Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-748-2014.pdf
PDF · 96.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/748/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: SVEA EKONOMI CYPRUS LIMITED spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom 195 Arch. Makarios III Avenue, 3030 Limassol, Cyprus, IČO: HE 272182, zast. advokátskou kanceláriou DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., Moravská 7, 831 03 Bratislava, IČO: 36 860 484 proti odporkyni: R. S., K.. XX.X.XXXX, O. Z. W. XXX, Y., občianka SR, o zaplatenie 416,22 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 314,62 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 314,62 eur od 12.11.2011 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 46 eur a náhradu iných trov konania v sume 13 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s. sa návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2014 domáhal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu 416,22 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 416,22 eur od 12.11.2011 do zaplatenia z titulu nesplatenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8.4.2011 a náhrady trov konania.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, nežiadala pojednávanie odročiť.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 8.4.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, podmienkami k Zmluve, predžalobnou upomienkou z 26.10.2011, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel s odporkyňou, fyzickou osobou, dňa 8.4.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol odporkyni pôžičku v sume 399 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 34,38 v počte 12 splátok a celková suma pôžičky v sume 462,56 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 37,23 %, ročnú úrokovú sadzbu 37,23 %, konečnú splatnosť: 4/2012. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 34,38 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 462,56 eur a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku na navrhovateľa. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že odporkyňa si celkovo vyčerpal sumu 399 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu platobnej histórie ( čl. 7), že odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkovo sumu 84,38 eur.
V rámci všeobecných obchodných podmienok si dohodli splácať splátky vždy do 20 dňa v mesiaci (túto skutočnosť súd vyčítal použitím lupy, lebo voľným okom sú podmienky nečitateľné). Nakoľko z obsahu všeobecných obchodných podmienok sa súdu nedalo vyčítať, na akom právnom prežime ( Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník) sa zmluvné strany dohodli, súd vychádzal z všeobecnej praxe iných návrhov pôvodného navrhovateľa prejednávaných na tunajšom súde, kde uvádza potrebu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na uzatvorenú zmluvu.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 8.4.2011), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) , k) zák. č. 129/2010 Z. z. , a) druh spotrebiteľského úveru, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. , Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni reálne pôžičku (úver) 399 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 34,38 eur splatné
vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 462,56 eur, počet mesačných splátok 12, RPMN vo výške 37,23 %, ročnej úrokovej sadzbe 37,23 %. Odporkyňa nezaplatila splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatila sumu 84,38 eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 12.11.2011.
Z obsahu zmluvy o pôžičke si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 84,38 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 399 eur zistil, že odporkyňa doposiaľ neuhradila z poskytnutej pôžičky sumu 314,62 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a odporkyňa preukázateľne neuhradila z poskytnutej pôžičky sumu 314,62 eur, súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť práve túto sumu 314,62 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 12.11.201, kedy požaduje navrhovateľ. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 8.4.2011), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 8.4.2011), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 8.4.2011), Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 8.4.2011), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (8.4.2011), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov posudzujúc úspech účastníkov a čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie sumy 416,22 eur, pričom bol úspešný v sume 314,62 eur , čiže mal čistý úspech v sume 51 % ( výpočet čistého úspechu: /314,62 x 100/ deleno 416,22 =75,58 % úspech navrhovateľa; 100-75,58=24,41 % úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa: 75,58 - 24,41 = 51,16, zaokrúhlene 51 %). Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 46 eur (51 % z správne uplatnenej sumy 90,98 eur =46,3, zaokrúhlene 46 eur) a náhradu iných trov konania v sume 13 eur (51 % z zaplateného súdneho poplatku 24,50 eur=12,49, zaokrúhlene 13 eur). Právny zástupca navrhovateľa si správne vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1/ odmenu za úkony právnej služby 2 x 29,87 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na súd; 2/ režijný paušál za r. 2014: 2 x 8,04 eur;3/ 20%DPH z súčtu súm z bodov 1/,2/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.