alebo mal nastať následok trestného činu. Miestna príslušnosť je v prejednávanej veci určená jednak dohodou o zaplatení zálohy zo dňa 09.03.2013, ktorá bola spísaná v D., ako aj miestom bydliska poškodeného, ktorému obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu ako následok trestného činu.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa bol zámer krajského súdu odstrániť pochybnosti o zákonnosti spôsobu akým bol vyhlásený napadnutý rozsudok v neprítomnosti obžalovaného. Následne krajský súd rozhodol o vine obžalovaného zhodne ako súd I. stupňa, a to z dôvodov vyššie uvedených, keď mal za to, že doposiaľ zabezpečené dôkazy, ani prednes obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu iné rozhodnutie nepripúšťa.

Pri rozhodovaní o treste, ani krajský súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd sledoval zabezpečenie účelu trestu v zmysle hľadísk § 34 Trestného zákona a po vyhodnotení osoby obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dostal do rozporu so zákonom (prečin úverového podvodu), dospel k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie je v danom prípade primerané uložiť obžalovanému podmienečný trest v strede trestnej sadzby so skúšobnou dobou na 1 rok.

Pretože poškodený S. O. už v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorej výška nebola sporná, uložil krajský súd obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok