Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/177/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: J. E., X.. XX.XX.XXXX, G. XX, J., zast. JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, Hlavná 19, Prešov, proti odporcovi: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, zast. JUDr. Renáta Barbušová, advokát, Štúrova 13, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu BARBUŠ & BARBUŠOVA so sídlom Štúrova 13, Bratislava náhradu trov konania vo výške 6.559,49 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 10.07.2013 sa navrhovateľ pôvodne domáhal voči Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. ako odporcovi v 1. rade a voči Prešovskému samosprávnemu kraju ako odporcovi v 2. rade náhrady titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku, resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku.

Pred prvým pojednávaním zobral navrhovateľ návrh voči Prešovskému samosprávnemu kraju späť, o čom rozhodol tunajší súd dňa 10.04.2014 uznesením č.k. -148 tak, že návrh voči Prešovskému samosprávnemu kraju zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2014.

Navrhovateľ na návrhu voči Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s, ako odporcovi zotrval, keď žiadal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 86.471,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z tejto sumy od 10.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku, resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 19.03.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.03.2013 a dňa 22.03.2013 navrhovateľ ako postupník uzavrel s postupcami, podielovými spoluvlastníkmi parcely KN

- C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v kat. území R., obec J., evidovanej na Správe katastra J. zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú majú postupcovia voči odporcom z titulu užívania pozemku stavbou pozemnej komunikácie vo vlastníctve odporcu.

Jedná sa o nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia za záber a užívanie pozemku stavbou vo výške obvyklého nájomného alebo titulom náhrady za obmedzenie vecným bremenom vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno viaznúce na pozemku z dôvodu stavby, ktorá je vo vlastníctve

odporcu v danom mieste a čase, v období odo dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky v znení dodatku č. 1 za dva roky spätne v prípade bezdôvodného obohatenia a za tri roky spätne v prípade náhrady za obmedzenie vecným bremenom a pohľadávku do budúcna odo dňa uzavretia tejto zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku.

Postupcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku na základe rozsudku Okresného súdu J. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 05.12.2012 a následnému prejednaniu dedičstva, ako to vyplýva z uznesení o dedičstve č. XXD/X/XXX3, Dnot X/XXXX zo dňa 12.03.2013 a č. XXD/XX/XXXX, Dnot XX/XXXX zo dňa 12.03.2013.

Následne na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi postupcami a navrhovateľom, došlo k zmene vlastníckeho práva k pozemku, čo vyplýva z rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva vydaných Správou katastra J. č. V XXXX/XX zo dňa 05.04.2013 a V XXXX/XX zo dňa 05.04.2013.

Postupcovia postúpenie pohľadávky oznámili odporcovi oznámeniami doručenými mu dňa 09.05.2013 a 17.06.2013 a dňa 08.07.2013. Na základe znaleckých posudkov postúpená pohľadávka titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom predstavuje spolu sumu vo výške 86.471,08 €.

Navrhovateľ teda nadobudol pozemok do svojho vlastníctva na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi postupcami a navrhovateľom.

Následne na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou ANGLO - SWISS TRADING LTD ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho a to na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva Správy katastra J. č. v XXXX/XX zo dňa 11.04.2013.

Podľa znaleckého posudku navrhovateľ, ako výlučný vlastník pozemku v období od 05.04.2013 do 10.04.2013 má voči odporcovi nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo predstavuje ročne sumu 118,10 €.

Navrhovateľ ako postupník uzavrel so spoločnosťou ANGLO - SWISS TRADING LTD ako postupcom dňa 05.07.2013 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka spoločnosti voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, vo výške obvyklého nájomného, resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku vo výške obvyklej náhrady v období kedy bol postupca vlastníkom pozemku a to od 11.04.2013 vrátane, do 29.05.2013 vrátane.

Postupca oznámil postúpenie pohľadávky odporcovi listom zo dňa 08.07.2013. Spoločnosť ANGLO - SWISS TRADING LTD následne ako postupca postúpila na navrhovateľa pohľadávku titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje sumu vo výške 5.668,71 €.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že predmetom konania je náhrada za užívanie pozemku, ktorý je zastavaný diaľnicou D1, ktorá bola vybudovaná v rámci stavby D1 Prešov - Ličartovce. Predmetný pozemok podľa zistení odporcu nikdy nebol zastavaný privádzačom D1, teda pôvodne cestou III. triedy č. XXXXX, preklasifikovanou na diaľničný privádzač A. - J. - Y., privádzač D1 na úseku od uzlového bodu XXXXAXXXXX po uzlový bod XXXXAXXX vrátane križovatkových vetiev. Predmetný pozemok je a bol zastavaný diaľnicou. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 05.12.2012 sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo určené vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Následne po prededení pozemku, tento kúpil od dedičov pôvodných vlastníkov navrhovateľ, ktorý tento pozemok obratom previedol na spoločnosť ANGLO - SWISS TRADING LTD. Táto spoločnosť následne nehnuteľnosť predala firme AKANT, s.r.o., ktorá túto nehnuteľnosť opäť predala tretej osobe, manželke navrhovateľa. Od manželky navrhovateľa odporca dňa 28.11.2013 pozemok odkúpil za kúpnu cenu vo výške 394.088,87 Eur.

