Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_13C-265-2015.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/265/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci žalobcu : Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 proti žalovanému v 1. S. /. : A. U., F.. XX.XX.XXXX, T. J.Š. R., C. R. XX, toho času na neznámom mieste v Anglicku a žalovanému R. X. S. : S. U.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. J. R., C. R. XX, toho času na neznámom mieste v Anglicku, obaja žalovaní zastúpení opatrovníkom pre toto konanie Helenou Kotradyovou, súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 395,34€ takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 395,34€ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 23,50€ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2014 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 395,34€ ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.01.2013 bola u žalovaných vykonaná kontrola odberného miesta Dobrá Vôľa 19, na základe ktorej bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. Doba trvania neoprávneného odberu od 24.07.2012 do 23.01.2013 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z.z. Žalobca si v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil voči žalovaným sumu 555,21€ , ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 820007989 zo dňa 25.01.2013 splatnou dňa 08.02.2013. Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/42/2013 zo dňa 09.05.2013 , právoplatným dňa 29.05.2013 u žalovaného v 1. rade a právoplatného dňa 24.05.2013 u žalovaného v 2. rade, boli žalovaní uznaní za vinných z trestného činu krádeže za neoprávnený odber elektriny a žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 9,87€ s tým, že so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaní doposiaľ z dlžnej sumy uhradili čiastku 159,87€ a naďalej sú povinní nahradiť žalobcovi škodu vo výške 395,34€, ktorú napriek výzve doposiaľ neuhradili.
Vo veci bol dňa 23.12.2014 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 13Ro/380/2014, ktorý však bol uznesením súdu zrušený z dôvodu nemožnosti doručiť ho žalovaným do vlastných rúk, pretože žijú v Anglicku na bližšie nezistenej adrese. Príbuzní žalovaných odmietli vykonávať funkciu opatrovníka, na základe čoho súd ustanovil žalovaným opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní v osobe súdnej tajomníčky tunajšieho súdu.
Opatrovníkovi žalovaných bol návrh s prílohami a procesnými poučeniami podľa § 114 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p. doručený do vlastných rúk dňa 20.01.2016. K návrhu sa nijako nevyjadril.
Podľa 115a odsek 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 200ea odsek 2 O.s.p. za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrany osobnosti.
Podľa § 200ae odsek 3 O.s.p. ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 395,34€, na základe čoho sa jedná o tzv. drobný spor, na prejednanie ktorého súd nemusí nariaďovať pojednávanie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vo veci nenariadil pojednávanie a o veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu vyvesené od 15.04.2016 a taktiež bolo zverejnené prostredníctvom internetovej stránky.
Po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, a to Zápisom o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 23.01.2013 na odbernom mieste Dobrá Vôľa 19, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky MHSR č. 292/2012 Z.z. zo dňa 23.01.2013, faktúrou č. 8200075989 na sumu 555,21€ splatnú 08.02.2013 za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.12.2013 a trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/42/2013, mal súd preukázané tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.
Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred obnovením distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane zistený neoprávnený odber elektriny, rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určeného meradla na verejne prístupnom mieste v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa
sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
Podľa § 511 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení veci dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu odôvodnený, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu.
Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 71/1992 Z.z. oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovaných zaplatiť súdny poplatok za návrh, keďže boli v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.