Odporca má za to, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady na vznik zákonného vecného bremena a to tým, že pozemok zastavaný diaľnicou bol ku dňu vzniku navrhovateľa, (dňu 01.02.2005) spravovaný Slovenskou správou ciest. Predmetný pozemok bol v zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX až do jeho odkúpenia manželkou navrhovateľa

nevyporiadaným pozemkom, resp. pozemkom, ku ktorému nebolo preukázané vlastnícke právo štátu. Predmetný pozemok nemohol byť a ani nebol predmetom vkladu do odporcu pri jeho vzniku.

Pozemok nadobudol odporca od pôvodných vlastníkov dňa 05.04.2013, kedy bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Pozemok nebol ku dňu vzniku odporcu predmetom vkladu do odporcu ale ani predmetom vkladu byť platne nemohol, nakoľko tento pozemok bol v čase vzniku odporcu vo vlastníctve tretích osôb a jednalo sa o nevysporiadaný pozemok. Na základe uvedeného má odporca za to, že ku dňu vzniku odporcu vzniklo na predmetnom pozemku zákonné vecné bremeno, spočívajúce v užívaní tohto pozemku stavbou diaľnice. Tento pozemok nebol odo dňa 01.02.2005 užívaný bez právneho dôvodu, a teda akákoľvek náhrada za bezdôvodné obohatenie neprichádza do úvahy. Legálne vecné bremeno nemuselo byť zapísané v katastri nehnuteľností, nakoľko za situácie jeho zriadenia priamo zákonom by mal zápis v katastri nehnuteľností iba deklaratórne účinky. Legálne vecné bremená vzniknuté na základe verejnoprávnych predpisov sa do katastra nezapisujú. Pozemok bol v čase vzniku odporcu pozemkom nevysporiadaným.

Keďže nárok na náhradu za vecné bremeno vznikol spolu so vznikom vecného bremena ku dňu vzniku odporcu, teda ku dňu 01.02.2005, ide v danom prípade o náhradu jednorazovú, ktorá sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V tejto súvislosti odporca vzniesol námietku premlčania, keďže uplatnené právo sa premlčalo dňa 01.02.2008. Návrh bol pritom na súde podaný až dňa 10.07.2013. Vecné bremeno vzniklo ku dňu 01.02.2005 a od tohto dňa zaťažovalo predmetný pozemok. Nárok na náhradu za toto vecné bremeno mohol vzniknúť jedine tým vlastníkom predmetného pozemku, ktorí tento vlastnili ku dňu 01.02.2005. Akékoľvek nároky na náhradu ďalších vlastníkov pozemku sú neopodstatnené, keďže títo nadobúdali pozemok už zaťažený vecným bremenom v prospech odporcu. Premlčanie práva na náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno je podľa odporcu v súlade s dobrými mravmi a je legitímna, keďže o túto náhradu sa pôvodní vlastníci pozemku nikdy nestarali a neprejavili o ňu žiadny záujem.

K postúpeniu pohľadávok na navrhovateľa odporca uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávok neobsahujú všetky podstatné náležitosti. V zmluvách nie je jasne vymedzený dlžník, v zmluvách nie je dostatočne jasne vymedzená postupovaná pohľadávka. Vo všetkých zmluvách o postúpení pohľadávok sa uvádzajú 2 rozličné právne tituly a teda 2 rozdielne pohľadávky a to pohľadávka z bezdôvodného obohatenia a pohľadávka na náhradu za vecné bremeno, pričom každá z týchto pohľadávok má inú výšku ako aj skutočnosť, že sumy 12,78 € za m2 ročne ako obvyklé nájomné a suma 11,32 € za m2 ročne ako obvyklá náhrada za vecné bremeno nie sú podložené žiadnym relevantným podkladom, teda výška pohľadávky je len domnelá. Na základe uvedeného má odporca za to, že zmluvy, ktorými boli postúpené (v čase postúpenia už premlčané) pohľadávky pôvodných vlastníkov pozemku sú neplatné z dôvodu absencie presného a jasného vymedzenia postupovaných pohľadávok. Čo sa týka domnelých pohľadávok ďalších vlastníkov pozemku ide o neexistujúce pohľadávky, keďže ďalším vlastníkom pozemku nárok na náhradu za vecné bremeno už nevznikol. K znaleckému posudku č. XXX/XXXX odporca uviedol, že má pochybnosti o objektívnosti a reálnosti ohodnotenia nájmu pozemku a to jednak z dôvodu použitej metódy výpočtu hodnoty vecného bremena ako aj z dôvodu podkladov, z ktorých znalec pri výpočte formou porovnávacej metódy vychádzal. Znalecký posudok vôbec neobsahuje zdôvodnenie výberu porovnateľných pozemkov. Znalec vychádzal z podkladov predložených objednávateľom, teda navrhovateľom. Znalec s pozemkom porovnával nehnuteľnosti, ktoré sú využívané na úplne iný účel ako predmetný pozemok.

Rozdiel všeobecnej hodnoty nájmu v oboch posudkoch je vyše trojnásobný, čo je značný rozdiel, ktorý vzbudzuje pochybnosti o správnosti posudku predloženého zo strany navrhovateľa. V predloženom znaleckom posudku č. XX/XXXX pristúpil znalec k oceňovaniu oboma metódami, pričom výsledné hodnoty sú veľmi podobné, takmer totožné. K poukazovanej nájomnej zmluve č. XXXXX/X/XXXX/ Solivar/XXXX/NY odporca uviedol, že jedna nájomná zmluva neznamená, že by v danej veci išlo o skutočne trhové nájomné. Navrhovateľ opätovne operuje citáciami rozhodnutí, ktoré sa bez výnimky týkajú otázky, či povinnému nejaká náhrada za zákonné vecné bremeno vôbec patrí, t.j či môže byť takéto vecné bremeno zriadené zákonom aj bezodplatne. Je však potrebné sa zaoberať aj charakterom náhrady. Predložené rozhodnutia navrhovateľom však takúto analýzu opomínajú.

K nájomným zmluvám navrhovateľa odporca dodal, že sa týkajú úplne iných pozemkov a ide o iné právne situácie ako v tomto konaní. Vlastnícke právo k pozemku bolo predmetom sporu v konaní XXC/XXX/

XXXX. Odporca formálne nadobudol vlastnícke právo k pozemku dňa 10.12.2010. Až do rozhodnutia súdu nebolo odporcovi jasné, kto je skutočne vlastníkom pozemku. Pôvodnými navrhovateľmi, ako postupcami v tomto spore uplatnenej pohľadávky, však v priebehu konania, v ktorom sa domáhali určenia svojho vlastníctva, resp. vlastníctva svojich predchodcov, žiadny nárok na náhradu za užívanie pozemku vznesený nebol. Postupovaná pohľadávka teda nesmie byť zameniteľná ani s pohľadávkou voči inému dlžníkovi, Práve z navrhovateľom predložených zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa postupovali pohľadávky voči odporcovi ako aj voči Prešovskému samosprávnemu kraju, pričom nie je jasne vymedzené aká časť postupovanej pohľadávky pripadá na ktorého dlžníka. Navyše výška postupovanej pohľadávky, resp. pohľadávok je úplne iná ako suma uplatnená navrhovateľom v tomto konaní. Navrhovateľ skupuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa pod existujúcimi cestnými komunikáciami, budúcimi cestnými komunikáciami, najmä diaľnicami, verejnými priestranstvami a miestne slúžiacimi verejnej potrebe aj pod stavbami súkromných osôb aby následne tieto nehnuteľnosti speňažil. Popri tom si navrhovateľ uplatňuje aj domnelé práva za dočasné obmedzenie užívania, ktoré naňho pôvodní vlastníci postupujú.

Predmetom tohto konania je náhrada za zákonné vecné bremeno. Táto náhrada predstavuje odlišný právny titul od nájmu a preto akékoľvek nájomné zmluvy, predložené navrhovateľom sú z právneho posúdenia nároku irelevantné. Odporca má za to, že navrhovateľom uplatnená náhrada má charakter jednorazového plnenia, ktoré však bolo v čase podania žaloby už premlčané. Navrhovateľovi a ani jeho právnym predchodcom nie je už v súčasnosti bezodplatne užívaný pozemok. Tento pozemok bol zo strany odporcu od manželky navrhovateľa odkúpený.

K vyjadreniam odporcu zaujal stanovisko navrhovateľ, ktorý uviedol, že Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX rozhodol rozsudkom dňa 05.12.2012, právoplatným dňa 21.12.2012 (aj keď deklaratórnym rozhodnutím), že do dedičstva po právnych predchodcov navrhovateľa patrí sporný pozemok, ku dňu vzniku NDS, a.s. nebol tento pozemok nevysporiadaným pozemkom a bol preto predmetom vkladu do NDS, a.s.. V opačnom prípade by Slovenská správa ciest, ako odporca v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a následne aj odporca - NDS, a.s., boli uznali vlastnícke právo navrhovateľov v tomto konaní už pri podaní návrhu resp. v prípade NDS, a.s. pri vstupe do konania.

Keby navrhovateľ prisvedčil odporcovi, že vlastníkovi zaťaženého pozemku patrí za obmedzenie vecným bremenom jednorazová náhrada (kedy sa v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. práva spojené s nehnuteľnosťou odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi), tzn. ročne nájomné x 20 rokov a po takto poskytnutej "jednorazovej náhrade", by potom odporca predmetný pozemok odkúpil, poskytol by takto odporca vlastníkovi pozemku plnenie vlastne dvakrát. Raz ako jednorazovú náhradu za 20 rokov obmedzenia a potom aj kúpnu cenu za pozemok. Takáto úvaha je podľa navrhovateľa scesná, keďže keby si postupcovia v danej veci uplatnili jednorazovú náhradu za vecne bremeno v 3 ročnej premlčacej lehote (od 01.02.2005), tzn. do 01.02.2008, v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. by im teda patrila náhrada (pri časovo neobmedzenom trvaní) za 20 rokov obmedzenia. Berúc potom do úvahy, že zo strany odporcu došlo k odkúpeniu predmetného pozemku od PhDr. Dariny Jarkovskej na základe kúpnej zmluvy z 28.11.2013, ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu, bol povolený dňa 02.12.2013 pod č. V XXXX/XXXX, vlastníkovi zaťaženého pozemku - v prípade opakovaných platieb, tak ako to tvrdí navrhovateľ, by patrila náhrada iba za obdobie od 01.02.2005 do 02.12.2013, tzn., za 7 rokov, 10 mesiacov a 1 deň. A naopak, podľa odporcu - v prípade jednorazovej náhrady by odporca poskytol postupcom náhradu najviac za 12 rokov, 1 mesiac a 28 dní.

K tvrdeniu odporcu, že nárok navrhovateľa je premlčaný, navrhovateľ uviedol, že odporcom vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporca vznesenou námietkou premlčania sleduje úmysel poškodiť vlastníkov pozemku postupcov, ktorých pozemok odporca okupoval stavbou pozemnej komunikácie. Vznesená námietka premlčania má slúžiť odporcu v bezplatnom užívaní pozemku postupcov, odo dňa nadobudnutia pozemnej komunikácie do svojho vlastníctva k 01.02.2005 do vysporiadania - odkúpenia pozemku od J.. G. E. na základe kúpnej zmluvy z 28.11.2013, ktorej vklad vlastníckeho práva bol v prospech odporcu, povolený dňa 02.12.2013 pod č. V XXXX/XXXX. Z vyššie

uvedených skutočností má navrhovateľ za to, že takýto výkon subjektívneho práva zo strany odporcu je možné jednoznačne kvalifikovať ako výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľ poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorej správnosť nebola vyvrátená, že nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu o jej výške, ktoré rozhodnutie má konštitutívne účinky, až vydaním takéhoto rozhodnutia je možné uvažovať o premlčaní.

Ak nie je nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadeným vecným bremenom upravený inak (rozhodnutím alebo zákonom), právo vlastníka pozemku obmedzeného stavbou na jeho pozemku (na ktorom viazne vecné bremeno) na náhradu, sa nemôže premlčať úplne, ak vecné bremeno trvá, premlčať sa môžu jedine jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne dni, kedy boli jeho vlastnícke práva obmedzené. Nakoľko zákon o NDS, neupravuje náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom ani vo forme jednorazovej náhrady a ani vo forme renty, je potom na vlastníkovi pozemku obmedzeného vecným bremenom, či sa bude domáhať rozhodnutia o jednorazovej náhrade alebo o pravidelnej rente, ak oprávnený z vecného bremena náhradu za obmedzenie dobrovoľne neplatí. Uplatní sa režim čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Vlastník pozemku zaťaženého vecným bremenom sa potom môže kedykoľvek počas existencie obmedzenia domáhať nielen náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za minulé obdobia (do rozhodnutia súdu), ale aj úpravy povinnosti platiť náhradu pro futuro, a to ako vo forme jednorazovej náhrady (pričom sa zohľadní to, čo sa vlastníkovi priznalo za minulé obdobia), tak aj vo forme renty. V prípade jednorazovej náhrady získava vlastník nárok na okamžitú platbu, avšak spravidla v nižšej výške, než akú by získal v prípade renty. V prípade renty získa vlastník nárok na pravidelné platby, ale za celé (skutočné) obdobie trvania obmedzenia vlastníckeho práva.

K námietke odporcu o neplatnosti postúpenia pohľadávok z dôvodu absencie jasného vymedzenia dlžníka, vymedzenia výšky pohľadávky, vymedzenia skutočností na ktorých sa zakladá a spravidla aj právneho titulu, navrhovateľ uviedol, že je irelevantná a to z dôvodu, že spôsob určenia pohľadávok, ktoré sú predmetom cesie, zákon nestanovuje, je na účastníkoch, aké identifikačné kritéria si zvolia na vymedzenie postupovaných pohľadávok. K postúpeniu pohľadávok sú spôsobilé aj tie pohľadávky, ktorých existencia je sporná, či pohľadávky, ktoré vzniknú iba v budúcnosti, t. j. také pohľadávky, u ktorých výška peňažného plnenia spravidla nie je v okamžiku uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne zistiteľná a preto nemožno určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch požadovať za podstatnú náležitosť zmluvy, ktorej nedostatok by viedol k neplatnosti zmluvy pre neurčitosť. Podľa ustálenej judikatúry taktiež platí, že pokiaľ nemá postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u postúpenej pohľadávky (teda inej pohľadávky zameniteľnej s postupovanou pohľadávkou), potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne určite identifikovaná aj vtedy, keď ju vymedzuje iba údaj o osobe dlžníka a predmetu plnenia.

Ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa. Toto platí bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Navrhovateľ má za to, že práve konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v žalovanom období užíval pozemok postupcov výlučne odporca a to stavbou pozemnej komunikácie na ňom ležiacou, a to bez akejkoľvek náhrady, ktorá patrí vlastníkom pozemku

K spochybňovaniu nájomných zmlúv, z ktorých znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal - uzavretých spoločnosťami BENC, s.r.o. PONECO, s.r.o. CORS, spol. s r.o. a A.. J. F., je potrebné k veci uviesť, že táto námietka je scesná, pretože predmetnú nájomnú zmluvu so spoločnosťami - správne: Coryn, s.r.o., BENC, s.r.o., PONECO, s.r.o., CORS, spol. s r.o., J. E. C. A.. J. F. uzavrel sám odporca, zastúpený A.. H. X..

K výške kúpnej ceny za predmetný pozemok vo výške 394.088,87 € navrhovateľ uviedol, že zástupca odporcu opomenul, že kupujúcim tohto pozemku bol odporca a pokiaľ mal odporca námietky voči výške kúpnej ceny, nemusel predsa túto kúpnu zmluvu uzavrieť. Podľa navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré odporuje základným zásadám zakotveným v § 3 ods. 2 OZ, možno považovať práve konanie odporcu, keďže v žalovanom období užíval pozemok postupcov výlučne odporca stavbou pozemnej komunikácie na ňom ležiacou, a to bez akejkoľvek náhrady.

Ak teda odporca uzavrel nájomnú zmluvu č. XXXXX/X/XXXX/Solivar/XXXX/NY zo dňa 20.12.2012, a to za náhradu vo výške 12,78 €/m2/rok, pričom navrhovateľ sa v tomto konaní domáha náhrady vo výške 8,71 €r/m2/rok v zmysle Znaleckého posudku č. 116/2013, nemôže byť preto uplatňovaná náhrada navrhovateľom v tomto konaní neobjektívna, či vysoká. Navyše, náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva má dosiahnuť výšku trhového nájomného. Odporca iným vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba diaľnice, náhradu za obmedzenie vlastníckych práv poskytol, pričom navrhovateľovi primeranú náhradu neposkytol. Nárok navrhovateľa je dôvodný aj s poukazom na predložené nájomné zmluvy, na základe ktorých odporca uhradil vlastníkom dotknutých pozemkov primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckych práv, a to za obdobie od uzavretia nájomnej zmluvy do vysporiadania, do právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Prešov o prevode vlastníctva pozemkov, na ktorých je realizovaná stavba diaľnice, ktorá je vo vlastníctve odporcu. Predložené nájomné zmluvy boli uzatvorené dňa 20.12.2012, čiže po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. a obdobie, za ktoré odporca uhradil vlastníkom dotknutých pozemkov nájomné (od 01.10.2012 - 30.12.2012) je mimo 3 ročnej premlčacej lehoty odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z..

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi : oznámeniami o postúpení pohľadávky, rozsudkom Okresného súdu J. č.k. XXC XXX/XXXX zo dňa 05.12.2012, osvedčeniami o dedičstve sp. zn. XXD X/XXXX, G. XXXXXX, sp. zn. XXD XX/XXXX a G. X. XX/XXXX, rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva č. V XXXX/XX, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2013, dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2013, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2013, zmluvou o prevode vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii č. B. zo dňa 26.06.2012, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 12.07.2012 geometrickým plánom, znaleckými posudkami č. XXX/XXXX, č. XX/XXXX, LV č. XXXX, , nájomnými a podnájomnými zmluvami, kúpnou zmluvou č. XXXXX/KZ - 3/. zo dňa 27.11.2013, rozhodnutím o povolení vkladu č. V XXXX/XX a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.: R., vedených na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX m? - zastavané plochy a nádvoria na základe kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom ako kupujúcim a L. Z., C. Ž., E. J., H.K. J., Ľ. D., H. F., E. F. C. P. F. ako predávajúcimi. Rozhodnutím Správy katastra J. č.v. V XXXX/XX zo dňa 05.04.2013 a č.v. Y. XXXX/XX zo dňa 05.04.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú.: R., vedených na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX m? - zastavané plochy a nádvoria v prospech navrhovateľa. Právne účinky vkladu nastali dňom 05.04.2013.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.03.2013 a Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2013 nadobudol navrhovateľ nesplatenú pohľadávku voči odporcovi z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, resp. titulom náhrady za obmedzenie vecným bremenom viaznúcim na pozemku vo výške obvyklého nájomného, resp. vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno v danom mieste a čase v období od dňa uzavretia zmluvy za dva roky spätne a pohľadávku do budúcna odo dňa uzavretia zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku. Navrhovateľ takisto nadobudol nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia za záber a užívanie pozemku stavbou vo výške obvyklého nájomného, alebo titulom náhrady za obmedzenie vecným bremenom vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno viaznúce na pozemku z dôvodu stavby, v danom mieste a čase v období odo dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky v znení dodatku č. 1 za dva roky spätne v prípade bezdôvodného obohatenia a za tri roky spätne v prípade náhrady za vecné bremeno a pohľadávku do budúcna odo dňa uzavretia zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku.

Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného znalcom A.. H. Y., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 05.07.2013 určil všeobecnú hodnotu nájmu za pozemok vo výške 10,94 €/m2 pozemku ročne a všeobecnú hodnotu vecného bremena viaznúceho na pozemku vo výške 8,71 €/m2 pozemku ročne. Na základe kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom ako predávajúcim a ANGLO - SWISS TRADING LTD. ako kupujúcim, Správa katastra J. rozhodnutím č.v. V XXXX/XX zo dňa 11.04.2013 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k.ú.: R., vedených na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX m? - zastavané plochy a nádvoria v prospech spoločnosti ANGLO

- SWISS TRADING LTD.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2013 navrhovateľ nadobudol od spoločnosti ANGLO - SWISS TRADING LTD. nesplatenú pohľadávku za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie vo výške obvyklého nájomného ( 10,94 € /m2 pozemku ročne) resp. vo výške obvyklej náhrady (8,71 €/m2 pozemku ročne) titulom bezdôvodného obohatenia resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na v období kedy bola spoločnosť ANGLO - SWISS TRADING LTD. vlastníkom pozemku.

Podľa kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ - X/XXXX/Solivar/XXX/GeoRealKe zo dňa 27.11.2013 uzatvorenej medzi E. G. ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim vo verejnom záujme nadobudol odporca nehnuteľnosť par. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 394.088,870 €

Podľa § 6 ods. 1 z. č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov k nehnuteľnostiam spravovaným ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti Slovenskou správou ciest, ktoré sú predmetom prechodu práv a povinností podľa tohto zákona a ktoré nemôžu byť súčasťou predmetu vkladu do diaľničnej spoločnosti z dôvodu nevyporiadania, prípadne nepreukázania vlastníckeho práva štátu k nim a ktorých užívanie je dané tým, že sú zastavané diaľnicami, vzniká v prospech diaľničnej spoločnosti dňom jej vzniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je užívanie nehnuteľností.

Podľa § 6 ods. 2 z. č. 639/2004 Z.z. diaľničná spoločnosť je povinná vyporiadať vlastníctvo nehnuteľností uvedených v odseku 1 do svojho vlastníctva.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (pre úplnosť možno v tejto súvislosti dodať, že obdobná úprava je obsiahnutá aj v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd).

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku (k. ú.: R., vedených na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX m? - zastavané plochy) dňom 05.04.2013.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, ktorá bola vybudovaná v rámci stavby D1 PreŠ. - Z. z dôvodu jeho zaťaženia vecným bremenom zriadeným na základe zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok z bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie vyššie uvedeného pozemku, resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na tomto pozemku za čas od 11.07.2011 až do 11.07.2012, resp. do 04.04.2013 na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Predmetom konania bol teda nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku z dôvodu jeho zaťaženia vecným bremenom zriadeným na základe zákona č. 639/2004 Z. z. Predmetná stavba na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa je diaľnica.

Pokiaľ teda vlastník diaľnice nie je aj vlastníkom pozemku, pričom nie je možné vyriešiť jeho vzťah postupom podľa § 6 ods. 1 z. č. 639/2004 Z. z., vzniká zo zákona k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka domu.

Jedným zo spôsobov vzniku vecného bremena je jeho vznik zo zákona. Ako vyplýva z judikatúry (R 39/2006), vecné bremená "vyplývajúce z ustanovení zo zákona č. 639/2004 Z. z. ale i napr. zo zákona č. 656/2004 Z. z. sú inštitútmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu".

Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu existencie práva vlastníka stavby (odporcu) zodpovedajúcemu vecnému bremenu si navrhovateľ určil ako opakujúce plnenie za konkrétne vymedzenú dobu ("ročná renta"), pričom v návrhu si navrhovateľ uplatnil túto "ročnú rentu" jednak spätne za obdobie troch rokov odo dňa podania návrhu.

V prvom rade bolo pre posúdenie uplatneného nároku rozhodujúce, či právna úprava jeho priznanie v návrhom uplatnenej forme (ako opakujúce plnenie) umožňuje.

Vychádzajúc z ustálenej judikatúry v tejto otázke (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: X M. XX/XXXX) náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom ako opakujúce plnenie (rentu) nemožno priznať.

Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, nakoľko sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli, pričom však táto úprava nie je tak komplexná, že by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. V prípade, ak tieto

špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, tak ako je to v prípade zákona o vlastníctve bytov, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou.

Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, je nepochybné, že táto náhrada je majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena. Absencia právnej úpravy otázky náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena v zákone č. XXX/XXXX Z. z. neznamená, že takáto náhrada za zriadenie vecného bremena nepatrí. Takýto výklad by bol v rozpore s Ústavou SR a s Listinou základných práv a slobôd, ktorá v čl. 11 ods. 5 pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva len zo zákona a za náhradu, pričom za obmedzenie práva považuje akékoľvek obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľností. Teda, ak je vlastník nehnuteľnosti - pozemku pod bytovým domom, proti svojej vôli obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva a vzhľadom na okolnosti iné riešenie ochrany práv tohto vlastníka prakticky nie je možné, poskytnutie náhrady za nútené obmedzenie vlastníctva je jediným možným spôsobom, ako poskytnúť ochranu právam tohto vlastníka. Je teda potrebné vychádzať z toho, že náhrada vlastníkovi nehnuteľnosti patrí a za podmienky splnenia ďalších predpokladov je vymožiteľná aj súdnou cestou.

Navrhovateľ si náhradu uplatnil v podobe opakujúceho sa plnenia. Priznanie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa plnenia však nemá oporu v špeciálnom predpise (zákon č. 639/2004 Z. z.) ani Občianskom zákonníku (§ 151n ods. 3) a ani v inej právnej norme, ktorá by bola súčasťou slovenského právneho poriadku. Nemožno preto vlastníkovi pozemku priznať náhradu za zriadenie vecného bremena a z toho vyplývajúceho obmedzenia vo výkone vlastníckych oprávnení v podobe opakujúceho plnenia, a to ani za konkrétne vymedzenú dobu minulú a nepochybne ani ako opakujúce sa plnenie do budúcnosti.

Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so vznikom vecných bremien je totiž v súlade s ustálenou judikatúrou koncipovaná ako jednorazová náhrada, na ktorej zaplatenie vzniká právo tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia (vzniku) vecného bremena, voči tomu, v prospech koho sa zriadilo a existuje. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je teda nepochybne majetkovým právom osoby, ktoré patrí povinnému subjektu z vecného bremena (navrhovateľovi). Predmetné vecné bremeno vzniká "in rem" a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a spôsob tejto zmeny. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku, avšak iba, ako už bolo uvedené, zásadne len vo vzťahu k vlastníkovi zaťaženého pozemku v čase vznik vecného bremena. Keďže, ako už bolo taktiež uvedené vyššie, je táto finančná náhrada za vznik vecného bremena jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia, bolo by nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku voči oprávneným z vecného bremena nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. V prípade opačného výkladu by bolo možné dospieť k absurdnému, a preto neprijateľnému záveru, že v prípade opakovaného prevodu vlastníctva by každý nový vlastník zaťaženej nehnuteľnosti mohol voči oprávnenému z vecného bremena vznášať nové nároky, hoci ten už náhradu za vecné bremeno poskytol jeho právnemu predchodcovi.

Možno preto uzavrieť, že predmetný nárok je iba jeden a má ho výlučne len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda v danej veci v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 639/2004 Z. z. t. j. 01.01.2005 (v tom čase vlastnili pozemok právni predchodcovia navrhovateľa). Navrhovateľ, ktorý túto nehnuteľnosť odkúpil ( resp. na základe postúpenia pohľadávky nadobudol právo) už "zaťaženú" vecným bremenom, a teda nadobudol pozemok aj s vecným bremenom, už preto nemôže od odporcov požadovať finančnú náhradu za užívanie jeho pozemku na účely umiestnenia stavby.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výlučne právnym predchodcom navrhovateľa mohlo vzniknúť právo na zaplatenie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zo zákonného vecného bremena (napr. sp. zn. I. Ú. X/XXXX zo dňa 11. 1. 2012). Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na ktorej sa nachádza diaľnica vo vlastníctve odporcu až v roku 2013, a teda nehnuteľnosť nadobudol už s obmedzením spočívajúcim v zákonom zriadenom vecnom bremene, ktoré na neho prešlo po pôvodných vlastníkoch, ktorým zároveň vzniklo právo na náhradu za vecné bremeno, navrhovateľovi nevzniklo voči odporcovi právo na zaplatenie uplatnenej peňažnej náhrady a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Záverom súd dodáva, že vzhľadom na to, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje právny dôvod, ktorý založil právo na užívanie pozemku odporcovi, toto právo vyplýva priamo zo zákona, nie je možné v danej veci posudzovať nárok navrhovateľa ani ako bezdôvodné obohatenie sa odporcu na úkor navrhovateľa a priznať mu návrhom uplatnený nárok z tohto titulu (v podobe opakujúceho sa plnenia vo výške zodpovedajúcej bežnému nájmu pozemkov, tak ako si to odvodzuje v návrhu navrhovateľ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výlučne právnym predchodcom navrhovateľa mohlo vzniknúť právo na zaplatenie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zo zákonného vecného bremena (napr. sp. zn. I. Ú. X/XXXX zo dňa 11. 1. 2012).

Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na ktorej sa nachádza diaľnica vo vlastníctve odporcu až po roku 2005, a teda nehnuteľnosť nadobudol už s obmedzením spočívajúcim v zákonom zriadenom vecnom bremene, ktoré na neho prešlo po pôvodných vlastníkoch, ktorým zároveň vzniklo právo na náhradu za vecné bremeno, navrhovateľovi nevzniklo voči odporcom právo na zaplatenie uplatnenej peňažnej náhrady a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zamietnutia návrhu už nebolo potrebné podrobne sa zaoberať jednak vznesenou námietkou premlčania, pretože táto bola pre uplatnený nárok irelevantná, a jednak namietanými skutočnosťami ako je výška náhrady stanovená znalcom, zmluvami o postúpení pohľadávok, či inými nájomnými a podnájomnými zmluvami a pod., keďže navrhovateľovi vôbec nevzniklo právo na zaplatenie náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena (napr. sp. zn. I. Ú. X/XXXX zo dňa 11. 1. 2012).

Pre úplnosť však možno uviesť, že k otázke premlčania náhrady sa súd stotožňuje s právnym názorom odporcu, podľa ktorého sa náhrada z vecného bremena premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V tejto súvislosti odporca vzniesol námietku premlčania (na ktorú súd z úradnej povinnosti musí prihliadať), pričom súd dospel k totožnému záveru, že uplatnené právo navrhovateľa by sa premlčalo dňa 01.02.2008, keďže vecné bremeno vzniklo ku dňu 01.02.2005 a od tohto dňa zaťažovalo predmetný pozemok. Návrh bol pritom na súde podaný až dňa 10.07.2013, teda 5 rokov po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi, ktorý bol zastúpený advokátom, náhradu trov konania vo výške 6.559,49 € spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil v zmysle § 9 ods. 1, § 10, § 16 ods. 3 a § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Tarifnú odmenu súd určil podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 10 cit. vyhlášky, keď ku dňu poskytovania úkonu právnej služby činí hodnota právneho úkonu z tarifnej hodnoty veci 86.471,08 € sumu 599,17 €.

Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za nasledujúce úkony:

1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 01.08.2013 - 599,17 € + režijný paušál v sume 7,81 €; 2. písomné podanie na súd zo dňa 03.06.2014 - 599,17 € + režijný paušál v sume 8,04 €; 3. písomné podanie na súd zo dňa 22.09.2014 - 599,17 € + režijný paušál v sume 8,04 €; 4. účasť na pojednávaní dňa 26.09.2014 -599,17 € + režijný paušál v sume 8,04 €; 5. účasť na pojednávaní dňa 03.12.2014 - 599,17 € + režijný paušál v sume 8,04 €; 6. účasť na pojednávaní dňa 24.06.2015 - 599,17 € + režijný paušál v sume 8,04 €; 7. písomné podanie na súd zo dňa 11.08.2015 - 599,17 € + režijný paušál v sume 8,39 €; 8. písomné podanie na súd zo dňa 24.11.2015 - 599,17 € + režijný paušál v sume 8,39 €; 9. účasť na pojednávaní dňa 13.04.2016 - 599,17 € + režijný paušál v sume 8,58 €, spolu v sume 5.466,25 € ( 5.392,52 € + 80,61 €)

Keďže advokát navrhovateľa je platcom DPH, k sume 5.466,25 € súd pripočítal 20% DPH v sume 1093,24 €, takže trovy právneho zastúpenia v celosti činia sumu 6.559,49 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať? odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.